Vianoce patria podľa etnologických výskumov medzi najdôležitejšie cirkevné sviatky kalendárneho roka. Zábavné veštenie, obradné jedlá či vinše ako tradičné zvyky pretrvávajú

v mnohých domácnostiach ako ich neodmysliteľná súčasť. Etnológovia však v prežívaní Vianoc zaznamenali viacero zmien. Súčasným sviatkom chýba najmä jedinečný moment prekvapenia.

„Za posledné storočie sa tradičné obrady rapídne zmenili. Svet sa individualizoval, každý má inú predstavu o trávení sviatočného času,” konštatovala etnologička Viera Feglová. Podľa nej súčasným sviatkom chýba najmä dôležitý a jedinečný „moment prekvapenia”. „Nie nadarmo skrývame pred malými deťmi vianočný stromček, tajne ho ozdobujeme.” Sviatočné chvíle podľa profesorky etnológie zovšednieva najmä spotrebné správanie sa spoločnosti a veľké nákupy v preplnených obchodoch. „Pre mňa osobne je katastrofické, keď začiatkom októbra sú v obchodoch vianočné ozdoby. Je to predčasné.” Etnologička ďalej upozornila, že vymizla aj niekdajšia atmosféra adventu a s ním spojeného pôstu. „Tie štyri týždne adventu mali človeka vtiahnuť do meditácie, pripraviť na sviatočnú chvíľu.” V minulosti boli prísne zakázané akékoľvek zábavy, svadby, ľudia sa orientovali skôr na duchovné než svetské záležitosti. Aj v súčasnosti tento zákaz čiastočne platí, podľa etnologičky sú zábavy a cirkevné sobáše tabu najmä na vidieku. Odborníčka skúmajúca zvyky ocenila, že práve na Vianoce sa stále zachováva pomerne dosť tradícií. Tie sa týkajú predovšetkým úpravy stola, spoločného jedenia, jedálneho lístka. „Pre každú rodinu je pomerne dosť dôležité ritualizovať si kontinuitu rodiny tradíciami,” poznamenala. Štedrovečerné večere, úkony pri večeri a rituály odrážajú napríklad pôvod manželov. „Každá rodina si musela vytvoriť svoj scenár, svoje menu, ktoré obidvoch manželov nejakým spôsobom spája s ich rodinou,” poznamenala. Hoci drvivá väčšina Slovákov konzumuje 24. decembra rybu so šalátom, výber pečiva, ale predovšetkým polievok sa podľa odborníčky značne líši. Mnoho tradičných úkonov na Vianoce vymizlo alebo sa zmenilo aj vplyvom nových zamestnaní obyvateľstva. Etnologička vysvetlila, že európska kultúra sa riadila podľa roľníckeho kalendára. Zvyky boli preto orientované hlavne na zabezpečenie zdravia, úrody, súdržnosti rodiny, lokálneho spoločenstva. Staršiu vrstvu obyčajov na konci roka tvorili obrady, magické úkony či zákazy. Zamerané boli aj na pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia, života, na veštby a pranostiky. Predpovedali sa nimi úroda, vydaj, narodenie a úmrtie členov rodiny. Kým na dedinách sa roľníci orientovali na zabezpečovanie úrody, v mestách fungovali skôr prejavy spoločenskej participácie, charity či aktivity spolkov a remeselníckych združení. „Obyvatelia miest pestovali namiesto orientácie na agrárny svet prejavy spoločenskej participácie. V súčasnosti sa to premietlo napríklad do populárnych vianočných trhov,” upozornila odborníčka. Podľa nej vianočné trhy v mestách sú príležitosťou na stretnutie ľudí, ktorí sa dlho nevideli a nemusí to byť len „o konzume”. Podľa nej totiž existuje snaha mať okolo seba okruh známych, blízkych práve na Vianoce a porozprávať sa napr. aj pri punči. Na vidieku aj v mestách ľudia dbali počas sviatkov narodenia Krista aj na uctievanie predkov. „Kult predkov bol v minulosti veľmi silný. Aj v súčasnosti sa prestrie človeku, ktorý z rodiny odišiel. Súvisí s tým aj návšteva cintorína na Vianoce, na hroby sa dávajú malé stromčeky a takým spôsobom sa pripomínajú predkovia,” opísala etnologička. Počas sviatkov bola dôležitá aj návšteva kostola, cirkevná hudba a modlitby. Práve modlitby sú podľa etnologičky vnímané ako začiatok štedrej večere aj u tých, ktorí nie sú hlboko veriaci. Novým javom, ktorý zaznamenali etnológovia, je aj dôraz na výzdobu vianočných stromčekov. „Už nastupujú experti, ktorí hovoria o tom, aká bude tohtoročná výzdoba Vianoc, v akých farbách, tak ako móda,” konštatovala Feglová. Sú podľa nej ľudia, ktorí sa riadia takouto módou, existujú však aj takí, ktorí sa vrátili k tradičnej výzdobe a siahajú napr. po slamených ozdobách a potom je ďalšia skupina, ktorá uchováva staré 30-40-ročné vianočné ozdoby pripomínajúce detstvo. Forma darčekov pod stromček sa podľa etnologičky takisto zmenila. „V minulosti to boli drobnosti - jabĺčko, nejaké hračky, ktoré sa vystružlikali. Dnes sú to často obrovské dary.” Vianoce boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu, 25. december bol oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka. Cirkev ho za deň narodenia Ježiša Krista ustanovila v 4. storočí. V cirkevnom kalendári trvá vianočný cyklus od 24. decembra do 6. januára (Traja králi).

(tasr)