Nové Mesto pod Šiatrom ● „Škola je spomienkou na mladosť...“

V Novom Meste pod Šiatrom pri príležitosti 55. výročia založenia Maďarsko-slovenskej národnostnej základnej školy a internátu 28. októbra usporiadali spomienkové oslavy, súčasťou ktorých bolo aj stretnutie bývalých žiakov a učiteľov inštitúcie.

55. výročie založenia Maďarsko-slovenskej národnostnej

základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom

Séria podujatí sa začala v popoludňajších hodinách v Galérii Zemplín pri Kultúrnom stredisku L. Kossutha, kde po pozdravných slovách predsedníčky Slovenskej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom - Baňačke, vedúcej Regionálneho strediska Slovenského osvetového centra (SOC) Anny Bacskaiovej riaditeľka SOC Katarína Királyová slávnostne otvorila putovnú výstavu Svadobné odevy Slovákov v Maďarsku. Vo svojom prejave zdôraznila: pokladá za dôležité, že výstava sa dostala aj do zemplínskeho regiónu, kde sa Slováci svojím jazykom i vierovyznaním líšia od Slovákov žijúcich v iných oblastiach Maďarska. Je potešiteľné, že otvorenie výstavy je súčasťou výročných osláv slovenskej školy, žiaci sa aj prostredníctvom exponátov môžu zoznámiť so svojimi koreňmi - dodala pani riaditeľka. Na vernisáži spoluúčinkoval Spevácky zbor Rozmarín z Baňačky, ktorý predstavil zemplínske slovenské svadobné zvyky. Účastníci vernisáže sa mohli kochať vo viachlasných piesňach vo východoslovenskom nárečí a spoznať aj humornú, erotickú stránku ľudovej kultúry tunajšej Slovače.

„Škola znamená prvú lásku, škola znamená budúcnosť, škola je plná strachu i šťastia, škola je spomienkou na mladosť,” začala svoj slávnostný prejav v divadelnej sále Kultúrneho strediska L. Kossutha riaditeľka národnostnej výchovno-vzdelávacej inštitúcie Júlia Kucziková. Pani riaditeľka v radoch obecenstva privítala generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefana Daňa, delegáciu Celoštátnej slovenskej samosprávy na čele s podpredsedníčkou Etelkou Rybovou, zástupcu riaditeľky odboru Ministerstva školstva MR Štefana Kraslána, riaditeľku Slovenskej základnej školy v Sarvaši Zuzanu Medveďovú, delegáciu Mestského úradu a Základnej školy č. 1. z Michaloviec, ako aj delegácie samosprávy, spoločenských a kultúrnych inštitúcií Nového Mesta pod Šiatrom, bývalých pedagógov školy a rodičov, starých rodičov dnešných žiakov. Na slávnosť zavítali aj predstavitelia slovenských menšinových samospráv regiónu.

- 55 rokov zaväzuje každého z nás a od 1. júla 2007 bude zaväzovať aj Celoštátnu slovenskú samosprávu, aby sme boli partnermi v prevádzkovaní školy. Našim spoločným cieľom musí byť, aby aj rodičia škôlkárov slovenskej skupiny Ústrednej mestskej škôlky boli priebežne našimi partnermi, aby bývali žiaci našej školy už ako rodičia boli aktívnymi účastníkmi života našej inštitúcie... Bola by som rada, keby týchto 55 rokov bolo záväzkom aj toho, že naša škola môže byť aj naďalej mostom medzi Slovenskom a Maďarskom v našom regióne - zdôraznila J. Kucziková.

- V tom, akými Slovákmi budú dnešní žiaci, veľmi veľkú rolu zohráva aj škola, ktorá dnes oslavuje 55 rokov. Pritom nemá ľahkú úlohu, veď sa nachádza trošku ďaleko od ostatných slovenských škôl v Maďarsku. Výchovno-vzdelávacia práca, vykonávaná v jej priestoroch, je však o to cennejšia... - povedala Etelka Rybová. Podpredsedníčka CSS vyslovila radosť z toho, že o necelé dva roky aj novomeská škola bude patriť medzi inštitúcie nášho najvyššieho voleného zboru.

V slávnostnom kultúrnom programe sa predstavili všetky ročníky školy, ako aj škôlkári slovenskej skupiny mestskej materskej školy. Na javisku rad-radom preukázalo svoje nadanie 140 žiakov, ktorí svoje programy nacvičili pod vedením 19 pedagógov. Okrem recitácií slovenských básní, ktoré so žiakmi nacvičila Mária Barnová Zajakovská, vystúpil školský spevácky zbor so slovenskými piesňami pod taktovkou učiteľky Judity Lakatošovej. Folklór zemplínskeho regiónu predstavil súbor Zemplínčatá, ktorý pôsobí päť rokov pod vedením Andrey Novákovej. Za necelé dva mesiace prváci pomocou svojej učiteľky Pirošky Dudášovej Emriovej nacvičili tance a slovenské básničky. S modernými tancami, resp. pantomímou sa predstavili tretiaci a všetky ročníky vyššieho stupňa, tance s nimi nacvičili pedagógovia V. Mohayová, K. Krafčenková, E. Miškolczyová, Č. Polinčárová Benceová a T. Barna. Tretiaci sa predstavili aj so slovenskou scénkou Kozliatka, nacvičili ju s pani učiteľkou Kačikovou. Chlapci z piatej triedy predviedli bájky a tanec na choduliach, a to za pomoci pedagógov E. Miškolczyovej, L. Kapiho a Č. Mórého. Druháci nacvičili ľudový tanec pod vedením B. Jákobovej Hutkaiovej, štvrtáci sa predstavili tiež s tancom, s nácvikom im pomohli Helena Rohályová Klebašková a Ibolya Szakálová Tóthová. Na oslavy zavítal aj súbor Slniečko zo Základnej školy č. 1 v Michalovciach, na javisku prezentoval o. i. temperamentné tance z Mexika. Záverom žiaci školy v rámci živého obrazu so sviečkami v rukách vzdali hold svojej jubilujúcej alma mater.

Účastníci osláv sa po kultúrnom programe premiestnili do moderných priestorov školy, kde po slávnostnej recepcii a prehliadke budovy nasledovalo stretnutie a nostalgický večer, spoločná zábava bývalých žiakov a učiteľov inštitúcie. Stretli sme tu aj nášho dopisovateľa Rezsőa Petika, ktorý bol niekoľko desaťročí členom učiteľského kolektívu školy, roky viedol školský spevácky zbor a bol vedúcim krúžku šachistov. Popritom bol odborným inšpektorom slovenčiny pre Boršodskú a Sabolčskú župu. Roky je už na zaslúženom dôchodku, dodnes má však živé kontakty s okolitými Slovákmi. Na slávnosť zavítala aj Gizela Deáková Malárčiková, ktorá sa začiatkom päťdesiatych rokov medzi prvými dostala do novomeskej slovenskej školy, a to z trošku vzdialenejších Bukových hôr, zo Starej Huty (Bükkszentlászló). Po absolvovaní Slovenského učiteľského ústavu v Budapešti a získaní diplomu učiteľky slovenčiny a dejepisu 36 rokov vyučovala vo svojej bývalej škole. Stretla tu aj svoje bývalé žiačky z ročníka, ktorý skončil v roku 1982: Emőke Nováková z Fizéru je učiteľkou materskej školy vo svojej rodnej obci, rovnako ako Edita Semánová z Komlóšky, obidve sú absolventky Strednej odbornej školy pre výchovu učiteliek materských škôl v Budapešti. Tretia ich bývalá spolužiačka Helena Rohályová Klebašková, tiež z Komlóšky, po maturite na budapeštianskom slovenskom gymnáziu a po získaní učiteľského diplomu je už roky členkou pedagogického zboru novomeskej slovenskej školy, kam sa vrátila akoby domov.

- Máme informácie o našich absolventoch, niektorí sa uplatnili na národnostnom poli aj mimo regiónu, prípadne majú možnosť využiť znalosť slovenčiny v iných oblastiach. Samozrejme, sú aj takí, ktorí sa vracajú do Zemplína, aj v našom učiteľskom zbore máme niekoľko našich bývalých žiakov. Okrem výchovno-vzdelávacej práce práve aj v tomto spočíva význam našej školy: zoskupuje slovenskú inteligenciu regiónu, veď donedávna sme celé desaťročia boli jedinou slovenskou národnostnou inštitúciou v tejto prihraničnej oblasti Maďarska. Považujeme sa za intelektuálne centrum Slovákov zemplínskeho regiónu, ktorí to nemajú najľahšie, veď táto oblasť je ďaleko aj od Budapešti, aj od Békešskej Čaby. Máme veľmi dobré kontakty s miestnymi slovenskými samosprávami regiónu, navzájom sa zúčastňujeme slovenských kultúrnych aktivít a máme aj spoločné podujatia. V posledných rokoch tu badať aj určitý rozvoj na národnostnom poli, aj Celoštátnej slovenskej samospráve viac záleží na nás a dúfame, že ešte viac to bude platiť po 1. júli 2007, keď naša škola bude patriť medzi inštitúcie CSS, - povedala nám na záver riaditeľka Maďarsko-slovenskej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková.

(csl)