Rozlúčka v budapeštianskom slovenskom gymnáziu

„Rozlúčka so školou je ako rozlúčka s láskou. Kedykoľvek okolo nej prejdeš,

už nikdy nebude patriť tebe!” ● Posledné zvonenie, nádherné melódie a kvety...

Posledný aprílový deň v sa budapeštianskom slovenskom gymnáziu niesol v znamení lúčenia sa maturantov. Posledné zvonenie, nádherné melódie a pestrofarebné kvety sprevádzali 17 štvrtákov na čele s Júliou Marlokovou do slnkom zaliateho a zeleňou prekypujúceho átria školy, kde sa uskutočnila slávnostná rozlúčka maturantov s ich profesormi a spolužiakmi z nižších ročníkov. Medzi hosťami nechýbali ani rodinní príslušníci, známi a priatelia. Po symbolických básňach, príhovoroch, krátkom programe, ďakovných rečiach a odovzdaní spomienkových darčekov prišlo na rad samotné lúčenie sa v podobe vypustenia pestrofarebných balónov z rúk maturantov ako symbolu šťastia, radosti a ich úspešného rozletu do života. Štvrtáci tak zavŕšili svoj každodenný pobyt v škole a opustili jej brány, aby sa počas nasledujúcich dní čo najlepšie pripravili na prvú skúšku dospelosti. Takto sa rozlúčili so svojou školou, ktorá im bola skutočným druhým domovom, školou, ktorá ich spojila a kde sa utvorili pevné a úprimné priateľstvá. Rozlúčili sa so svojou alma mater, v ktorej sa všetci snažili pochopiť, že život nie je vždy prechádzka ružovou záhradou.

(mj)