Škola v prírode a lyžiarsky výcvik ● Sarvašania v Detvianskej Hute

Foto: (a)  

Tak ako vlani, aj tohto roku (od 30. januára do 5. februára) sme zavítali do Detvianskej Huty, aby sme spojili vyučovanie slovenčiny s lyžiarskym výcvikom. Tentoraz mohlo odcestovať 25 žiakov tretieho a štvrtého ročníka.

Ráno sme odchádzali za slnečného počasia, aj keď bola veľká zima. Rodičia sa rozlúčili so svojimi ratolesťami a musím prezradiť, že boli aj takí žiaci, ktorí si poplakali, veď väčšina z nich išla na Slovensko po prvýkrát, a to hneď na sedem dní. Zo Sarvaša nás sprevádzali aj piati rodičia, aby nám v Budapešti pomohli preložiť lyžiarsku výstroj do druhého luxusného autobusu. Cesta prebehla rýchlo, veď žiakom bolo všetko, čo videli, nové. Zasnežená príroda bola prekrásna. Na naše veľké prekvapenie v Detvianskej Hute sme sa stretli s druhým autobusom, v ktorom boli žiaci zo Srbska a Čiernej Hory, zo Základnej školy Maršala Tita z Padiny. Bolo ich 23 a boli s nimi učitelia Alžbeta Petrovičová, Ladislav Petrovič a Erka Labátová. Takže sme naraz vystúpili a ubytovali sa. Po chutnej večeri sme usporiadali zoznamovací večierok, kde sa deti navzájom predstavili a hneď sa aj skamarátili. Deti z Vojvodiny rozprávali len po slovensky a tak sa naši žiaci zdokonaľovali v slovenčine nielen predpoludním na vyučovaní, ktoré bolo zamerané na slovenský jazyk, spoznávanie dejín, historických pamiatok, kultúry, zvykov a obyčajov, ale po celý deň, v čom im pomáhali učiteľky z Detvianskej Huty Emília Kršiaková, Božena Kamenská a Jaroslava Plavuchová. Hravou formou sa učili po slovensky, pozreli si aj pamiatky ľudovej architektúry v obci a naučili sa slovenské piesne. Poobede sme každý deň chodili lyžovať.

Mali sme šťastie, že v Sarvaši pred odchodom napadal sneh a tak sme tri dni mohli nacvičovať základy lyžovania. Na školskom dvore sme si osvojili základné pohyby ako obúvanie lyžiarskych topánok, používanie palíc, pády, obraty, chodenie a kĺzanie na lyžiach. Výsledok predcvičovania sme pocítili na svahu. Za pomoci učiteliek Zlatice Liškovej a Aniky Podaniovej si deti osvojili základy lyžovania, samozrejme, každé podľa svojich telesných schopností. Niektorí žiaci už na druhý deň vedeli používať aj vlek. Každý sa naučil pluhom zdolať svah, bolo len pár detí, ktorým sa nepodarilo používať vlek, ale základy si aj oni osvojili. Aj tohto roku nám teta Hanka dala k dispozícií svoju pivnicu na uloženie lyžiarskej výstroje, veď maličkí by ťažko nosili každý deň lyže k svahu, vzdialenému od školy skoro na 10 minút chôdze. Anna Podaniová každý večer skontrolovala zdravotný stav žiakov. Celý týždeň sme mali náročný program. O siedmej bol budíček a osobná hygiena, o 7.25 hodnotenie čistoty izieb, 7.30 raňajky, od 8. do 12. hod. vyučovanie. Po obede, od 13. hod., sme sa chodili lyžovať, a to až do 16.30 hod. Potom deti mali hodinku odpočinok a po večeri, ktorá bola vždy o 18. hod., sa mohli hrať spoločenské hry, kvízy, riešiť krížovky, hlavolamy, kresliť si a stavať sochy zo snehu. Raz si mohli pozrieť film o lyžovaní, nuž a nechýbala ani diskotéka.

O pol deviatej bola večierka a boli sme spokojné so správaním detí, veď boli také unavené, že na nezbedníctvo nemali čas. Počasie nám prialo po celý týždeň, len jeden deň bola taká hmla, že sme nevideli ani na pol metra. Tak sme šli nakupovať a potom sme sa na čerstvom vzduchu guľovali. Deti robili v hlbokom snehu anjelikov a veľmi sa im to páčilo. Týždeň ubehol ako voda. Najväčšiu radosť mali deti pri lyžiarskych pretekov v slalome. Trať sme postavili s pánom učiteľom Ladislavom Petrovičom. 14 brániek museli deti prekonať čo v najkratšom čase. Naši malí nádejní lyžiari sa navzájom povzbudzovali. Súťaž vyhral Martin Balczó pred Fanni Bennešovou a Klaudiou Strepkovou. Odmenou im boli ozajstné medaily, s ktorými chceli aj spať, tak sa im radovali. Posledný deň po večeri bolo vyhodnotenie, na ktoré deti netrpezlivo čakali. Každý dostal na pamiatku darček (šiltovky, kľúčenky, perá, spoločenské hry, kalkulačky, zošity ale aj sladkosti - lízanky, lentilky, šumienky).

Potom sme sa pobalili, hoci deťom sa neveľmi chcelo. Pýtali sa, či by sme sa ešte jeden celý deň nemohli ostať lyžovať. Všetci sme sa dobre cítili a povďační sme všetkým učiteľom, lyžiarskym inštruktorom, kuchárkam, upratovačkám, vlekárom za ich trpezlivú prácu. Teší nás, že okrem niekoľkých modrín sa nikto vážne nezranil, čo bolo najdôležitejšie! Veď lyžovanie je jeden z najnebezpečnejších športov.

Vďaka patrí Celoštátnej slovenskej samospráve, MŠ SR, a hlavne pánu riaditeľovi Františkovi Novodomcovi a Zlatici Havlíkovej. Poďakovanie patrí aj našej milej pani riaditeľke Zuzane Medveďovej a vedeniu školy, ktoré zakúpilo pre našich žiakov lyžiarsku výstroj! Verím, že z roka na rok sa bude obohacovať, aby sme si nemuseli požičiavať od iných škôl. Ďakujeme za všetko!

Zlatica Lišková