V Gute starší s mladými pracujú na zachovaní slovenskosti
- Podrobnosti
- Kategória: Žena a spoločnosť
Po vyhnaní Turkov z Novohradu začal koncom 17. storočia veľký pohyb obyvateľov smerom
na juh. Poddaní sa vo svojom putovaní zo severných stolíc Uhorska najčastejšie na svojej ceste
za chlebom prechodne zastavovali a niektorí aj natrvalo zostali práve v obciach Novohradskej stolice. Tak to bolo aj v rokoch 1692-95, keď sa prví Slováci z vrchárskych novohradských obcí posunuli nižšie na juh stolice a usadili sa v osade Guta (od roku 1906 Galgaguta).
Vtedy sem so svojimi rodinami prišli „čeľadní otcovia“ zo Šule, Červenian a Chrtian (Krásnik, Michal, Tomko, Vozár) a v rokoch 1710-1717 sa k nim pridali Honťania Jančov, Margetkin, Ostrolucký. V rokoch 1720 zaznamenali, že v Gute už žije 21 slovenských a 7 maďarských rodín. Obec, ktorá už v tom čase mala evanjelickú modlitebňu a fungujúcu evanjelickú cirkev, v ktorej pôsobili a cirkevné obrady výlučne po slovensky slúžili farári ako bol Ján Fľaška, rodák z Turieho Poľa, potom Ondrej Hrdina (1703-1707), farár v Banke, Domoni a prvý farár v Sarvaši, ďalej Jeremiáš Pilárik (1717-1723) a Peter Glos z Dobroča (1773-1805), ktorý začal s výstavbou nového kostola na základe povolenia Márie Terézie.
Podobne ako v každej Slovákmi obývanej novohradskej obci, ani v Gute sa veľa prvých slovenských poddaných dlho nezdržalo a putovali ďalej na Dolnú zem. Najviac z nich nájdeme v Kysáči v Báčke, ale aj v Kovačici v Banáte. Podľa súpisu z roku 1880 v Gute sa z 568 obyvateľov prihlásilo k slovenskej národnosti 393 ľudí (69,2 %). Dnes má obec 738 obyvateľov, medzi ktorými sa najčastejšie vyskytujú tieto slovenské priezviská: Adámi, Antalič, Badínsky, Báďon, Bartoš, Danielis, Dudáš, Horňák, Hudec, Nespal, Obrcian, Oravec, Pleva, Peterák, Puškeľ, Šingeľ, Vrbovský, Zemen... Neskôr asimilácia postihla aj túto tichú dedinu ležiacu pod čerhátskými vrchmi v údolí riečky Galga.
Aká je prítomnosť v Gute, o tom hovorí predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Bánová-Bartošová, učiteľka vo Veňarci: „Naša obec má 738 obyvateľov, po slovensky bežne a živo hovorí už len najstaršia generácia Slovákov. Aj z toho dôvodu je našou najväčšou snahou zachovanie slovenského jazyka v obci. Nízka natalita aj u nás spôsobuje úbytok školopovinných detí. Na nižší stupeň základnej školy v Gute prihlásili len 11 detí, starší dochádzajú do školy v Nógrádkövesde a s nimi sa tam učí aj niekoľko ich súrodencov nižšieho stupňa. Deti navštevujúce túto školu tam majú aj družinu, čo je pre nich výhoda. Urobíme všetko, aby sa v Gute vyučovanie detí základnej školy po 5. triedu zachovalo. Vyučovanie slovenčiny štyri hodiny týždenne zabezpečuje učiteľka z Kirťu (Erdőkürt) Estera Bodová. Členovia slovenskej samosprávy sa podieľajú na zachovávaní slovenských tradícií v obci, medzi ktoré patrí aj zbieranie krojov do národopisnej zbierky, zbieranie receptov v radoch najstarších Sloveniek a podobne. Pred Vianocami organizujeme spoločné posedenie, kde „ňaničky“ pripravujú medovníky a mladší darčeky pre starších. Spoločne vystupujeme v škole, a to nielen doma, ale aj v okolitých Slovákmi obývaných obciach. V rámci trojdňovej evanjelizácie spievame v miestnom evanjelickom kostole. Členov, ktorí sa už nevedia pohybovať, navštevujeme doma. Aktívne pracuje aj náš tanečný súbor Rozmarín, ktorý teraz nacvičuje tanec s gutianskou choreografiou z 50. rokov minulého storočia. Najstarší Slováci učia tanečníkov krokové variácie tradičného tanca. Menovite si zaslúži pochvalu Ján Vrbovský, ktorý nám naspieval najstaršie piesne a Zuzana Bartošová - Horňáková zase zbiera kroje a zhotovuje krojované bábiky, maľuje kraslice a taniere. Rovnako si v tejto ľudovoumeleckej činnosti počína aj Zuzana Ujváryová - Puškeľová a Terézia Bartošová - Danielisová,“ porozprávala nám o živote v Gute Zuzana Bánová-Bartošová.
Tunajší Slováci sa snažia, aby ich deti poznali krajinu svojich predkov, preto s nimi chodievajú na zájazdy na Slovensko. Posielajú ich aj do školy v prírode. Teraz v septembri boli dve deti v Hronci. Obec Guta sa už dvadsať rokov priatelí s obcou Stredné Plachtince vo Veľkokrtíšskom okrese, kde si okrem oficiálnych kultúrnych a spoločenských stretnutí našlo veľa jej obyvateľov aj rodinných priateľov. V obecnom múzeu, ktoré spravuje obecná samospráva, prevažná časť exponátov pochádza z tradičných slovenských roľníckych domácností. Aj týmto Guťania dokumentujú voľakedajší spôsob života a kultúru pôvodných obyvateľov obce. „Kým ešte žijú najstarší Slováci v Gute, chceme od nich zachytiť najstaršie hry, balady, rozprávky... V Krúžku žien sa chceme zamerať na zbieranie starožitností. Týka sa to najmä šitia, úpravy a nosenia ľudového odevu. Doteraz zozbierané kroje sú sústredené a vystavené na chodbe základnej školy. Jedna z najstarších obyvateliek, 77-ročná Alžbeta Antaličová, šije kroje a dohliada aj na obliekanie folklórnikov do krojov,“ zdôraznila Zuzana Bánová-Bartošová.
Slovenská samospráva v Gute si plne uvedomuje, že ak miestni obyvatelia chcú zachovať slovenský charakter obce, do ktorej pred tristo rokmi prišli prví Slováci, musia venovať zvýšenú pozornosť vzdelávaniu a kultúre najmladšej generácie tunajších Slovákov. Ako sa ukazuje, v tomto ohľade je činnosť miestnej slovenskej samosprávy nenahraditeľná. A to si jej predstavitelia plne uvedomujú a robia všetko pre to, aby sa slovenský charakter obce zachoval čo najdlhšie.
Ján Jančovic
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199