„Zotavená sa vrátim na katedru“

So stredoškolskou profesorkou Alžbetou Szőkeovou zo Šárišápu

Mladá stredoškolská profesorka, členka Slovenskej samosprávy v Šárišápe Alžbeta Szőkeová sa čoskoro vráti na katedru, do Katolíckeho gymnázia Sv. Alžbety v Ostrihome. Boli sme zvedaví ako trávila letné prázdniny a či sa jej podarilo zotaviť sa.

- Som rodená Šárišápanka a mám veľmi rada svoju rodnú dedinu. Asi by som ju nedokázala opustiť natrvalo. Preto som sa rozhodla naďalej žiť doma. Žijem síce pod jednou strechou s rodičmi, ale mám samostatný byt. Našťastie sa mi podarilo v blízkosti nájsť prácu, vyučujem v Ostrihome a každý deň cestujem. Keďže som veriaci človek, rozhodla som sa pre katolícke gymnázium, kde učím dejepis, latinčinu, komunikáciu a spoločenské vedy, týždenne takmer dvadsaťpäť hodín, čo znamená dosť veľkú záťaž. Popritom študujem na Vysokej škole obchodnej odbor medzinárodnej komunikácie. A keďže mám jazykový talent, rada študujem aj cudzie jazyky. Už poldruha roka sa učím angličtinu, z ktorej by som chcela časom zložiť aj skúšku. Vo voľnom čase rada cestujem a športujem, baví ma plávanie. V Ostrihome je fantastická plaváreň, ktorú pravidelne navštevujem.

Ako členka Slovenskej samosprávy v Šárišápe A. Szőkeová vykonáva svoju poslaneckú činnosť rovnako oduševnene a svedomite:

- Ako som spomenula, mám rada svojich rodákov a rodnú dedinu. Preto som sa zapojila do tejto verejnoprospešnej práce, aby som urobila čo najviac v prospech tunajších Slovákov. A neberte to ako samochválu, ale činnosť slovenskej menšinovej samosprávy je úspešná. Podotýkam, že spolupráca je veľmi dobrá, každý má svoju oblasť, ktorej sa venuje dôkladnejšie a pravidelnejšie. Rada pracujem s počítačom, pričom sa venujem najmä vypracovaniu rôznych súbehov s cieľom získať financie na rôzne podujatia.

A čo všetko ste robili cez leto?

- Spolu s kolegyňou, slovenskou učiteľkou Máriou Kollárovou sa už tretí rok zúčastňujeme biblického tábora, ktorý organizuje šárišápska farnosť. Účastníci týždňového biblického tábora sú žiaci druhého stupňa školy a to nielen z našej obce, ale aj zo susedného Epölu. Býva ich okolo 25-26 a snažíme sa organizovať pre nich zaujímavé programy. Okrem iného sme oživili aj slovenské tradície a remeselnícke práce.

Pri Balatone som sa cítila dobre, lebo som našťastie mala dobré počasie. Dúfam, že sa podarí ešte v tomto roku navštíviť aj „zlatú“ Prahu. Slovom, zotavila som sa počas letných prázdnin a načerpala som dostatok síl, aby som mohla od septembra opäť pokračovať v náročnej práci a v učení.

(fúziková)