Nové Mesto pod Šiatrom ● My a naši predkovia...

Bernadeta písala o tradičných slovenských ľudových zvykoch v Baňačke, Estera o drotároch z Medzihoria, medzi ktorými si našla aj svojich predkov...

Koncom minulého roku Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku opäť vypísal súťaž pre deti a mládež zameranú na výskum a spracovanie výsledkov bádateľskej činnosti v slovenskom jazyku. Tentoraz mala súťaž názov Ja a moji predkovia, no žiaci základných škôl si mohli vybrať zo širšieho okruhu tém. Tak, ako aj po minulé roky, sme sa do súťaže zapojili aj my „bádatelia a výskumníci“ z Nového Mesta pod Šiatrom. Reprezentovali nás Estera Drengubáková a Bernadeta Marčeková zo 7. ročníka, obe usilovné a aktívne dievčatá s príkladným vzťahom k slovenskému jazyku (podobne kladný vzťah majú už len k basketbalu a modernej hudbe).

27. apríl 2007 bol dňom prezentácie a obhajoby prác, ktorá sa toho roku konala v slovenskej škole v Sarvaši. Pripravujúci učitelia (v našom prípade Júlia Kucziková a Viera Mohayová) už vedia, čo na nich a ich zverencov na tomto podujatí čaká, no deti, hlavne tie, ktoré prichádzajú po prvý raz, sú poriadne napäté. Nevedno prečo, veď sa poctivo pripravovali, urobili všetko, čo bolo v ich silách, no predsa, veď ako by to vyzeralo ísť na súťaž bez trémy, to sa hádam ani nepatrí... Nečudo, veď postaviť sa pred ctenú porotu a publikum celoštátneho formátu, ak sme siedmaci, no povedzme si úprimne, aj nám by sa triasli kolená (a to je ešte ten lepší prípad). No a tá úľava po obhájení práce, pánečku, na to dieťa neviete dopredu pripraviť, darmo mu vysvetľujete, darmo ho upokojujete, na to sa treba narodiť ... Samozrejme, píšem o našich deťoch, lebo ako som sa mala možnosť presvedčiť, čím ďalej, tým viac detí vystupuje suverénne a má len minimálnu trému (alebo ju vie dobre skrývať). Tréma sem či tam, rozhodnutie poroty nám bolo naklonené a Esterka si zo súťaže odniesla 1. miesto, čo nás všetkých mimoriadne potešilo a motivovalo do budúcnosti.

Bernadeta písala o histórii Dunaeďházy a tradičných slovenských ľudových zvykoch v Baňačke, Estera o drotároch z Medzihoria, medzi ktorými si našla aj svojich predkov.

Svoju prácu prezentovala nasledovne:

Volám sa Estera Drengubáková a som žiačkou 7. ročníka Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostne základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom. Keď som sa do tejto súťaže prihlásila, nemala som ani tušenia o tom, že sa pri jej písaní stretnem s materiálom, ktorý ma dovedie až k mojim predkom. Vedela som, že otec pochádza z Vágašskej Huty, no väčšina jeho príbuzných sa časom odtiaľ odsťahovala (do Pálházy, Nového Mesta pod Šiatrom), kvôli lepším pracovným možnostiam. Tu sa miešali s miestnym obyvateľstvom a tak sa žiaľ slovenský jazyk v našej rodine ďalej netradoval. Z rozprávania s Rudi báčim som sa dozvedela o vágašhutianskom drotárovi Jánovi Drengubákovi (1904-1975), ktorý, ako vysvitlo, bol bratrancom môjho prastarého otca. Toto bolo dôvodom, že som sa v práci nakoniec zaoberala viac drotármi z Medzihoria, ktorých predkovia pochádzali zo stredného Slovenska a usadili sa v troch dedinkách: Malej Hute, Veľkej Hute a Vágašskej Hute. Do Medzihoria prišli v 18. storočí. Obyvatelia týchto obcí okrem lesných prác a výroby skla nemali inej pracovnej možnosti. Rúbaniská a kamenisté pozemky nezabezpečovali usadeným Slovákom živobytie, preto boli muži nútení venovať sa potulnému remeslu a ženy sa zaoberali obchodovaním. Muži sa naučili zasklievať okná a ako potulní remeselníci chodili po krajine. Časom však začali prechádzať od zasklievania okien ku drotárstvu. Hutianskych drotárov priučili remeslu trenčianski drotári. Drotári si vždy medzi sebou rozdelili pracovný terén a pochodili tak celú krajinu, ba dostali sa aj do zahraničia. Drotárstvo prekvitalo hlavne medzi dvoma svetovými vojnami, no po II. svetovej vojne počet drotárov klesol.

Mňa a moju sestru rodičia zapísali do slovenskej školy a tak predsa len pokračujeme v šľapajach našich predkov. Slovenský jazyk je mojím obľúbeným predmetom. Najprv som sa tejto práce trochu bála, no nakoniec som veľmi rada, že som sa do nej pustila, pretože som sa dozvedela mnoho zaujímavých vecí, ktoré by som sa inak asi nedozvedela.

Sme veľmi radi, že sme mali možnosť zúčastniť sa tohto podujatia, získať nové skúsenosti a vedomosti. Aj touto cestou ešte raz ďakujeme organizátorom za ich pohostinnosť a prajeme im, ale aj všetkým účastníkom, všetko najlepšie.

Viera Mohayová