Živá minulosť ● O Slovákoch v Cinkote

V XVI. obvode Budapešti, v Cinkote žijú dodnes príslušníci slovenskej národnosti, ktorí si zachovávajú tradície a náboženstvo. Porozprávali sme sa s predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy, s Dr. Zuzanou B. Szabovou.

„Našu osadu, ktorá existovala už počas doby Arpáda spomína prvýkrát v roku 1358 Márk Kálti vo svojich historických spisoch v spojitosti s bitkou pri Mogyoróde. Patrila 250 rokov do kráľovského majetku, ďalších 200 rokov zase dominikánskym mníškam na Margitinom (Zajačom) ostrove. Územie sa počas tureckej okupácie vyľudnilo, po nej vacovský hradný kapitán, zemepán tohto kraja Tomáš Beniczký zavolal sem zo svojich statkov v Zvolenskej stolici, z Mičiny (dnes obce Horná a Dolná Mičiná) nových usadlíkov. Slovákov sem vábili nielen zabezpečené výhodné majetkové pomery, ale aj prísľub slobodného vyznávania ich evanjelickej viery. Na ruinách v dobe Štefana katolíckeho a neskôr kalvínskeho kostola si vybudovali dnešný evanjelický kostol a počas 200 rokov tu prebiehali bohoslužby výlučne v slovenčine. Neskôr jazyk náboženských obradov sa zmenil podľa potrieb obyvateľstva.“

Prevažná väčšina dnešného obyvateľstva Cinkoty je potomkom Slovákov, ktorí sa tu usadili pred vyše 300 rokmi a podaktorí dodnes hovoria po slovensky.

„Ešte pred vojnou sa tu vyučovala slovenčina na základnom stupni, neskôr však, žiaľ, zanikla - informuje Zuzana B. Szabová. Podľa mojich informácií, ak by výučbu slovenčiny žiadalo osem-desať rodičov, mohla by byť zavedená v základnej škole, my by sme ju podporili. Dodnes pociťujem nevýhodu toho, že som sa nemohla naučiť jazyk v škole, napriek tomu, že doma počas môjho detstva rodičia a starí rodičia hovorili po slovensky. Avšak máme jazykový kurz, ktorý si sami organizujeme z financií, ktoré nám zabezpečí obvodná samospráva z konkurzných zdrojov. Vyučuje nás učiteľka slovensko-maďarského pôvodu z Komárna, žiaľ, na kurze sa zúčastňujeme iba dospelí. Náš poslanecký zbor bol na doškoľovaní zo slovenčiny v Mojmírovciach pri Nitre. Zdokonaľovanie sa v slovenčine v pôvodnom jazykovom prostredí je veľmi účinné, hlavne preto, lebo naša učiteľka hovorila iba po slovensky.“

Pani poslankyňa pokladá za najdôležitejšiu úlohu menšinovej samosprávy predovšetkým pestovanie tradícií, zachovanie slovenskej identity a odovzdávanie kultúry predkov ďalším generáciám.

„Chodíme na výlety na Slovensko, tohto roku sme napríklad spoznali Trenčín a jeho okolie. Spolu s Nemcami z Cinkoty sme navštívili Bratislavu a Baden, na jeseň sa chystáme do Slovenského Komlóša po stopách spisovateľa Pavla Závadu. Bývalý predseda Spolku gazdov István Agárdi v roku 1999 nadviazal kontakty s obyvateľmi Mičiny, pozvali sme ich k nám a aj odvtedy sa navzájom navštevujeme. Máme aj iné družobné kontakty, napríklad obvodná samospráva podpísala dohodu o partnerskom vzťahu so samosprávou Podunajských Biskupíc. Nadviazali sme spoluprácu medzi našou Základnou školou Ilony Batthyányovej a jednou školou v Komárne. Tieto školy si už teraz samostatne organizujú spoločné programy, napríklad Deň detí, alebo športové preteky. Ako slovenská samospráva máme svoje podujatia, ale zúčastňujeme sa aj na akciách Slovákov hlavného mesta, regiónu a vôbec celého Maďarska. Boli sme prítomní aj na najväčšej oslave domácich Slovákov, na Dni Slovákov v Maďarsku 5. júla, v sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorý tohto roku usporiadali v Santove. Pri tejto príležitosti sa schádza Slovač z celej krajiny, zo všetkých ôsmich regiónov, zabávame sa pri pestrom folklórnom programe, zoznamujeme sa a ochutnáme tradičné, typické slovenské jedlá. Tu, v Cinkote sme tiež aktívni, máme spevácky zbor, ktorý má v repertoári tradičné slovenské ľudové piesne a pravidelne vystupuje na našich slávnostiach. Onedlho bude hotový pamätný dom tradičnej kultúry na ulici Ilony Batthyányovej, kde bude umiestnená národopisná zbierka na patričnom mieste, ktorá je v súčasnosti v priestoroch základnej školy. Podľa našich možností sa snažíme zachovať slovenské tradície Slovákov v Pešti a na jej okolí.“

(Spr.: csl)