Kto hojne seje... ● S dvoma speváčkami z Čívu

Ženský spevácky zbor v Číve (Piliscsév) nedávno oslávil 35. výročie svojho založenia. Jubileum poskytuje vzácnu príležitosť oprášiť spomienky na zašlé časy. Preto sme vyhľadali už jedinú žijúcu zakladajúcu členku speváckeho zboru Annu Šalikovú a o niečo „mladšiu“ Helenu Rokolyovú, aby sme sa pohrúžili do spomienok.

Jubilantov prišli pozdraviť priatelia z okolitých pilíšskych osád - z Hute, Kestúca, Mlynkov a Santova. Čívske speváčky zaznamenali pozoruhodné výsledky a prispeli k dobrému menu celej našej Slovače, ich zbor patrí medzi najúspešnejšie slovenské spevácke kolektívy v Maďarsku. Zakladateľom zboru bol vysokoškolský profesor, etnograf dr. Béla Kálmánfi, ktorému v obci ako prejav vďaky odhalili pamätnú tabuľu. Od roku 1982 je umeleckou vedúcou kolektívu slovenská učiteľka na dôchodku Rozália Keleczová. Repertoár tvoria slovenské ľudové piesne a spracované ľudové zvyky, ako napr. čívske zimné večery, svadobné a vianočné zvyky. Prekrásne sú najmä viachlasné úpravy ľudových piesní. Roku 1981 získali čívske speváčky kvalifikáciu „vynikajúci zbor” a o rok neskôr nahrali gramoplatňu slovenských ľudových piesní Za horami, za dolami... Tlieskali im Slováci v celom Maďarsku, ale i 15 tisíc divákov v detvianskom amfiteátri.

Jubileum poskytuje vzácnu príležitosť oprášiť spomienky na zašlé časy. Preto sme vyhľadali už jedinú žijúcu zakladajúcu členku speváckeho zboru Annu Šalikovú a o niečo „mladšiu“ Helenu Rokolyovú, aby sme sa pohrúžili do spomienok.

- Nazdávam sa, že odstupom času si človek uvedomuje, aké ľahké je založiť a aké ťažké je vytrvať, - konštatovala Anna Šaliková. - Máme za sebou kus práce. Našťastie na začiatku nám podmienky žičili a za odbornej pomoci pána profesora sme začali nacvičovať predovšetkým miestne piesne. Pochopiteľne, počas prvých vystúpení sme mali obrovskú trému, veď všetci v dedine boli zvedaví, čo dokážeme na javisku. Zažili sme veľa nezabudnuteľných vystúpení, máme za sebou rad rozhlasových nahrávok a kvalifikačných prehliadok, na ktorých sme dosiahli vynikajúce výsledky. Myslím si, že všetky sme si vytvorili k zboru dobrý vzťah, preto sa nám aj darilo. Skúšky sme brali ako stretnutia žien rovnakých záujmov. Všetky sme mali vrúcny vzťah k ľudovej piesni, ktorá má čo povedať ešte aj dnešnej mládeži. Za viac ako tri desaťročia sme sa zblížili a vytvorili sme kolektív, v ktorom je každý vždy ochotný pomôcť a poradiť.

Keďže som mala odmalička dobrý hlas a rada som spievala, potešila som sa možnosti spievať v zbore. Hoci som to mala často ťažké, veď som mala dve deti a pracovala som na tri smeny v dorogskej továrni. Žiaľbohu, pred 11 rokmi som ovdovela. Dcéra, syn a 6 vnúčat sú mojou veľkou oporou. Ale balzamom na ubolenú dušu bol aj spoločný spev. Najradostnejšie chvíle prežívam, keď moje vnúčatá spievajú naše slovenské ľudové piesne.

Na otázku, ktorá pesnička je jej obľúbená, jednoznačne odpovedala, že

všetky, ale ak si už má vybrať, tak Keď rozkvitne bílá ruža..., ktorú mal najradšej aj pán profesor Kálmánfi.

Učiteľka materskej školy Helena Rokolyová sa pridala k speváčkam do roku 1974:

- Priviedla ma sem láska k spevu. Tu sa cítim dobre, veď tvoríme dobrý kolektív. Spája nás nielen spoločný spev a záujem, ale aj spoločný duch. Mám rada ľudí, rodinné posedenia a stretnutia s priateľmi, no najradšej mám spev a hudbu. Ako učiteľka materskej školy sa snažím túto lásku k ľudovej kultúre, hudbe a spevu vštepovať aj do duší svojich zverencov. A vari môže zažiť slovenský učiteľ väčší úspech a radosť, ako keď z úst detí oduševnene zaznieva slovenská pieseň?

Čo sa týka môjho súkromného života, ja som ovdovela pred dvanástimi rokmi. Manžel zomrel, keď mal 45 rokov. Svoj smútok a horkosť som nechcela ukázať pred dvomi dcérami, hoci moje noci boli veľmi dlho vyplnené bôľom a slzami. Vtedy mi pomáhal spev a práca v zbore. Zo dňa na deň ma posilňovali a dodávali mi odvahu pokračovať, znova nadobudnúť duševnú rovnováhu.

Na otázku, či si dokážu predstaviť ešte väčší úspech, než dosiahli doteraz, jednohlasne odpovedali:

- Vždy bude čo dosahovať. Keď človek začne byť so sebou spokojný, prestáva napredovať. Pre nás je úžasným zadosťučinením a súčasne výzvou uznanie verejnosti. Ostaneme verné spevu.

Nuž, Ženskému speváckemu zboru v Číve prajeme, nech sa mu darí v budúcnosti. O spevácky dorast sa snáď nemusia obávať, veď v obci sa v materskej i základnej škole deti učia slovenčinu a pod vplyvom svojich učiteľov si vytvárajú vzťah k slovenskej ľudovej piesni. Čívske speváčky sejú lásku k piesni, takže iste budú mať čo žať.

(if)