Veľký Bánhedeš ● Vážia si minulosť a myslia na budúcnosť

31. august 2002 sa natrvalo zapísal do histórie Veľkého Bánhedeša. V tento deň mohli ísť žiaci nižšieho i vyššieho stupňa prvýkrát do spoločnej školy.

Dovtedy totiž boli na dvoch miestach. Po rekonštrukcii budovy, v ktorej sa pôvodne nachádzali prvé štyri triedy, vznikla osemtriedna škola. Nachádza sa v centre upravenej, čistej, priateľskej obce. Nesie meno Edeho Tellera a do rozvrhu hodín je zaradená aj výučba slovenčiny. Navštívila som ju v pekný slnečný deň. Obklopovalo ma ticho, len z dvora bolo počuť vtáčí spev. Ako som vstúpila do auly, hneď som si všimla prekrásne práce detí. Boli to pestrofarebné kvety z kartónového papiera, umiestnené v hrantíku, ktorý bol tiež z papiera. Kým som si pozerala dekoráciu, skončila sa hodina a mohla som sa porozprávať s riaditeľkou školy Máriou Juhásovou.

- Máte veľmi peknú školu, ktorá určite láka žiakov.

- Táto budova bola dlhé roky zanedbávaná. Keďže v nej boli len triedy nižšieho stupňa, vedenie veľkoobce sa rozhodlo obnoviť ju tak, aby v nej mohli byť umiestnené všetky triedy. Od septembra 2002 sú všetci učitelia a žiaci pod jednou strechou. Momentálne máme v ôsmich triedach sto deväť žiakov, ktorí sa učia aj po slovensky, teda osvojujú si jazyk svojich predkov. Len siedmi nechodia na hodiny slovenčiny a aj oni len preto, lebo k nám prišli uprostred roka z iných škôl.

- Ako u vás prebieha vyučovanie slovenčiny?

- Deti väčšinou prichádzajú z miestnej materskej školy, kde tiež majú slovenské zamestnanie. Prváci sa učia čítať podľa obrázkov a po slovensky si osvoja básne a piesne. Podľa učiteliek nemajú problémy s naučením kratších, ale ani dlhších slovenských detských básní, alebo rozprávok. V základnej škole máme len dve slovenčinárky. Alžbeta Andová skončila učiteľský ústav, vyučuje jazyk od prvej až po šiestu triedu, Anna Szigetiová Szántaiová skončila Vysokú školu pedagogickú v Segedíne. V každej triede sa vyučuje slovenský jazyk štyri hodiny týždenne. To je trochu veľa na dve učiteľky, ale nemáme inú možnosť. V našej inštitúcii venujeme slovenčine veľkú pozornosť. V siedmej triede máme napríklad takú skupinu žiakov, ktorí sa učia po slovensky len od minulého roku. Po roku zložili klasifikačnú skúšku z prvých dvoch rokov, teraz vo februári z tretieho a štvrtého. Veríme, že koncom ôsmej triedy budú vedieť toľko, koľko ich spolužiaci. Ak rodičia žiadajú, aby ich dieťa zložilo štátnu jazykovú skúšku, naši pedagógovia sú ochotní pripraviť ho na štátnicu. Žiaľ, v posledných rokoch len málokto prejavil takýto nárok. Inak naše deti sa môžu učiť slovenčinu nielen štyri hodiny týždenne. Pracuje u nás slovenský záujmový krúžok a naši žiaci pravidelne vystupujú so slovenským programom. Škola usporadúva rôzne súťaže, predovšetkým recitačné a spevácke, na školských slávnostiach, ale aj na obecných podujatiach vystupujú naši žiaci so slovenským programom. Kolegyne ich pripravujú aj na celoštátnu súťaž Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenské spievanky a veršovačky. Okrem toho každý rok v lete cestujú na Slovensko, najmä do Tatier.

- Aká je tendencia, kam odchádzajú ďalej študovať absolventi vašej školy?

- Žiaľ, len máloktorí sa prihlásia do slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, väčšinou idú do bližších miest, ako je Orošháza, alebo Mezőkovácsháza. Primárnym hľadiskom je, aby nemuseli chodiť do internátu. Poslednou žiačkou, ktorá sa prihlásila do slovenského gymnázia, bola Natália Nagyová.

- Vaša škola sa zapojila do projektu zohľadňujúceho ochranu životného prostredia?

- Áno, vedieme deti k tomu, aby sa starali o svoje prostredie. Či už formou upratovania, zbierania odpadkov, zužitkovávania druhotných surovín, alebo starostlivosti o prírodu. Peniaze, ktoré deti získajú za zber druhotných surovín, obohacujú fond žiackej samosprávy. Zapájame sa do rôznych konkurzov, väčšinou úspešne. Vlani sme získali na projekt HEFOP, teda na operatívny program na rozvoj humánnych zdrojov, približne osemnásť miliónov forintov. Tento program podporuje školy, ktoré sú v zvlášť znevýhodnenej situácii. Päť miliónov forintov sme vynaložili na nákup pomôcok. Sedem pedagógov sa zúčastnilo na doškoľovaní, aby si osvojili nové metódy práce s deťmi. Menšie sumy sme získali aj z iných konkurzov, z ktorých sme obnovili knižnicu, zakúpili nábytok atď. Verejná nadácia Tempus v rámci programu „Jedlo na cestu” podporuje dvadsaťpäť našich žiakov. Myslím si, že tieto výsledky sme dosiahli preto, lebo máme výborne fungujúcu eko-školu a preto pozitívne hodnotia naše snahy.

- Akou formou vás podporujú Celoštátna slovenská samospráva a miestna slovenská menšinová samospráva?

- Celoštátna slovenská samospráva nás priamo finančne nepodporuje, ale môžeme sa uchádzať o podporu z jej súbehov. Priamo, alebo cez sieť svojich inštitúcií nás však podporuje morálne. So Slovenskou menšinovou samosprávou vo Veľkom Bánhedeši úzko spolupracujeme. Každý rok nám uhradí slovenské učebnice, takže deti ich dostávajú bezplatne. Pomáha nám pri organizovaní školského slovenského dňa, ktorý je výbornou príležitosťou na to, aby sme si pripomenuli slovenských zakladateľov veľkoobce. Samozrejme, naši žiaci vystupujú s kultúrnym programom na akciách slovenskej samosprávy. Myslím si, že máme výborné kontakty, - konštatovala na záver riaditeľka školy Mária Juhásová.

(aszm)