V tomto roku Slovenská základná škola v Slovenskom Komlóši oslávi 60. výročie svojho založenia. Je to obdobie, o ktorom písal aj básnik Augustín Kuchár vo svojej básni a nazval ho „požehnaným časom, čo z dieťaťa tvorí človeka“...

Práve preto sme si vybrali jeho verše ako úvodné motto našej práce, ktorú sme sa rozhodli napísať pri príležitosti tohto výročia.

„...Byť pri tom, keď sa rodí svetlo!

Sledovať úžas a krásu!

Nádherný tanec farieb

a kmitočet času.

Byť pri tom, keď oplodnieva klas

a z prameňa sa stáva rieka!

Žehnať ten požehnaný čas,

čo z dieťaťa tvorí človeka!...“

(A. Kuchár)

Zo súťažných prác VÚSM „Alma mater - moja škola, naše školy“

Z histórie Slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši

Čas je neúprosný a nie je možné ho zastaviť. Zastaviť na chvíľočku sa môžeme ale my, a preto nahliadnime krátko do histórie Slovenského Komlóša a predovšetkým do histórie našej školy.

Naši predkovia sa prisťahovali na Dolnú zem približne pred 260. rokmi z Horného Uhorska. Najprv sa usadili v Szentandrási, odkiaľ sa v roku 1746 v počte 80 slovenských rodín presťahovali na komlóšsku pustatinu. Prišli so svojím farárom Jánom Szarkócym a učiteľom Petrom Mravíkom. Prvou starosťou osadníkov bolo postaviť jednoduchý dom s modlitebnicou pre pána farára a potom budovu školy a byt pre pána učiteľa. S rastom počtu obyvateľstva sa rozširuje aj školská sieť.

Slovenský Komlóš si po dlhý čas zachoval čisto slovenský charakter. Evanjelická cirkev mala 10 škôl, kde sa učilo po slovensky. Maďarský jazyk sa začal učiť až začiatkom štyridsiatych rokov 19. storočia. Postupný pokles žiakov evanjelických škôl sa začína vtedy, keď sa v roku 1909 založí maďarská štátna škola práve v budove slovenskej školy so šiestimi triedami a so šiestimi učiteľmi. V roku 1932 sa dobudovala 7. trieda.

Po skončení vojny v roku 1944 sa 15. novembra začalo vyučovanie v evanjelickej cirkevnej škole. S ohľadom na mimoriadnu situáciu, čo v tomto prípade znamená nedostatok učiteľov, vyučovanie prebiehalo nielen doobeda, ale aj poobede. Na jedného učiteľa pripadalo 120 -160 žiakov. V tom čase Ondrej Kulík a jeho druhovia zadali vedeniu cirkvi požiadavku v slovenskom jazyku, aby požiadalo vyššie úrady, aby v evanjelickej cirkevnej škole prebiehalo vyučovanie v materinskom jazyku, t. j. po slovensky. V prípade, ak vyšší úrad nie je kompetentný vydať takéto rozhodnutie, evanjelická cirkev v každej škole zvolá rodičovské združenie, aby sa rodičia vyjadrili pred evanjelickým výborom, v akom jazyku má prebiehať vyučovanie.

Onedlho prišla vyhláška dozorcu školstva, ktorú riaditeľ prečítal pred školskou radou: „Sovietsko - ruské vojenské úrady všade žiadajú a podporujú, aby sa školy čím skôr otvorili. Miestne úrady majú tú úlohu, aby odstránili všetky prekážky a zabezpečili podmienky pre otvorenie škôl. Vojenské úrady okupačnej armády sa nechcú miešať do vnútorného života škôl. Žiadajú iba to, aby deti nevychovávali vo fašistickom duchu. Knihy, v ktorých sú myšlienky vo fašistickom duchu, majú zo škôl odstrániť. Vyučovanie má prebiehať podľa doterajších plánov a medzi vyučovacie predmety sa má zaradiť náboženstvo a morálka.“

Tí učitelia, ktorí sa vrátili, dostali od poverovacej komisie potvrdenie a súhlas k vykonávaniu učiteľského povolania. Od konca apríla do mája 1945 sa učitelia zúčastnili na tzv. preškoľovaní o tom, ako má prebiehať vyučovanie v demokratickom duchu. Tu dostali aj informácie, na akom princípe a akých zásadách má prebiehať vyučovanie a čo má obsahovať vyučovací materiál.

Ministerstvo školstva a náboženstva vydalo nariadenie, podľa ktorého k otázke vyučovacieho jazyka musia rodičia svoj názor vyjadriť tajným hlasovaním.

V januári roku 1946 tajným hlasovaním rozhodli rodičia nasledovne: 468 rodičov hlasovalo za vyučovanie v slovenskom jazyku a iba 62 rodičov hlasovalo za maďarský jazyk. Od tohto dňa sa eviduje dátum založenia slovenskej školy v Slovenskom Komlóši. Dozorná rada rozhodla, aby sa v slovenskej sekcii maďarský jazyk vyučoval ako predmet a v maďarskej sekcii zasa slovenčina ako predmet. Takýto typ školy vznikol v celom Maďarsku prvýkrát práve v Slovenskom Komlóši.

Roku 1946 sa začala maďarsko-slovenská výmena obyvateľstva. Z učiteľského zboru riaditeľ Alexander Szokolay a učiteľ Ondrej Franciszty sa prihlásili na výmenu. Školská rada za riaditeľa vymenovala Gábora Kovácsika, za zástupcu riaditeľa Mateja Lugošiho.

Školský rok 1946 48 sa začal za veľmi nepriaznivých podmienok. Na 750 žiakov bolo len 7 učiteľov. Preto viacerí učitelia striedavo vyučovali dopoludnia aj popoludní v dvoch školách 150 -160 žiakov. Za takýchto podmienok bolo ťažké plniť aj minimálne požiadavky. Ďalšie ťažkosti spôsobovalo to, že triedy boli umiestnené vo viacerých budovách, teda učitelia chodili z jednej budovy do druhej, čo sťažovalo vyučovací proces.

Keď sa skončila výmena obyvateľstva, počet žiakov výrazne klesol. 11. septembra 1948 došlo k poštátneniu škôl. Ministerstvo školstva a náboženstva aj naďalej nariaďovalo školám vyučovať náboženstvo. Školskej rade zanikla povinnosť vykonávať dozor nad školami okrem hodín náboženstva. Po poštátnení škola pôsobila ako slovenská základná škola s vyučovacím jazykom slovenským. Výmenou obyvateľstva počet žiakov slovenskej školy klesol na polovicu. Táto tendencia pokračovala aj v nasledujúcich rokoch. Výrazne poklesol počet žiakov v školskom roku 1968/69, keď ju navštevovalo iba 98 detí. V rokoch 1946/47 existovali aj paralelné triedy, ktoré v roku 1960 zanikli pre nízky počet žiakov. V roku 1992 bolo opäť možné vytvoriť paralelné triedy v prvom ročníku. V osemdesiatych rokoch sa počet žiakov ustáli medzi 120 a 130.

V školskom roku 1954/55 začala pôsobiť v škole aj školská družina. Na začiatku sa do nej prihlásilo veľmi málo detí, príčinou bola nedôvera rodičov. Prvé výsledky činnosti školskej družiny však zmenili názor rodičov - deti sa mohli lacno stravovať a pod dohľadom vychovávateľov sa mohli dobre pripraviť na vyučovanie.

V školskom roku 1951/52 sa škola presťahovala do terajšej budovy na ulici Földvári č. 1. Tým, že sa presťahovala do jednej budovy, sa zlepšili podmienky výučby. Učitelia už nemuseli dochádzať na hodiny do viacerých budov. Treba však povedať, že niektoré nižšie ročníky a telocvičňa boli ešte stále mimo budovy školy.

V týchto rokoch tvorili pedagogický zbor tri skupiny pedagógov. Do jednej skupiny patrili učitelia, ktorí chodili po poštátnení škôl na letné doškoľovanie, kde sa zdokonaľovali v spisovnej slovenčine. Do druhej skupiny patrili učitelia, ktorí prišli prostredníctvom ministerstva školstva z Československa. Oni dobre ovládali spisovnú slovenčinu, preto ich dali do národnostných škôl. Tretiu skupinu učiteľov tvorili tí, ktorí prvýkrát získali diplom na pedagogických vysokých školách v Maďarsku. Toto rozdelenie pedagógov nerozdeľovalo, ale viedlo k spolupráci učiteľského zboru.

Keďže všetky predmety vyučovali v slovenčine, robilo to problémy nielen žiakom, ale aj učiteľom. Na vysokých školách pedagogických totiž jednotlivé odbory prednášali po maďarsky.

V päťdesiatych rokoch sa učiteľský zbor veľa zaoberal aj s ďalším osudom školy. Pri zapisovaní žiakov nastali problémy, ktoré sa prejavili aj v iných národnostných školách. Preto bolo potrebné zmeniť systém učebných plánov a už v materských školách založiť slovenskú skupinu. V tejto otázke aj hlavné orgány museli urobiť opatrenia. Preto od roku 1959 v slovenských základných školách (potom aj na gymnáziách) zaviedli tzv. dvojjazyčné vyučovanie, s ohľadom na to, aby žiaci na stredných školách nemali jazykové ťažkosti. Žiaci sa prírodovedné predmety učili po maďarsky. Žiaľ, ani to nezvýšilo počet zapísaných žiakov.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa školský výbor Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku usiloval o to, aby sa opäť viaceré predmety vyučovali v slovenčine. Postupne sa zdokonaľujú a modernizujú učebnice a učebné pomôcky. V rámci hodín telesnej výchovy sa začína s výučbou plávania na komlóšskom kúpalisku. V pedagogickom zbore bolo v tomto čase až 90 percent učiteľov s odborným pedagogickým vzdelaním. V súčasnosti všetci pedagógovia slovenskej základnej školy majú odborné pedagogické vzdelanie.

Hosťujúci učitelia

V roku 1989 na základe dohody medzi Ministerstvom školstva SR a Ministerstvom školstva MR na základe požiadavky národnostných škôl začali vysielať hosťujúcich učiteľov zo Slovenska na slovenské národnostné školy. Úlohou hosťujúcich učiteľov bolo a aj je pomáhať vo výučbe slovenčiny, precvičovať so žiakmi jej praktické používanie v rôznych situáciách, rozvíjať v žiakoch lásku k slovenčine a slovenskému národu, vzbudzovať v nich chuť učiť sa slovenčinu, zachovávať a šíriť kultúru a zvyky slovenských predkov. V rokoch 1989 až 2002 pôsobil v Slovenskej základnej škole hosťujúci učiteľ Miroslav Brna. V tom čase tu krátko pôsobila aj Eva Števková. Od roku 2002 do roku 2006 tu pôsobila Ľubomíra Rollová. Od roku 2006 je hosťujúcou učiteľkou Dagmar Kötelešová.

V školskom roku 1999/2000 navštevovalo školu už 178 žiakov. Budova už bola nevyhovujúca, bolo ju treba rozšíriť.

29. augusta 2005 za prítomnosti predstaviteľov maďarskej a slovenskej vlády Pétera Kissa a Pála Csákyho bol položený základný kameň rekonštrukcie slovenskej školy. Práce trvali rok. V októbri 2006 školu slávnostne odovzdali do užívania.

Od roku 2005 ku škole patrí aj materská škola, v ktorej sa tiež vyučuje slovenský jazyk.

Súčasnosť školy

Po rekonštrukcii sa zmenila pôvodná budova školy na modernú budovu s bezbarierovým prístupom, vyhovujúca moderným predstavám školy 21. storočia. Je tu 9 tried od prvého až po ôsmy ročník.

Vo štvrtom ročníku sú dve paralelné triedy. Okrem pekných tried sa učia žiaci v odborných učebniach - v jazykovom laboratóriu, v učebni výpočtovej techniky, v prírodovednej učebni a v učebni praktického výcviku. Súčasťou školy je aj knižnica, v ktorej sa nachádza 4500 kníh, z nich 2500 je slovenských, telocvičňa, jedáleň a školský bufet. Škola sa zameriava na výučbu slovenského a anglického jazyka. Keďže je to národnostná škola, jej hlavným cieľom je zachovávať tradície, kultúru a jazyk Slovákov.

Slovenský jazyk vyučujú v škole od prvej triedy. Slovnú zásobu si žiaci rozširujú aj na hodinách spevu a hudby, kreslenia, techniky, prírodopisu, pohybovej kultúry a tiež v školskej družine. Na druhom stupni aj na zemepise, dejepise a biológií. Vo štvrtom ročníku sa žiaci začínajú učiť aj anglický jazyk.

Od roku 1991 pôsobí v škole súbor Harmónia. Je to umelecké teleso, ktoré zastrešuje spevácky zbor, detský folklórny súbor a detské divadlo. Tento súbor reprezentuje školu na rôznych súťažiach a kultúrnych podujatiach. Okrem neho pracujú v škole aj športové krúžky - volejbalový, basketbalový, stolnotenisový a futbalový.

V záujme lepšieho osvojenia slovenského jazyka organizuje škola každý rok pobyty na Slovensku v Škole v prírode. Zúčastňujú sa na nich žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka.

Slovenská základná škola v Slovenskom Komlóši je aj cvičnou školou pre poslucháčov slovenského jazyka na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne.

Školský časopis

V roku 2006 začala škola vydávať školsky časopis Omrvinky. V časopise uverejňujú žiaci našej školy články zo života školy, básničky, kresby, krížovky, rébusy, doplňovačky a iné zaujímavosti. Časopis vychádza v slovenskom jazyku. V každom čísle je venovaná stránka aj maďarskému jazyku a anglickému jazyku.

Tradície našej školy

Zachovávanie a pestovanie tradícií má zvláštny význam. Z tradičných školských podujatí treba spomenúť slávnostné otvorenie a ukončenie školského roka, rozlúčkovú slávnosť žiakov končiaceho ročníka. Náplň týchto slávností sa postupom času zmenila, ale sviatočný charakter zostal. Práve na týchto slávnostiach je najväčšia účasť rodičov.

Medzi tradície patrí aj organizácia Slovenského týždňa, ktorý škola organizuje koncom novembra. Do prípravy a realizácie sa zapájajú rodičia aj starí rodičia. V rámci tohto týždňa sa žiaci oboznamujú s prípravou tradičných komlóšskych jedál. Majú možnosť si vyskúšať aj staré remeslá. Súčasťou tohto týždňa je aj školské kolo v prednese slovenskej poézie a prózy a v speve slovenských ľudových piesní.

K tradičným podujatiam patrí aj Deň matiek a Deň detí. Tieto podujatia sú sviatkom tak pre deti ako aj pre ich rodičov. Deti pripravujú pre svoje mamičky kultúrny program a malé darčeky.

Každé dva roky organizuje škola veľké kultúrne podujatie, počas ktorého predstavujú výsledky svojej činnosti záujmové umelecké krúžky našej školy. Do tohto programu sa zapájajú aj jednotlivé triedy s rôznym kultúrnym programom.

V rámci Dňa otvorených dverí sa s našou školou, jej pedagógmi, s našou prácou môžu oboznámiť malí škôlkári, ich rodičia a iní záujemcovia.

Riaditelia školy

Augustín Drahoš (1949-51), Bozóky Jánosné (1951-54), Matej Lugoši (1954-77), Ján Majoroš (1977-1991), Anna Lehoczká (1991-1999), Gabriella Mariková-Fülöpová (1999-2008), Zuzana Lauková - súčasná riaditeľka školy.

Záver

Slovenská základná škola bola školou našich rodičov a starých rodičov, je našou školou a veríme, že bude aj školou našich detí. Vieme, že bola školou veľkého počtu rodín zo Slovenského Komlóša. Je naším najväčším želaním, aby tomu bolo tak aj naďalej. Nech sa teda naša škola zveľaďuje, nech má mnoho dobrých žiakov, rodičov, ktorí jej dôverujú a učiteľov, pre ktorých je táto práca skutočným poslaním.

Renáta Józsová, Adél Csikaová, Natália Csabaiová

(Redakčne upravená verzia)

Použitá literatúra

Juraj Szincsok Monografia Slovenského Komlóša

Kroniky slovenskej základnej školy

Webová stránka školy