S Katkou Šebovou sa poznáme od študentských rokov, z bratislavskej univerzity, keď sme sa zoznámili vlastne z jej iniciatívy v seminárnej knižnici, ak sa ešte dobre pamätám. Preto by môj príspevok mohol byť poznačený subjektívnym prístupom. Avšak činnosť profesorky Maruzsovej si vyžaduje objektívnosť...

Napokon potvrdením toho je aj poznámka (lepšie povedané malý, nevinný, vtipný incidentík, ktorý ma poučil o tom, že si mám lepšie všímať plynutie času a jeho dôsledky) jej poslucháča, ktorý ma na istej kultúrnej akcii slušne upozornil, že hádam pani profesorka Maruzsová a nie Kati má byť moja spolubývajúca. Nuž tak veru, už nie sme dievčatá, už sme zrelé dámy.

Vysokoškolská profesorka Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza Univerzity v Segedíne, ako sa dnes nazýva jej pracovisko, kde vyučovala slovenský jazyk, kultúru a literatúru v rámci odboru, ktorý možno menil v priebehu času pomenovanie a administratívne zadelenie, PhDr. Katarína Maruzsová Šebová, PhD. sa narodila 3. februára 1952 v Slovenskom Komlóši. Po ukončení Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe (1970) študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského dvojodbor slovenský jazyk a literatúra - estetická výchova.

Po získaní diplomu (1975) sa zamestnala ako asistentka na Katedre slovenského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne. Na začiatku svojej pedagogickej dráhy prednášala metodiku vyučovania slovenského jazyka a literatúry, štylistiku a dejiny Slovenska, neskôr sa orientovala na dejiny literatúry a na problematiku interpretácie literárneho textu. Z týchto disciplín mala prednášky a viedla i semináre. V roku 1982 získala doktorát (PhDr.) na FFUK v Bratislave, v roku 2004 v rámci Ústavu slavistiky na ELTE v Budapešti obhájila doktorskú dizertáciu z oblasti slovenskej literatúry v Maďarsku Obrazy dolnozemských Slovákov v súčasnej krásnej próze v Maďarsku (Maruzsné Sebó Katalin: Alföldi szlovákságkép a kortárs magyarországi szépprózában. Az ELTE Szláv irodalmak és kultúrák doktori iskolájában megvédett disszertáció; v tlači) a získala titul PhD. Od roku 1992 do roku 2011 zastávala funkciu vedúcej katedry, pričom v období 2006-2011 bola súčasne aj riaditeľkou Národnostného inštitútu. V roku 2006 ju vymenovali za vysokoškolskú profesorku. V roku 2011 odišla do dôchodku, ale s prácou na katedre sa nerozlúčila nadobro, pretože naďalej prednáša.

Pokiaľ ide o didakticko-metodickú zložku jej pracovných povinností, treba dodať, že po dlhé roky pripravovala otázky na maturitné a iné skúšky pre národnostné školstvo v Maďarsku, ktoré aj komentovala a hodnotila. Okrem toho bola aj členkou, oponentkou, referentkou, skúšajúcou v rôznych komisiách pri obhajobe magisterských a doktorských prác na univerzitách doma i v zahraničí.

Podobne ako v rámci didakticko-metodickej oblasti jej aktivity, aj pokiaľ ide o výskumnú činnosť jej doménou je problematika dejín slovenskej literatúry a dejín slovenskej literatúry v Maďarsku, problematika teórie literatúry a interpretácie literárnych textov. Z tejto oblasti publikovala a publikuje v domácich a zahraničných zborníkoch a odborných i kultúrnych časopisoch články, štúdie, recenzie, eseje, úvahy, ale aj žánre informačného a príležitostného rázu pre popularizáciu literatúry, a to na rôznych nosičoch, v klasickej tlačenej podobe, na CD alebo vo forme virtuálnej. Jej publicistická činnosť je bohatá. Najvlastnejšou bádateľskou doménou - „par excellence” - pani profesorky Maruzsovej je dielo Pála Závadu, o ktorom napísala viaceré fundované štúdie.

Dôslednosť, húževnatosť, intuícia a pevný metodologický a vedecký základ a obsiahle lektúry zo súčasnej európskej literárnej vedy a filozofie jej umožnili napísať štúdie a referáty, s ktorými sa potom zúčastnila na početných konferenciách doma a v zahraničí (Slovensko, Rumunsko, Srbsko, Česká republika, Litva, Podkarpatská Rus).

Je externou spolupracovníčkou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a Ústavu pre výskum a rozvoj edukácie.

Profesorka Maruzsová nielen rozvíja bádateľskú činnosť, ale zároveň usmerňuje aj výskumnú činnosť študentov a spolu s nimi získava úspechy.

Svoje organizačné schopnosti využila pri zabezpečovaní dobrého chodu rozmanitých stretnutí, sympózií na úrovni školy i medzinárodnej, pričom nikdy nezabudla aj na blízkych spolupracovníkov z Dolnej zeme.

K rozširovaniu slovenskej kultúry prispela aj spoločensko-kultúrnymi podujatiami, kde moderovala rozhovory, resp. besedy (Pál Závada, Juraj Dolnozemský, Michal Hrivnák, Imrich Fuhl, Tibor Žilka), príspevkami podporovala slovenské vysielanie segedínskeho rozhlasového štúdia. S tým istým cieľom sa venovala aj zostavovaniu a redigovaniu viacerých čísel univerzitného časopisu Slavica Szegediensia, na rozširovanie vedeckých poznatkov zostavila a zredigovala i viaceré zborníky, predovšetkým týkajúce sa slovakistiky v Segedíne, napr. pamätnica Katedra na Labutej ulici – Tanszék a Hattyas utcán (2010).

Prekladala odbornú literatúru z češtiny, slovenčiny a maďarčiny.

Profesorka Maruzsová je ozajstným usmerňovateľom, centrom aktivity slovakistov v Segedíne, známa a citovaná v slavistickom svete. Za svoju činnosť získala vyznamenania: „Pro Iunventute I.“ (1994), „Pro Iuventute“ emlékplakett (2001).

Pri príležitosti životného jubilea jej čo najsrdečnejšie gratulujeme. AD MULTOS ANNOS! ŽIVIO!

Dáša Anoca