Novomestskí žiaci v lyžiarskom areáli Búče

Žiaci slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) chodia už tradične na lyžiarsky výcvik na Slovensko.

Tohoročná zima nám svojou nádielkou snehu v januári veru nepriala. Aj keď na Orave a Kysuciach vyčíňala snehová kalamita, na východnom Slovensku bol dostatok snehu len v strediskách s umelým zasnežovaním. A keďže žiaci slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom chodia už tradične na lyžiarsky výcvik v posledný januárový týždeň, ešte v polovici januára bola celá akcia v ohrození. Museli sme sa teda poriadne poobzerať po mape Slovenska. Podarilo sa nám nájsť náhradné, no nikým z nás nepoznané miesto, asi 30 km od Prešova, nad obcou Renčišov - Búče. Stredisko sa nachádza v pohorí Bachureň, tesne pod Braniskom.

Z domu sme odchádzali plní očakávania a s drkotajúcimi zubami, veď ráno 23. januára bolo hádam najchladnejším ránom tohto roku v našom meste: -18^oC a sprevádzal silný severný vietor. Na rozdiel od detí, rodičia boli plní obáv, veď pustiť svoje dieťa „do sveta“ v takomto nečase potrebovalo naozaj dobrú dávku odvahy. Ale čo, doma bolo také zlé počasie, že horšie už ani byť nemohlo, takže v Renčišove môže byť už len lepšie - táto a podobné myšlienky nás hriali a motivovali, a ako sa neskôr ukázalo, uvažovali sme správne. V stredisku nás čakalo krásne slnečné počasie s teplotou -15^oC, no úplne bez vetra. Horská chata Bukvica (820 m n. m.) sa nachádza v malebnom prostredí a areál poskytuje päť lyžiarskych vlekov a perfektných zjazdoviek. Strávili sme tu prekrásny, slnečný týždeň (aj keď zatiaľ najchladnejší v tomto roku) výbornej lyžovačky. Prišli si tu na svoje tak začiatočníci, ako aj náročnejší lyžiari, veď zjazdovky boli rôznej namáhavosti, od modrej až po čiernu. Keď sme sa vlekom vyviezli na hrebeň, naskytovala sa nám nádherná panoráma a dovideli sme až na Vysoké Tatry.

Cítili sme sa ako v rozprávke, žiadna civilizácia, bufet len na požiadanie, a kto pozná pojem horská chata ten vie, že neposkytuje žiadny prehnaný luxus. V tejto nadmorskej výške je vzácnosťou skoro všetko, okrem personálu a vtáčika-letáčika tu stretnete po večeroch iste tak líšku či vlka. Jediné, čo sa tu dalo robiť, bolo lyžovanie, to však výborne. No a vlastne kvôli tomuto sme sa sem vybrali.

„Objavili“ sme teda nový, prekrásny kút Slovenska, spoznali sme nových ľudí (majiteľ a personál) plných zanietenia pre hory a entuziazmu, a strávili sme nezabudnuteľný týždeň plný pohybu a dobrej nálady a zároveň sme sa zdokonaľovali v slovenskom jazyku.

Viete nám poradiť niečo lepšie pre deti takto okolo polroku?

Viera Mohayová