Od septembra minulého roku funguje tardošská Základná škola Lajosa Feketeho ako členská inštitúcia Základnej školy a logopedického inštitútu Jánosa Vaszaryho v Tate.

„Základnou podmienkou pridruženia bolo

zachovanie učiteľského zboru a výučby slovenského jazyka“

O tom, prečo došlo k tomuto kroku a ako sa premietne na výučbu slovenčiny v tejto komárňansko-ostrihomskej osade, sme sa rozprávali so starostom Bélom Csabánom a vedúcou inštitúcie Irenou Pintérovou.
Slovákmi obývaný Tardoš je najvyššie položená obec v pohorí Gereče. Po tureckých nájazdoch ostala až do roku 1720 neobývaná, až kým ju ostrihomský arcibiskup nezaľudnil Slovákmi katolíckeho vierovyznania z okolia Nových Zámkov. Roku 1755 tu postavili rímskokatolícky kostol v barokovom štýle. V uplynulých storočiach sa väčšina obyvateľstva živila prácou v baniach. Tardoš je totiž povestný výskytom červeného mramoru, vyhľadávaného v celej krajine, ba i v zahraničí. Názov Červený mramor prevzal aj miestny tanečný súbor, založený roku 1972 a pestujúci slovenské národnostné tradície.

Od roku 1994 pôsobí v obci slovenská samospráva. Asimilácia slovenského obyvateľstva, ktorá sa začala v 60. rokoch 19. storočia, vyvrcholila v dôsledku presídľovacej akcie po 2. svetovej vojne, keď sa z Tardošu presťahovalo na Slovensko asi 350 osôb. Po transformácii spoločnosti roku 1989 v osade zanikli stovky pracovných miest a mnohí obyvatelia ostali bez práce až dovtedy, kým nevznikli nové pracovné príležitosti v bližšom i vzdialenejšom okolí.

„Prevádzkovanie školy je najväčšou položkou v rozpočte obce a v súčasnej zlej hospodárskej situácii samospráva bola nútená hľadať možnosti na zachovanie ustanovizne,“ informuje nás starosta, Tardošan, absolvent školy, ktorý však dnes už nie veľmi hovorí po slovensky. Ako hovorí, tatianska škola bola pripravená na prijatie ďalšej inštitúcie, nakoľko v predošlom školskom roku k nej administratívne pripojili jednu miestnu základnú školu. Podľa neho tardošské deti integráciou iba získali, lebo môžu využívať infraštruktúru mestskej školy, ba podľa starostu nie je nepredstaviteľné ani to, aby používali učebné pomôcky, povedzme laboratórium. „Základnou podmienkou pridruženia bolo zachovanie učiteľského zboru a výučby slovenského jazyka,“ hovorí starosta. Osada má ročne k dispozícii 220 miliónov forintov, z toho vyše 50 miliónov činí rozpočet školy. Tento síce pozostáva z normatívu a z vlastnej čiastky, ale, ako hovorí starosta, z vlastného rozpočtu nevedeli zaplatiť ani mzdy pedagógov. „U nás je výrobná štruktúra skromná, čo koniec koncov vedie k tomu, že samospráva nemá veľké príjmy zo živnostenskej dane. Vidiecky turizmus nie je natoľko ekonomicky výnosný, ako napríklad supermarkety v okolí väčších miest,“ sťažuje sa B. Csabán. Tvrdí, že asi jedna tretina detí školopovinného veku (asi 30 žiakov) navštevuje základné školy v okolitých mestách. Tardošská škola má dnes 103 žiakov, ale boli aj také roky, keď inštitúciu navštevovalo 180 detí. „Ak sa deti nesocializujú u nás, v dedine, ťažšie sa sem budú vracať, čo koniec-koncov povedie k postupnému zániku osady,“ hovorí starosta. Samozrejme, aj v súčasnosti majú so školou výdavky, nakoľko tá patrí iba odborne k tatianskej škole. Obec prevádzkuje aj materskú školu, ale aj v jej prípade museli zaviesť úsporné opatrenia: zlúčili skupiny, dnes majú iba dve a tak zamestnávajú menej učiteľov.

Mestská škola zabezpečí suplovanie a dvoch učiteľov, ktorí chodia vyučovať do Tardošu. Miestna samospráva sa zas zaviazala, že bude deťom platiť poplatky za štátnu skúšku zo slovenského jazyka.

Tardošská škola mala problém so zabezpečením vlastných pedagógov na niektoré predmety, informuje nás riaditeľka Irena Pintérová, ktorá vedie inštitúciu už 15 rokov. Nové nariadenie Ministerstva školstva MR predpisuje školám zamestnávať na výučbu talentových predmetov odborných pedagógov. Takto je počet učiteľov, ktorí sem dochádzajú vyučovať, ale nie sú zamestnancami školy, päť, kým počet „vnútorných“ pedagógov, vrátane učiteľov v družine, desať. „Avšak vieme, že život učiteľov hlavne v malých osadách nespočíva v tom, že si odučia svoje hodiny, s deťmi sa zaoberajú poobede, pripravujú ich na miestne podujatia a pod. Na plecia desiatich pedagógov teda dolieha veľký kus práce,“ hovorí I. Pintérová.

V tomto školskom roku prestúpilo prah tardošskej školy 12 prváčikov a v júni sa s ňou rozlúčia jedenásti ôsmaci. V štúdiách budú pokračovať na stredných školách a gymnáziách v okolitých mestách.

Prvá škola pôsobila v Tardoši pri kostole, bola to cirkevná škola. V polovici 20. storočia vybudovali novú, ktorá tvorí základ terajšej školy. Na začiatku prebiehala výučba v oboch budovách. Potom pôvodné štyri obrovské učebne poschodovej budovy rozdelili a na každom poschodí zriadili tri triedy. K tejto budove časom pristavili ďalšiu, prerobili aj suterén, kde vytvorili odborné kabinety a minulý rok pribudla aj telocvičňa. Medzi dvomi budovami je prechod pre učiteľov.

Žiaci tardošskej školy sa môžu zapájať do rôznych mimoškolských krúžkov: do slovenského, do divadelného (v maďarčine), športového, ako aj do krúžku matematiky, výpočtovej techniky a nemeckého jazyka. Hudobná škola v Tate má sesterskú sekciu v Tardoši, kde si deti môžu osvojovať hru na klavíri, dychových nástrojoch a teóriu hudby, ostatní dochádzajú do Taty. Jedna tretina miestnych žiakov sa učí hrať na nejakom hudobnom nástroji.

Život v tardošskej škole je naozaj čulý: deti si merajú vedomosti z rôznych predmetov na školskej, ale aj na vyššej úrovni. Čo sa týka slovenčiny, práve tardošská škola bola iniciátorkou usporiadania vedomostnej a recitačnej súťaže pre žiakov škôl Komárňansko-Ostrihomskej župy, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. Táto župná súťaž má veľmi dobrú odozvu medzi ostatnými školami, vlani sa na ňu prihlásilo skoro šesťdesiat žiakov.

Najvýznamnejším absolventom školy je turkológ Lajos Fekete, po ktorom bola škola pomenovaná.

Tardošskí žiaci majú možnosť raz ročne sa zúčastniť na štvordňovom výlete na Slovensko. „Škola má program vypracovaný na štyri roky. Každý rok ideme do inej časti materskej krajiny a takto deti, ktoré od piateho ročníka absolvujú tieto výlety, pochodia všetky časti Slovenska,“ tvrdí I. Pintérová, podľa ktorej touto formou dopĺňajú výučbu slovenskej vzdelanosti, ktorú vyučujú v rámci hodín slovenčiny.

„Deti a pedagógovia podľa mňa nič nezbadali z integrácie,“ hovorí pani riaditeľka. Ako nás informovala, zmenila sa pracovná náplň tajomníka a vedúceho inštitúcie, ktorí majú koordinovať činnosť dvoch inštitúcií. O tom, či je to dobré pre deti a pre školu, alebo nie, sa nevedela vyjadriť, nakoľko uplynulo ešte málo času. Rodičia tiež podporili pripojenie sa k tatianskej škole.

Členovia slovenskej samosprávy mali obavy, že integráciou tardošská škola stratí zo svojho národnostného rázu, ale nateraz sa tak nestalo. Pevne veríme, že ich obavy sa nesplnia ani v budúcnosti a tardošské deti fúziou iba získajú.

Eva Patayová Fábiánová