Týždeň pred jesennými prázdninami sa v Slovenskom gymnáziu v Budapešti (SGB)

niesol v duchu rôznych vedomostných i zábavných aktivít. Ako to už býva, študenti

sa vždy tešia na tie ďalšie prázdniny a ani tí naši sa ich nevedeli dočkať.

Jazyková komisia slovenského gymnázia, vedúcou ktorej je už dlhé roky profesorka slovenského jazyka, literatúry a dejepisu Júlia Marloková Szabóová, sa aj tento krát rozhodla usporiadať komunikačnú a recitačnú súťaž. Obe majú dlhoročnú tradíciu, no predovšetkým nesmierny význam vo výučbe nášho materinského jazyka, tak ľubozvučného, tak nádherného, tak blízkeho nám všetkým.

20. októbra, deň pred samotnými súťažami, si však všetci gymnazisti a mnohí naši kolegovia, vedení zástupkyňou riaditeľky školy Alžbetou Vrbovskou, odišli pozrieť významnú budovu v II. obvode Budapešti na Ulici Orsó, v ktorej v rokoch 1949 - 1956 žil a pracoval tragicky zosnulý bývalý predseda vlády MR Imre Nagy. V pamätnej izbe si mohli študenti pozrieť dva vzácne kusy pôvodného nábytku - fotel a malú príručnú knižnicu. Na jednej zo skriniek je umiestnený dobový rádioprijímač, z ktorého sa ozývajú slová Imreho Nagya pri prednese práva posledného slova na vykonštruovanom súdnom procese, v ktorom okrem iného povedal, že svoj osud zveruje do „rúk národa˝. Študentov a ich profesorov medzi vystavovanými osobnými predmetmi I. Nagya, najviac zaujali jeho pamäti „Cvikkeres kommista˝, autorom ktorých je Tibor Méray, binokel, plátená taška z moskovských čias, písací stroj, na ktorom písal svoje pamäti v novembri 1956, keď žil v azyle na juhoslovanskom veľvyslanectve v Budapešti. Všetkých zaujali a boli skutočne nadšení, keď videli rodinné dokumentárne fotografie, knihy a rukopisy, vydané v maďarčine, francúzštine a angličtine. Spomedzi osobných vecí Imre Nagya sa nedá zabudnúť na jeho vlastný ďalekohľad, diaprojektor, vreckový nožík, popolník či čajovú súpravu. Pre nás všetkých bol tento deň mimoriadne slávnostný a s neuveriteľne príjemným pocitom sme si takto pripomenuli nielen pamiatku Imreho Nagya, ale aj významný 23. október 1956, ktorý zohral historickú úlohu v živote občanov Maďarskej republiky.

21. októbra sme pokračovali v už tradične organizovanej komunikačnej súťaži. Jej hlavnou témou či ideou bola znalosť, úcta a rešpekt k životu Slovákov, žijúcich v Maďarsku. Toto komunikačné súperenie má medzi študentmi veľký ohlas. Organizačne ho pripravuje pani profesorka Júlia Marloková Szabóová, ktorá robí všetko pre to, aby celé toto podujatie prebehlo dôstojne a na patričnej úrovni. Prostredníctvom súbehu Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku získala finančnú podporu na zakúpenie cien pre súťažiacich a tí najlepší získali peňažné poukážky na zakúpenie kníh.

Samotná súťaž pozostáva z dvoch kôl. Prvé je v jazyku slovenskom, druhé v maďarskom. Študenti súťažili v šiestich zmiešaných družstvách. Už to svedčí o tom, že naši študenti žijú a študujú v príjemnej dvojjazyčnej atmosfére, v porozumení a priateľstve. Nedelia sa na jazykové skupinky, ale tvoria jeden kolektív a spája ich dlhoveká spoločná história, navzájom sa obohacujú o kultúru a tradície toho druhého národa.

Do poroty tentokrát zasadli zástupkyňa riaditeľky školy Alžbeta Vrbovská, vedúca študentskej samosprávy Vlastislava Verešová a členka zboru z radu študentov Laura Tóthová. Spravodlivým hodnotením ocenili úsilie jednotlivých študentov nielen zvíťaziť, ale hlavne zúčastniť sa s jediným cieľom - vedieť o Slovákoch žijúcich v Maďarsku čím viac.

Jednotlivé úlohy vopred pripravili profesorky oboch jazykov - Rozália Issovitsová a Júlia Marloková Szabóová. Tvorili ich tematické okruhy, ako napr.: výroky slávnych, frazeologizmy, krížovky či puzzle, napísanie rozprávky v jazyku esperanto, angrama, pantomíma, ako aj otázky týkajúce sa nedávneho školského výletu, o ktorom sme vás už informovali. Všetko však bolo zamerané na jedno - upevnenie slovenskej hrdosti a povedomia študentov a vytvorenie dobrých priateľských vzťahov.

Aj tohoročná komunikačná súťaž splnila svoj cieľ a potvrdila svoju popularitu medzi študentmi i profesormi. Výsledky a nadšenie súťažiacich hovoria za všetko. Možno by nebolo od veci zapojiť do súťaže aj iné národnostné školy v Budapešti, resp. v Maďarsku či v zahraničí.

V posledný vyučovací deň pred prázdninami, 22. októbra, profesorky slovenského jazyka a literatúry Anna Csörgölová, Katarína Kollárová a Júlia Marloková Szabóová usporiadali školské kolo recitačnej súťaže v umeleckom prednese prózy a poézie. V nádhernom prostredí školskej knižnice sa na ňom zúčastnila väčšina talentovaných, umelecky založených študentov 1. až 4. ročníka gymnázia. Zazneli tu básne a próza najrôznejších slovenských spisovateľov žijúcich nielen na Slovensku, ale predovšetkým v Maďarsku.

Spomedzi množstva súťažiacich si prvé miesto zaslúžene odniesla Alexandra Šoóšová, druhé patrilo Judite Remešovej (obe sú čerstvé prváčky) a tretiu priečku obsadila študentka 2. ročníka Karina Kurthyová. Posledné dve spomenuté víťazky si vybrali básne jedného z najznámejších slovenských poetov v Maďarsku Gregora Papučka. S neodolateľným citom a nádherným prejavom predniesli básne „O čo?˝ a ˝Slovenčina, láska moja˝.

Takto sme teda prežili predposledný októbrový týždeň, na ktorý budeme všetci dlho spomínať. Po jesenných prázdninách nás však znovu čaká obdobie plné atraktívnych udalostí, o ktorých tiež budeme informovať čitateľov Ľudových novín.

(mj)