Kamaráti zo Slovenska v Níreďháze

Na 19. a 20. október sa žiaci škôl v Mandabokore a Veľkom Čerkese obzvlášť tešili. Počas výletu na Slovensko pozvali do Níreďházy deti zo slovenskej školy v Brehoch pri Novej Bani, a práve v tieto dva októbrové dni sa návšteva mala uskutočniť. Starostlivo pripravovali program, dokrášľovali triedy a všetci sa veľmi tešili na kamarátov zo Slovenska.

Foto: (ah)

Konečne prišiel vytúžený deň. Neprešla ani jedna hodina, ani jedna prestávka bez toho, aby sa niekto nespýtal: „Kedy tu už budú?“. Po dlhom dopoludňajšom očakávaní sa nám naši hostia konečne ozvali, že sú pár kilometrov pred Níreďházou. Nastal zhon. Je všetko pripravené? Bude sa im u nás páčiť? Vieme všetko pekne zatancovať a zaspievať? Jednoducho pohroma v škole. S napätím sme očakávali, koľkých si budeme ešte z nášho výletu pamätať.

Bolo niečo po pol druhej poobede, keď sa pri našej škole objavil slovenský autobus. Radosť zo stretnutia bola neopísateľná na jednej aj na druhej strane. Naše deti kričali: „Už sú tu, tam sú...!“ a deti v prichádzajúcom autobuse kývali všetkým na pozdrav a rýchlo vyskakovali von. Tak sme sa zvítali.

S hrdosťou sme poukazovali kamarátom naše triedy a učebňu slovenského jazyka, ktoré sa im veľmi páčili. Deti si povymieňali darčeky, ktoré si vlastnoručne povyrábali. Jednoducho radosť nemala konca-kraja. Po tomto úvode sme našich hostí pozvali do neďalekého kultúrneho domu, kde sme si navzájom predstavili svoje programy. Deti spievali, recitovali a tancovali ľudové tance. Potom nasledovala malá chvíľka na vzájomné spoznávanie sa a pomaly začali vznikať prvé priateľstvá. „Ako sa voláš? Koľko máš rokov? Do koľkej triedy chodíš? Ako sa máte? ...“ - vyťahovali naše deti svoje poznatky z hodín slovenčiny. Na prvýkrát im to išlo celkom dobre. Počas výletu sme kvôli nabitému programu nemali možnosť dlhšie s deťmi komunikovať. Ani sme sa nenazdali a vo dverách sa objavili mamičky, čo bolo dôkazom toho, že čas s priateľmi letí neuveriteľne rýchlo a bolo treba ísť domov. Na deti zo Slovenska čakal však ďalší program. Naše pani učiteľky im išli ukázať Níreďházu.

Prvá zastávka bola v evanjelickom kostole, ktorý približne pred 200 rokmi začali stavať prví slovenskí osadníci, ktorí prišli do Níreďházy z okolia Sarvaša. Deťom sa v slovenčine prihovoril miestny evanjelický kňaz, ktorý im po výklade o histórii a pôvode kostola odpovedal na množstvo zvedavých otázok. Potom sme sa vybrali na prehliadku mesta. Prešli sme okolo miesta lásky, kde si mladí na znak vzájomných citov uzamykajú zámky lásky, dostali sme sa k župnému domu, videli sme divadlo, mestský park so sochou básnika, miestneho rodáka Mihálya Váciho, zastavili sme sa pri múzeu. Veľký dojem na všetkých zanechala pamätná tabuľa na Sarvašskej ulici, ktorá tu bola osadená pri príležitosti 250. výročia založenia Níreďházy, a socha v centre mesta, znázorňujúca grófa Károlyiho, ako pozýva do oblasti dnešnej Níreďházy sarvašského čižmárskeho majstra Petrikoviča spolu s ďalšími osadníkmi. Večer sme hosťom ešte ukázali krásny novovybudovaný vysokoškolský areál a išlo sa spať.

Druhý deň sa program začal už o ôsmej hodine ráno. Navštívili sme riaditeľstvo našej školy v Rožréte, kde našich hostí privítali pán riaditeľ s pani zástupkyňou. O deviatej ich už čakali pred skanzenom v Šóštó deti z mandabokorskej, ale aj z čerkesskej školy. Spoločne sme si prezreli skanzen, v ktorom deťom porozprával rôzne zaujímavosti z minulosti života Slovákov v tejto oblasti predseda miestnej slovenskej menšinovej samosprávy pán Ján Bánsky. Ako bývalý učiteľ našiel s deťmi spoločnú reč a trpezlivo odpovedal na ich otázky. Potom sme sa všetci spoločne presunuli krátkou prechádzkou okolo jazier do zoologickej záhrady. Tu už nikomu nebolo treba čo vysvetľovať. Zvieratká milujú asi všetky deti sveta. Tučniaky, žirafy, klokany, biely tiger, či malé levíčatá videli mnohí prvýkrát v živote, a to aj napriek tomu, že neďaleko Brehov (pribl. 40 km) sa nachádza najznámejšia ZOO na Slovensku - ZOO v Bojniciach. Tá má však tiež svoje jedinečné zvieratá, na ktoré sa zase my chystáme ísť pozrieť koncom tohto školského roka. Mandabokorskí žiaci sa v zoologickej záhrade s hosťami zo Slovenska rozlúčili, pretože na ich návštevu sa už tešili deti vo Veľkom Čerkese. V škole ich privítal pán riaditeľ, ktorý sa s deťmi a pani učiteľkami stretol už počas nášho výletu na Slovensko. Zvítali sa teda ako starí priatelia. Škola a triedy boli tiež veľmi pekne pripravené na hostí. So svojím programom sa predstavili deti, ktoré pracujú v hudobno-dramatickom krúžku slovenského jazyka. Svoje vystúpenie ukončili celosvetovo známou piesňou Keď si šťastný, ktorá roztlieskala, rozlúskala, rozdupkala a rozkričala všetkých prítomných a dala tak krásnu bodku za dvomi krásnymi dňami prežitými s našimi kamarátmi.

Keď sme minulý školský rok hľadali na Slovensku sponzorov, ktorí by podporili cestu našich žiakov na Slovensko a našli sme ich vo firmách Orange a Slovnaft, sľúbili sme im, že ich budeme informovať aj o všetkých ďalších aktivitách, ktoré pomohli svojou podporou rozbehnúť. Toto bola teda ďalšia časť mozaiky priateľstva, ktoré vzniklo a postupne sa upevňuje. Za celú uskutočnenú akciu sa však chceme veľmi poďakovať pánovi Jánovi Bánskemu a celej Slovenskej menšinovej samospráve v Níreďháze. Bez ich finančnej pomoci by sa táto krásna akcia určite nemohla uskutočniť. ĎAKUJEME!

Anita Holá