Oslavy v novomestskej slovenskej škole

Žiaci Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) sa so starým rokom lúčili dvojdňovými oslavami. Prvý deň osláv sa niesol v duchu Dňa menšín v Maďarsku. Túto slávnosť otvorili veľmi milým „zajačím“ tancom tí najmenší - prváci a druháci. Po nich nasledovali recitáciami básní žiaci ôsmeho ročníka. Po chvíľke poézie - ako býva v tejto škole zvykom - nasledoval tanec školského folklórneho súboru Zemplínčatá.

Foto: (kl)

Po krátkom kultúrnom programe slovo dostal hosť zo Slovenska, zlatý medailista z Aténskej paralympiády v lukostreľbe Imrich Lócsa. Žiaci okrem zážitkov z olympiády sa mohli od športovca dozvedieť, ako sa môže niekto stať vytrvalým trénovaním za deväť rokov olympionikom. A nielen to, veď každý, kto mal o to záujem, si mohol vyskúšať luk. Pri naťahovaní struny všetci stroskotali. Odvážlivci na vlastnej koži mohli vyskúšať, že to nie je ľahký špás. Tu sa mohli dozvedieť, že na natiahnutie struny je potrebná sila rovná dvadsiatim kilogramom, čo sa rovná váhe dvoch plných vedier vody. Samozrejme, rozprávanie zaujímavých príbehov mladého športovca by každý počúval aj niekoľko hodín, ale popoludní všetkých žiakov novomestskej školy čakali aj iné zaujímavé programy. Tieto boli zamerané na ľudové remeslá Slovákov na Zemplíne, ktoré deťom predstavili tiež hostia zo Slovenska, a to z Vranova nad Topľou. Vďaka nim si deti mohli vyskúšať tkanie kobercov, ako to robili naše staré mamy. Tí, ktorí nemali záujem o tkanie, vytvárali krásne nádoby z hliny na hrnčiarskom kruhu, tiež za pomoci hosťa z Vranova. A ak niekomu ani to nestačilo, mohol vytvárať farebné kytice kvetov z krepového papiera, alebo maľovať na sklo, či robiť vianočné ozdoby i sviece. V tento deň ani jeden žiak neodchádzal zo školy s prázdnymi rukami, všetci si brali domov zhotovené veci.

Posledný školský deň v starom kalendárnom roku sa v škole niesol v duchu Vianoc. Vianočný program pre všetkých žiakov, učiteľov i rodičov novomestskej školy pripravili žiaci štvrtého a šiesteho ročníka. Po ich takmer hodinovom programe na scénu nastúpili ženy folklórneho súboru Rozmarín z Baňačky, ktoré predviedli Zemplínsku svadbu. Najväčším prekvapením pre všetkých bolo, že švárneho ženícha a prekrásnu nevestu hrali žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka, Gejza Galyas a Ildika Očenášová. Obidvaja zožali veľký úspech. Na záver všetci prítomní sa naučili vianočnú pieseň „Poďme bratia do Betlehema...“ od známej slovenskej populárnej skupiny Tublatanka. Tieto dvojdňové oslavy podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR.

Andrea Nováková