Školáci z Mlynkov a zo Santova v prírodnom raji

Slovenská samospráva v Mlynkoch vďaka finančnej podpore vlády SR mala možnosť pripraviť pre školákov dvoch pilíšskych obcí týždňový pobyt na Slovensku.

Týždeň v Tatrách a na Spiši

Do tábora, ktorý sa uskutočnil v prvej polovici septembra, sa vybralo 37 detí so štyrmi učiteľmi a s predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Martou Demjénovou. Väčšina detí s učiteľkami Gabrielou Wágnerovou a autorkou tohto príspevku boli z Mlynkov, desiati žiaci s učiteľom Ľudovítom Papučkom zase zo susednej obce Santov.

Všetci sme sa s nadšením chystali na bohatý program. Ráno v deň odchodu bolo vonku smutno, s rodičmi sme sa rozlúčili pod dáždnikmi, ale potom sme na celý týždeň dostali krásne slnečné počasie. V pondelok nás čakala dlhá, náročná cesta až po Veľký Slavkov. Oddýchnuť sme si mohli na obed v banskobystrickom McDonald's-e, čomu sa deti veľmi tešili. Po príchode a ubytovaní sa v penzióne Agrostav sme si pozreli obec a okolie. Veľký Slavkov leží v severozápadnej časti Spiša, na južnom svahu Vysokých Tatier, slovenských veľhôr, ktoré boli roku 1949 vyhlásené za prvý národný park na Slovensku (TANAP) a roku 1993 boli spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásené organizáciou UNESCO za Biosférickú rezerváciu Tatry.

V utorok ráno nás v Starom Smokovci čakal mladý horský sprievodca Erik Ševčik, ktorý nám pútavo vyrozprával množstvo zaujímavých vecí. Na Hrebienok sme sa vyviezli pozemnou lanovou dráhou. Od vrcholovej stanice (1280 m.n.m.) sme sa vybrali k Zamkovského chate. Po krátkom oddychu sme pokračovali k vodopádom Studeného potoka. Pozreli sme si aj Rainerovu chatu, ktorá je najstaršou vysokohorskou chatou v Tatrách, ako aj Bilíkovu chatu, kde sa končia vodopády. Studený potok je vraj obzvlášť pekný pri jarnom roztápaní sa snehu alebo po výdatných dažďoch, keď je vysoká hladina vody. Trošku unavení, ale plní zážitkov sme išli späť na chutný obed (zistili sme, že parené buchty má každý z nás rád). Popoludní sme navštívili mesto Poprad - administratívne, hospodárske a kultúrne centrum regiónu pod Tatrami. Pri prehliadke mesta sme si dali výbornú zmrzlinu.

V stredu sme mali namáhavý deň. Za cieľ sme si vytýčili objaviť Slovenský raj. Už samotný názov prezrádza, že vstupujeme do prírodného raja. Od roku 1988 je toto územie súčasťou národného parku. Slovenský raj sa rozprestiera na východe Slovenska a je turisticky mimoriadne príťažlivým krajom krasových planín a tiesňav, ktoré sme mali prekonávať po rebríkoch popod hučiace vodopády. Územie Slovenského raja odvodňujú rieky Hornád a Hnilec, ktoré vyhĺbili úzke kaňony. Horným úsekom vedie Chodník horskej služby Prielomom Hornádu, ktorý je vybavený viacerými technickými pomôckami umožňujúcimi ľahko a bezpečne prekonať všetky náročné úseky. Viac ako 4 km dlhá trasa chodníka je zabezpečená reťazami (374 m), železnými stúpadlami (164 ks), opornými skobami a drevenými lávkami (85 m). Sprevádzal nás známy horský ochranár Vlado Mucha, s ktorým sme sa spriatelili a na konci túry nám dedikoval svoju knihu.

Nasledujúci deň sme navštívili Základnú školu vo Veľkom Slavkove. V spoločnom športovom programe vysvitlo, že tamojší chlapci sú vo futbale šikovnejší. Dievčatá veselo nadväzovali kontakty s budúcimi kamarátkami. Popoludní sme sa kabínkovou lanovkou vybrali na Skalnaté pleso. Niektorí sa trošku báli výšky, ale hore sa už osmelili a boli by išli na štít. Každý sa kochal v čarovnej prírode. Po prechádzke v Tatranskej Lomnici sme odcestovali do Kežmarku, mesta v malebnom prostredí Spiša. Pozreli sme si kultúrne pamiatky, ako napríklad drevený evanjelický kostol z roku 1717. Nemohli sme vynechať ani mestečko Spišská Sobota, ktoré bolo v stredoveku sídlom cechov, obchodu i kultúrneho života.

Posledný deň sme sa museli rozlúčiť s krásnym okolím a vydali sme sa na cestu domov. Posledné chvíle na Slovensku sme využili v Banskej Bystrici na nákup obľúbených čokolád.

Monika Pellerová