Svadba v Malom Kereši

Slovenský oblastný dom v Malom Kereši pravdepodobne ešte nebol svedkom pravej, i keď inscenovanej slovenskej svadby, na ktorej hostí vítali pálenkou.

Po zdravici družbu Pavla Kutyifu, inak člena miestnej slovenskej samosprávy, svadobčania sa premiestnili k „nevestinmu domu“, inak rodného domu Sándora Petőfiho, aby tu vyžiadali nevestu Katarínu Kispálovú pre ženícha Štefana Nagya. Družba sa v ich mene rozlúčil s rodičmi a zároveň „odviedol“ mladých.

Svadobnú mať zosobnila predsedníčka slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová. Nato sa svadobný sprievod vrátil do dejiska svadby. Skôr než vstúpil na nádvorie oblastného domu, nevesta prevrhla vedro vody zo studne, čo podľa tradície malo znamenať, že voda spolu so šťastím má vojsť do nového domu. Pred večerou návštevníkov zabávali kerešský slovenských páví krúžok a citarová kapela.

Nevesta si s každým príbuzným zatancovala jedno kolo a presne o pol noci ju začepčili. Od tejto chvíle už nemohla nosiť partu, iba čepiec a šatku. Zobliekla si slávnostný čierny oblek a odela sa do bielej halenky a vzorkovanej sukne. Svadba pokračovala tancom nevesty; mladá pani vzala do kola najprv družbu a napokon všetkých hostí. V noci rozkrojili svadobný koláč, ktorým starejší ponúkol svadobčanov. Veselica trvala do svitania, keď sa družba rozlúčil so všetkými prítomnými.

(bod-k)