V Slovenskej škole v Slovenskom Komlóši je už v druhom cykle hosťujúcou učiteľkou pani Ľubomíra Rollová. Z akých pohnútok sa Bratislavčanka uchádzala o miesto hosťujúcej učiteľky v tomto neveľkom dolnozemskom meste?

- V mojom prípade to bola potreba zmeniť kolektív a prostredie veľkomesta. Akési vybočenie zo stereotypu. Chcela som však aj naďalej učiť deti a ako rodená Martinčanka a vyštudovaná slovenčinárka šíriť aj naďalej správnu podobu spisovnej slovenčiny. A tak som sa odhodlala ísť na konkurz, ktorý mi trochu zmenil život.        

- Ako prijala vaša rodina správu, že sa nebudete denne stretávať?

- Žijem v harmonickej rodine. V takej, v ktorej fungujú vzťahy aj na diaľku. Deti mám už odrastené, majú svoj vlastný dobre fungujúci rodinný život. To, čo sme spolu s manželom do nich vložili počas mladosti, sa zúročilo. Stretávame sa menej, ale prežívame to oveľa intenzívnejšie. Som rada, keď sa na môj príchod domov všetci tešia. Radosť mi robia aj moje dve vnúčatká. A musím sa pochváliť, že na jeseň už budem trojnásobnou „babinkou.“ Keď má manžel viac dní voľna, tak pribehne 400 km za mnou ako ja za mladých čias, keď som chodievala za ním do Prahy, kde študoval.

- Predpokladám, že ste boli spokojná so svojou prvou misiou, keď ste sa rozhodli opäť sa uchádzať o tento post? Pokračujete v tom, čo ste v predchádzajúcom cykle vytvorili, alebo máte aj nové predsavzatia?

- Keď som prišla do Slovenského Komlóša prvýkrát v roku 2002, nevedela som, čo ma tu čaká. Bola som však milo prekvapená, že na Dolnej zemi je taká veľká komunita Slovákov, ktorá si zachováva svoju identitu. Jednoduchí milí ľudia, ktorí svoj život obohacujú aj tým, že zachovávajú svoju materinskú reč a tradície svojich slovenských predkov. Až po niekoľkých mesiacoch som prenikla do ich myslenia a stala sa ich súčasťou. V druhom cykle som už vedela, do čoho sa púšťam, poznala som situáciu, nemusela som sa zorientovávať v danom prostredí, a tak som mohla hneď pokračovať v mojej práci, ktorú mám ako vyslaná učiteľka slovenského jazyka a kultúry v ďalšom období realizovať. V škole robím v podstate rovnakú prácu, len deti sa vymenili. Mám radosť zo šikovných žiakov, ktorí sa radi učia slovenčinu. Hravou formou zvládajú základy jazyka, snažia sa komunikovať po slovensky, hrajú scénky, spievajú a zapájajú sa do slovenských súťaží, reprezentujú slovenskú školu. A mimo školy je to nespočetné množstvo akcií, do ktorých aj ja svojou troškou rada prispievam. Komlóšania sú kreatívni ľudia, stále vymýšľajú nové a nové aktivity, žijú čulým životom, ktorý im prináša radosť. Ja sa medzi nimi dobre cítim. Budúci rok budem končiť moje druhé vyslanie do týchto končín. Veľmi by som si priala, aby v budúcom období aj naďalej dobre fungovala slovenská škola pod Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku, aby ju navštevovalo čo najviac žiakov. Aby sa tu udržali slovenské spolky a organizácie a ďalej pokračoval bohatý kultúrno-spoločenský život, ktorý dokáže udržať jazyk a identitu Slovákov na Dolnej zemi.

- Viem, že Komlóšania vás rýchle prijali medzi seba, kolegovia, deti aj ich rodičia si vás vážia. Máte možnosť pracovať v ich prospech aj mimo stien školy?

- Samozrejme. Chcem pomáhať všetkým, ktorí ma o čokoľvek požiadajú. Či je to už písanie a realizácia projektov, ktorých bolo neúrekom. Vďaka nim sme mohli uskutočniť mnoho akcií nielen pre deti, ale aj dospelých. Vlani sa nám podaril zrealizovať krásny projekt - Spoznávanie minulosti našich predkov, keď 40 žiakov a 4 učitelia mali možnosť stráviť týždňový pobyt na Slovensku s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pripravujem a sprevádzam nadaných žiakov na súťaže zo slovenčiny nielen tu, ale aj na Slovensku - Rozprávkové vretienko, Šaliansky Maťko, kde si môžu zmerať sily so slovenskými žiakmi. Učím aj doma mojich kolegov a aj bývalých žiakov slovenčinu. Zabezpečujem pre nich slovenské knihy, časopisy, CD, DVD. Nie jeden raz som poskytla aj nocľah v Bratislave pre svojich bývalých žiakov, ktorí prišli študovať na Slovensko. V januári som sa zúčastnila aj na charitatívnej akcii v Dome remesiel, ktorú usporiadal evanjelický zbor. Bol to pekne strávený víkend medzi dospelými a mládežou. Tento rok nás v jarných mesiacoch čaká ešte veľa zaujímavých kultúrno-spoločenských podujatí, na ktoré sa veľmi teším a o ktorých nezabudnem napísať a zdokumentujem ich aj fotografiami. Dospelí aj deti sú vďační, čo pre nich robím a ja som rada, že som prospešná pre Slovákov,  ktorí tu žijú.

- Čo robievate po večeroch, vo voľnom čase? Pravdepodobne vtedy zvyknete písať články do našich novín, ktorým sa veľmi tešíme. Ale máte čas venovať sa aj svojim koníčkom?

- Voľného času nemám veľa. Uhádli ste, píšem nielen do vašich novín, ale aj do miestnych, kde máme slovenskú stránku. Po vyučovaní doučujem žiakov, študentov aj dospelých slovenčinu. Vyberám vhodné úryvky pre žiakov na recitáciu, pripravujem sa na vyučovanie, robím si hodiny podľa mojej predstavy, nakoľko učebnice treba dopĺňať kratšími a sofistikovanejšími dialógmi, článkami, cvičeniami ap. Snažím sa pomáhať aj slovenským spolkom a organizáciám, redigujem ich publikácie, zúčastňujem sa na kultúrno-spoločenskom živote v meste. Večer väčšinu voľného času trávim pri počítači - to je po večeroch môj spoločník. Ešteže existuje skype a tak sa môžem skontaktovať so svojou rodinou a známymi na Slovensku. Sem-tam si idem zaplávať alebo si pozriem nejaký film. Počas leta si to však vynahradím. Rada cestujem alebo trávim voľný čas v kruhu rodiny na chalupe.

- Pravdepodobne ste si už obľúbili miestne jedlá. Ak áno, ktoré? Snažili ste sa ich uvariť aj vašim blízkym v Bratislave?

 - Maďarská kuchyňa je široko-ďaleko obľúbená. Keď som prišla do Maďarska, aj ja som si na nej pochutnávala. No po určitom čase mi namerali zvýšený cholesterol, a tak som sa musela vrátiť k ľahšej strave. Ale raz za čas neodolám dobrému perkeltu, sarme, ktoré robím aj na Slovensku. A, samozrejme, komlóšskym klobáskam, ktoré nosím aj domov a keď ich ktokoľvek ochutná, povie, že ešte nikdy nejedol lepšiu klobásu. Na oplátku zase varím svojim kolegom bryndzové halušky, zemiakové placky alebo slovenskú kapustnicu.

- Ďakujem za rozhovor a teším sa na ďalšiu spoluprácu!

Otázky kládla V. Zsákaiová Držíková