Dabaš-Šára ● Dúha a Slnečný lúč - dve škôlky, jedna inštitúcia

Šára, kedysi samostatná slovenská obec v blízkosti Budapešti, dnes jeden z troch obvodov mesta Dabaš, patrí medzi tie lokality, kde miestnym výchovno-vzdelávacím inštitúciám nespôsobuje problém malý počet detí. Naopak...

V mestskej časti už dlhé roky pôsobia dve škôlky, ktoré tvoria jednu inštitúciu. Obe nám predstavila ich vedúca Helena Mrázová Černáková:

- V tejto modernejšej budove, ktorá bola odovzdaná pred necelými desiatimi rokmi, sídli Materská škola Dúha, kým na hlavnej ulici, vedúcej do Dabašu, sa nachádza škôlka Slnečný lúč, ktorá pôsobí od roku 1976. Momentálne máme 159 zverencov, v obidvoch škôlkach sú štyri vekové skupiny. V každej skupine sa deťom venujú dve učiteľky, jedna má slovenské vzdelanie. Na zamestnaniach paralelne používajú oba jazyky. Mohli by sme umiestniť ďalších 30-35 detí, ale mali sme už aj taký školský rok, keď sme prekročili maximálny možný počet 193 škôlkárov. V našej inštitúcii sprostredkúvame deťom národnostné zvyky, a práve to jej dodáva svojský ráz... Zachovávanie tradícií je organickou súčasťou našej každodennej výchovnej práce. Našim deťom nielen rozprávame o zvykoch, ale im ich občas aj predvedieme pomocou rekvizít, ktoré máme v každej miestnosti. Spolu s deťmi pátrame po pamiatkach tradičnej kultúry, ako sú hry a piesne, ktoré ich potom naučíme. Motivuje nás cieľ obohatiť deti o cenné poznatky zo života ich predkov, aby mohli byť hrdé na svoje korene..., - informovala nás o zásadách výchovno-vzdelávacej činnosti v šáranských predškolských inštitúciách pani Mrázová.

Zachovávanie národnostných zvykov a úcta k materinskému jazyku predkov zohráva mimoriadne dôležitú úlohu aj v odbornom programe materských škôl nazvanom „Kompas“, ktorý je výsledkom takmer dvojročnej práce pedagogického zboru. V dvoch škôlkach pracuje 18 učiteliek, desať z nich má slovenské vzdelanie, ony tvoria tzv. pracovnú skupinu slovenčinárov. Okrem toho, že vo svojej práci úspešne využívajú aj pomocné zošity Metodického pedagogického centra Celoštátnej slovenskej samosprávy, samé si vytvorili podobné, napr. odbornú príručku vyučovania slovenských výrazov, slovných spojení a viet. V rámci zamestnaní telesnej výchovy už majú jednu hotovú, v súčasnosti pracujú na príručke slovenskej literárnej výchovy. Väčšina slovenčinárok absolvovala bývalú Strednú odbornú školu pedagogickú J. Bema v Budapešti. Učiteľky so slovenským vysokoškolským diplomom ukončili väčšinou sarvašskú vysokú školu.

- Táto vysoká škola nás pravidelne pozýva na doškoľovacie kurzy na Slovensku. Ja osobne som získala diplom v Kecskeméte, až neskôr som si uvedomila, že popri slovenskej maturite a odbornej skúške z peštianskej strednej školy nakoľko je dôležité pokračovať v štúdiu na slovenskom poli. Spolu s dvomi kolegyňami som získala diplom slovenskej učiteľky materskej školy v roku 2006 v Sarvaši. Inak máme kolegyňu, ktorá ukončila slovenský odbor v Ostrihome. Zatiaľ pracuje v inej škôlke, ale od budúceho školského roku posilní naše rady. Práve preto, že má slovenské vzdelanie, ju v podstate „vymeníme“ za učiteľku bez znalosti slovenčiny, - pokračovala naša hostiteľka, ktorá piaty rok vykonáva funkciu vedúcej učiteľky škôlky.

Čo sa týka zloženia detí, učiteľky spravili podľa tzv. triednej knihy menší prieskum. Pravdepodobne blízkosť Budapešti je lákavým faktorom pre rastúci počet prisťahovalcov. Vysvitlo, že v 45 % rodín sú obidvaja rodičia zo Šáre slovenského pôvodu.

- To však neznamená, že slovenčina je komunikačným jazykom v týchto rodinách. Žiaľ, aj k nám prichádzajú deti bez znalosti slovenského jazyka, aj keď od starých či prastarých rodičov ešte bežne počujú miestne nárečie. Sem-tam vysvitne, že jednoduchším pokynom rozumejú už pri nástupe do materskej školy (poď sem, sadni si...), - povedala nám vedúca učiteľka.

Pozitívnym príkladom je prípad sestier Laury a Sandry Laukovej. Nebývajú priamo v Dabaši, ale v blízkej obci. Ich otec, pochádza zo Slovenského Komlóša a práve kvôli výchove v slovenčine vodí svoje dcéry deň čo deň do šáranskej škôlky.

Deti z jednej veľkej skupiny, ktorú navštevuje aj Sandra, nás privítali pekným slovenským programom. (Mimo prezentácie nám prezradili, že sa ešte netešia na školu, ale to sa po ich oficiálnej návšteve základných škôl v apríli určite zmení...) V miestnom slovenskom kroji, ktorý si rady oblečú na rôzne mestské slávnosti, alebo na rozlúčkovú slávnosť, nám ukázali, aké riekanky a piesne sa naučili pod vedením svojej učiteľky pani Kosztolányiovej. Nedávno úspešne vystúpili na stretnutí milovníkov slovenského detského folklóru v Ečeri, kde ich pochválili práve preto, lebo k svojmu programu nepotrebovali hudobný sprievod, ale samé si zaspievali k tancu slovenské piesne. Bol to pre ne veľký zážitok aj preto, lebo ich rovesníci občas recitovali také riekanky a spievali také piesne, ktoré im neboli neznáme. Prekvapením bolo stretnúť sa s deťmi z iných slovenských dedín, pretože Šára je z hľadiska národnostného zloženia v podstate izolovaným slovenským jazykovým ostrovom.

Ako sme sa od Heleny Mrázovej Černákovej záverom našej návštevy dozvedeli, materské školy sú organicky napojené na kultúrny život mesta. Majú dobré kontakty s miestnym speváckym zborom Rozmarín, s ktorým deti občas aj spoločne vystupujú napr. na oberačkových slávnostiach. Škôlkári vystúpili aj v programe chodenie s betlehemom, ktorý predviedli aj v miestnom kostole. Vlani na Vianoce deti ozdobili stromček v miestnom dedinskom múzeu, a to klasickými ozdobami, dokonca s pomocou svojich učiteliek a rodičov varili salónky. Nechýbali ani na tzv. Ulici štrúdlí v Šáre, kde mali obe škôlky svoj stan, kde mohli okoloidúci ochutnať chýrny závin šáranských Slovákov.

(csl)