Pred niekoľkými týždňami som sa na jednom medzinárodnom podujatí stretla s dobrovoľníčkami Evou Weissovou a Zuzanou Janáčovou zo Slovenska. Prebudili vo mne záujem a tak som sa rozhodla zistiť, čo tu Budapešti vlastne robia.

„Spájame ľudí s dobrým srdcom“

Najprv som zaplavila otázkami bývalú právničku, Bratislavčanku pani Evu Weissovú, ktorá je prvýkrát na výmennom pobyte v Maďarsku. Poprosila som ju, aby mi v prvom rade priblížila projekt, do ktorého sa zapojili. - Je to medzinárodný projekt zameraný na zapájanie ľudí vo veku nad 55 rokov do dobrovoľníctva, - začala pani Weissová. – Volá sa Grundtvig Senior Volunteer Projekt, Dobrovoľníctvo ako spôsob vzdelávania seniorov. Jeho zmyslom je, aby aj ľudia v tomto veku, ktorí v živote už niečo dokázali, buď v kultúre, alebo v umení a pod., mohli svoje vedomosti alebo talenty ďalej uplatňovať v ďalšej etape svojho života. Vypomáhajú v nemocniciach, kde je nedostatok sestier, v sociálnych inštitúciách, v domovoch, alebo penziónoch dôchodcov a pôsobia aj v kultúrnych zariadeniach. To, že dobrovoľníčky pracujú v kultúrnych inštitúciách, je v Budapešti veľmi rozšírené, hoci na Slovensku som sa s tým ešte  nestretla. V takých zariadeniach sa veľmi uplatňujú najmä tie ženy, ktoré ovládajú cudzie jazyky. Boli sme napríklad navštíviť Múzeum krásnych umení na Námestí hrdinov, kde sme stretli jednu dobrovoľníčku, ktorá ovládala český jazyk a nám to veľmi pomohlo. Čo sa týka projektu, ide vlastne o výmenný pobyt v rámci piatich krajín, to znamená Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Taliansko a Slovinsko. Spoločný projekt má rovnaký cieľ, obsah, program a spôsob financovania i organizácie. Dobrovoľníci pred odchodom do zahraničia absolvujú školenie a krátky jazykový kurz. Teraz sa navzájom vymieňame. Dievčatá z Maďarska boli od začiatku mája až do júna v Bratislave a my sme prišli teraz na výmenu. Na štvortýždňový výmenný pobyt nás do Maďarska prišlo šesť. Dve ženy odcestovali do Békešskej Čaby, dve do Päťkostolia (Pécs) a my sme zostali v Budapešti. Pôsobíme na detských klinikách na ulici Bókayho a Tűzoltó, kým ostatní pracujú v predškolských zariadeniach a sociálnych inštitúciách v oblasti kultúry.

- Ako ste sa dosali k dobrovoľníctvu?

- Ja som už na dôchodku a dobrovoľníctvu sa venujem už veľa rokov. Pracovala som v združení pre zdravotne postihnutých, v Jednote dôchodcov na Slovensku, vypomáhala som aj v Slovenskom Červenom kríži. My sme vlastne nepracujúci dôchodcovia a týmto spôsobom si veľmi aktívne spestrujeme svoj život. Na Slovensku existuje organizácia, ktorá má názov C.A.R.D.O. Jej výkonnou riaditeľkou je Alžbeta Mračková, ktorá zodpovedá za výber dobrovoľníkov. Je to občianske združenie so sídlom v Bratislave, jeho poslaním je rozvoj dobrovoľníctva na Slovensku. Toto združenie poskytuje servis a informácie pre dobrovoľníkov a ich organizácie, propaguje dobrovoľníctvo na verejnosti, podporuje sieťovanie organizácií tohto druhu, realizáciu seminárov, konferencií a výskumov v oblasti dobrovoľníctva a všetkých aktivít v prospech dobrovoľníctva na Slovensku a v Európe. V rámci projektov realizovaných na Slovensku sa zameriava najmä na vytvorenie kvalitne manažovaných dobrovoľníckych programov v sociálnych zariadeniach. C.A.R.D.O. sa zúčastňuje aj na výmenných projektoch pre seniorov v zahraničí s cieľom zapojiť ľudí nad 50 rokov do aktívnej participácie na živote spoločnosti prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít. Projekt je pokračovaním programu Zostaňme aktívni, staňme sa dobrovoľníkmi, ktorým organizácia začala pracovať na rozvoji dobrovoľníctva seniorov. Ide o medzinárodný projekt financovaný Európskou úniou, na ktorom C.A.R.D.O. spolupracuje s Národným dobrovoľníckym centrom OKA v Maďarsku, ktoré združuje Nemocničnú nadáciu dobrovoľníctva, Nadáciu Béthel a Komunitné združenie Istenkút. Centrum informuje dobrovoľníkov a ich organizácie, takto dostal informácie aj Slovenský Červený kríž (SČK), ktorý nás oslovil, že je možnosť na výmenný pobyt v Maďarsku. Ochotne som sa zapojila do tohto projektu. Naša aktivita na detskej klinike bola na začiatku dlhšia, ale keďže dosť veľa času strácame cestovaním, poprosili sme našich mentorov, aby nám skrátili pracovný čas na maximálne šesť hodín. Náš program stanovila koordinátorka pre dobrovoľníkov nemocníc Erzsébet Janiová a našou tútorkou je Zsófia Tornóczka. Denne dve-štyri hodiny organizujeme hravé aktivity pre choré deti. Na vhodnom mieste sa hráme, aby sme im skrátili čas čakania na lekárske vyšetrenie. Inokedy ideme na oddelenia, kde dlhodobejšie ležia deti a povzbudzujeme ich v nádeji, že sa vyliečia. Čítame im a kreslíme, hráme kolektívne hry podľa ich výberu. Reakcie sú veľmi dobré. Lekári a sestričky rešpektujú a vážia si našu prácu. Po robote zvyšok dňa prežívame podľa našich predstáv. Hneď na začiatku, keď sme pricestovali do Maďarska, nám naša partnerská organizácia usporiadala výlet loďou a prehliadku mesta. Cez víkendy máme voľno. Keďže moja kolegyňa ovláda maďarčinu na vysokej úrovni, vieme sa tu výborne orientovať. Boli sme na hrade, zúčastnili sme sa na festivale páleniek a klobás. Navštívili sme aj kúpele Gellért. Absolvovali sme dvojdňový kultúrny pobyt v Päťkostolí, kde sme navštívili naše slovenské kolegyne. Je to úžasné, nádherné mesto, v tomto roku Európske hlavné mesto kultúry. Získali sme tam nezabudnuteľné zážitky, pre mňa osobne veľmi obohacujúce. Odcestovali sme aj do dedinky Kozárd, ktorá leží v Cserháte a kde je sídlo poľovníctva. Podľa pani starostky je tam najčistejší vzduch v Maďarsku. Sadili sme tam stromy na obecnom cintoríne.   

- Aké kontakty ste nadviazali so Slovákmi žijúcimi v Maďarsku?

- Slovenský inštitút Budapešť usporiadal v priebehu októbra výstavu výtvarného umelca žijúceho v Mexiku, rodáka z Kondorošu Pavla Kepenyesa, zúčastnili sme sa na jej vernisáži. Tam sme nadviazali kontakt s Budapeštianskym slovenským speváckym zborom Ozvena a s vašim týždenníkom.

Pani Zuzana Janáčová pricestovala do Maďarska zo Zvolena.

- Čím ste sa zaoberali pred odchodom do dôchodku?

- Dvadsaťosem rokov som pôsobila ako učiteľka, potom som si spravila rekvalifikáciu na cestovný ruch, čo si vyžadovalo osvojiť si nejaký cudzí jazyk, v mojom prípade to bola angličtina, a získala som počítačovú gramotnosť.  Pracovala som na Okresnom úrade vo Zvolene v oblasti cestovného ruchu, odtiaľ som sa dostala na vyšší územný celok, na oddelenie cestovného ruchu. Pracovala som v tíme predsedu, ktorý mal za cieľ nadväzovať kontakty so zahraničím, teda s niektorými európskymi štátmi. V podstate vtedy začalo Slovensko vstupovať do projektov EÚ. Pán predseda ma vyslal, aby som zvládla technickú stránku administratívy, potrebnej na spracovávanie týchto projektov, a neskôr ma poveril robiť konzultantku pre malých a stredných podnikateľov. Maďarský jazyk som sa naučila od môjho otca, ktorý  pochádzal z Maďarska, z Ózdu a ktorý sa priženil na Slovensko. Doma v Rožňave sme hovorili automaticky dvojjazyčne, nebol to problém. Slovenčinu som sa naučila od mamičky. Veľmi som tomu rada, lebo to viem teraz aj prakticky využiť. Mojím dávnym cieľom bolo zdokonaliť sa v maďarčine, prísť sa pozrieť, ako funguje krajina, keď je vo zväzku EÚ. Myslím si, že krajina dobre prospieva. Vidno to aj na Budapešti ako rastie,  opeknieva. To, samozrejme, prospieva rozvoju cestovného ruchu a tak sa štát obohacuje. Tak sa mi vidí, že Budapešti sa veľmi darí, je to veľmi príjemné mesto. Rada sa sem vraciam. Nie som tu prvýkrát, bola som tu už pred dvoma rokmi. Tento projekt totiž beží už niekoľko rokov. Ja som sa o ňom dozvedela zo Slovenského rozhlasu, kde o ňom hovorila výkonná riaditeľka Alžbeta Mračková. Informovala poslucháčov o tom, že EÚ pre seniorov vypracovala projekt, do ktorého  sa môže zapojiť aj Slovensko a hľadajú ľudí, ktorí ovládajú cudzie jazyky. Vtedy sme chodili po inštitúciách v Budapešti a keďže sme boli z viacerých štátov, používala som maďarčinu, aj angličtinu. Keď som sa dozvedela, že projekt sa opakuje, rozhodla som sa opäť do neho zapojiť. Obe strany privítali moju žiadosť, takže som tu a nesmierne som spokojná s organizovaním, aj s odmeňovaním. Bývame v súkromnom byte v centre mesta. Dostávame finančnú čiastku na jeden deň, z ktorej hradíme bežné výdavky. Účasť v tomto projekte a pobyt v Maďarsku sú pre nás bezplatné.

Váš týždenník poznám, veľmi rada ho čítam. Je v ňom veľa zaujímavých informácií o krajanoch.

- Po skončení pobytu v Maďarsku budete pokračovať v dobrovoľníckej práci aj doma?

- Uplatnenie ponúka Červený kríž v Bratislave, Jednota dôchodcov, kluby dôchodcov, zdravotnícke zariadenia, kultúra. Budeme robiť niečo užitočné, určite. Odchádzame z Budapešti s tým, že sme splnili svoj základný cieľ.

- Prečo to všetko?

- Sme vzdelané, relatívne zdravé vdovy a máme dospelé deti. Nechýba nám odvaha, ochota bezplatne pomáhať druhým. Dobré srdce to je vrodený dar, ktorý vlastní veľa ľudí. V našom veku je mäkké a vľúdne. Hľadá si príležitosť prejaviť lásku. V tom je to.

Za rozhovor pani Eve Weissovej a pani Zuzane Janáčovej ďakuje:

Andrea Szabová Mataiszová