Slovenské gymnázium v Budapešti ● Rozlúčková slávnosť

Každý rok do našej školy niekto nový príde a niekto z nej odíde. Tentokrát som jednou z tých, ktorí sa so strednou školou lúčili. Rozlúčková slávnosť nás všetkých napĺňala zmiešanými pocitmi smútku z odchodu a nervozity z blížiacich sa maturít.

Kedysi sa nám to celé zdalo také vzdialené. No zrazu sme sa ocitli na chodbách školy s kvetmi v náručí a spievajúc Gaudeamus Igitur sme sa lúčili so známymi tvárami.

Teraz je už prvá časť maturít pomaly za nami a ja sa nestíham čudovať, že aj toto tak rýchlo uletelo. Už len pár týždňov a všetci sa rozídeme, niektorí na Slovensko, iní zostanú v Maďarsku. Dokonca je možné, že sa všetko vyvinie úplne inak ako očakávame. Pripomína mi to vypúšťanie balónov na rozlúčkovej - odleteli spolu, ale vietor ich rozvial na všetky strany a ktovie kde skončili.

Samotná slávnosť bola veľmi pekná, samozrejme, aj dojímavá a plná prekvapení. Dostali sme veľa darčekov, kvetov, a tiež krásne vyzdobenú triedu od tretiakov. Potom prišiel čas na príhovory, básne a vypúšťanie balónov. Aj keď ráno vyzeralo počasie obzvlášť neprívetivo, nakoniec vyšlo aj slnko, takže sa všetko mohlo konať vonku. Potom nám ostal už len pocit - to zvláštne chvenie v žalúdku - asi zvedavosť a strach z toho, že sme už len krôčik pred prahom nového života.

Martina Molnárová