Na budúci máj plánujú pripraviť film o najslávnejšej cigánskej primáške Uhorska Panne Cinkovej. Meno hudobníčky, husľovej virtuózky a slávnej primášky, básnikmi označovanej ako „rómska Sapfó“, je uvádzané nielen v hudobných lexikónoch, ale aj v zahraničných encyklopédiách.

Na budúci rok v kinách film o cigánskej primáške

O tom, že sa na Pannu Cinkovú dodnes nezabudlo a jej rozhodne zaujímavý legendami opradený príbeh má čo povedať aj súčasníkovi, svedčí aj skutočnosť, že pod vedením režiséra Dušana Rapoša vzniká na Slovensku nový historicko-romantický film s jednoduchým a príznačným názvom Cinka Panna.

Kto bola Panna?

Vlastným menom Anna Cinka (1711 - 1772) sa narodila v rómskej rodine v obci Gemer neďaleko Rožňavy. Vyrastala v hudobne založenej rodine, jej otec a bratia pôsobili na dvore Františka Rákócziho. Od detstva skúšala najprv tajne hrať na otcových husliach. Jej nevšedný výnimočný talent neušiel pozornosti statkára Jána Lániho, ktorý sa v neprítomnosti jej otca správal k nej ako tútor a podporoval ju natoľko, že jej vybavil a umožnil štúdium v Rožňave u kapelníka Jána Nepomuka Palackého. Ako veľmi mladá sa vydala Anna za miestneho rómskeho kováča - tiež hudobníka Dányiho. On spolu so svojimi bratmi založil kapelu, ktorá žala úspechy v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku. Novou primáškou jeho kapely sa stala jeho manželka - Cinka Panna. Jej kapela hrávala piesne, ktoré prevzala po svojom otcovi a prepracovala ich (napríklad piesne Tristo vdov, Tanec mŕtvych alebo Pieseň starých otcov).

Historické okolnosti a hudobný smer

Sto päťdesiat rokov od bitky pri Moháči poznačilo nielen Gemer, ale aj celé Uhorsko po stránke hospodárskej, sociálnej aj kultúrnej vyspelosti. Existovalo málo škôl, do cudziny chodili študovať iba jednotlivci z bohatých rodín. Absentovali aj školení muzikanti, speváci či skladatelia v oblasti svetskej hudby na rozdiel od Talianska či Nemecka. Unikátne kvalitné husle Antonia Stradivariho, Amattiho a ďalších majstrov už uzreli svetlo sveta a ich povesť nádherného zvuku určite lákala aj mladú huslistku Pannu Cinkovú. Neskôr sa tento sen stal pre ňu aj skutočnosťou, keď jej osud prostredníctvom podpory grófa Imricha Csákyho umožnil hrávať na originálnom talianskom nástroji od Andrea Amattiho.

Uhorsko ohrozovali koncom 17. a začiatkom 18. storočia boje o moc vo vnútri monarchie a turecké nájazdy Osmanskej ríše. V tomto čase sa vytváral aj osobitný hudobný štýl s názvom kurucké piesne, pomenovaný podľa prebiehajúcich kuruckých vojen. Vznikajúce melódie odrážali atmosféru smútku za padlými vojakmi. Smutné a ťahavé piesne (bujdošó nóta) sa stali základom neskorších tiež pomalých melancholických, zádumčivých a často rozžialených piesní s maďarským názvom „hallgató“. Aj interpretačným umením Panny Cinkovej sa stali tieto piesne populárne v celom Uhorsku. Podľa maďarského hudobného historika Gyulu Káldyho najúspešnejšie skladby vznikali okolo roku 1735 a Pannu Cinkovú považuje za priekopníčku ich tvorby. Medzi najznámejšie patrili jej skladby Pomalé uhorské alebo Lastovička leť. Najväčšie diela Panny Cinkovej sú zachytené v Uhorskej zbierke z roku 1730, ktorá obsahuje 64 maďarských a 15 slovenských piesní, 12 tzv. suitských tancov a 6 maďarských kuruckých skladieb. Aj ďalšie zbierky, napríklad Kuruc dalok, obsahujú stovky skladieb. Okrem huslí ovládala Cinková hru na citaru, píšťalku, fleuru, kolovrátok, gajdách, fajfarku, zvonce i mulitánku. Na svoju dobu to bola veľmi moderná, emancipovaná, zmyselná a impulzívna žena, ktorá uspela v tradične mužskej profesii.

Ako vyzerala?

O výzore Panny sa historické pramene nezhodnú, niektoré ju opisujú ako krásnu ženu, iné tvrdia opak. Zhodujú sa v tom, že sa obliekala do mužských šiat a vystupovala s fajkou v ústach. Pre vystúpenia svojich členov kapely navrhla kostýmy z kuruckej uniformy a gemerského kroja. Ako jediná Rómka na Slovensku má Panna Cinková na počesť postavený pomník vo svojej rodnej obci Gemer, kde ju pochovali 5.februára 1772.

Primáška v umení

Cinku Pannu spomína slovenský literát Ján Botto v povesti Báj Maginhradu. Aj pre viacerých maďarských umelcov sa stala inšpiráciou pre legendy, piesne, básne, stala sa námetom pre divadelnú hru (napr. Mór Jókai: Milovaná do smrti, Béla Balázs: O baladách Cinky Panny). Scenárista Ľubomír Slivka sa inšpiroval okrem života Panny Cinkovej aj bohatými osobnými skúsenosťami s rómskou kultúrou. So svojim otcom Martinom Slivkom, etnografom a filmárom, kedysi robil seriál Deti vetra, nakrúcaný od Gibraltáru po Ural. Podľa neho má tento film pripomenúť Rómom ich vlastné korene, hrdosť a hodnotový systém.

Film

Film o uhorskej primáške vzniká v slovensko-maďarskej koprodukcii a zachytáva prvých 17 rokov života, od narodenia až po jej triumfálne účinkovanie na cisárskom dvore. Cinku Pannu stvárňuje mladá šestnásťročná gruzínska herečka Anna Gurji. Okrem hlavnej hrdinky účinkujú vo filme Jozef Vajda, Zuzana Kronerová, Marián Slovák, Martin Huba, Lucia Vrablicová, Martin Dejdar a ďalší slovenskí a maďarskí herci, i súbor Romathan z Košíc. Hudbu k filmu skomponoval Ján Berky Mrenica ml.

„Husľová virtuozita Cinka Panny je pre mňa symbolom toho, že hudba dokáže citovo premostiť všetkých ľudí sveta a to bez ohľadu na ich národnosť, náboženstvo, kmeňovú príslušnosť, stavovskú príslušnosť, či dokonca časovo-priestorové súradnice. Náš film by mohol divácky atraktívnym a všeobecne zrozumiteľným spôsobom toto poznanie pripomenúť a na jej individuálnom osude posunúť do obecnej roviny,“ hovorí o filme jeho režisér Dušan Rapoš. Cieľavedomá Panna Cinková opustila svoju komunitu, nespreneverila sa však jej ideálom. Preto za jej smútkom je potrebné hľadať nielen obetu, ktorú podstúpila, ale aj večný nepokoj kočovníka. „Film považujem za verejné rozprávanie o veciach intímnych. Pripomenúť aj nám ostatným našu intimitu, náš priestor, kde sme sami sebou, kde dušu i telo odhaľujeme iba tým, ktorých milujeme a ktorým veríme. V prípade nomádov ide o intimitu veľmi špecifickú, dokonca tzv. „intimitu kolektívnu“, ale prečo nie? Všetci sme predsa detičky božie... A pokiaľ sa naučíme rešpektovať intimitu toho druhého, nehľadať na ňom za každú cenu len chyby, ale naopak - vážiť si ho za to, čo je na ňom dobré, budeme si viac vážiť aj samých seba“ dodáva režisér.

Cieľom autorov nie je vytvoriť folkloristické leporelo zneužívajúce vonkajšiu atraktivitu rómskej problematiky, ale priniesť pravdivý dramatický príbeh, vytvoreniu ktorého predchádzalo dôkladné, detailné zoznamovanie sa so zvykmi, rečou a hlavne „filozofiou” týchto ľudí. Dobrodružný dej a podmanivý temperament cigánskych melódií ponúkajú možnosť zapôsobiť na čo najširšie publikum. Príbeh sa odohráva v časoch, keď ešte Rómovia kočovali, boli slobodní, spätí s prírodou a venovali sa remeslám. Film by mal priblížiť naturel, životnú filozofiu a osobitosti rómskej komunity a aj samotným Rómom pripomenúť ich dávny vzor, na ktorý môžu byť právom hrdí. Panna Cinková je stále aktuálnym príbehom temperamentnej ženy, v snahe dosiahnuť svoje ciele a hľadajúcej svoje dôstojné miesto v živote. Je to i nadčasový príbeh, ktorý by mal pripomenúť, že pokiaľ dnešná civilizácia umožní rómskemu etniku zachovať si svoju slobodu, tak prestane byť problémovou súčasťou širšej koexistencie a stane sa jej „folklórnym šperkom“. Hudbu k filmu nahrajú v budapeštianskom štúdiu. Film bude realizovaný v štyroch verziách: slovenskej, českej, maďarskej a anglickej. Plánovaná premiéra je leto 2008.

(t-ef)