Metodicko-didaktické stretnutie 18 slovenčinárov zorganizovala odborná radkyňa pre nemecký a slovenský jazyk Pedagogického ústavu Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy Agneša Kočová. Rokovanie bolo zamerané na aktuálne otázky vyučovania jazyka, možnosti získavania štipendií, jazykové tábory, učebnice a učebné pomôcky, ako aj na využívanie moderných médií vo vyučovacom procese. Účastníci stretnutia sa oboznámili s programom „Slovenčina ako cudzí jazyk“, zachyteným na DVD. Výmena názorov bola veľmi osožná.

Program spestrila ukážková hodina, ktorú zabezpečila hostiteľská Maďarsko-slovenská národnostná škola a internát v Novom Meste pod Šiatrom pod vedením riaditeľky Júlie Kuczikovej. Hodinu slovenskej vzdelanosti viedla Mária Barnová Zajakovská a nahrali ju Rádio Aktív z Nového Mesta pod Šiatrom, Zemplínska televízia i Pedagogický ústav Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy, aby mohla slúžiť nielen terajším, ale aj budúcim slovenčinárom.

Hodina so šestnástimi žiakmi bola od prvej do poslednej minúty precízne logicky vypracovaná, jednotlivé témy na seba nadväzovali. Tabuľa, montáže, koláže, nástenka, mapy, vystavené predmety, pracovné nástroje a textílie z každodenného života, práce žiakov a vôbec celá dekorácia triedy bola vizuálnou pomôckou, vhodným prostredím na ponorenie sa do preberanej látky.

Na úvod hodiny predniesla Natália Pálinková báseň Ondreja Ambruša Byť Slovákom. Recitovala s veľmi peknou artikuláciou, za čo si zaslúžila odmenu. Krátka analýza básne, hľadanie odpovede na otázky, čo znamená byť Slovákom, čo znamenajú krv a mozole, akú prácu kedysi vykonávali naši predkovia boli pekným úvodom do poznatkov z dejepisu a zemepisu. Deti sa dozvedeli, odkaľ prišli Slováci, ako sa dostali na Dolnú zem, kde sa kedy usadili, kde všade žijú. Na mape ukázali, kde všade nájdeme slovenské ostrovy vo svete a v Maďarsku - hovorili o slovenských osídleniach v Békeši, na Pilíši, v Poiplí, na Zemplíne, ale i v Matre, Bukových horách a v Medzihorí.

Postupne sa zoznámili s tradíciami, zvykmi, ľudovými krojmi, ale i remeslami Slovákov na území dnešného Maďarska. V Medzihorí sa živili sklárstvom, ťažbou farebných kovov a kaolínu. Žiaci sa dozvedeli o práci sklárov a drotárov, čo bola krošňa a krošnička, prečo plátali misky a hrnce, čo znamená záplata alebo záplata na záplate, aké remeslá boli, ako sa dedilo remeslo z otca na syna. Prečo zbierali ženy a deti lesné plody ako čučoriedky, černice a huby, čo je kapustnica a aké sú tradičné slovenské jedlá.

Všetky tieto témy boli vhodne doplnené adekvátnymi ľudovými piesňami, ktorými si ľudia uľahčovali ťažkú každodennú prácu. Výstižne o tom hovorí napríklad pieseň Sadaj slnko, sadaj..., ktorú si zaspievali. V spojitosti s prácou si pripomenuli sadenie, okopávanie, kosenie, močenie, sušenie a česanie konôp, čo je to kúdeľ, vreteno a čo sú vlastne priadky.

Na spestrenie hodiny predviedli žiaci veselú scénku o tom, ako dvorili mládenci na priadkach, ako ich odmeňovali dievčatá, keď im zdvihli spadnuté vreteno. O usilovnosti niekdajších dievčat svedčila pieseň Močila konope, močila..., a o túžbe lenivej dievky vydať sa pieseň Prídi ty, šuhajko, prídi k nám... Chlapci potom vytiahli z baranice ceduľky s menami dievčat, ktoré si vyberú za ženu, pri čom sa veselo zabávali. Veľmi pekná bola hra štyroch žiakov na citarách, s piesňou Vyšla stará baba... mali obrovský úspech. Odmenou za mimoriadne aktívnu účasť na pestrej hodine boli šišky, ktoré deťom i hosťom napiekla pani učiteľka. Od pedagogického ústavu dostali žiaci kalendáriky s perom.

Pani učiteľka Mária Barnová Zajakovská sa na ukážkovej hodine zmienila aj o paralelách medzi spisovným jazykom, nárečím a maďarčinou, napr. drotár - drótos, dvor - udvar, dvoriť - udvarol, Horňak - Horniak - Hornyák, pálené - pálenka - pálinka. Výchovné momenty počas celej hodiny boli spestrené humorom, ľudovou múdrosťou, prísloviami a porekadlami. Vyučovanie slovenskej gramatiky, etymológie a lexiky bolo veľmi logické.

Ukážková hodina poskytla prítomným slovenčinárom informácie o tom, ako možno sprostredkovať látku, ktorá nie je priamo zaradená do povinného učiva, ale ktorá rozšíri, prehĺbi znalosti detí zo zemepisu, dejepisu, hudobnej výchovy a ľudového umenia a zároveň prehĺbi ich vzťah k slovenskému jazyku a slovnú zásobu. Prispela k tomu, aby mohli byť hrdí na svojich predkov, na svoje slovenské korene.

Mária Barnová Zajakovská pracovala s deťmi s radosťou, prejavila im svoju lásku, vhodne ich motivovala. Patrí jej vďaka a uznanie za vzornú metodiku a didaktiku.

Agneša Kočová