Som čerstvým prvákom Slovenského gymnázia v Budapešti a na tento prvý spoločný triedny výlet, ktorý sa pravidelne usporadúva začiatkom každého nového školského roku na tunajšej škole, budem ešte dlho v dobrom spomínať.

Tentokrát sa na ňom zúčastnili všetky štyri ročníky gymnázia so svojimi triednymi profesormi. Aby sme zaplnili autobus, pridali sa k nám aj ôsmaci základnej školy, naši budúci následníci. Celé to začalo skoro ráno. V ten deň sme vstávali okolo pol šiestej ráno, aby sme sa stihli naraňajkovať a vybrať celodennú stravu vo forme balíčkov, ktoré nám pripravili naše panie kuchárky. Pred pol siedmou sme už všetci stáli pred bránou školy a celí natešení, že sa nejde do školy, ale na výlet, sme počkali na našich triednych profesorov, aby sme spoločne šli k autobusu, ktorý bol pristavený na neďalekom parkovisku. Ten vyštartoval presne o pol siedmej. Celkom príjemná cesta trvala zhruba 3 hodiny. O pol desiatej sme sa ocitli v nádhernom prostredí mestečka Keszthely, kde sme si prezreli majestátny kaštieľ. Bol skutočne nádherný. Niečo podobné a tak zaujímavé som doposiaľ nevidel. Mali sme aj to šťastie, že sme tam stretli a na vlastné uši si vypočuli jednu nemeckú operetnú speváčku, ktorá tam práve nacvičovala svoj koncert. Po veľkolepej prehliadke paláca sme dostali pozvanie do zadnej časti hradu, kde boli uložené zbrane a rôzne iné pamiatky zo starších čias. Následne sme sa vybrali z vrcholku kaštieľa trochu nižšie a vošli sme do Múzea bábik, v ktorom sa nachádzalo okolo 200 bábik, z ktorých každá bola odetá vo svojom ojedinelom a jedinečnom ľudovom kroji. Múzeum tvorili tri poschodia. Celá exhibícia bábik bola zostavená skutočne veľmi precízne a zanechala v nás hlboký dojem. V tej istej budove sa nachádzala ďalšia miestnosť, do ktorej viedli zvláštne dvere, za ktorými sme mohli obdivovať obrovskú maketu maďarského parlamentu s veľmi záhadným názvom - slimačí parlament. Všetci sme premýšľali o čo tu vlastne ide. Nikto nechápal, čo sa pod tým názvom skrýva. Keď sme to uvideli zblízka napadol nám výstižnejší názov - parlament zo slimákov. Voľačo nádherné. Celé to bolo umiestnené uprostred pivnice a zaberalo to plochu tak veľkú, že sme sa tam všetci naraz ani nezmestili. Ide o svetový rekord. Je postavený zo 4,5 mil. slimačích ulít tých najrôznejších veľkostí. Neuveriteľné a skutočne náročné umelecké dielo. Zopár krokov ďalej sa už nachádzali ďalšie dvere vedúce do Múzea voskových figurín. Okrem toho, že figuríny boli ľudskej veľkosti, vyzerali ako živé. Niektorí sme mali pocit, že sa pohnú a prihovoria sa nám. Bola to neskonale krásna výstava s precízne a úhľadne oblečenými a upravenými postavami, bývalými významnými historickými osobnosťami nielen maďarskej, ale aj svetovej kultúry danej doby. Po ukončení prehliadky sme sa hladní vrátili do autobusu, ktorý nás zaviezol k hradu Sümegi. Ten sa nachádza na pomerne vysokom kopci, na ktorý sme museli teda poriadne šliapať. Po hrôzostrašnej ceste nahor sme si spotení a unavení prezreli hrad s nádvorím, kde sa kedysi nachádzala aj mučiareň. Hrad sa udržal vo veľmi dobrom stave, nakoľko sa tam nebojovalo. Po prehliadke hradu sme sa vrátili späť k autobusu.

Pred odchodom do Budapešti nás čakalo ďalšie prekvapenie. Nebolo to nič iné než skutočná rytierska večera, kde sme sa mohli najesť dosýta, koľko sa len do nás vmestilo. Po chutnej večeri sa nám už chcelo ísť domov, avšak pred odchodom sme si ešte pozreli výstavu autentických stredovekých zbraní, ktorá nás taktiež veľmi zaujala a to práve tým, že sa tam nachádzal nejeden cenný kúsok. Po tejto výstave sme sa už vrátili späť do autobusu. Spiatočná cesta sa nám zdala príliš dlhá a trochu nudná. Po určitom čase však každého ovládla dobrá nálada a poriadne sme si aj zaspievali. Po troch hodinách sme sa všetci tešili na svoje internátne izby, celí vyčerpaní sme sa vrhli do postele a tvrdo zaspali.

Peter

študent SGB