Slovenské gazdinky z celej krajiny na veľvyslanectve SR v Budapešti

Veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš vydal mimoriadne vážne vyhlásenie: - Po prvé, už nikdy nebudem predsedať žiadnej porote. Po druhé, v gastronomickej jury neprijmem ani členstvo a po tretie - radšej si navarím sám.

Foto: Imrich Fuhl

Stupavčan Andrej Janás, ktorý je kuchárom na slovenskej ambasáde v Budapešti, vstával v nedeľu ešte za tmy. Navariť päťdesiat litrov kapustnice pre vyše sto jedáčiek, navyše znamenitých gazdiniek, nie je maličkosť. Okolo deviatej však už voňala celá Štefanská ulica. Krátko nato pribudli v rezidencii ďalšie lákavé vône. Slovenské ženy a dievčatá z celého Maďarska povykladali na dlhočizný stôl desiatky táciek a tanierov plných dobrôt a sladkostí - prišli sa nimi nielen pochváliť, ale zúčastniť sa i na súťaži, veď čo ak práve ich zákusok bude ten "šampiónsky"?

- Už piaty raz organizujeme stretnutie gazdiniek z celej krajiny - pomenovali sme ho Stretnutie Sloveniek so Slovenkou, - začína predsednícka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová-Baráneková. - Dúfam teda, že prijmete miesto v porote. Samozrejme, že neodmietnem a hneď sa zatvárim, akoby pečenie bolo mojím každodenným rituálom. Čoskoro však zistím, že ostatní porotcovia sú na tom podobne: kolega Mikuláš Hubai z Maďarského rozhlasu tvrdí, že najlepší zákusok je klobása, Imro Fuhl z Ľudových novín má rovnaký názor, radca veľvyslanectva Milan Kurucz sa dobrovoľne hlási, že radšej bude hodnotiť domácu pálenku, riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík sa zas vyhovára na diétu. Len veľvyslanec je plný odhodlania - gastronómia je vraj jeho parketa, naposledy bol údajne zbierať huby do kapustnice.

Skúste ochutnať sladkosti zo sto tanierov, navyše ak na niektorom tróni aj desať druhov koláčov. Osobne od začiatku favorizujem makovo-lekvárové palacinky, popri vrecúškových polievkach je to totiž jediné jedlo, ktoré si viem pripraviť. Ale pani Mária Molnárová z Pišpeku, ktorej neskôr za ne tvrdohlavo presadím Cenu Slovenky, ma však vyvedie z omylu. - To sa lokše, ni palacinke, krúti hlavou nad mojou katastrofálnou neznalosťou. - Čak ver sa z krumpieľ a múky. Nadelila som ich a vyvaľkala vaľkalom, až potom upiekla. Kedysi to bolo načim na mašine (sporáku), čak teraz už nie tak starodávno. Nakoniec som tie lokše povarila za tri-štyri minút, vzala ich na mast, natrela lekvárom a zakrútila ako palacinke. Zaiste preto ma to vraj pomýlilo...

ZSM, najpočetnejšia slovenská občianska organizácia v Maďarsku, si zvolil múdru taktiku: udržiavať národnostné povedomie prostredníctvom žien - tie totiž majú najúčinnejší vplyv na deti a na mladých. Napokon, nie nadarmo svoj jazyk voláme materinská reč. Nuž a čo spája ženy väčšmi ako krása, móda no a najmä otázky varenia a pečenia?

Predsa však, k hodnoteným "produktom" tento rok po prvý raz pribudla aj domáca pálenka. Po súťaži sa však ukázalo, že producentmi neboli ženy, ale "samosprávy". Žeby sa aj v Maďarsku alkohol uplatnil ako úradný úplatok? No a aby sa pán radca necítil v hodnotení sám, ochotne mu prišiel na pomoc Emil Ľupták, vedúci súboru Hriňovčan, ktorého členovia sa zatiaľ postarali o kultúrny program. Obom sa im spolupracovalo znamenite - pri pálenkovom stole bolo čoraz veselšie. Spočiatku síce posudzovali jemnosť, vôňu i chuť, no po štvrtej fľaši to už vraj bolo jedno.

Zato rozlíšiť kvalitu zákuskov sa ukázalo byť nesmiernym problémom. Kým niektoré taniere ostávali navidomoči nedotknuté, miska s čabianskou klobásou a "cigánkou" bola čoskoro prázdna. Napokon jury musela s farbou von a jej "autorkám" Helene Somogyiovej a Alžbete Ančinovej priznala jednu z troch hlavných cien. Zvíťazil veľkonočný košík Zemplínčanky Márie Holodovej - pán veľvyslanec si totiž spomenul, že ako chlapča nosieval taký istý do kostola na posviacku. Ostatné výsledky vám už nepoviem - akurát počas vyhlasovania výsledkov mi v kuchyni poskytovali prvú pomoc - sako mi totiž ktosi natrel čokoládou a šľahačkou. Alebo že by som sa v návale zanietenosti obtrel o tortu? Dosť na tom, moja porotcovská horlivosť bola nakoniec ocenená aj publikom - tetuška Zuzana Gmoserová z Malého Kereša vyhlásila, že "ten slovenský žiry, čo tak veľmi narobil, si zaslúži fľašu vína..." - a vzápätí ju aj vytiahla z kabáta.

Mimochodom ženičky pohrozili aj pánu veľvyslancovi. Venovali mu vyrezávanú papečku (drevenú varešku), no ak ich vraj sklame, kedykoľvek ju na ňom polámu. Zatiaľ však naň za živý svet nedajú dopustiť. Jedna z nich to poeticky povedala za všetky: - Stojí pri nás, keď nás trápi bôľ, i keď prežívame radosť ako dnes.

Ján Greš (čas. Slovenka)