Salonta ● Rumunsko-maďarsko-slovenský guláš

V rumunskom mestečku Salonta 3. júna prekonali doterajší rekord z Guinessovej knihy rekordov v množstve naraz uvareného guláša. Trinásťčlennej skupine kuchárov a pomocníkov sa podarilo uvariť 5 045 litrov tejto špeciality.

Pokus o zápis do Guinessovej knihy rekordov sa vydaril

Údaje potvrdil aj notár Albert D. Szász, ktorý spísal niekoľko zápisníc, tú poslednú aj overil a primátor Salonty László Török ju odoslal do Anglicka pre oficiálne zavedenie údajov do knihy rekordov.

Keď sme sa hlavného organizátora, majiteľa motorestu Milenium Miroslava Jablončíka spýtali, prečo sa rozhodol pre túto akciu, odpoveď bola strohá: „Chcel som urobiť niečo, na čo by sa ľudia pamätali, niečo aj pre tu žijúcich Slovákov. Guláš tu varí snáď každý, či doma v kuchyni, či v záhrade... tak preto.“ Potrebné suroviny, ako aj skupinu, ktorá sa o varenie guláša postarala, zabezpečil z vlastných zdrojov. Veľký inoxový kotol, v ktorom guláš varili, a príslušenstvo k nemu zhotovil miestny majster Gábor Szabó. Má byť vystavený vo dvore motorestu patriaceho M. Jablončíkovi, ktorý sa on rozhodol odkúpiť za 50 000 lei (1 RON = 74,76 Huf), ktoré začne splácať od nového roku po dobu 15 rokov.

Guláš varili približne 12 hodín a skonzumovali ho ani nie za tri hodiny. Treba zdôrazniť, že predajom sa zaoberala iná firma. Porcia stála 1 RON, teda okolo 75 forintov. Výťažok - výnos v hodnote 6 500 RON - bude použitý na charitatívne účely. Skonzumovalo sa 600 kusov chleba. Medzi prvých ochutnávačov guláša patril vicepremiér Rumunska, predseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Béla Markó, predstavitelia mesta a župy, ktorí sa v tento deň zúčastnili na odhalení sochy, pamätníka zakladateľa mesta, sedmohradského kniežaťa Štefana Bočkaja. Obidve podujatia - varenie guláša a odhalenie sochy - boli súčasťou osláv 400. výročia založenia Salonty. 3. júna 1606 totiž Š. Bocskai podpísal dokument o donácii, podľa ktorého sa jeho vojaci stali vlastníkmi pôdy na území dnešného mesta.

Po dokumentárnej atestácii obce z roku 1214 je to jedna z najvýznamnejších udalostí, po ktorej nasledoval rozvoj lokality. Na dnes z nej vyrástlo mestečko na západných hraniciach Rumunska, v župe Bihor, kde žije najpočetnejšia slovenská menšina v Rumunsku. V župe, v meste Bodonoš, sa nachádza v poradí druhé lýceum (po Nadlaku) s vyučovacím jazykom slovenským v Rumunsku. Posledné volebné obdobie prinieslo so sebou aj bihorského slovenského poslanca v rumunskom parlamente - v dolnej komore - Adriana Miroslava Marku.

Počas osláv Salontu navštívili početní hostia, medzi nimi bola i veľvyslankyňa OSN pani Soknan Han Jung, prefekt župy Bihor Ilie Bolojan, parlamentní poslanci rôznych strán, ako aj A. Miroslav Merka. V kultúrnom programe vystúpilo aj niekoľko slovenských skupín, ako napr. Cérovina z Čerpotoku a Lipka z Bodonoša.

Vlasta Lazu