Materská škola a jasle Sedemfarebný kvet (Hétszínvirág) v Telekgerendáši, obci v tesnej blízkosti Békešskej Čaby, oslávila koncom minulého roka vzácne jubileum. Deťom sa tu venujú už päťdesiaty rok. Navštívili sme ich v jeden januárový deň, keď sem práve zavítali na spoločné zamestnanie s deťmi členovia miestneho slovenského klubu.

Len z čistého prameňa...

- Do roku 2006 sme boli materskou školou s troma vekovými skupinami. Odvtedy v rámci inštitúcie pôsobí škôlka s dvomi skupinami a jasle, - povedala nám na úvod vedúca Mária Tušková Šajbenová, ktorá tu bola dvadsaťpäť rokov učiteľkou, od augusta minulého roku stojí na čele inštitúcie.

- Založenie jaslí iniciovala bývalá vedúca Alžbeta Bakóová. V podstate tým predbehla svoju dobu. V škôlke bolo čoraz menej detí, ale o jasle v obci prejavili záujem. Onedlho zaviedli v Maďarsku nový systém, podľa ktorého mamičky môžu byť na materskej dovolenke do dovŕšenia dvoch rokov veku dieťaťa. Dve naše kolegyne sa rekvalifikovali na ošetrovateľky a dnes pracujú na plnú kapacitu. Máme tu malé deti dokonca aj z Békešskej Čaby a z Čorvášu. Od roku 2006 do minulého roku sme mali dočasné povolenie na fungovanie, avšak po dôkladnej odbornej kontrole patričnými orgánmi sme od 1. septembra získali trvalé povolenie, - dodala vedúca škôlky.

Materská škola pracuje na základe výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý využíva prostriedky jednotlivých druhov umení, pričom bázou je ľudové umenie, čo vystihuje aj motto programu „Len z čistého prameňa...“. V podstate z jednotlivých činností v dvoch vekovo miešaných skupinách je povinný iba pohyb a telesná výchova. Pri ostatných aktivitách podľa programu treba dosiahnuť, aby sa v deťoch vytvoril záujem o danú činnosť (spev a hudba, výtvarné umenie, ľudový tanec, poznanie svojho prostredia), pedagogičky deťom nič nenanucujú. Zaujímavým detailom pri poznávaní okolitej prírody je napr. program „Náš strom...“, keď deti na jednom strome v obci môžu sledovať aj premeny ročných období. Pedagogičky pracujú s tzv. mikro-skupinami so šiestimi deťmi. Ako uviedla vedúca učiteľka, odborne je podložené, že pri takomto počte detí sa im môžu venovať diferencovane, samozrejme, podľa ich veku. Hudba má veľký význam počas celého dňa, okrem zamestnania spevu aj v rámci pohybových aktivít, alebo ráno vítajú deti pokojnou, vážnou hudbou. Rozprávky sú tiež dôležitými prvkami práce s deťmi, učiteľky sa v priebehu viacerých dní venujú jednej rozprávke s tým, že postupne zapoja do príbehu aj deti. Najprv sa ich iba pýtajú, postupne sa spoločne rozprávajú o ponaučení a zo dňa na deň sa deťom vykryštalizuje aj charakter rôznych postáv, ktoré nakoniec aj stelesnia. V rámci programu sa striedajú 2-, 3-týždňové projekty, okolo ktorých sú vedené témy rozhovorov a činností (napr. projekt ohňa). V rámci týchto projektov usporadúvajú aj výstavy v malej galérii škôlky, na vernisáži komorných výstav vystupujú aj rôzne kultúrne telesá, miestni speváci a citaristi, alebo žiaci Hudobnej umeleckej školy v Čorváši.

- Okrem rodičov máme veľmi plodné kontakty aj s predstaviteľmi staršej generácie obce. Práve včera sme mali vernisáž výstavy starých hračiek, na ktorej vystupoval miestny páví krúžok Borouka, - informovala nás M. Tušková Šajbenová.

Niektorí členovia Slovenského klubu pod vedením predsedu miestnej slovenskej samosprávy Juraja Orysčáka sa venovali deťom aj v deň našej návštevy. V rámci projektu starých hračiek predseda slovenského zboru ukázal deťom prípravu rôznych hudobných nástrojov, ako napríklad citary z krabičky od zápaliek. Teta Alžbeta Spišjaková sa ešte v detstve naučila, ako sa robia rôzne bábiky zo šúpolia, svoje vedomosti odovzdala aj najmladšej generácii. Alžbeta Bóczová tentokrát použila predovšetkým oklasky, deti sa tešili napr. studni, ale zaujalo ich aj žriebä. Teta Bóczová nám porozprávala aj to, že keď jej dcéra v druhej polovici šesťdesiatych rokov nastúpila do tejto škôlky, nevedela vôbec po maďarsky, pretože u nich doma na sálaši sa ešte aj vtedy hovorilo iba po slovensky. Na stretnutí so staršou generáciou sme sa prihovorili aj matke novej škôlkárky:

- Neprišla som vyslovene na toto zamestnanie. Som tu v podstate celý týždeň, každý deň vždy o niečo dlhšie. Takto si dcérka postupne môže zvykať na nové prostredie, na nový kolektív Vidím na nej, ako sa zo dňa na deň uvoľňuje, - prezradila nám dôvod svojej prítomnosti mamička malej Zoé Hajnalka Marótiová.

V škôlke vyučujú slovenčinu od samých začiatkov jej fungovania. V súčasnosti je slovenčinárkou Gyöngyi Tóthová Vargová, ktorá sa nám stručne predstavila:

- Pôvodne som nechcela byť pedagogičkou, prihlásila som sa do Strednej odbornej školy obchodnej. Často som však chodievala do tejto škôlky za mojou príbuznou a zrazu som pocítila, že aj ja sa chcem venovať tejto profesii. Keďže v tunajšej základnej škole som sa učila slovenčinu, na sarvašskej vysokej škole som získala diplom slovenskej učiteľky pre materské školy.

Slovenčinárka sa v súčasnosti na tejto vysokej škole venuje aj získaniu klasifikácie zo spomenutého špecifického pedagogického programu, podľa ktorého pracuje telekgerendášska škôlka.

- Začiatky neboli ľahké, museli sme si zvyknúť na nový prístup. Novému programu sme museli prispôsobiť aj prostredie, zariadenie budovy. Avšak dnes si na to zvykol celý kolektív. Vykryštalizovali sa ciele programu a spôsoby, venujeme sa mu celou dušou. Pritom tento systém nám umožňuje samostatnosť. My, alebo dokonca deti si pripravujú napr. niektoré učebné pomôcky (puzzle, rôzne kartičky atď.). V rámci jednotlivých činností v malých skupinách je organicky prítomná aj slovenčina, deti si paralelne osvojujú aj slovenské výrazy, riekanky, piesne na danú tematiku. V projektoch využívame miestne tradície, venujeme sa minulosti a zvykosloviam Telekgerendášu. V tejto oblasti skutočne veľmi dobre spolupracujeme so staršími obyvateľmi obce, - povedala nám Gyöngyi Tóthová Vargová po tom, ako od tety Bóczovej dostala do svojej zbierky staré slovenské knihy, medzi nimi vzácne starodávne zbierky slovenských divadelných hier, vydané kedysi v Turčianskom sv. Martine.

Záverom našej návštevy materskej školy a jaslí pani vedúca porozprávala, ako prebiehali decembrové jubilejné oslavy. Okrem starostky Judity Medveďovej účastníkov milej slávnosti pozdravil aj predseda slovenského zboru. Slovenská samospráva venovala inštitúcii pamätnú tabuľu. Spoločne odhalili tzv. rodokmeň škôlky s menami bývalých pracovníkov a zverencov inštitúcie a najstaršie deti predviedli dvojjazyčný program. V evanjelickom kostole oproti škôlke pri tejto slávnostnej príležitosti hovorila o význame lásky miestna farárka Mária Liptáková Gajdáčová.

Pred rozlúčkou sme mohli nazrieť aj do telocvične, kde bola inštalovaná výstava fotografií z histórie škôlky. Mária Tušková Šajbenová nám ukázala aj svoje predchodkyne, napr. dlhoročnú slovenčinárku a vedúcu Materskej školy v Telekgerendáši Alžbetu Kovácsovú, ktorá ako členka speváckeho zboru Čabianska ružička sa dodnes venuje pestovaniu kultúry Slovákov v Békešskej Čabe a v okolí.

(csl)