Karneval v Benátkach

Benátky sú vyhľadávaným turistickým cieľom po celý rok, ale v období fašiangov sa stanú stredobodom nielen Talianska, ale i celého sveta vďaka svojej slávnej Benátskej noci, ktorej súčasťou je karneval masiek.

Tohtoročný karneval sa niesol v duchu spisovateľa a dramatika Carla Goldoniho, ktorý sa pred 300 rokmi v Benátkach narodil. Celé karnevalové dianie bolo inšpirované jeho postavami a dielami, ale hlavne jednou časťou jeho života. Program zahrnoval všetko - od koncertov barokovej hudby cez plesy, maškarné sprievody až po divadelné predstavenie a ohňostroje. Niektoré akcie benátskeho karnevalu boli zdarma, iné za symbolickú či vyššiu cenu. Boli však i drahé večierky v súkromných palácoch a vo veľkom štýle.

Fascinujúce masky, úžasná atmosféra, rôznorodá hudba okamžite pobádajúca k tancu, vzduchom sa nesúce vône tých najlahodnejších talianskych špecialít a kandizovaného ovocia zaliateho orieškami v karameli. Aj takto sa dá priblížiť karneval v Benátkach. Každý rok sa vo februári Benátky prenesú do mystického, bájneho sveta, v ktorom zohrávajú hlavnú úlohu masky. Poslednou, a zároveň najhonosnejšou veselicou Talianov pred 40-dňovým pôstom, je práve benátsky karneval. Korene tejto slávnosti siahajú do 11. storočia. Vtedy to bola oslava služobníctva a nižších spoločenských vrstiev. Časom sa zapáčila aj aristokracii, pre ktorú však bolo nepredstaviteľné zabávať sa s poddanými. Preto si príslušníci bohatých benátskych rodín zakrývali tváre a menili šaty. Chceli sa vyblázniť bez toho, aby ich niekto spoznal. Odtiaľto pochádza tradícia maskovania.

V uliciach "mestečka na lagúne" stretnete v týchto dňoch masky všetkého druhu. Vyznačujú sa originalitou, jedinečnosťou a svojskou noblesnosťou. Najčastejšie sú to tradičné masky, nad ktorými sa vznáša záhadná magická aura. Pochádzajú z umeleckých benátskych dielní. Postava je zahalená od hlavy až po päty. Tvár zastiera väčšinou smutná biela maska. Nerozprávajú. Povráva sa, že by sa tým vyrušil duch masky. Ďalším častým typom masiek sú tzv. alegorické masky. Chodia buď vo dvojici alebo v skupine a zobrazujú slnko, mesiac, hviezdy…

Nechýbajú ani masky v dobových kostýmoch ako sedliaci, vojaci a mušketieri. Karnevalovou náladou sa nechávajú zlákať aj turisti, ktorí sem vnášajú prvky modernosti svojimi vlastnými modelmi. Zvyčajne sú to podoby komiksových postavičiek Batmana, Supermana, rozprávkových bytostí ako Popoluška, Snehulienka, Káčer Donald a myšiak Mickey. Úspešné sú aj postavy prezlečené za ovocie alebo zeleninu. Masky a zdobené škrabošky si môžete kúpiť priamo v Benátkach, alebo si ich miestnymi umelcami nechať nakresliť na tvár. Stoja od 5 do 15 eur. Pozornosť priťahujú aj akrobati, muzikanti, speváci, či tanečníci. Začujete španielske rytmy samby, zvuky tamtamov i viaceré džezové a bluesové improvizácie. Ak sa rozhodnete zavítať do Benátok budete si môcť vychutnať i bohatý program od diskoték, plesov, pouličných predstavení, koncertov až po plavbu masiek v gondolách a ich záverečnej prehliadky po móle na Námestí Svätého Marka. Karneval v Benátkach sa v skutočnosti opísať nedá, karneval v Benátkach treba zažiť.

Dejiny mesta

Dejiny Benátok sa začínajú v 5. storočí: na neobývané ostrovy sa uchýlili obyvatelia okolitých pevninských miest pred nájazdmi barbarov. Založili tu niekoľko osád. Tie sa v roku 697 spojili do Benátskeho námorného zväzku na čele s dóžom, ktorého počnúc 8. stor. menuje zhromaždenie ľudu. Benátky sa tak vymanili spod vplyvu Byzancie a stali sa nezávislou republikou, čo bol prvý krok k ich politickému a hospodárskemu vzostupu.

Výhodná poloha dopomohla mestu k získaniu významného postavenia v obchode s Orientom, ktorý sa stáva aj najdôležitejším zdrojom jeho prosperity. Svoje nemalé sebavedomie dali Benátky najavo v roku 829. Bol to rok slávnostného privezenia relikvií evanjelistu sv. Marka, ktoré boli ukradnuté v Alexandrii. Odvtedy je tento svätec patrónom republiky a bdie nad jej ďalším rozkvetom. Symbol sv. Marka, okrídlený lev, sa stal erbom mesta a chrám, ktorý postavili na uloženie jeho ostatkov, je neodmysliteľným centrom všetkého politického i kultúrneho diania dodnes.

Prudký hospodársky rozkvet Benátok bol v 10. - 11. storočí spojený aj s ich územnou expanziou. Najskôr obsadili ostrovy v Jadranskom mori a pobrežie Dalmácie. V roku 1204, počas smutne známej IV. krížovej výpravy, dobyli Benátčania Konštantínopol. Získali tak oporné body na Peloponéze a ďalšie územia na Balkáne a prakticky všetky ostrovy východného Stredomoria.

V roku 1381 sa skončili aj dlhodobé spory s Janovom, nebezpečným obchodným súperom, a to veľkolepým víťazstvom benátskych lodí pri Chioggie. Najvyššiu moc dosiahla republika v 15. storočí. Svoje výboje sústredila na taliansku pevninu. V tomto období bolo v meste postavených mnoho prekrásnych stavieb v štýle jedinečnej benátskej gotiky a vzniklo veľa hodnotných umeleckých diel.

S prenikaním Turkov od východu, objavením Ameriky a nových námorných ciest do Orientu Benátky strácajú svoje výsadné postavenie a začínajú upadať. Snaha udržať si rozsiahle územie odčerpávala množstvo síl v častých vojnových konfliktoch. Po postupnej strate majetkov nakoniec prichádzajú v roku 1797 aj o samostatnosť zmluvou v Campoformio a stávajú sa súčasťou rôznych štátnych celkov až nakoniec v roku 1866 sú pripojené k Talianskemu kráľovstvu.

Každé obdobie zanechalo po sebe prekrásne pamiatky, čiastočne ovplyvnené východom a Byzanciou, čiastočne západom. Táto zmes štýlov korunovaná neopakovateľným benátskym citom pre krásu vytvára jedinečný kolorit mesta.

(aszm)