Budapeštiansky Beh Coca-cola je výlučnou akciou žien každého veku. Stačí si obuť športovú obuv a vyraziť na trať, ktorá aj tentokrát viedla uličkami Mestských sadov.

Do podujatia sa zapojilo takmer 4 000 pretekárok. Súťažilo sa v behu na 3,1 a na 10 kilometrov, ale tí, ktorí dávajú prednosť chôdzi, sa jednoducho pešo prešli vyznačenou trasou. My zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši sa pravidelne zúčastňujeme na tejto akcii a vždy si z nej odnesieme niečo nové.

Takmer celou cestou do Budapešti pršalo. Hlavné mesto nás však privítalo slnečnými lúčmi, akoby volalo: „Len poďte, dievčence!“ Keďže bolo chladno, rozhodli sme sa, že si pod jednotné červené tričká oblečieme pulóvre alebo tenké vetrovky, veď bolo pod 10 stupňov Celzia. Po zložení plecniakov, ktoré si zvykneme nechať pri štarte, sme sa vybrali na spoločnú rozcvičku, ktorú viedol Attila Katus. Pod jeho vedením sme vykonávali gymnastické cvičenia a naučili sme sa krátku choreografiu. Potom sme sa postavili na štart. Pred výstrelom sme si skontrolovali, či máme dobre zaviazané šnúrky, trocha sme sa rozhýbali a na výstrel sme sa rozbehli. Z Aleje Olafa Palmeho sme sa vydali k hradu Vajdahunyad, prebehli sme okolo pieskových hodín, cez Námestie hrdinov, ulice Karola Kósa a Georga Washingtona a dobehli sme do cieľa. Počas behu sme povzbudzovali nováčikov.

Po príchode do cieľa sme dostali balíček, v ktorom boli časopisy, výborná limonáda, magnetka, cukríky, žuvačky a drobnosti, ktorým sa deti vždy radujú. Mali sme možnosť kúpiť si aj chutné napolitánky Horalky, ktoré všetci poznáme zo Slovenska. Najviac nám chutil horúci čaj, lebo napriek slniečku nám po behu bola zima. Nedočkavo sme čakali na losovanie, veď len 15 šťastných výhercov dostala cenný darček. Šťastena sa usmiala na našu pani učiteľku Máriu Mravíkovú. Cestou domov sme v autobuse spievali slovenské pesničky. Beh žien bol aj tohto roku očarujúci a my sa už teraz tešíme na nasledujúci.

(zl)