Gregor Papuček vyzdvihol zvláštnu atmosféru „spevavého“ Pilíša, kde kedysi slovenský ľud spieval od narodenia až do smrti a odkiaľ, z akéhosi genius loci, v súčasnosti možno práve vďaka bohatej ľudovej slovesnosti pochádza najviac slovenských literátov v Maďarsku. O svojej generácii naznačil, že v sedemdesiatych rokoch sa objavila skupina nových slovenských literátov, ktorí sa v záujme vzkriesenia slovenského literárneho života v Maďarsku spojili a navzájom si pomáhali. O básni ako takej Papuček zdôraznil, že predovšetkým je na čítanie z úprimnej záľuby, na zamýšľanie sa a nemala by byť nútenou povinnosťou, pretože vtedy nezapôsobí. Obecenstvo si mohlo vypočuť aj klasickú báseň Naša reč v podaní autora.

Imricha Fuhla v našich kruhoch, napriek tomu, že sa už hlásili so svojimi dielami aj mladší básnici, stále pokladajú za predstaviteľa mladšej generácie. I. Fuhl sa na stretnutí sám priznal, že v poslednom desaťročí netvorí s takou intenzitou ako kedysi vo svojich dvadsiatich rokoch. Možno je to vekom, možno rytmom života? Zo svojej tvorby upozornil na neustále hľadanie nových foriem, na vplyv iných umeleckých žánrov na jeho osobnosť, ako napr. rockovej hudby či fotografie, a na svoj symetrický bilingvizmus a prekladateľskú tvorbu. Na záver si prítomní vypočuli nahrávku v druhej polovici 80-ych rokoch pôsobiacej, svojho času úspešnej, nadnes legendárnej slovensko-maďarskej rockovej skupiny AGR±, ktorá - podobne ako ďalšia formácia s názvom Negatív - mala vo svojom repertoári zhudobnené básne slovenských autorov z Maďarska. Mimochodom, spoluzakladateľom a vedúcim oboch skupín bol I. Fuhl.

Hosťami ďalšieho stretnutia so slovenskými umelcami na pôde slovenského gymnázia budú začiatkom budúceho školského roka básnici zo Santova.

(csl)