Veľká Tarča ● „Spoliehame sa na naše slovenské zázemie“

Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči vznikla pred dvanástimi rokmi a ako všetky menšinové volené zbory v krajine, bez úradných miestností a rozpočtu, lebo vláda vyniesla nariadenie o ich hospodárení až v roku 1995. Žiaľ, postavenie väčšiny miestnych menšinových samospráv ostalo de facto nevyriešené.

V zmysle zákona je status menšinovej samosprávy v podstate podobný statusu obecnej samosprávy, lenže jej právomoci a kompetencie zodpovedajú kritériám samosprávnosti len čiastočne. Najmä čo sa týka jej financovania, resp. kompetencie. Menšinový zákon označuje za prvoradý zdroj financovania menšinových samospráv štátny rozpočet a podľa vládneho nariadenia sa môžu uchádzať o doplnenie svojich zdrojov z rôznych fondov. Tieto zdroje sú však neisté a obmedzené. Podporovať ich môžu aj väčšinové samosprávy, čo však nie je všeobecne zaužívaná prax. Nerobí tak ani väčšinová samospráva vo Veľkej Tarči, takže tamojší slovenský volený zbor je v neblahej situácii. Jeho predsedníčkou je už v treťom cykle Mária Galántaiová, rod. Szlaukóová, ktorá je hybnou silou obce. Pani Galántaiová je matka dvoch detí a dvojnásobná babička. Dlhé roky pracovala v Poľnohospodárskom družstve Szilasmenti, neskôr vo vojenskej inštitúcii a v súčasnosti je dôchodkyňa. Vďaka Slovenskej samospráve vo Veľkej Tarči, ale najmä jej agilnej a zanietenej predsedníčke, v obci napriek mnohým objektívnym ťažkostiam opäť príkladne ožil slovenský život.

Rozhovor s predsedníčkou Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči Máriou Galántaiovou

- Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči neustále zápasila s vážnymi problémami. V čom spočívali?

- Prijatie a existencia našej slovenskej samosprávy nebolo vždy bezproblematické, najmä čo sa týka jej statusu, i keď by ho mal menšinový zákon zaručovať. Počas nášho dvanásťročného pôsobenia sme mali aj veľmi ťažké obdobia, najmä čo sa týka tzv. „rovnocennosti“. Nevzdali sme sa ani napriek takmer nepriateľskému prístupu, lež sme sa snažili bojovať, plniť si svoju úlohu a oživiť národnostný život obce. Našťastie sme mali veľkú oporu v našich rodákoch, pravých Slovákoch, ako i morálnu a finančnú podporu Celoštátnej slovenskej samosprávy a Slovenskej samosprávy Budapešti. Bez tohto zázemia by sme nedokázali jestvovať a vyvíjať takúto bohatú činnosť. Medzi naše tradičné slovenské podujatia patria národnostný deň, slovenské bohoslužby, rôzne výstavy a výlety do materskej krajiny.

- Vaša obec je dodnes dobre známa po celej krajine, ale aj v zahraničí. Preslávila ju najmä slovenská ľudová kultúra.

- Veľká Tarča od polovice 50. do konca 70. rokov patrila medzi známe slovenské osady, za čo sme mohli ďakovať v prvom rade našej úspešnej a široko-ďaleko známej ľudovej tanečnej skupine, ktorá vznikla v roku 1950. V jej poslaní dnes pokračuje páví krúžok „Venčok“, ktorý vznikol v roku 1996. Poznamenávam, že aj ja som bola členkou bývalého tanečného súboru a som zakladajúcou členkou pávieho krúžku. Obe kultúrne telesá úspešne vystupovali nielen v rodnej obci a v okolí, ale aj v slovenských osadách po celom Maďarsku i na Slovensku. Najpamätnejšie vystúpenie som zažila v Detve a Liptovskom Mikuláši. Živili nás úspechy a vždy sme pociťovali zázemie celej dediny, občanov, ktorí boli hrdí na nás, lebo sme sa snažili úspešne reprezentovať bohaté a pestré veľkotarčianske slovenské ľudové tradície: kroj, spev, hudbu a tanec.

- Z tejto bohatej ľudovej klenotnice čerpá aj krásna publikácia, za jej vydanie zodpovedáte vy. Mohli by ste ju predstaviť našim čitateľom?

- Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči v spolupráci s obecnou samosprávou vydala v roku 2004 dvojjazyčnú publikáciu pod názvom „Veľká Tarča v obrazoch“. Táto kniha je prierezom minulosti Veľkotarčanov v priebehu takmer celého 20. storočia, je svedkom miestnych dejín v obrazoch. Dokumentuje aj proces, ako sa zachoval tradičný roľnícky spôsob života a akým spôsobom sa stretával s moderným životom, ako sa konfrontoval s novými výzvami spoločenských a kultúrnych premien. Bohatý fotografický materiál sme začali zbierať koncom 20. storočia. Nazbierali sme sa vyše tisíc fotografií, ktoré boli zhotovené v prvých troch desaťročiach 20. storočia. Sú to najmä rodinné fotografie s kolektívnym obsahom, veď zvečnili významné udalosti a slávnosti, ako aj každodenný život veľkotarčianskych Slovákov. Pre príslušníkov strednej a staršej generácie je tento obrázkový album zdrojom cenných spomienok s hlbokým citovým podfarbením, pri prezeraní fotografií v nich znova ožívajú udalosti dejinného významu, ktorých sa priamo zúčastnili. O obsahu fotografií by sa mohla napísať ďalšia kniha. My, ktorí sme album zostavili, veľmi dobre poznáme život a tradície tunajších Slovákov, preto sme tento bohatý obrázkový materiál zoskupili podľa tematických okruhov: detstvo, mládež, výučba, svadby, pohreby, generácie, cirkevné sviatky, pracovné dni, oddych, ľudový odev, staré slovenské priezviská a zemepisné názvy obce.

Pri prezeraní si publikácie sa presviedčame o tom, že môže byť pútavá nielen pre Veľkotarčanov, ale aj pre záujemcov o slovenskú kultúru. Ako to v predslove napísala univerzitná profesorka Anna Divičanová:

- Dúfam a verím, že táto knižka bude inšpirovať nielen mladších, potomkov obyvateľov z 18. storočia, ale aj tých, ktorých predkovia sa až neskoršie, alebo len v posledných časoch stali obyvateľmi Veľkej Tarče, Slovákov i Maďarov, k tomu, aby sa oboznámili s tunajšou kultúrou, profánnou svetskou a cirkevnou - evanjelickou, aby si ju vážili a ctili. Kolektívnym úsilím by sa malo dosiahnuť, aby sa táto slovenská kultúra stala organickou zložkou súčasného kultúrneho systému vo Veľkej Tarči a aby mala svoje miesto v zmýšľaní a v identite miestnych obyvateľov, Slovákov a Maďarov.“

- Na záver chcem spomenúť všestrannú pomoc podpredsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelky Rybovej, bez ktorej by táto publikácia nebola uzrela svetlo sveta. Vydanie knihy podporili Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Verejná nadácia Veľkej Tarče a Celoštátna slovenská samospráva, - konštatovala predsedníčka Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči Mária Galántaiová.

Zhovárala sa Ildika Fúziková