O Eve Labišákovej ● Pekne žiť znamená nežiť pre seba

Presne pred štyrmi rokmi som riešila dilemu. Mala som sa rozhodnúť, či do nášho pedagogického kolektívu v Slovenskej základnej škole v Sarvaši prijmem novú učiteľku slovenského jazyka zo Slovenska. Z Domu zahraničných stykov MŠ SR som dostala ponuku obsadiť voľné miesto pani Evou Labišákovou.

Nepoznala som ju, bol to pre mňa neznámy človek. Mala som len lakonické informácie, ktoré som vyčítala z jej kádrových materiálov. Dozvedela som sa, že pani Eva Labišáková, rodená Štocková, sa narodila 6.decembra 1953 v Kladne. Svoje detstvo prežila v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ sa s rodinou presťahovala do Prešova a neskôr do Košíc. Zmaturovala na Strednej ekonomickej škole v Košiciach, kde sa špecializovala na zahraničný obchod. V roku 1977 promovala na Pedagogickej fakulte v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tam nadobudla vysokoškolskú kvalifikáciu v odbore učiteľstva pre školy 1. cyklu s aprobáciou pre 1. - 5. ročník základnej školy. Tak začala jej dlhá pedagogická púť do hlbín detskej duše. Ešte v tom istom roku nastúpila ako mladá absolventka plná entuziazmu do základnej školy v Košiciach. Postupne sa vypracovala do pozície zástupkyne riaditeľa na Základnej škole na Tomášikovej 31 v Košiciach a v tejto funkcii pracovala od roku 1997 až do roku 2003, keď sa stala školskou inšpektorkou.

Nastal rok 2005 a na môj stôl v riaditeľni v SZŠ v Sarvaši prišiel list z Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Stálo v ňom, že víťazkou výberového konania na post učiteľky slovenského jazyka pre prvý stupeň našej školy je pani Eva Labišáková. Pozorne som si preštudovala všetky materiály o nej a zvažovala som všetky pre a proti, lebo som sa musela k návrhu vyjadriť a ponuku slovenskej strany akceptovať, alebo zamietnuť. Strávila som dlhé hodiny premýšľaním o správnosti mojej voľby. Veď od môjho rozhodnutia závisela budúcnosť rozvoja slovenského jazyka a slovenského národného povedomia na našej škole.

Napokon som sa rozhodla v jej prospech. A urobila som, ako nasledujúce štyri roky ukázali, dobre. Získala som do nášho pedagogického zboru výbornú učiteľku a vynikajúceho človeka.