Detská zázračná záhrada ● Materská škola v Níži

Pokyny dávame deťom vždy aj v slovenčine a počas našich prechádzok po dedine naši zverenci sa radi venujú riekankám a piesňam...

- Budova našej škôlky, ktorá vždy slúžila ako sídlo nejakej kultúrnej ustanovizne obce (cirkevná škola so služobným bytom, mládežnícky klub), bola nedávno čiastočne obnovená. Vďaka finančnej podpore rétšáckeho mikroregiónu sme dostali modernejšie okná a elektrické kúrenie sme vymenili za plynové. Ešte by sme chceli zvonka omietnuť budovu, ktorá bola postavená v 20. rokoch minulého storočia a škôlka sa do nej nasťahovala v polovici 60. rokov, - pochválila sa nám vedúca Materskej školy v Níži Veronika Zacharová Behányiová.

Do tejto výchovno-vzdelávacej inštitúcie obce je momentálne zapísaných 21 detí, ku ktorým do konca školského roku pribudne ďalších šesť. Avšak podľa V. Zacharovej by ich bolo minimálne o 20 viac, keby mladí zostávali v obci. Vedúca škôlky získala diplom slovenčinárky na ostrihomskej vysokej škole, témou jej diplomovej práce boli dejiny Slovákov v Níži. Spracovala v nej m. i. aj rodinné mená v obci. Okrem nej sa deťom venujú dve pedagogičky a výpomocný personál, učiteľka Mária Peťeráková, rodáčka z Pišpeku, je tiež slovenčinárka, absolventka sarvašskej vysokej školy.

- Každý pondelok je v našej škôlke tzv. slovenský deň, keď sa v rámci cvičení venujeme slovenským piesňam a riekankám, resp. hovoríme o témach, ktoré paralelne preberáme na maďarských zamestnaniach vecného učiva (okolie škôlky, ročné obdobia...). Neznamená to však, že iba v tento deň tu počuť slovenské slovo. Každodenné pokyny dávame deťom vždy aj v slovenčine a počas našich prechádzok po dedine naši zverenci sa radi venujú riekankám a piesňam, ktoré sa naučili na zamestnaniach. Tieto slovenské básničky využívame aj na zamestnaniach telesnej výchovy. Žiaľ, málo je už takých detí, u ktorých možno badať znalosť miestneho nárečia, sem-tam tie, ktoré žijú spolu s prarodičmi, chápu pár slovenských slov už pred nástupom do škôlky. Najväčší škôlkári dosiahli pekné úspechy napr. na recitačných súťažiach miestnej základnej školy. Sme veľmi hrdí na Bíborku Fabókovú (teraz je už prváčka), ktorá si sama vybrala na súťaž nesmierne dlhú slovenskú báseň. Deti pravidelne vystupujú v krojoch aj na obecných slávnostiach (Obecný deň, Deň seniorov atď.), - pokračovala pani Zacharová.

Pre slovenčinárky je obrovská pomoc odborný materiál, ktorý poskytuje našim škôlkam Slovenské pedagogické metodické centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy: - Okrem systematicky zoskupených tematických okruhov v metodických zošitoch nám uľahčujú prácu aj sprievodné kazety, pomocou ktorých sa deti môžu zdokonaľovať v slovenčine.

- To, že v tomto cykle v obci nevznikla slovenská samospráva, pociťuje aj naša škôlka. Slovenskí poslanci vždy ochotne podporili aj našu inštitúciu. Vďaka tomu sme mohli v minulosti zakúpiť nové hračky pre deti, ako aj technické zariadenie (počítač, fax...), - informovala nás naša hostiteľka.

- Náš pedagogický odborný program, vypracovaný v roku 1999, organickou súčasťou ktorého je výučba národnostného jazyka a kultúry, nesie názov Detská zázračná záhrada. Tento názov sme si zvolili aj pre samotnú inštitúciu, proces získania povolenia sme už rozbehli. Pomenovanie odzrkadľuje aj odborné a životné krédo nášho kolektívu, pretože pre nás je dieťa zázračnou bytosťou. Je na nás, aké ovzdušie vytvárame okolo neho a pre neho. Škôlka je akousi malou záhradou, v ktorej nestačí zasadiť semienka, ale treba sa o tú rastlinku aj starať, polievať ju, okopávať. Podobne aj dieťa potrebuje okrem dozoru aj starostlivosť a výchovu. V škôlke každý deň môžeme byť svedkami zázrakov, len si ich treba vedieť všimnúť...

(csl)