„Rada vykonávam verejnoprospešnú prácu“

Vznikom prvých slovenských menšinových samospráv sa objavili na národnostnom poli nové tváre, ľudia, ktorí sa zanietene zapojili do národnostnej činnosti a dodnes vykonávajú nasledovaniahodnú prácu v prospech našej pospolitosti. Medzi takýchto aktivistov patrí aj predsedníčka Slovenskej samosprávy XVII. obvodu Budapešti Mária Epressová rod. Bollogová, ktorú sme požiadali o rozhovor.

S predsedníčkou Slovenskej samosprávy XVII. obvodu Budapešti Máriou Epressovou

- Pani Mária, čo ste dostali do vienka od svojich rodičov?

- Mám číročisté slovenské korene, moji starí rodičia a rodičia boli Slováci žijúci v Rákoškerestúri, resp. v Malej Tarči. Onoho času Rákoškerestúr bol samostatná slovenská osada. Keď sa stala súčasťou Budapešti, vybudovali tu veľké sídlisko, čím sa podstatne zmenilo národnostné zloženie obyvateľstva. Narodila som sa 25. mája 1946 v Rákoškerestúri, teda v tomto roku sa dožívam okrúhleho jubilea. Je to vhodná príležitosť na to, aby som trošku bilancovala. Od svojich starých rodičov a rodičov som zdedila okrem slovenského pôvodu aj vieru v Boha, jazyk, kultúru a lásku k práci. Všetci moji predkovia ťažko pracovali a čestne žili, v čom som sa snažila vždy nasledovať ich príklad. Od roku 1960 som aktívne pracovala a medzitým som zmaturovala. Dvadsať rokov som bola zamestnaná v zdravotníctve ako asistentka, odkiaľ som išla aj do dôchodku. Roku 1967 som sa vydala, mám tri dospelé deti a dve vnúčatá. Manžel pred šiestimi rokmi zomrel a odvtedy sa plne venujem deťom a ich rodinám, ako i verejnoprospešnej práci, ktorá ma baví a teší.

- Kedy ste sa zapojili do verejnoprospešnej práce a prečo?

- Pochopiteľne, kým som aktívne pracovala a deti boli malé, nemohla som ani len snívať o tom, že som vykonávala nejakú spoločenskú prácu. Som otvorený a veselý typ človeka, ktorému leží na srdci nielen osud svojej rodiny, ale aj pospolitosti, do ktorej patrí. Keď sa pred dvanástimi rokmi naskytla možnosť, aby si národné a etnické menšiny žijúce v Maďarsku zvolili svoje samosprávy, aj my, kerestúrski Slováci, sme sa rozhodli využiť ju a podniknúť krok v záujme svojej budúcnosti. Som hrdá na to, že už v prvom volebnom cykle sme si zvolili svoj zastupiteľský zbor. V Budapešti sa to podarilo aj v XII. obvode a z členov týchto dvoch zborov vznikla prvá Slovenská samospráva Budapešti. Všetci bývalí i terajší slovenskí poslanci sme presvedčení, že naša doterajšia práca bola nanajvýš osožná. Veď počas dvanásťročného pôsobenia sa nám podarilo vytvoriť ozajstnú slovenskú komunitu, ktorá si nárokuje oživenie slovenskej kultúry. Potvrdilo sa, že rákoškerestúrski Slováci nás potrebujú, lebo členovia nášho zboru sa snažia v duchu svojho sľubu pracovať v prospech voličov. V prvom volebnom cykle som bola predsedníčkou kultúrneho výboru a od roku 2002 som predsedníčkou zboru. Od roku 1998 som aj členkou Slovenskej samosprávy Budapešti. V tomto volebnom cykle členmi našej päťčlennej samosprávy sú podpredsedníčka Eva Gácsiová, Juraj Hajnal, Jozef Mirák a Gabriella Matušová.

- Koľko menšinových samospráv je vo vašom obvode, aký prístup má k vám väčšinová samospráva, resp. aké máte styky s inými menšinovými samosprávami?

- Od roku 1994 je v XVII. obvode Budapešti osem menšinových samospráv a môžem povedať, že máme dobré pracovné styky s obvodnou samosprávou. Dôkazom toho je, že nám poskytla Dom menšín, aby sme mali dobré podmienky na vyvíjanie mnohostrannej činnosti. Poznamenávam, že v tzv. slovenskej sále máme stálu výstavu fotografií a národopisnú výstavu zo života Slovákov žijúcich v Rákoškerestúri, ktorá je naša vlastná zbierka. Čo sa týka financovania menšinových samospráv, finančnú podporu dostávame zo štátneho rozpočtu, ale aj od väčšinovej samosprávy. Samozrejme, na základe schváleného ročného pracovného plánu. O finančné prostriedky sa uchádzame prostredníctvom súbehu. Slovenská samospráva XVII. obvodu Budapešti podpísala dohodu o vzájomnej spolupráci so Slovenskou samosprávou Budapešti, preto pravidelne aj finančne podporujeme podujatia a vydávanie časopisu SSB Budapeštiansky Slovák. Máme dobré styky s Celoštátnou slovenskou samosprávou, so Slovenským klubom dôchodcov i s obvodnými slovenskými samosprávami a so slovenskými volenými zbormi v okolitých osadách. Pravidelne sa zúčastňujeme na ich akciách.

- Mohli by ste sa zmieniť o vašej činnosti, vďaka ktorej sa vám podarilo zachovať rákoškerestúrsku slovenskú kultúru?

- Dlho by trvalo vymenovať, čo všetko sa nám podarilo vykonať v záujme revitalizácie rákoškerestúrskych Slovákov. Myslím si, že z hľadiska oživenia kultúrneho života bolo najdôležitejšie, že vznikli dve kultúrne telesá - Slovenský ženský spevácky zbor a Mládežnícky tanečný súbor, ktorých vedúcou je podpredsedníčka slovenskej menšinovej samosprávy, učiteľka hudobnej výchovy Eva Gácsiová. Mládežnícka tanečná skupina má 18 členov. Deti nacvičujú dvakrát týždenne, ale pred vystúpeniami skúšajú častejšie. Pravidelne sa zúčastňujú tanečných táborov doma i na Slovensku, kde si osvojujú slovenské tance. Vystúpenia tanečníkov spestrujú prednesom slovenských riekaniek škôlkári a školáci Nora Páterová, Nikoletta Völgyesiová, Brigita Tarsóová a Daniel Tarsó. Slovenský ženský spevácky zbor vznikol v roku 1996 a má vo svojom repertoári najmä kerestúrske slovenské ľudové piesne, ktoré sme si sami pozbierali. Zbor pravidelne vystupuje na miestnych kultúrnych podujatiach, ale aj v okolitých Slovákmi obývaných osadách, ba predstavili sme sa už aj na Slovensku. Slovenská samospráva Budapešti usporiadala v roku 1997 súťaž, na ktorej náš spevácky zbor získal 1. cenu. Členovia oboch našich kultúrnych telies vystupujú v autentickom kerestúrskom slovenskom ľudovom kroji, ktorý sme si zachovali. V záujme pestovania jazyka sme pred štyrmi rokmi zaviedli jazykový kurz, ktorý pravidelne navštevujú všetky vekové skupiny. Musím sa pochváliť, že aj ja sama. Vlani sa mi podarilo zložiť štátnu skúšku. Pre členov poslaneckého zboru, ako aj pre účastníkov jazykového kurzu, predplácame Ľudové noviny a časopis Budapeštiansky Slovák. Dobrý ohlas majú v kruhu našich Slovákov aj náboženské a kultúrne podujatia: tradičná slovenská omša v Turičný pondelok, fašiangový ples, mikulášsky a predvianočný program pre deti a mládež, na ktorých sa však zúčastňujú všetky vekové skupiny. Bezpodmienečne sa musím zmieniť aj o našom najväčšom kultúrnom podujatí. Raz ročne organizujeme v Osvetovom stredisku J. Dóžu v Rákoškerestúri Národnostný galaprogram, a to spoločne všetky menšinové samosprávy obvodu: bulharská, grécka, nemecká, poľská, rumunská, rusínska a slovenská. Účinkujúci v prekrásnych pestrofarebných ľudových krojoch svojim programom doslova očaria početné obecenstvo. Starodávny „kerestúrsky marš" sa vždy teší veľkému úspechu.

- Chodíte aj do materskej krajiny?

- Pravidelne navštevujeme Slovensko, zúčastnili sme sa na pútnickom zájazde Celoštátnej slovenskej samosprávy a ročne dvakrát cestujeme na zájazdy, ktoré organizuje SSB. Pre každého účastníka sú tieto pobyty na Slovensku nielen poučné, ale aj veľmi osožné a nezabudnuteľné. Navyše zájazdy nás posilňujú najmä v našej slovenskej identite.

- Čo robíte najradšej vo voľných chvíľach?

- Ako som už spomenula, prioritu má moja rodina, deti a vnúčatá. Ale už viac ako desať rokov sa vyžívam aj vo verejnoprospešnej práci. Práca v našej samospráve ma povzbudzuje a doslova omladzuje. Vždy som rada spievala, preto som sa zapojila do nášho ženského speváckeho zboru a som aj členkou Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena a Slovenského klubu dôchodcov pri SSB. Spoločné skúšky, spev a vystúpenia nás inšpirujú a posilňujú našu spolupatričnosť, ktorá, žiaľ, v tomto svete často chýba.

Za rozhovor ďakuje

Ildika Fúziková