Základná škola v Répašskej Hute ● Už iba nižšie ročníky

Zmeny organizačnej štruktúry základných škôl v Répašskej Hute a Novej Hute nie sú našim čitateľom neznáme. O svoje skúsenosti zo systému, ktorý bol zavedený v septembri 2007, sa s nami podelila riaditeľka členskej inštitúcie Základnej školy v Novej Hute, vedúca Základnej školy O. Hermana v Répašskej Hute V. Petőfiová:

- Podobne ako v iných regiónoch, aj u nás sa rodí čoraz menej detí. Mládež s vysokoškolským diplomom sa do dediny málokedy vráti, zväčša zostáva vo väčších mestách, kde si zakladá rodinu. To všetko vplýva na počet žiakov našej základnej školy. Následkom nových predpisov v oblasti školstva naša inštitúcia bola pričlenená k škole v susednej Novej Hute. To znamená, že podobne ako do roku 1990, keď z iniciatívy riaditeľa Karola Orlického a starostu Karola Mátraiho otvorili u nás aj vyššie ročníky, žiaci vyššieho stupňa musia opäť dochádzať do Základnej školy v Novej Hute. Z vlaňajších 37 žiakov 27 cestuje denne 30 kilometrov, kým v Répašskej Hute zostalo 10 žiakov nižších ročníkov. Venujú sa im dve kolegyne v zlúčených triedach, (1-3, 2-4) Györgyi Szívósová a Csilla Petőfiová, slovenčinárka Katarína Frisóczka je v súčasnosti na materskej dovolenke. Slovenčinu vyučujem ja, pritom spolu s kolegyňou Cs. Petőfiovou vyučujeme aj v Novej Hute. Moje prvé skúsenosti po niekoľkých mesiacoch? Prechodné obdobie, teda práve tie prvé mesiace, neboli ľahké hlavne pre deti, ale ani pre rodičov a pre nás, pedagógov. Deti z vyšších ročníkov si museli zvyknúť na dennú dochádzku, na nové prostredie a na nových spolužiakov. Doteraz v miestnej, menšej škole si zvykli na akúsi rodinnú atmosféru, v novej škole boli spočiatku aj menšie konflikty. Bolo to badať aj na výsledkoch našich žiakov, ktoré sa v tomto prechodnom období trošku zhoršili. Pomaly sa ale všetko dostáva do správnych koľají, problémy sa vyriešia a už sa rodia nové priateľstvá. Denná dochádzka je pre najstaršie deti, žiakov 7. a 8. ročníka, namáhavá preto, lebo popoludní pravidelne chodia na rôzne prípravné kurzy na stredné školy a často sa dostanú domov až v neskorých popoludňajších hodinách, - konštatovala Valéria Petőfiová.

Nadhodila sa myšlienka zaobstarania školského autobusu pre obec, možno v budúcnosti sa podarí získať finančné zdroje zo súbehov. Je však potešiteľné, že vedeniu oboch obcí sa podarilo dohodnúť sa s firmou autobusovej dopravy a tesne pred budovou školy v Novej Hute bola vytvorená nová zastávka autobusu, čím je výstup a nástup oveľa bezpečnejší.

- Výhodou doterajšieho systému bolo, že v zlúčených triedach boli žiaci naučení samostatne pracovať, kým za nových podmienok majú nielen viacerých pedagógov, ale môžu prebrať aj viac učebnej látky. Spočiatku sme s kolegyňami mali veľa práce so zosúladením učebných osnov a učebníc, aby sme vytvorili pre deti rovnaké podmienky. Napríklad deti z Novej Huty sa angličtine začali venovať už v druhej triede, naši žiaci až v štvrtej. Avšak máme také skúsenosti, že nadané a usilovné deti budú aj naďalej aktívne, slabším žiakom sa musíme intenzívnejšie venovať. Čo sa týka slovenčiny, nazdávam sa, a nechcem sa vychvaľovať, že répašskí žiaci sú silnejší. Je to aj tým, že Répašská Huta je oveľa menšia, uzavretá obec, než Nová Huta, u nás sa slovenčina dlhšie zachovala a dodnes je intenzívnejšie prítomná v rodinách. Pritom Nová Huta je už desaťročia vyhľadávaným miestom turistov a žije tu oveľa viac prisťahovalcov z iných obcí, to všetko vplýva na národnostný ráz. V Répašskej Hute mali slovenský folklór a tradície vždy prestíž, čoskoro 50-ročný Folklórny súbor Veľká Bukovinka (so školskou zložkou Malá Bukovinka) založil slovenčinár Ľudovít Szívós, ktorý sa jubilea, žiaľ, nedožil. V súčasnosti sa tanečníkom venuje jeho dcéra, uznávaná odborníčka Csilla Petőfiová, - informovala nás vedúca školy.

Deti v Répašskej Hute sa angažujú aj pri ochrane prekrásnej prírody, v spolupráci s Národným parkom v Bukových horách sa každú jar zúčastňujú zberu odpadkov v obci a v okolitých lesoch.

- Pravdepodobne aj vďaka dvojitej väzbe sú naše deti tolerantné, otvorené voči svetu a väčšina z nich má talent na prednes rôznych umeleckých žánrov, máme napríklad veľmi šikovných recitátorov. Pre celú obec, ako aj pre návštevníkov z okolia, je veľkou udalosťou karaoke show, kde sa žiaci prezentujú každý rok na inú danú tematiku (španielska hudba, Kniha džunglí atď.). Motorom týchto benefičných podujatí, zisk z ktorých je použitý na tábory pre deti, je taktiež Csilla Petõfiová, ktorá má režisérske vlohy a aj kulisy sú obyčajne jej dielom. Tieto „koncerty” finančne podporujú nielen miestni podnikatelia, ale aj firmy z Miškovca, napr. kníhkupectvo, kde si každý rok zaobstarávame učebnice, - pokračovala V. Petőfiová.

Riaditeľka ako základný profil Základnej školy O. Hermana vyzdvihuje práve jej národnostný charakter, slovenský jazyk a ľudovú kultúru, o čom svedčí aj kútik miestneho národopisu pri vchode do školy:

- Od samých začiatkov sme úspešnými účastníkmi Veršovačiek Zväzu Slovákov v Maďarsku, kde aj v celoštátnom meradle končíme medzi prvými. Tohto roku regionálne kolo pre slovenských žiakov zo severných žúp Maďarska mienime usporiadať práve tu, v Répašskej Hute. Spolu so žiakmi zo slovenkých obcí Zemplína pravidelne chodievame na predvianočné stretnutie detí Celoštátnej slovenskej samosprávy v Budapešti. Veľmi dobré skúsenosti máme s organizovaním táborov na Slovensku, na Východné Slovensko a do Vysokých Tatier chodievame už ako domov. Kontakty so Školou v prírode v Tatranskej Lomnici vybudoval ešte riaditeľ Karol Orlický. V minulom roku sme strávili týždeň v družobnej obci Répašskej Huty, v Sedliskách, kde naše deti navštevovali tamojšie vyučovacie hodiny. Spočiatku sme mali obavy, ale môžeme byť hrdí na našich žiakov, úspešne obstáli aj na hodinách spevu, resp. matematiky v slovenčine. Tento pobyt chceme organizovať pravidelne, ba aj my chceme pozvať našich priateľov zo školy v Sedliskách na podobnú návštevu. Na jeseň sme mali tábor ľudového tanca v Zamutove, kde sme si vytvorili dobré kontakty s tamojším detským súborom a naši tanečníci sa naučili novú slovenskú choreografiu. Kedysi sme mali medzinárodné pobyty aj v rámci Visegrádskej 4 vo Vranove nad Topľou a v Poľsku, do ČR sme sa už nedostali. Aj na tieto týždne majú deti pekné spomienky. Inak naši bývalí žiaci počas svojich stredo-, resp. vysokoškolských štúdií skladajú štátne skúšky zo slovenčiny. Aj keď v Miškovci môžu pokračovať v štúdiu slovenčiny na Odbornej strednej škole Gy. Andrássyho, ale zišlo by sa fakultatívne vyučovanie slovenčiny aj na niektorom gymnáziu v metropole severného Maďarska, - dodala na záver vedúca inštitúcie, ktorá vo Valnom zhromaždení Celoštátnej slovenskej samosprávy zastupuje malý slovenský ostrov v Bukových horách.

(la-)