Budapeštianski Slováci na zájazde ● Tatry - Dunajec - Spiš

Klub slovenských dôchodcov a Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti úspešne uskutočnili autobusový zájazd na Slovensko. Program bol zostavený na štyri dni so zámerom spoznať kultúrne pamiatky a prírodné krásy Slovenska.

Organizátori pripravili pre cestujúcich mapu trasy s krátkym popisom cieľových objektov. Aby sme sa vyhnuli nežiaducim nedorozumeniam, informácie odzneli v autobuse, na mieste sme sa spoľahli iba na svoju pamäť, resp. na výklad sprievodcov.

Ešte cestou k pomníku v Kremničke pri Banskej Bystrici a pri vápenici v Nemeckej sme si spomenuli na deti, ženy a mužov, spálených fašistami počas II. svetovej vojny.

Prvou zastávkou bola Vyšná Boca, malebná bývalá banícka obec v Nízkych Tatrách, kde sme navštívili Banícky dom a v krčme sme ochutnali široko-ďaleko chýrnu bylinkovú pálenku korenicu.

Ďalšia zastávka bola v Kráľovej Lehote, kde sme si pozreli hornú vodnú nádrž Prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ktorá je vybudovaná na krasovej planine vo výške 1150 m. Odtiaľ cez podzemné potrubia prúdi voda na turbíny, ktoré sú v Dolnej nádrži, o 445 m nižšie. Je to skutočne zaujímavé technické dielo. Z tohto miesta je krásny výhľad na Vysoké Tatry, ale my sme mali práve smolu, lebo Tatry boli v čiernych oblakoch. S historikom obce Františkom Bizubom sme mali možnosť vstúpiť do areálu rodného domu významného sochára Alojza Štróbla, kde sme videli niektoré jeho diela. Na nádvorí je farebný reliéf kráľa Mateja a princeznej Beatrix, v záhrade pieskovcová socha Naša matka.

V Hybe začalo pršať a preto na básnika Valentína Balassiho sme si spomenuli iba čestným kolom okolo kostola, kde je pochovaný. Nocľah sme mali zabezpečený v turistickej ubytovni vo Svite, stravu v blízkej Slovenskej reštaurácii.

Na druhý deň ráno počasie nevzbudzovalo prílišné nádeje. Prešli sme obcou Strážky, kde žil a pracoval akademický maliar Ladislav Mednyánszky, v Spišskej Belej sme si spomenuli na tunajšieho rodáka, fyzika Jozefa Petzvala. Cestou okolo kvitnúcich lúk a polesia sme sa dostali k pohraničnej rieke Dunajec a pri Červenom kláštore sme si sadli na plte.

V ten deň sa už „vyčasilo”, malebné vrchy na poľskej strane, rukou mávajúci turisti na slovenskom brehu, kačičky na žblnkotajúcej vode a žiariace slniečko prispeli k dobrej nálade. Plavba na pltiach bola najkrajším zážitkom zájazdu. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v Kežmarku, kde sme si pozreli obidva evanjelické kostoly a prešli sme sa po mestečku až k hradu.

Tretí deň sme sa zobudili na hlas zvonov blízkeho kostola. Z balkónu sme sa kochali pohľadom na Tatry. Cieľom tohto dňa bol Spišský hrad a Levoča. Keď sme sa zastavili v Spišskej Sobote, v peknom románsko-gotickom chráme sa práve skončila omša. Monumentálny Spišský hrad nás prekvapil svojimi rozmermi, mnohotvárnosťou a poskytol nám výhľad na celý Spiš. Potom sme si pozreli skvelé domy v Levoči a hlavne svetoznámy oltár majstra Pavla. Ďalšou zastávkou bola Spišská Nová Ves, kde nás očarila neogotická veža kostola, pekné renesančné, barokové a klasické budovy na hlavnom námestí.

Posledný deň sme zavítali do prekrásnej časti Tatier, na Štrbské Pleso a na moderné lyžiarske objekty. Cestou sme videli víchricou spustošené lesy, ktoré potrebujú viac desaťročí aby sa obrodili. V Pribyline sme sa zastavili na „rezané pivo” a tam sa nám vryl do pamäti „Pivný Otčenáš” na stene krčmy: „Súdok náš, ktorý si narazený, roztoč sa pivo tvoje, buď vôľa tvoja, buď vo všetkých reštauráciách a krčmách, a odpusť nám náš smäd, ako i my odpúšťame naším čašníkom, a neuveď nás na záchytnú stanicu, ale zbav nás všetkých protivných abstinentov.”.

V dobrej nálade sme sa vrátili do Budapešti. Ďakujeme nášmu sprievodcovi Františkovi Zelmanovi za organizačnú prácu a za obetavosť v jeho osobne ťažkej situácii. Prajeme mu veľa zdravia a ešte veľa úspešných zájazdov na Slovensko.

(cr)