Presne 103 rokov je 8. marec dňom zasväteným ženám.

Nie, nedostali ho len tak do vienka, nik ich nevyhľadal s tým, že nuž čo, zaslúžite si ho. Ženy sveta sa dokázali spojiť a vybojovali si ho. Už aj za to im patrí úcta, veď v tých časoch bolo ich postavenie v spoločnosti podstatne iné ako je dnes.

Aj keď za posledné dve desaťročia oslavy Medzinárodného dňa žien v našich končinách nie sú také veľkolepé ako boli v 70. a 80. rokoch, podarilo sa potlačiť do úzadia názory, že je to socialistický sviatok a prežitok doby. Ja osobne ho vnímam ako oslavu žien zo strany spoločnosti, v úzkom rodinnom kruhu totiž máme aj iné príležitosti prejavovať ženám - matkám úctu a lásku. V našej redakcii aj v čase, keď tam pracoval jediný muž, bol 8. marec dňom, keď sme my ženy dostali kvetinku a povzbudivé slová uznania. Hoci je pravda, že za 55 rokov zastávali najvyšší post ženy len 6 rokov. Nie je to až taký zlý pomer, ak si uvedomíme, že v Maďarsku ešte nikdy neviedla vládu príslušníčka nežného pohlavia a ani post prezidenta nikdy nezverili žene. Mali sme však predsedníčku parlamentu a niekoľko šéfok rezortov. Nechcem pôsobiť ako demagóg, ani zdôvodňovať daný stav. Ba nechcem ani brnkať mužom na svedomie a našepkávať im, že v tento deň aspoň kvietok... Bola by som však rada, keby naši „najvyšší“ muži na MDŽ nielen vyslovili slová uznania, ale aby sa aj zamysleli nad tým, či je oceňovanie a postavenie žien v našej spoločnosti priamo úmerné úlohám, ktoré spočívajú na ich pleciach.

V. Zsákaiová Držíková