Lujza Bláhová a jej sláva

Svetoznáma herečka a speváčka, ktorá pochádzala z Rimavskej Soboty, vynikala predovšetkým v hrách folkloristického rázu. Len na pódiu Ľudového divadla v Budapešti účinkovala 2354 krát.

O umelkyni svetového mena, ktorá pochádzala z Rimavskej Soboty

V roku 1991 ma nepriaznivý novinársky vietor zavial na juh Slovenska, do Rimavskej Soboty, kde si nemenovaný podnikateľ a majiteľ firmy Gemer-komplex zaumienil, že chce mať i vlastný týždenník. Pobudol som tam zo tri-štyri mesiace, bohumilá aktivita spľasla, vrátil som sa do mesta pod Urpín a noviny ako prišli, tak odišli (inak dnes je to už celkom bežná prax, najmä pri humoristických mesačníkoch)... No na tento zlomok svojho života nenadávam, spoznal som mesto i okolie, ľudí, kultúru. Denne som prechádzal po hlavnom námestí popri soche herečky a speváčky Lujzy Bláhovej. Ako divadelného vedca a novinára ma to nutkalo dozvedieť sa niečo viac. Zlé jazyky tvrdili, že sa narodila voľakde pri ceste v kríkoch ruží. Záznam v matrike však hovorí o niečom inom.

Jej rodičia boli herci

Otec - Alexander Reindl - vystupoval pod menom Várai, lebo ho úrady prenasledovali za účasť v oslobodeneckom boji v rokoch 1848 až 1849. Kvôli tomuto stíhaniu zanechal kariéru husárskeho dôstojníka a dal sa do služieb divadla, ku ktorému prejavoval sklony už od malička. Lujzina matka - vystupovala pod menom Alojzia Fónai. Divadelná spoločnosť sa poberala na kočoch z Níreďháze do Lučenca. Už počas cesty prišli na matku pôrodné bolesti, ale dcérka sa jej narodila a v skromnom domčeku obuvníka Jozefa Mancela, na brehu rieky Rimava. A tak matričný záznam hovorí jednoznačne o 8. septembri 1850 v Rimavskej Sobote.

Lujzin otec sa z dcérky dlho netešil. Mala šesť rokov, keď v kraji zúrila cholera. Alexander Várai vystúpil na javisko už chorý. Uprostred predstavenia dostal kŕče a o tri hodiny umrel. Matka sa z existenčných dôvodov vydala za maliara Antona Kölesiho, a tak dievča, ktoré začalo robiť prvé krôčiky na „doskách, čo znamenajú svet“ vystupovalo pod menom Lujza Kölesiová.

Zaujala ako trinásťročná

Zhodou okolností prvú väčšiu úlohu hrala ako trinásťročná práve v Rimavskej Sobote. Vtedy si ju všimli aj divadelní kritici v Budíne a vzápätí jej ponúkli angažmán do Subotice... A v tomto srbskom meste zasahuje do jej života Jan Bláha, muzikant českej národnosti, ktorý v Subotici dirigoval vojenskú kapelu v divadle. Jan Bláha si všimol mimoriadny hlasový fond mladej herečky a začal sa jej venovať po odbornej stránke. Ona mala 15 a pol roka, on 36 rokov - a k tomu nevedel ani slovka po maďarsky. Napriek veľkému vekovému rozdielu, (pričom Lujza vôbec netajila, že za pekného kapelmajstra sa vydala iba „z vďaky a úcty“), manželstvo sa vydarilo. Vzorne ho opatrovala v nemoci a ponechala si jeho meno, i keď sa po jeho smrti ešte dva razy vydala.

Viedeň, Paríž, Budapešť...

Jan Bláha vždy chcel, aby Lujza účinkovala vo Viedni. Lujza Bláhová absolvovala síce niekoľko mimoriadne úspešných vystúpení v KarlTheatri, ale nemienila sa vo Viedni usadiť, hoci ju na to veľmi nahováral i slávny hudobný skladateľ Franz Suppé. Úspešne hosťovala v Paríži a vrátila sa opäť do Viedne.

Kronikári zaznamenali, že po jednom z predstavení nadšené obecenstvo vypriahlo z jej koča kone a herečku ťahalo v triumfálnom sprievode po celom meste. V cisárskom sídle sa na jej vystúpení zúčastnil raz i cisár František I. Po prvom dejstve žiadala Lujza spevom milosť pre trinástich vojakov odsúdených na smrť. A cisár jej vyhovel...

I keď sa Lujza stala obdivovanou herečkou a speváčkou, vždy sa rada vracala do svojho rodného mesta. V októbri 1895 usporiadali občania na jej počesť fakľový sprievod. V Rimavskej Sobote zaznamenali takéto oslavy len tri: na počesť Sándora Petőfiho, spisovateľa Zsigmonda Móricza a - Lujzy Bláhovej.

Svetoznáma herečka a speváčka vynikala predovšetkým v hrách folkloristického rázu. Len na pódiu Ľudového divadla v Budapešti účinkovala 2354 krát. Posledný raz sa tu objavila v roku 1922, pri príležitosti 50. výročia založenia divadla.

Umrela v Budapešti pred 80 rokmi - 18. januára 1926 - vo veku 75 rokov. Už vo februári toho roku jej v Rimavskej Sobote postavili sochu. Iniciátorom bola pokroková mládež, ktorá sa združovala v spolku Sarló. Na mieste domu, v ktorom Lujza Bláhová žila, stojí dnes budova pošty.

P. S.:

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia založili v Rimavskej Sobote (a obdobne v Šalgótarjáne) Kultúrnu nadáciu Lujzy Bláhovej. Jej cieľom bolo: z vlastných zdrojov podporovať kultúry život národnostných menšín vo vtedajšom Česko-slovensku, Maďarsku a v iných krajinách, vytvárať potrebné podmienky pre prehlbovanie a upevňovanie národnostného povedomia. Žiaľ, nepodarilo sa mi zistiť, či nadácia ešte existuje a preto by som uvítal akékoľvek informácie o nej.

Pavol M. Kubiš