Matka a dcéra ● Milovníčky slovenského spevu z Dabašu-Šáre

„Netrpezlivo očakávame každý piatok, keď máme skúšky, veď nielen nacvičujeme, ale navzájom prejavujeme záujem o svoje ťažkosti a spolu sa tešíme úspechom.“

V súčasnom svete stojíme na každom poli pred veľkými výzvami. Aj my, príslušníci menšín žijúcich v Maďarsku. Najmä čo sa týka slovenských veriacich, lebo predstava sveta, skrz-naskrz presiaknutá sekularizmom, deformuje človeka a uzatvára ho v jeho vnútri, ktoré je niekedy úplne prázdne. Táto neblahá situácia ohrozuje najmä mladšiu generáciu, ktorá - česť výnimkám - podľahne „svetovému trendu“, akoby naše menšinové duchovné a kultúrne hodnoty neboli „moderné“ a nemali význam. Preto je veľmi úctyhodné a príkladné, keď sa nájdu zanietení ľudia, ktorí dokážu milovníkov ľudovej kultúry - spevu, hudby a tanca - združovať. Najmä v takej metropole, ako je Budapešť, pretože konkurencia kultúrnych a iných centier je silná a ponúka všelijaké lákavé programy.

Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena vlani oslávil 5. výročie svojho založenia. V kruhu našich Slovákov ho netreba nikomu predstavovať. Medzi jeho členmi sú milovníci spevu, ktorí na skúšky prichádzajú z celej Budapešti, ale aj z okolia - z Dabašu-Šáre či zo Santova.

Repertoár speváckeho zboru je široký - od upravených ľudových piesní až po sakrálne skladby. O bohatosti repertoáru svedčí aj dvojalbum - CD-platňa, vydaná v Maďarskom rozhlase na piate výročie speváckeho zboru.

Ozvena každoročne organizuje v Budapešti stretnutia speváckych zborov, ako aj sústredenia na Slovensku. Vedúcou hudobného telesa je Zuzana Hollósyová a dirigentkou Marta Pálmaiová Pápaiová. Spevácky zbor má 25 - 30 členov, medzi ktorými sú Kamila Baloghová a jej dcéra Anna Zsolnaiová.

- Obidve máme rady hudbu a spev, boli sme aj členkami šáranského Pávieho krúžku Rozmarín, ktorý vznikol v roku 2000, teda v jubilejnom Svätom roku, - hovorí nám pani Kamila. - Keďže sme pobožní ľudia, pravidelne chodíme na tradičné slovenské sväté omše, ktoré sa konajú každú prvú nedeľu v mesiaci v Kostole svätého Jozefa v Budapešti. Sprevádzame naše deti, vnúčatá, ktoré študujú v Katolíckej základnej škole svätého Jána v Dabaši - Šáre. V roku 2004 sme počuli spievať Budapeštiansky spevácky zbor Ozvenu a priam nás očaril jeho skvelý prednes. Vtedy sme sa rozhodli, že sa zapojíme do tohto zboru. A to nielen my dve, ale aj bratova dcéra Helena Zsélyová. Neoľutovali sme. Myslím si, že všetci členovia zboru môžeme byť vďační za to, že sme dosiahli také pekné výsledky a vystupujeme nielen doma, ale aj na Slovensku. Musíme a chceme sa poďakovať Pánovi za tieto chvíle a za to, čo nám umožnil.

- Dabaš-Šára leží takmer 50 kilometrov južne od hlavného mesta. To znamená, že každý týždeň cestujete minimálne sto kilometrov. Nehovoriac o tom, že pravidelne vystupujete nielen v hlavnom meste, ale aj po celej krajine a na Slovensku. Nie je to pre vás veľká záťaž?

- Vytvoril sa tu taký dobrý kolektív, ktorý nás doslova priťahuje a cestovanie nepociťujeme ako záťaž, - vysvetľuje Anna Zsolnaiová. - Ba, netrpezlivo očakávame každý piatok, keď máme skúšky, aby sme sa už stretli. Veď nielen nacvičujeme, ale navzájom prejavujeme záujem o svoje ťažkosti a spolu sa tešíme úspechom. Priateľská atmosféra býva najmä po skúške, keď oslavujeme meniny členov zboru, často až do neskorého večera. Ako pobožná osoba mám rada sakrálnu hudbu a náboženské piesne, najmä naše slovenské mariánske piesne, ktoré vyžarujú hlbokú vieru a pravdu viery.

Matka s dcérou. Obe sú šťastné, že môžu svoj voľný čas tráviť osožne a veselo a spolu sa venovať svojej záľube. Nasledovaniahodný príklad!

(fúziková)