Úspešné ženy - šikovné gazdinky

Zväz Slovákov v Maďarsku a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti usporiadali v polovici apríla v rezidencii veľvyslanectva tradičné a veľmi obľúbené podujatie Slovenská gazdinka alebo stretnutie Sloveniek so Slovenkou, spojené s výstavou a súťažou tradičných slovenských koláčov. Prítomných čakal obrovský hojne prestretý stôl s domácimi zákuskami, koláčmi a slaným pečivom. Organizátori pozvali na stretnutie predovšetkým aktivistky z kultúrnej oblasti a učiteľky, ktoré sú zároveň šikovnými gazdinkami. O tom sme sa mohli presvedčiť aj my, keď po neformálnej diskusii s manželkou prezidenta Slovenskej republiky Silviou Gašparovičovou a predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milanom Vetrákom na tému Kultúrne dedičstvo - prameň našej národnej hrdosti porota na čele s veľvyslancom Petrom Weissom vyhlásila výsledky súťaže. Ocenené boli nielen pravidelné účastníčky podujatia, ale aj debutantky. Medzi stále účastníčky patrí zakladateľka mlynského pávieho krúžku a vedúca miestnej organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku, učiteľka na dôchodku Gizela Molnárová z Mlynkov. Jej kapustníky zabodovali aj toho roku. V kategórii slaných koláčov získala prvú cenu. - Ja každý rok pripravujem kapustníky, lebo to mladé ženy nevedia už piecť. Je to veľká robota, smrdí to, keď sa to pečie, lebo je tam masti, alebo oleja. Takže ja kapustníky pripravujem každý rok a majú ich radi, lebo je to naozajstné starodávne jedlo, - povedala Gizela Molnárová.

Slovenka z Orosláňu, dôchodkyňa Anna Tóthová prišla na súťaž s predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbetou Szabóovou. Debutantka hneď na prvý pokus vyhrala tri ceny. V kategórii Cena Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí skončila na druhom mieste s ružičkovými šiškami a na treťom mieste s bábovkou. V kategórii Cena veľvyslanectva obsadila tretie miesto za trojfarebný rez. Ako povedala, najčastejšie pečie práve trojfarebný zákusok, ktorý je veľmi jednoduchý, dekoratívny a vynikajúci. Rada ho pečie aj preto, lebo z jednej dávky narobí veľa zákuskov. Jej rodina ho zbožňuje, ale veľmi rada má jej žerbo z medovníkového cesta. Na úspechu ružičkových šišiek a bábovky má podiel aj jej matka, veď od nej sa naučila piecť tieto tradičné zákusky. Recept na trojfarebný zákusok má od svojej bývalej kolegyne.

Podnikateľka, členka ochotníckeho divadla v Slovenskom Komlóši Zuzana Škrabáková sa do súťaže prihlásila po druhýkrát. Tento krát upiekla tradičný komlóšsky tvarožník, s ktorým v kategórii Cena veľvyslanectva obsadila druhé miesto. Podľa jej slov nepečie ho tak často, ako by si to želala jej rodina, ale zato niekoľkokrát ročne si na ňom môže pochutnať. Teraz piekla tvarožník spolu s nevestou Martou, ktorá si osvojuje fortiele pečenia. Cenu, ktorú vyhrala, odnesie Marte, aby mala niečo na pamiatku.

Na ukážku prinášame dva recepty na ocenené koláčiky.

Tvarožník

Cesto: 0,5 l mlieka, 5 dkg kvasníc, 2-3 kocky cukru (do kvásku), 25 dkg roztopeného margarínu, 2 vajcia, trocha soli a cukru, hladká múka podľa potreby, aby sme dostali mäkké vláčne cesto.

Múku s kváskom a margarínom dobre vymiesime, aby sa cesto oddeľovalo od nádoby a vytváralo bublinky. Na teplom mieste ho necháme kysnúť. Keď má dvojnásobný objem, dáme ho na dosku a rozdelíme na 4 kusy. Každý kus rozvaľkáme na obdĺžník v dĺžke plechu a naplníme ho tvarohovou plnkou.

Plnka: 30 dkg tvarohu, 1 lyžica smotany, 1 vajce, 2-3 lyžice cukru, 1 lyžica pšeničnej kaše, strúhaná citrónová kôra, 1 vanilkový cukor, 5 dkg sušených hrozienok.

Tvaroh rozmiešame so smotanou, žĺtkom, cukrom, kašou, so snehom z bielka a citrónovou kôrou. Plnku rozotrieme na cesto tak, aby sme ponechali voľné okraje a v teplej rúre koláč upečieme.

Trojfarebný rez

Cesto: 1,2 dl smotany, 2 vajcia, 5 PL cukru, 2 PL mletých orechov, 5 PL hladkej múky, 1 ČL sódy bikarbóny.

2. To isté, ale dvojnásobná dávka a namiesto orechov 3 PL kvalitného kakaa.

3. To isté, ale namiesto orechov 5 PL nepomletého maku.

Krém: 0,75 dl mlieka, 7 PL krupice, 20 dkg cukru, 20 dkg margarínu, 2 balíčky vanilkového cukru.

Postup: Vymiesime cesto a každý druh upečieme zvlásť. V mlieku uvaríme krupicu, cukor vymiešame s margarínom do penista a pridáme do vychladnutej krupicovej kaše. Dôkladne premiešame, potom krémom naplníme jednotlivé vrstvy cesta. Naspodu bude orechové, v strede kakaové a navrchu makové, na ktoré tiež navrstvíme krém a posypeme strúhanou čokoládou.

Andrea Szabová Mataiszová

Békešská Čaba a Budapešť

Rozlúčkové slávnosti v našich gymnáziách

Koncom prvého májového týždňa poslednýkrát zazvonil školský zvonček pre žiakov posledných ročníkov slovenských gymnázií v Békešskej Čabe a Budapešti. Mladí ľudia ukončili svoje gymnaziálne štúdiá a čakali na nich maturitné skúšky. Predtým sa však rozlúčili so svojou alma mater. V tomto roku končia gymnázium štrnásti študenti v Békešskej Čabe a ôsmi v Budapešti. Na rozlúčkových slávnostiach im zaželali veľa úspechov pri maturite i v živote študenti nižších ročníkov, učitelia, rodičia, príbuzní a priatelia. O slávnostiach sa dočítate na 6. strane nášho týždenníka.

V Maďarsku sa uskutočnia skúšky dospelosti na 1210 miestach, zúčastní sa na nich 137 580 študentov. Pre absolventov slovenských gymnázií sa niesol 4. máj už v znamení skúšok, vtedy prebiehali písomné maturity zo slovenčiny. Mohli si vybrať z troch tém: Korene tragickosti osudu baladického hrdinu divného Janka; Typy mužských postáv v slovenskej literatúre a dnešné typy mužov každodenného života a Význam školy v živote človeka. Dúfame, že si vybrali pre seba najvhodnejšiu tému a všetci postúpia do ústneho kola, ktoré sa uskutoční v polovici júna.

(ef)

Rozlúčková slávnosť v békeščabianskom gymnáziu

Odhalené tajomstvo

Ďalší školský rok pomaly strihá zo svojho metra posledné mesiace. Vôňa blížiacich sa prázdnin mení atmosféru na chodbách každej školy. Prichádza posledné obdobie totálneho vypätia síl tak učiteľov, ako i študentov. Toto pracovné nasadenie a nezadržateľné tempo zmierňuje niekoľko tradičných udalostí, ktoré menia školu na miesto stretnutí, spomienok, emócií, poďakovaní i prianí.

Nečudo, že tento emocionálny výbuch prežívame práve v máji. V mesiaci lásky sa mnohí zaľúbia, oddávajú sa sneniu, a mnohí robia prvý krok na ceste k dospelosti, otvárajú si dvierka k realizácii svojich snov. No musia zdolať ešte jednu zámku, zvládnuť maturitu. Aby nemali pocit, že pri tejto skúške ostali sami, prišli sme im 4. mája na dvor Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe vyjadriť podporu. Zišli sme sa tam všetci - rodičia, učitelia, mladší spolužiaci i milí hostia: predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, a podpredsedníčka Poradného orgánu Ministerstva národných zdrojov, riaditeľka Slovenskej základnej školy v Sarvaši Zuzana Medveďová a hlavne tí, ktorí v týchto dňoch bojujú o svoje miesto medzi zodpovednými dospelými. Je ich štrnásť. Hrdých a odhodlaných. Každý z nich je jedinečný. Svedčí o tom i smer, ktorým sa rozhodli ísť. Ak sa im všetko podarí podľa predstáv, po rokoch univerzitného, vysokoškolského či odborného pomaturitného štúdia budú medzi nimi lekár, inžinier, sociologička, hygienička, účtovníčka, optička, špeciálna pedagogička, psychologička, lingvistka, zubná laborantka, policajtka, učiteľka v materskej škole, expertka v oblasti turizmu i potravinárskeho priemyslu. Tri študentky sa rozhodli ďalšie štúdium absolvovať na Univerzite Komenského v Bratislave.

V to piatkové popoludnie sa maturanti poslednýkrát spoločne prešli slávnostne vyzdobenou školou, poďakovali sa svojim učiteľom a rodičom za trpezlivosť a pomoc, odovzdali rady svojim nástupcom, pripli stuhu na študentskú vlajku a vykročili... Odvahu im určite vliali i slová Jána Fuzika, riaditeľky školy Edity Pečeňovej a triednej učiteľky Ildiky Kissovej Szabóovej. Slávnosť sa skončila odmenením tých, ktorí úspešne reprezentovali školu. Éterom sa niesli mená najlepších. Rita Hornoková, Agneša Lešťanová, Alexandra Szabóová a Katarína Spišjaková. Blahoželáme!

A to tajomstvo? Nie je len v kráse mladosti. Viselo na ľavom boku lúčiacich sa maturantov. Celé roky som si myslela, že je to len tradičná ozdoba maturitného odevu. Pekná kapsička s logom školy, milá spomienka. V tomto roku som však objavila poklady jej vnútra. Celkom náhodou a kuriózne.

Posledná aprílová hodina slovenského jazyka v 11. triede mi pomohla odhaliť hlbší význam tohto módneho doplnku. Prvé, čo ma prekvapilo, bola poloprázdna fľaša vína na lavici. Vzbúrili sa vo mne dve moje stránky, učiteľská a ľudská. Tá pedagogická si žiadala razantne zasiahnuť a spustiť prednášku o škodlivosti alkoholu na mladý organizmus. Študenti hneď pochopili, aký zápas sa vo mne odohráva, a kým som stihla povedať čo len jedno slovko, predbehli ma. Vínko spolu s červenou paprikou, soľou a pagáčikom vložia do kapsičky maturantov. Nechýba tam ani fotografia školy s mottom z tabla. Spomenula som si na rozprávky o najmladších synoch, ktorí sa vybrali s batôžkom na vandrovku, aby našli svoje šťastie. I naši maturanti sa vyberú na skusy do sveta.

Verím, že ak niekto bude potrebovať ich pomoc, siahnu do kapsičky a pomôžu mu. Nechcem im sľubovať rozprávkový život, no prajem im, aby všetky problémy vyriešili tak, ako sa to podarilo hrdinom v rozprávkach. Ešte jednu drobnosť im balím do batôžka, slová človeka, ktorý nad nimi držal ochrannú ruku počas štyroch rokoch gymnaziálneho štúdia.

Príhovor riaditeľky Edity Pečeňovej:

„Na jednej z najkrajších slávností školského roka 2011/2012 s úctou a láskou pozdravujem maturantov slovenského gymnázia, ich triednu profesorku, na svoje deti hrdých rodičov, pozvaných hostí, zamestnancov a žiakov našej školy a všetkých prítomných, ktorí sme sa tu dnes zišli.

Na tejto peknej slávnosti sa súčasne stretáva radosť a smútok a táto skutočnosť robí z rozlúčky maturantov neopakovateľnú a nezabudnuteľnú udalosť. Pre mňa ako učiteľku je to v poradí 27. rozlúčka, ako riaditeľka sa s maturantmi lúčim po 15. raz. Po každej rozlúčke ubudne kúsok z môjho srdca, no ako vždy, tak aj teraz cítim, že aj vy ste tu zanechali pre mňa a mojich kolegov časť z vášho mladíckeho elánu a optimizmu, časť z vašej dobroty, lásky a detskej nevinnosti. Tieto pocity mi vždy znova a znova dodávajú energiu do ďalšej práce a posilňujú moje presvedčenie, že obetavá výchova mladých ľudí skrášli aj našu budúcnosť, ktorú môžeme zveriť do rúk vám mladým.

Tradičné symboly rozlúčky sú nositeľmi dôležitých odkazov. Kapsička - tanistra, zavesená na pleci tých, ktorí odchádzajú, almužna - ako symbol rodičovskej pomoci k dosiahnutiu cieľa a fotografia - symbol rodičovského domu, priateľov, školy, minulosti, aby si vedel, kto si, kam patríš, odkiaľ sa púšťaš na cestu. V tanistre maturantov čabianskeho slovenského gymnázia je toho viac. Nájdete v nej znalosť slovenského jazyka a kultúry, históriu a skutky našich predkov, dolnozemských Slovákov, ich myslenie a svet hodnôt a v tanistre nájdete aj prežité udalosti, ktoré vám budú pripomínať, že ste súčasťou nášho slovenského spoločenstva, že niekam patríte.

Milí maturanti!

Myslím si, že viem, čo sa teraz odohráva vo vašich hlavách… V prvom rade to bude hrdosť. Hrdosť na to, že ste tu, že ste to dokázali a tu sú s vami aj tí, ktorých milujete, ktorí sú pre vás dôležití a ktorí sa dnes môžu tešiť spolu s vami.

Potom je to smútok, lebo nádherné študentské roky sa skončili a zanecháte tu po sebe kus zo svojho života. A tam je spolu so strachom aj zvedavé očakávanie. Čo ma čaká? Aké prekážky stoja predo mnou? Dokážem sa popasovať s týmito ťažkosťami?

Netajím, stojíte pred ťažkou cestou. Dnešný svet na kusy trhá moc peňazí, netrpezlivosť a agresivita. Púšťate sa na cestu vo veľmi zlých časoch. Musíte pozbierať všetky svoje vedomosti, silnú vôľu a dobrotu. Budete potrebovať pomoc a podporu od svojich priateľov a rodičov, aby ste zvládli ťažkosti, ktoré vás čakajú. Na cestu by som vám chcela do tanistry symbolicky vložiť dobré rady:

Radím vám, aby ste si svoj budúci život budovali na základe skutočných hodnôt. Takých hodnôt, ktoré vám pomôžu uplatniť sa nielen v osobnom živote, ale budú na prospech celej spoločnosti. Prajem vám, aby ste sa vedeli učiť z chýb dospelých. Svoje životné vzory si nevyberajte z trblietavého sveta médií, ale sa rozhliadnite pozorne okolo seba. Uvidíte, na koľko cenných ľudí sa dá natrafiť v bežnom živote: na obetavé matky, na poctivo pracujúcich ľudí, otcov, na tvorivých a vo svojom povolaní šťastných ľudí. Nech sa oni stanú vašimi vzormi! A keď sa sem do vašej starej školy zídete na x-té maturitné stretnutie, nepýšte sa novým autom, ale novými priateľmi, ktorých ste získali, na ktorých sa môžete spoľahnúť, no aj oni na vás!

Po rozlúčke, no ešte pred vašim definitívnym odchodom, vás čaká posledná skúška - maturita.

Veľa záleží na tom, ako ju zvládnete. Jej výsledok vám vyznačí cestu, na ktorú nastúpite.

Milí maturanti!

V mene svojich spolupracovníkov vám prajem úspešné skúšky, šťastnú cestu do života naplnenú úspechmi, optimizmom a múdrosťou. Spoločne strávené roky vytvorili medzi nami pevné puto. Verte, že tie roky sa nedajú vymazať a v každom z nás zanechajú nezmazateľnú stopu. Sme radi, že my, vaši učitelia, sme mohli byť súčasťou tých nádherných rokov, keď sa z dieťaťa stáva dospelý človek.

Naše srdcia, ako aj brány tejto školy, zostanú pre vás navždy otvorené.“

Z. Benková

Rozlúčková slávnosť v budapeštianskom slovenskom gymnáziu

Životný cieľ: pokoj, harmónia a radosť

Po poslednom zazvonení a rozlúčke s mladšími spolužiakmi a známymi priestormi budovy sa maturanti rozlúčili so školou v spoločnosti svojich pedagógov, rodičov a pozvaných hostí. Podľa starej tradície odovzdali vlajku školy študentom jedenásteho ročníka, ktorí o rok budú stáť na ich miestach. Štvrtáci sa pri tejto príležitosti poďakovali svojim rodičom, veď to, že stoja na prahu dospelosti, je v obrovskej miere ich zásluha.

Triedna profesorka Eva Szilágyiová Šubová sprevádzala svojich zverencov po celej budove, ako ich sprevádzala aj počas gymnaziálnych štúdií.

Záverom slávnosti, ktorú spestrili recitácie študentov nižších gymnaziálnych ročníkov, sa so štvrtákmi rozlúčila riaditeľka inštitúcie Júlia Marloková Szabová. „Dnešným dňom nadišla dlho očakávaná chvíľa lúčenia. Stojíte tu pred nami ako skúsení mladí ľudia - veď ste už prešli všetkým, čím správny študent prejsť má. Nesmelosťou deviataka, drzosťou desiataka, rozvážnosťou jedenástaka a doteraz ste už určite získali aj zrelosť dvanástaka,“ povedala pani riaditeľka.

„Málokto z vás si uvedomuje, že dospelosť je vlastne cesta do neznáma. Nastal čas, kedy sa máte osamostatniť a ísť svojím vlastným smerom. Tento smer si dokážete formovať, buď k lepšiemu, alebo k horšiemu. Keď si niečo vytýčite pre budúcnosť a vložíte do toho aj svoju vlastnú iniciatívu, znamená to, že sa budete aktívne podieľať na tom, aby ste dosiahli to, po čom túžite,“ pripomenula a dodala, že nie vždy je táto cesta posiata ružami. „Nikdy nestrácajte z očí svoj životný cieľ: pokoj, harmóniu a radosť! Nezabudnite, že vy ste tvorcom svojho sveta. Snažte sa byť úspešní!“ vyzvala ich.

(ef)

Ekológia v Európe - „Tempus”

Slovenská základná škola v Sarvaši privítala účastníkov projektu Comenius z Turecka, Poľska a Slovenska. Pani učiteľka anglického jazyka Mária Gerőová získala grant 20 tisíc eur v medzinárodnom projekte Ekológia v Európe „Tempus”. Prvé stretnutie sa konalo v Turecku.

Od 15. do 19. apríla bola hostiteľom účastníkov naša škola. Podujatie sa začalo v nedeľu. Z Turecka prišli žiaci s pánom Muratom Ucakom, z Poľska vedúca celého projektu Angelika Gniewczynszka Kaszparzyková s kolegyňou a troma žiakmi a zo Slovenska 5 učiteliek a 10 žiakov.

Mária Gerőová pripravila pestrý kultúrny program. V pondelok po raňajkách vystúpil školský spevokol na čele s Barbarou Molnárovou-Budaiovou. Riaditeľka školy Zuzana Medveďová predstavila hosťom priestory školy, ostrov selektívneho zberu odpadu v rámci ekologickej výchovy, ktorá bola hlavným mottom tohtoročného programu Comenius. Milé bolo vystúpenie škôlkarov, po ktorom nasledovalo rokovanie dospelých o projekte. Žiaci zo zahraničia spolu s pani učiteľkou Zlaticou Liškovou a miestnymi siedmakmi sa zapojili do športového programu. Po obede nasledovala prechádzka po brehu Kereša, návšteva arboréta a plavba loďou Katalin. Večera bola v Rybárskej čarde, potom sme sa prechádzali po krásne osvetlenom meste Sarvaš. Pre nepriaznivé počasie sa ráno program trocha zmenil. Po rokovaní o projekte si žiaci zmerali svoju šikovnosť v aktivitách podľa obľúbeného televízneho kvízu „Jedna minúta a si výhercom”. Hru vystriedala prehliadka sarvašského múzea, ktoré sa účastníkom veľmi páčilo. Po návrate do školy ich čakal program, ktorý natáčali kamery nielen zo Sarvaša, ale aj zo slovenskej relácie Maďarskej televízie. Vystúpili v ňom školský spevácky zbor a citaristi pod vedením Jána Galáta. Žiaci siedmeho ročníka zaspievali modernú slovenskú pieseň a šiestaci predviedli krátky program v anglickom jazyku. Nechýbali ani učitelia, ktorí spievali a sprevádzali na hudobných nástrojoch spevácky zbor. Z Lučenca sa predstavili 10 žiaci so svojou pani riaditeľkou Ľudmilou Lacovou. Zaspievali slovenskú a maďarskú pieseň. Najväčší potlesk dostali mladí ľudoví tanečníci, ktorí po vystúpení zapojili do tanca aj účastníkov projektu. Nasledovala spoločná večera s pedagógmi slovenskej základnej školy, po ktorej sa dievčatá a chlapci zo 6. B triedy predstavili s tancom zumba, do ktorého pozvali všetkých prítomných. Nálada bola perfektná. Nasledujúci deň zavčas rána sa účastníci projektu vybrali autobusom do Segedína. Mária Gerőová po voľnom programe im v krátkosti predstavila mesto Segedín a dóm. Po obede sme sa vybrali do Ópusztaszeru, kde sme si pozreli známy Fesztyho obraz. Umelecké dielo znázorňuje príchod Maďarov do Karpatskej kotliny. Po prehliadke historickej expozície sme navštívili skanzen, kde si prišiel každý na svoje. Deťom sa páčil najmä veterný mlyn a parný automobil. Škoda, že sme nemohli nahliadnuť do júrt, ktoré práve reštaurovali. Po zaujímavej prehliadke nasledovala večera v Starodávnej reštaurácii. Záverečné priateľské posedenie a rozhovor o spoločných zážitkoch boli dôstojným zavŕšením pobytu.

Ráno v deň odchodu školský spevokol zaspieval v aule hymnu školy. Pani riaditeľka Zuzana Medveďová, Mária Gerőová a Angelika Gniewczynska Kasprzyková mali krátke príhovory. Rozlúčenie bolo milé: všetci žiaci aj učitelia vyšli pred školu a mávaním sa rozlúčili s odchádzajúcimi účastníkmi projektu z Poľska, Slovenska a Turecka.

Zlatica Lišková

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka

Matúra

Je obdobie maturitných skúšok. V rámci písomiek z dejepisu museli adepti na dospelosť rozoberať dva vtipy - jeden z rákosiovskej, druhý z kádárovskej éry. Nikde som nenaďabil na maturitné vtipy, ale mám istú predstavivosť, no a obrovskú zásobáreň vtipov zo všetkých čias. Takže sa to pokúsim domyslieť.

1. Keď mal Rákosi 60 rokov (1952), snažili sa toto vzácne jubileum osláviť v každom kúte krajiny. V jednom poľnohospodárskom družstve niekto navrhne, aby zarezali jahňa a uvarili dobrý perkelt. Vyskočí však bača a na protest skríkne: „Ovca za nič nemôže“.

2. Prečo nie je v obchodoch dostatok mäsa? - znie otázka čitateľa straníckych novín roku 1966. Tu je nezverejnená odpoveď: Lebo kuriatka sú v škole, sliepky sedia v esprese, svine v krčme a hovädá pracujú...

Akiste nebolo ťažké napísať krátku úvahu, povedzme s názvom „Zverstvá“. Keby som posudzoval tieto eseje ja, určite by som vysoko hodnotil rozšírenie témy o výsostne aktualizačný moment, hoci obdobie, na ktoré myslím, bolo pred Kádárom a Rákosim: horthyovské Maďarsko. Nedbal by som, keby študenta opustila vtipnosť, veď ani mne sa nechce smiať, keď čítam, že v mestečku Gyömrő premenovali centrálne námestie Slobody na „Horthy-tér“. Alebo sa dozvedám, že v meste Eger bol ešte vlani ku koncu roka nevítaný „špinavý a smradľavý Žid“, akože herec József Székhelyi. Keby som maturoval ja, do tejto improvizovanej a neúplnej skladačky by som vložil aj tvrdošijné stanovisko budapeštianskeho XII. obvodu ponechať na mieste sochu Turula, hoci aj ústavný súd potvrdil skoršie rozhodnutie o platnosti verdiktu stavebného úradu, podľa ktorého bájny vták tam sedí neoprávnene a treba ho odstrániť. Pred rokmi tam zorganizovali extrémisti permanentnú stráž, ale nemusia sa obávať, ani vedenie obvodu nechce kamennú sochu odviezť. Ešte by sa dali spomenúť manifestácie extrémnej pravice pod heslom „Krajšiu budúcnosť“ (akože daj, Bože!), zabalené do ekonomických protestov. Akoby na okraj by som sa dotkol aj témy prebudovávania Kossuthovho námestia pred Parlamentom presne podľa stavu, aký tam bol roku 1944, za Horthyho...

Na túto historickú odbočku by som zrejme nedostal žiadny bod v zmysle nových učebných smerníc. No snažil by som sa to vykompenzovať rozpracovaním kľúčovej maturitnej otázky: Trianonu. Určite by som to mal nabifľované, pretože téma neustále visí vo vzduchu...

Slovenský Komlóš

X. Súťaž suchých klobás a medzinárodné stretnutie Slovákov

Tá pravá komlóšska je najchutnejšia - tvrdí to každý lokálpatriot v Slovenskom Komlóši. O tom, či má pravdu, sa musíte presvedčiť osobne. Isté je, že X. ročník súťaže suchých klobás v Slovenskom Komlóši sa oplatilo navštíviť už aj kvôli vôňam, ktoré sa šírili doďaleka. Vo dvore slovenskej školy sa šikovné ženy už od rána chystali na privítanie hostí. Priniesli dvesto kilogramov klobásy na pečenie a miesili obrovské množstvo cesta. Čo z neho varili? Samozrejme, tradičné kvasienky (parené buchty), makové, orechové, syrové a kakaové, ktoré potom predávali účastníkom podujatia.

Veľkolepú akciu Organizácie komlóšskych Slovákov, Slovenského regionálneho kultúrneho strediska a Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši navštívili nielen miestni obyvatelia, ale aj gurmáni z okolitých obcí, ba prišli aj hostia zo Slovenska, Česka a Chorvátska. Delegácie zavítali do mesta na medzinárodné stretnutie Slovákov a na otvorenie projektu Heuréka, ktoré sa uskutočnilo deň pred súťažou. V tento horúci deň ich veselo naladili melódie kapely RH duo z Galanty. Prítomných v mene organizátorov pozdravila predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Marianna Bajczerová Melegová. Zvlášť privítala generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefana Daňa, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, zástupcu CSS Františka Zelmana, primátorku mesta Ritu Garayovú, primátora Nadlaku Vasile Ciceaca, primátora Vlachova Petra Pakesa, predsedníčku Spolku Slovákov z Maďarska Annu Pilárikovú a zahraničné delegácie. Predstavila porotu na čele s predsedom CSS Jánom Fuzikom, ktorému pomáhali primátorka Rita Garayová, autor projektu Heuréka Ľubomír Kraľovanský, predseda Obce Slovákov v Českej republike Peter Lipták a primátor Nadlaku Vasile Ciceac.

- Veľmi sa teším, že prebieha už desiaty ročník súťaže suchých klobás. Pamätám sa na prvý ročník v kultúrnom dome č. 2. so skromným kultúrnym programom, množstvom ľudí a klobás. Naše podujatie sa rozrástlo, teraz oslavujeme desiaty ročník, na ktorý prišli aj zahraniční hostia, - povedal v slávnostnom príhovore zástupca predsedu CSS František Zelman a zaželal každému výbornú zábavu. Slovo od neho prevzala predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska, ktorej korene siahajú do Komlóša. Anna Piláriková pozdravila vedenie OKS, všetkých Slovákov a občanov Slovenského Komlóša a odovzdala predsedníčke OKS grant mesta Galanty.

V kultúrnom program ako prví vystúpili žiaci siedmej a ôsmej triedy slovenskej základnej školy, členovia folklórneho súboru Harmónia. Vystriedali ich mandolínová skupina Tremolo pod vedením Pavla Karasza, folklórna skupina Slovenka z Chorvátska, mím Miroslav Kasprzyk zo Slovenska, tamburášska kapela Zametski koren z Chorvátska, Tanečná skupina Komlóš a Mládežnícka dychovka zo Slovenského Komlóša.

Po kultúrnom programe porota oznámila výsledky súťaže. Za najlepšiu vyhlásila klobásu Gábora Krčmériho. Druhé miesto obsadil Ondrej Valjer a tretie Adrián Žingor. Osobitné ceny za najchutnejšiu klobásu dostal Ján Szurmák, za najkrajšiu dorku - klobásu plnenú do slepého čreva - János Horváth, za najlepší gágor - plnený hrvoľ kačice - János István a za najtenšiu klobásu Ľubomír Kraľovanský. Cenami prispeli CSS, miestna slovenská samospráva, Organizácia komlóšskych Slovákov, mestská samospráva, Spolok Slovákov z Maďarska a miestni podnikatelia. Sprievodným podujatím súťaže suchých klobás bola súťaž žiakov vo varení tradičných komlóšskych jedál. Najväčší úspech mali tarhoňa a zemiakový paprikáš, ktoré varili žiaci pod dozorom svojich rodičov - samozrejme, ochutili ich klobásou.

Komlóšania okrem súťaže suchých klobás už tradične usporadúvajú aj stretnutie dolnozemských Slovákov, ktoré malo v tomto roku medzinárodný ráz. Ich cieľom je, aby sa v tomto kraji zachovali slovenský jazyk, tradície, zvyky a kultúra našich predkov. Tvrdia, že ich praotcovia a pramatky sem priniesli svojráznu slovenskú kultúru, hodnoty, ktoré sú oni povinní zachovať a odovzdať nasledujúcim generáciám. Keď zisťovali, čo je pre Komlóš najcharakteristickejšie, prišli na to, že okrem prekrásnych slovenských tancov a piesní je tu ešte aj dnes živá, hoci mierne zmenená tradičná slovenská gastronómia. V roku 2001 zorganizovali Deň chleba a cestovín, ktorý v roku 2002 vystriedala súťaž suchej klobásy, akú vyrábajú aj v Békešskej Čabe, Sarvaši, Pitvaroši, Veľkom Bánhedeši, v rumunskom Nadlaku, ba aj v Novom Sade v Srbsku. Pre Komlóšanov je však najchutnejšia tá pravá komlóšska. Podľa nadlackého historika Jána Kukučku prvý záznam o klobáse je vo vatikánskom archíve z roku 1373. Klobása bola vtedy jedlom Turkov, vyrobená z mletej baraniny, plnená do čreva a pečená na ohnisku. Bola ochutená soľou a čiernym korením. Druhý záznam o klobáse našli historici v Nadlaku v roku 1861 a jeho autorom je Ján Ambruš. Vtedy ju už zhotovovali z bravčového mäsa a pridávali do nej papriku, cesnak, soľ, rascu. Takúto klobásu pripravovali Slováci v okolí Nového Sadu, Nadlaku, Slovenského Komlóša a Békešskej Čaby. Od nich sa naučili tento spôsob prípravy iné, na Dolnej zemi žijúce národnosti. Prvý závod na výrobu klobás vznikol začiatkom 20. storočia v Slovenskom Komlóši, ktorý, žiaľ, pôsobil len krátky čas. Prevádzkovala ho rodina Mitňanovcov. Produkty majstrov dolnozemskej klobásy môžeme ochutnať aj dnes, svedčí o tom aj súťaž o najlepšiu suchú klobásu, na ktorej sa zúčastňujú nielen obyvatelia Slovenského Komlóša, ale aj okolitých osád, ba aj zo zahraničia. Dúfame, že táto vynikajúca údenina nebude chýbať ani na stoloch vnukov dnešných majstrov.

Andrea Szabová Mataiszová

Prvé jarné stretnutie v Békešskej Čabe

Členovia Čabianskeho slovenského klubu a Klubu mladých sŕdc v Nadlaku 23 rokov udržiavajú priateľské styky. Najnovšie sa stretli 1. mája v Békešskej Čabe na akcii Čabianskej organizácie Slovákov a slovenského klubu.

Hostí z rumunského Nadlaku privítala v Dome slovenskej kultúry vedúca Čabianskeho slovenského klubu Alžbeta Ančinová. Spoločne potom prešli do najväčšieho evanjelického kostola strednej Európy, kde ich čakal zborový farár Pavol Kutej. Z jeho príhovoru sme sa dozvedeli, že v čase vydania Tolerančného patentu bol čabiansky evanjelický cirkevný zbor najväčším v celom Uhorsku, zhromažďoval desaťtisíc veriacich. Keď im už nestačil dovtedajší kostol, rozhodli sa postaviť si nový. Roku 1824 došlo k vysviacke Veľkého evanjelického kostola, v ktorom je 3 500 miest na sedenie. Naši hostia sa v chráme pomodlili so svojím farárom Jurajom Bálintom. V pamätnom dome čabianskych roľníkov čakala priateľov z Nadlaku národnostná referentka mestského úradu na dôchodku Helena Somogyiová. Členka Spolku za skrášľovanie mesta hovorila o stavebníctve a o úžitkových predmetoch roľníkov, ako aj o bývalých známych osobnostiach Békešskej Čaby. Tu som zazrela v ruke Juraja Janečka jeho mandolínu. Je to hudobný nástroj, ktorý dobre poznajú Slováci nielen v Nadlaku, ale aj v Békešskej Čabe a v Slovenskom Komlóši. J. Janečko sa pamätá na tradičný mandolínový orchester, ktorý pôsobil v Nadlaku od roku 1938 až do konca 70. rokov. Jeho mandolína je zvláštna. Zhotovil ju nadlacký stolár, istý pán Loman, ktorý už, žiaľ, zomrel, ale zanechal nám tajomstvo vymerania vzdialeností medzi pražcami na mandolíne. Nástroj od mechaník po kobylku má byť dlhý 33 cm. Táto vzdialenosť sa delí 80, takto dostaneme miesto 1. pražca na hmatníku. Vzdialenosť medzi 1. pražcom a kobylkou treba zase deliť 80, dostaneme miesto 2. pražca. Vzdialenosť medzi 2. pražcom a kobylkou treba opäť deliť 80 a tak ďalej, kým nevymeriame miesto každého pražca na hmatníku.

Zvučný tón mandolíny sme si mohli vypočuť v Hostinci Kornélia, kde sa Nadlačania stretli s členmi Čabianskeho slovenského klubu a so Slovákmi z Kétšoproňu. Stretnutie poctila svojou prítomnosťou aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová.

Predstavitelia troch lokalít predviedli krátky kultúrny program v sále hostinca, vhodného na usporadúvanie rozličných podujatí. Najprv vystúpila citarová kapela Rosička z Kétšoproňu. Skupina, v ktorej je zastúpená aj mládež, predniesla komlóšske ľudové piesne v úprave inštruktora hry na citare Kálmána Juhásza. Nasledovali sólisti Béla Bíró a Pavol Križan, ktorí zaspievali svoje najmilšie slovenské piesne v sprievode akordeóna. Čabianky Ildika Očovská a Helena Štírová oživili zvyk stavania májov. Nadlackí dôchodcovia spievali prekrásne ľudové piesne v sprievode už spomenutej mandolíny. Spevokol Klubu mladých sŕdc viedla profesorka slovenského gymnázia J. G. Tajovského v Nadlaku Helena Kmeťová. Zuzana Červenáková zaspievala zaujímavé piesne o dôchodcoch a o materinskej reči. Po nej recitovala maliarka Alžbeta Jasovičová, ktorej prvú výstavu usporiadali pred 20 rokmi práve v Békešskej Čabe v Dome slovenskej kultúry. Program uzavrela scénka o blche v ušku v prednese manželov Rozkošovcov.

Nasledoval obed, pred ktorým sa s účastníkmi pomodlil farár Pavol Kutej. Po spoločnom obede účastníčky stretnutia ponúkali vlastnoručne upečené zákusky. Nasledovala zábava pri hudbe citarovej kapely z Kétšoproňu. Nálada bola vynikajúca! Valčíky, polky a čardáše sa striedali jeden za druhým. Hudba, spev a tanec by boli trvali do večera, keby naši hostia z Rumunska nemuseli odcestovať. Muzikanti poznali svoju úlohu: hosťov vyprevadili tradičným maršom.

Ildika Očovská

Slovenský majáles v Čemeri

Slovenská samospráva v Čemeri usporiadala 1. mája vo dvore Slovenského domu Slovenský majáles. Celodňový program otvorili muži a mládenci, ktorí z prekrásne vyzdobeného konského záprahu spievajúc pozývali obyvateľov Čemeru na majáles. V nezvyčajnej horúčave sa zišlo pri Slovenskom dome množstvo ľudí. Bol tu vytvorený raj pre deti - ľudové ihrisko, jarmok, nafukovací hrad a bábkové predstavenia. Dospelých zabávala živá hudba, kultúrny program miestnych folklórnych telies, stavanie mája a vynikajúci koncert dychovky Krammer Band.

Neodmysliteľnou súčasťou majálesov je popri kultúrnom programe aj gastronómia. V horúčave dobre padlo čapované pivo a čerstvé jedlá zo zemiakov (placky, langoše, lokše a strapačky). V tento deň tu použili na varenie dvesto kíl zemiakov. Na majálese debutovalo najmladšie jedlo osady, čemerská plnená placka: zemiaková placka plnená perkeltom, ozdobená smotanou a fialovou cibuľou.

Andrea Szabová Mataiszová

Obsažný program v pohostinnom prostredí

Metodický deň učiteliek materských škôl v Dabaši-Šáre

Slovenské pedagogické metodické centrum pravidelne usporadúva odborné doškoľovania pre učiteľky slovenských materských škôl z celej krajiny. Druhé stretnutie odborníčok v tomto školskom roku sa uskutočnilo v Dabaši-Šáre. 27. apríla v ranných hodinách sa sem vydali učiteľky z Békešskej Čaby, Sarvaša a Slovenského Komlóša. Dlhá cesta v dobrej nálade rýchlo ubiehala. Bez problémov našli budovu Materskej školy Dúha, kde ich čakala vedúca inštitúcie Helena Mrázová Černáková. Po srdečnom zvítaní si hostia pozreli budovu inštitúcie. Nazreli do tried a obdivovali šikovnú a nápaditú dekoráciu, ktorú zhotovili detičky za pomoci svojich učiteliek. Po krátkom občerstvení sa začal odborný program. Účastníčky doškoľovania privítali riaditeľka Materskej školy Dúha Helena Mrázová Černáková a riaditeľka Slovenského pedagogického metodického centra (SPMC) Mária Czégényová. Potom sa hostia presunuli do telocvične, kde z galérie sledovali prvú časť ukážkového zamestnania, každodenný telocvik. Učiteľky hovorili s deťmi sústavne po slovensky, čo bolo pre ne očividne samozrejmé. Hostia sa mohli presvedčiť o tom, že s presnými ukážkami, jednoduchými inštrukciami, básňami, piesňami a vhodnou hudbou, ktoré sprevádzali pohyb, možno hravou formou, ale pritom komplexne rozvíjať psychomotorické schopnosti detí. Po telesnej výchove si hostia pozreli zamestnanie v strednej skupine, kde sa deti zaoberali témou jarné kvety. Prvá skupinka zhotovila z papiera včielku a lienku, druhá sa prostredníctvom básní, piesní a hier zoznámila s jarnými kvetmi. Účastníčky doškoľovania mohli byť svedkami toho, ako bezprostredne sa správajú deti s maďarským materinským jazykom v slovenskom prostredí. Učiteľky Agneša Farkašová a Terézia Juráčiková veľmi šikovne zostavili zamestnanie, z jednej činnosti prešli pútavo na druhú a zaujali nielen deti, ale aj dospelých, ktorí budú môcť nové poznatky používať vo svojej práci.

Po zamestnaniach sa hostia dozvedeli, že slovenčina je v Dabaši-šáre ešte živým jazykom, deti ju počujú na rôznych miestach, hoci v domácnostiach ju rodičia nepoužívajú. V materskej škole sa uskutočňuje výučba slovenčiny v rámci národnostnej výchovy. Výučbu slovenského jazyka preto rodičia maximálne podporujú a deti pokladajú dvojjazyčnosť za samozrejmosť.

V druhej časti odborného dňa riaditeľka materskej školy podrobne predstavila ich inštitúciu. V následnej diskusii predstavili svoju činnosť aj účastníci doškoľovania. Potom prítomní nasadli do malého vláčika, aby si pozreli mesto Dabaš. V spoločnosti viceprimátorky mesta Tünde Pálinkásovej Balázsovej a riaditeľky škôlky si pozreli pozoruhodnosti mesta. Cestou mali možnosť na neformálne rozhovry, vďaka ktorým získali množstvo zaujímavých informácií. Vláčik sa zastavil aj pri Materskej škole Slnečný lúč, kde hostí čakali prestreté stoly s chutným obedom. Ako dezert mohli ochutnať chýrny šársky závin, ktorý sa uchádza o udelenie titulu „hungarikum“. Štrúdľu upiekli staré mamy šárskych učiteliek, ktorí krehké cesto naplnili chutnou a bohatou plnkou. Poslednou zastávkou vláčika bol Dom závinov a Slovenský dom, kde si hostia mohli nakúpiť zákusky pre svojich najmilších. Účastníci doškoľovania boli spokojní s programom, z Dabašu-Šáre sa vrátili plní dojmov a príjemných zážitkov.

Viktória Gecseiová - aszm

Medzinárodný metodický kurz na Slovensku

Kurz vzdelávania pre učiteľov zorganizovalo Slovenské pedagogické metodické centrum spolu s Centrom ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave.

Kurz prebiehal v dňoch od 16. do 21. apríla v Modre-Harmónii, ktorá sa nachádza 30 km severne od Bratislavy, v malebnom tichom prostredí Malých Karpát. Zúčastnilo sa na ňom sedem učiteľov z Maďarska: z Békešskej Čaby, zo Sarvaša, z Dabašu-Šáre, zo Santova a z Budapešti.

Spolu s nimi prišli na kurz aj slovenčinári z Rumunska a zo Srbska. Od skúsených lektorov a učiteľov sme si mohli osvojiť veľa zaujímavých poznatkov pri vyučovaní slovenského jazyka, napr. ako pripraviť žiaka na recitačnú súťaž. Spracúvali sme literárne texty z viacerých hľadísk a riešili sme jazykové úlohy.

Počas týždňa sme navštívili aj dve základné školy v Bratislave, kde sme sa zúčastnili na hodinách slovenského jazyka a literatúry. Po ukážkových hodinách sme si mohli vymeniť názory a skúsenosti a porozprávať sa s tamojšími pedagogičkami slovenčiny.

Krásna prírodná scenéria Malých Karpát je vhodná na prechádzky, túry, cykloturistiku, návštevu kultúrnych a historických pamiatok. Organizátori nám pripravili i voľnočasové aktivity, ale aj prehliadku Bratislavy a hradu.

Týždeň rýchlo prešiel, do Dabašu-Šáre som sa vrátil s novými metodickými poznatkami, novými priateľstvami a krásnymi spomienkami.

Bertalan Bertók

S vedomím zodpovednosti

Rozhovor s Miloslavou Némethovou o zrode súťaží a maturitných otázok

Slovenská referentka Inštitútu na výskum a rozvoj školstva (OFI) Miloslava Némethová nie je našim žiakom neznáma. S jej menom sa mohli stretnúť na učebniciach slovenčiny pre základné školy, ale aj počas komunikačných súťaží pre žiakov základných škôl, ktorú organizuje už temer 20 rokov. Na tohoročnej sme využili príležitosť a požiadali sme M. Némethovú o rozhovor.

- Čím sa zaoberá OFI?

- Inštitút na výskum a rozvoj školstva je strategickým vedecko-výskumným ústavom, poskytujúcim služby. Pod týmto názvom funguje od roku 2007, za jeho predchodcov považujeme Celoštátny pedagogický inštitút, Celoštátny inštitút pre verejné školstvo a mnoho ďalších podobných pracovísk. Základnou úlohou OFI je poskytovanie služieb v oblasti rozvoja vedy a výskumu verejného školstva, prípadne aj vysokého školstva. Spolupracuje so všetkými vedeckými a výchovno-vzdelávacími inštitúciami s celoštátnou a regionálnou pôsobnosťou. Snaží sa aktívne zúčastňovať pri tvorbe učebníc a učebných pomôcok, ale napr. aj pri vypracúvaní rámcových učebných osnov. V rámci OFI funguje Národnostná koordinačná kancelária, v Rozvojovom a inovačnom stredisku pracujú národnostní referenti, medzi nimi do augusta aj ja. Vtedy totiž odchádzam do dôchodku. Referentov majú iba tie národnosti, ktoré majú regulárne školstvo. Momentálne sme piati na plný úväzok a dvaja na polovičný. Vlani sme mali za úlohu prepracovať národnostné učebné smernice a rámcové učebné osnovy pre národnosti. Niekoľko rokov boli našou hlavnou témou maturity: vypracovanie smerníc a téz a vlastne maturitné otázky z národnostných jazykov máme dodnes na starosti my.

- Vypracovali ste rámcové učebné osnovy pre všetky typy škôl a pre všetky národnosti?

- Áno, v tomto roku, pokiaľ viem, sa budú zostavovať rámcové učebné osnovy aj pre také národnosti, ktoré nemajú v Maďarsku regulárne školy, ako sú Poliaci a Rusíni. Budeme pri tom spolupracovať s expertmi, ktorých obyčajne odporúča celoštátna samospráva danej národnosti. Dostanú inštrukcie od našich kolegov, ale zodpovednosť za svoju prácu musia brať oni sami.

- Stretli sme sa na komunikačnej súťaži pre žiakov základných škôl. Čo treba o nej vedieť?

- Túto súťaž usporadúvame približne dvadsať rokov vždy na jar. Každý rok boli zastúpené obidva typy škôl s vyučovacím jazykom slovenským a školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet. Je to komunikačná súťaž zo slovenského jazyka a literatúry a odvtedy, ako zaviedli výučbu aj slovenskej vzdelanosti, aj z tohto predmetu.

- Kto pripravuje okruhy otázok?

- Ja, ale po konzultácii s členmi poroty, s ktorými dlhé roky spolupracujem. Pripravím otázky a pred súťažou im ich pošlem na posúdenie. Spolu s testami, ktoré sú v písomnej časti, a textami, ktoré čítali žiaci na celoštátnej ústnej súťaži. Predsa len viac očí viac vidí.

- Stalo sa už, že vám povedali, že takáto téma alebo text sa nehodí pre žiakov základných škôl?

- Mne sa to ešte nestalo. Možno medzi sebou si to povedali, ale mne to neoznámili. Doteraz bola úloha napríklad porozumenie počúvaného textu. Vtedy som sa vyslovene pýtala na názor učiteľov. Pustila som text aj pedagógom a požiadala som ich, aby povedali, či je primeraný. Niekedy mali taký názor, že bol ťažší, mohol by byť iný. Ale nikto zatiaľ nepovedal, že je to katastrofa, že sa úloha nedá zvládnuť.

- Odkiaľ čerpáte texty?

- Porozumenie počúvaného textu som v tomto roku práve preto nerobila, lebo je veľmi ťažké nájsť zvukový materiál. My síce, keď pripravujeme maturitné otázky zo slovenčiny ako z cudzieho jazyka, pripravujeme študijné nahrávky. Ale tie texty sú predsa len pre 18-ročných študentov. Pokúšala som sa odtiaľ brať niektoré texty, ale cítila som, že to nie je pre 14-ročných. Oni majú iné skúsenosti a inú slovnú zásobu. Približne päť rokov som sa pokúšala nájsť zvukový materiál, ale v tomto roku som to z tohto hľadiska vzdala. Hoci ma viedla aj snaha zistiť, ako sú na tom žiaci s porozumením čítaného textu. Aj to je jedna skúsenosť. Okrem toho školy, hlavne tie, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, nemajú dosť možností, aby mohli trénovať porozumenie počúvaného textu. To znamená, že sa na to nemôžu dobre pripraviť. Ale čítať vie každý. Tieto texty žiaci videli po prvýkrát.

- Odkiaľ ste ich brali?

- Zväčša z internetu. Tematika zodpovedá všeobecnej tematike na jazykových skúškach. Sú to obyčajné témy, ako voľný čas, zdravie, doprava, zvieratá, ľudia. Texty sú pripravené na základe novinových článkov, ale sú skrátené a trochu upravené. Usilovala som sa, aby text mal maximálne 150 písmen a aby prerozprával nejaký dej, ktorý sa dá ľahko zapamätať.

- Aké máte skúsenosti čo sa týka počtu a pripravenosti žiakov?

- Počet žiakov sa mení zaujímavým spôsobom, aspoň tento rok ukazuje zaujímavú tendenciu. Hlási sa čoraz viac žiakov zo slovenských škôl a menej je žiakov zo škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Možno je to aj preto, lebo v tomto roku som nepísala zvlášť každej škole list, aby sa jej žiaci prihlásili do súťaže. Posielala som im písomné úlohy aj vtedy, keď si ich nežiadali. Tých žiakov, ktorí dosiahli potrebný počet bodov, sme pozvali na ústnu časť súťaže. V tomto roku sa mali školy hlásiť na základe výpisu, ktorý bol uverejnený na webovej stránke nášho inštitútu. Prihlásilo sa o polovicu menej žiakov ako v minulých rokoch. Súťažili z Dabašu-Šáre, Mlynkov, Santova, Dunaeďházu a zo všetkých piatich slovenských škôl: z Békešskej Čaby, Budapešti, Nového Mesta pod Šiatrom, Sarvaša a Slovenského Komlóša.

- Hovorili ste o tom, že zo slovenčiny existujú maturity aj ako z cudzieho jazyka a tieto skúšky tiež organizujete vy.

- Záujemcovia o maturitu zo slovenčiny môžu chodiť do takej strednej školy, kde sa slovenčina vyučuje ako voliteľný predmet, napríklad v Balašských Ďarmotách alebo v Novom Meste pod Šiatrom. V prípade týchto škôl študenti skladajú maturitu pred bežnou maturitnou komisiou. V tomto roku by ich malo byť 27, všetci si zvolili maturitu na strednom stupni. Otázky na písomné skúšky dostávajú ústredne, ale na ústne kolo ich zostavujú školy, ktoré musia referovať o priebehu maturít Školskému úradu.

Nás volajú na maturitné skúšky vyššieho stupňa, ktoré treba skladať pred nezávislou maturitnou komisiou. Takáto skúška je v tomto roku iba v Győri. Prihlásilo sa na ňu 5 študentov.

- Váš inštitút je organizátorom aj Celoštátnej stredoškolskej študijnej súťaže (OKTV) zo slovenského jazyka a literatúry. OKTV bola dlho veľmi populárna medzi študentmi našich dvoch gymnázií, okrem iného aj preto, lebo víťazi automaticky získali maturitu zo slovenčiny a prijali ich na univerzitný odbor slovenský jazyk a literatúra. Pokiaľ viem, v tomto nastali zmeny.

- Približne pred tromi-štyrmi rokmi sa to zmenilo, oddelili OKTV a maturity. Súťaž je absolútne dobrovoľná, najúspešnejší účastníci za ňu dostanú niekoľko bodov navyše, ktoré sa im zídu pri prijímacích skúškach na vysoké školy. Dnes musí každý zložiť maturitu zo všetkých predmetov, nezávisle od toho, či a s akým výsledkom sa zúčastní na OKTV.

- Aká je účasť na týchto súťažiach?

 - Vzhľadom na to, že na OKTV sa môžu zúčastniť iba študenti národnostných gymnázií a my máme iba dve s pomerne nízkym počtom študentov, účasť je tomu primeraná. Každý rok sa nájde zopár nadaných študentov, ktorí sa pod vedením svojich profesorov zodpovedne pripravia na súťaž napriek tomu, že dnes už neprináša také výhody ako kedysi.

Za rozhovor ďakuje

Eva Patayová Fábiánová

Majáles Zemplínčat v Slovenskom Novom Meste

Obyvatelia prihraničných miest a obcí na oboch stranách Zemplína sa pri príležitosti osláv 1. mája môžu tradične tešiť na bohatý kultúrny program. Nebolo tomu inak ani tohto roka. Mimoriadne sa na tohoročné oslavy pripravovali aj žiaci Maďarsko-slovenskej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom, ktorí dostali pozvánku na vystúpenie v susednom Slovenskom Novom Meste.

Folklórna skupina Zemplínčatá sa tak stala pestrou súčasťou podujatia pod názvom Dedovizeň v rámci festivalu Slovákov žijúcich v zahraničí. Krojovaní členovia skupiny si získali obecenstvo, v radoch ktorého nechýbali ani ich sprevádzajúci učitelia, rodičia a súrodenci. Po 15 minútach tanca si spolu s nimi do rytmu spievalo slovenské aj maďarské piesne. Dobrá nálada sa ešte viac rozprúdila, keď na javisku amfiteátra ozvučili struny citár šikovné prsty členiek citarového súboru školy pod vedením Pála Pandáka. Východoslovenské piesne v zemplínskom nárečí z úst dievčat z Maďarska boli prítomným veľmi sympatické. Len pre zaujímavosť čitateľov informujeme, že podobné sympatie spomínané súbory dosiahli i na vedecko-výskumnej súťaži Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Žiačka 8. triedy slovenskej školy Vivien Bodrogiová spracovala desaťročnicu fungovania tanečnej a citarovej skupiny z retrospektívneho pohľadu ako dlhoročná členka Zemplínčat a získala 1. miesto v prvej kategórii.

Sympatie si získali aj žienky slovenského národnostného speváckeho zboru z Malej Huty, ktoré okrem spevu v svojom gastronomickom stánku okoloidúcim ponúkali aj miestne špeciality vo forme tvarohových šišiek.

Slovákov žijúcich v zahraničí reprezentovali aj folklórna skupina Turianska dolina z Ukrajiny, súbor Púčik z českého Brna, ako aj členovia Ďatelinky z Rumunska.

Vystúpenia kultúrnych telies zavŕšila Čarnica z Košíc, po ktorej prítomných zabával ľudový rozprávač z východného Slovenska Jožko Jožka.

Ale to už malí členovia novomestských Zemplínčat dávno maškrtili chutnú odmenu vo forme plného balíčka sladkostí. Vďační boli nielen za balíček, ale aj za príjemnú skúsenosť z pekného susedského vzťahu, ktorú získali vďaka podujatiu, organizovanému obcou Slovenské Nové Mesto, Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, JUDr. Zdenka Trebuľu.

Júlia Kucziková

Odovzdali obnovený a rozšírený Obecný dom v Kerepeši

Za pôvodným priečelím moderná budova

Samospráva obce Kerepeš usporiadala 5. mája slávnostné odovzdanie obnoveného a rozšíreného obecného domu. Slávnosť uviedla riaditeľka inštitúcie Adela Pálinkášová Prokopová a prítomným sa prihovoril starosta Tibor Franka. - Konečne nadišiel dlho očakávaný deň. Pred rokom sme si vybrali najlacnejšieho realizátora stavby. Práce sa mali dokončiť vlani v septembri, ale, žiaľ, nestalo sa tak. Preto sa dnes zvlášť tešíme tomu, že stojíme pred obnovenou budovou. K používaniu domu vám prajem veľa zdravia a množstvo dobrých programov, - povedal T. Franka. Potom starosta, manažér projektu Zoltán Szabó a realizátor stavby Lajos Galambos prestrihli pásku a odovzdali obecný dom.

Účastníci slávnostného aktu sa potom presunuli do divadelnej sály kultúrneho domu, kde si po maďarskej štátnej hymne vypočuli slávnostný príhovor starostu obce. - Vážené dámy a páni, nachádzate sa v dôstojnej divadelnej sále kerepešského kultúrneho domu. S radosťou vás informujem o tom, že kapacita tejto sály je tristo osôb, vďaka čomu tu budeme môcť usporadúvať divadelné predstavenia, konferencie, rôzne zhromaždenia. Na rekonštrukciu domu sme získali z fondov Európskej únie grant v hodnote 80 miliónov forintov, k čomu sme mali zabezpečiť dvadsať percent z vlastných zdrojov. To však nepokrylo náklady, museli sme z vlastného rozpočtu poskytnúť ďalších 15 miliónov forintov. Žiaľ, prvý a najlacnejší staviteľ nebol schopný dodržať viackrát modifikované termíny, preto sme museli znovu vypísať verejné obstarávanie a poveriť nového realizátora stavby Lajosa Galambosa, ktorý dokončil práce načas. Pri obnove budovy sme objavili pivnicu, ktorú sme tiež zrekonštruovali. Rekonštrukcia podkrovia bude prebiehať v nasledujúcich dvoch-troch mesiacoch. Keďže obecný dom má názov Prameň, priniesol som vedeniu do daru jednu prekrásnu fontánu, - povedal v slávnostnom príhovore T. Franka.

Po slávnostnom príhovore dekani András Frajna a László Riskó požehnali budovu a prítomných. Manažér projektu Zoltán Szabó v krátkosti informoval o samotnom projekte. Počas prác v prvej časti budovy ponechali pôvodné steny a okná, ktoré zrekonštruovali. Zadná časť kultúrneho domu je postavená modernou technológiou, ktorá bola podmienkou projektu. Vykurovanie zabezpečuje peletový kotol a divadelná sála je klimatizovaná. Pri obnove použili veľmi drahé materiály, ktoré by mali návštevníci domu chrániť, aby sa zachovali aj pre nasledujúce generácie. Po týchto základných informáciách nasledovala krátka ukážka spoločenského tanca v podaní skupiny Company Canario.

Starosta Tibor Franka ako prejav uznania a vďaky odovzdal realizátorovi stavby Lajosovi Galambosovi, staviteľovi Istvánovi Szávovi a manažérovi projektu Zoltánovi Szabóovi symbolické darčeky. Účastníci slávnosti sa potom presunuli do menšej miestnosti, kde bola recepcia spojená s otvorením výstavy farebných a čiernobielych fotografií obce. Na počesť miestnych Slovákov tu boli vystavené aj figuríny oblečené do slovenských svadobných a smútočných krojov a na stenách boli vyvesené vyšívané slovenské šatky.

V kultúrnom programe vystúpili miestne folklórne telesá, Slovákov reprezentovali tanečný súbor Kvietok a páví krúžok.

Andrea Szabová Mataiszová

Budapešťania po stopách J. Palárika v Rakovej

Raková, malebná slovenská obec neďaleko českých a poľských hraníc, ležiaca na rozhraní Javorníkov a Turzovskej vrchoviny, si v dňoch 27. až 29. apríla pripomenula 190. výročie narodenia významnej osobnosti 19. storočia, národného dejateľa, priekopníka divadla, rímskokatolíckeho kňaza, dramatika, novinára, politika a spoluzakladateľa Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha v Trnave, rakovského rodáka Jána Palárika. Palárik v rokoch 1851 - 1862 pôsobil na nemeckej fare v Budapešti, bol kaplánom Kostola sv. Terézie z Avily v VI. obvode - Terezíne. Slovenská samospráva tejto mestskej časti sa od svojho založenia venuje bádaniu miestnej slovenskej minulosti. V r. 2000 zorganizovala slávnostnú vysviacku pamätnej tabule Jána Palárika v kostole, v ktorom pôsobil a ktorý sa stal postupne miestom stretnutí „Palárikovských obcí“. V r. 2006 sa v ňom uskutočnila slávnostná svätá omša spojená so sympóziom o živote a diele J. Palárika. Členovia Slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti systematicky pracujú na spracovaní bohatého „palárikovského“ dedičstva v Pešti, v roku 2010 jej predseda Ladislav Petro zostavil brožúrku Ján Palárik v Pešti. Už aj z uvedeného vyplýva, že sme sa potešili pozvaniu na trojdňové oslavy do Palárikovho rodiska.

Rozhodli sme zúčastniť sa na piatkových podujatiach, teda na úvodných oslavách. Čakala nás dlhá cesta, preto náš autobus odštartoval ráno o šiestej. Boli sme plní očakávania a príjemného napätia. Nadchýnal nás pohľad na kraj, cez ktorý sme prechádzali. Krátko po pol dvanástej sme dorazili do malej obce neďaleko Čadce. Raková nás očarila svojou prirodzenou krásou, ktorú zvýraznilo krásne slnečné, priam letné počasie, ktoré sprevádzalo oslavy. Každý si mohol vybrať pútavý program. Keďže sme sa už zúčastnili na viacerých programoch súvisiacich s Palárikom, našli sme tu veľa známych. Cítili sme sa trochu ako doma, privítali nás s veľkou láskou, ba pán starosta nás aj pohostil.

Séria podujatí sa začala oslavami 20. výročia založenia Základnej školy Jána Palárika, pokračovala svätou omšou vo farskom kostole, na poludnie sme sa zúčastnili slávnostného otvorenia Námestia Jána Palárika, kde účastníkov osláv privítal starosta obce Anton Heglas. Do obce zavítali vzácni hostia - pán biskup Tomaš Galis, župan Juraj Blanár a delegácie miest, ktoré boli súčasťou života Jána Palárika, ako Trnava, Budapešť, Majcichov a po ňom pomenovaného Palárikova. Pán starosta poďakoval každému, kto sa podieľal na tomto veľkolepom projekte: na realizácii bronzovej sochy Jána Palárika a na výstavbe nového námestia. Oslavy pokračovali odhalením Palárikovej bronzovej sochy, ktorá je dielom akademického sochára Stanislava Kiču. Sochu odhalili pán starosta a pán biskup, ktorý ju aj posvätil. Na záver pán Heglas ocenil účasť pozvaných hostí odovzdaním pamätných listov, ktorý prevzal aj predseda našej samosprávy Ladislav Petro.

My sme si na mestskom úrade mohli pozrieť fotografie námestia, ako vyzeralo pred obnovou a aké je teraz. Obec sa naozaj veľmi zmenila a to vďaka každému, kto finančne alebo osobne svojou prácou prispel k tomuto projektu.

Napriek nahustenému programu si organizátori našli čas na to, aby členovia Združenie „Životnými cestami Jána Palárika“ na krátkom pracovnom posedení prerokovali vydanie ďalšej knihy o Palárikovi, ktorej prezentácia by sa mala konať u nás v Budapešti.

Stretnutie s Rakovčanmi bolo pre nás veľkým zážitkom, určite naň budeme dlho spomínať. Bol to zároveň príjemný výlet, ktorý nám bude každý deň pripomínať hrnček s fotkou Rakovej, ktorý sme dostali do daru.

Andrea Horehleďová

Slov. samospráva VI. obvodu Budapešti

Predstavujeme slohy štipendistov Nadácie pre nadaných

Spoznajme práce našich najlepších

V uplynulých týždňoch mali naši čitatelia možnosť spoznať štipendistov Nadácie pre nadaných. Je to program na podporu žiakov 7. a 8. tried základných škôl, ktorí sa popri svedomitom štúdiu snažia zdokonaliť sa v slovenčine a v znalosti slovenskej kultúry, ktorí sa aktívne zúčastňujú na súťažiach pre základné školy, na kultúrnych a spoločenských podujatiach Slovákov v Maďarsku a chceli by pokračovať v štúdiu na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe alebo v Budapešti. Ako sme už o tom písali, účastníci programu nemôžu sedieť na vavrínoch: plnia požiadavky stanovené nadáciou. Tak napríklad zostavujú projektové práce, zúčastňujú sa na rôznych súťažiach, teda cieľavedome si rozširujú znalosti slovenského jazyka a vedomosti o slovenských reáliách. V našom novom seriáli prinášame práce, ktoré napísali v období, keď sa uchádzali o štipendium.

Ja a moja rodina

Volám sa Richárd Rivnyák. Bývam v Maďarsku. Narodil som 28. februára 1996 v Budapešti. Od narodenia žijem v Mlynkoch.

Na pravom brehu Dunaja v oblasti, kde sa rieka obracia veľkým oblúkom k juhu, k Budapešti, a rozprestiera Pilišská vrchovina, uzavretá mestami Vyšehrad, Ostrihom a Szentendre. Jej najvyšší štít Pilíš má nadmorskú výšku 757 m. Po ňom najvyšší vrch je Chotárna skala (Dobogókó) s nadmorskou výškou 700 m. Naša rodina rada chodieva na výlety, aj tu sme boli už viackrát, kde nás čakali pekné zážitky.

Napriek tesnej blízkozti hlavného mesta (30 km) nie je pohorie citeľne dotknuté vplyvom veľkomesta. Tak isto aj tunajšie malé lokality (Čív, Santov, Mlynky) si zachovali svojský dedinský charakter. Až v posledných rokoch sa v nich objavujú nové rodinné domy mestského typu.

Na upätí vrchu Pilíš leží jedna z najstarších osád tejto oblasti, Mlynky, ktorú obyvatelia susedných dedín nazvali podľa dvoch vodných mlynov, ktoré sa tu nachádzali. Na zemepisnej mape nájdeme osadu pod názvom Pilisszentkereszt.

Historické pamiatky už v XIII. storočí spomínajú osadu ako majetok Pilíšskeho cisterciánskeho opátstva. Pilíšske opátstvo založil kráľ Belo III. v roku 1184. Po tatárskom pustošení v roku 1254 Belo IV., ktorý tu mal pochovanú matku, znovu potvrdil všetky dovtedajšie výsady opátstva a ponechal mu aj jeho majetky.

Tunajší kláštor pavlánskych pustovníkov bol založený tiež v XIII. storočí ostrihomským kanonikom Özsébom. Budovu neskoršieho kláštora-svoju bývalú hájovňu- daroval kráľ Belo VI. v roku 1270 pavlánskym pustovníkom. Toto miesto sa stalo potom centrom ich rehole, a preto ich nazývali už v roku 1309 a 1341 pustovníkmi Svätého kríža (Szent Kereszt Remetéi ). Osada, ktorá sa vytvorila okolo týchto cirkevných ustanovizní, zanikla spolu s kláštormi začiatkom XVI. storočia následkom tureckých výbojov. Po tureckých vojnách vrátili peštianskym pavlánskym rehoľníkom ich bývalý majetok. Stali sa zemepánmi tohto miesta a začali znovu osídľovať obec.

V r. 1690 po vyhnaní Turkov, keď sa konal súpis o stave krajiny, Pilisszentkereszt sa zaraďoval ešte medzi opustené miesta.

Známy maďarský historik Erik Fugedi tvrdí, že osada sa osídlila v rokoch 1728-47 a medzi prvými kolonistami boli tí slovenskí poddaní, ktorí utiekli od svojho zemepána, aby sa oslobodili spod ťažkých feudálnych bremien.

Okrem nich sa tu usadili aj Nemci, ale tých po pomerne krátkom čase asimiliovalo slovenské obyvateľstvo.

Jozef Štolc, ktorý uskutočnil v r. 1946 nárečový výskum medzi Slovákmi v Maďarsku tiež konštatoval, že stav nárečí západoslovenského typu v pilíšskom okrese poukazuje na kolonizáciu z XVIII. storočia.

Slováci nežijú v Mlynkoch oddelene od maďarského obyvateľstva. Práve naopak stúpa počet zmiešaných manželstiev, následkom čoho sa sťahujú do iných oblastí krajiny, alebo sa sem prisťahujú príslušníci inej národnosti. Tento proces je neodvratný a je hlavnou príčinou postupného obúdania slovenského etnika v obci. Prvú matriku obce, pochádzajúcu z roku 1762 som držal vo svojich rukách, keď som hľadal rodokmeň rodiny. Táto kniha bola veľmi stará a ťažká.

Táto dedina je jedna z najstarších dedín. Kostol dediny dali postaviť v barokovom štýle v roku 1766. Obyvateľstvo obce si aktívne zachováva národnostnú identitu. Väčšia časť obyvateľov sa aj dnes hlási k slovenskej národnosti. V Mlynkoch je slovenská materská škola a základná škola. V dedine sú tri pramene. Jeden z troch prameňov je neďaleko od nášho domu. Náš dom je veľký, má 8 izieb, aj ja mám svoju izbu. Mám tam veľa kníh, lebo vo voľnom čase rád čítam, hlavne prírodovedné knihy. Mám rád aj šport. Trikrát do týždňa chodím plávať do BVSC.

Rád žijem v Mlynkoch, lebo je to veľmi milá dedina. Hlavne v zime, keď všetko je pod snehom, cítim sa tu ako v dedinke z rozprávky. V zimných mesiacoch je tu mnoho turistov, lebo hory a sneh lákajú ľudí na zimné športy. Vo februári sa tu organizuje Pilíšsky fašiangový festival. To je veľmi dobrá zábava, pod stanom vystupujú žiaci rôznych základných škôl s ľudovými tancami a piesňami a večer pre dospelých sú koncerty a fašiangový ples. Cez deň každý si môže dať toľko šišiek, koľko sa mu zachce. V tomto roku bola súťaž v jedení šišiek, kde som vyhral prvé miesto. Dostal som za to dve perá a dve čokolády.

Moja mamička sa volá Katarína Szikszaiová, má 30 rokov, pracuje ako manikérka. Je veľmi šikovná. Môj otec sa volá Attila Rivnyák. Je vyučený ako elektrikár, ale pracuje na vysokozdvižnom vozíku v železiarstve. Môj nevlastný otec, Tomáš Kovács, ktorý ma vychováva od malička, je podnikateľ a pracuje v Budapešti. Mám jednu mladšiu sestru. Volá sa Karmen Kovácsová, má osem rokov. Ona tiež chodí do Slovenskej školy v Budapešti, je druháčka. Moja stará mama sa volá Štefania Paulenyáková a pracovala v poľnohospodárskom závode, kde pripravovali úrodnú pôdu pre kvety. Môj starý otec sa volá Pavol Szikszai a je dôchodca, ale predtým pracoval ako tesár. Matka môjho otca sa volá Agneša Goldhammerová, pracovala ako úradníčka, ale dnes je aj ona dôchodkyňa. Otec môjho otca pracoval ako šofér, teraz je už na dôchodku.

Každé ráno celá naša rodina odchádza autom do Budapešti a večer, keď rodičia skončia prácu ideme domov do Mlynkov. Po vyučovaní zostávame so sestrou ešte v škole, kde sa pripravujeme na ďalší deň. Je to dobre, lebo večer, keď sa dostaneme domov a sme unavení, sa už nemusíme učiť.

Moja škola je v Budapešti, v XIII. obvode. V tomto roku budeme oslavovať 60. výročie založenia školy. Veľmi rád sem chodím, je nová, pekná a veľká. Má jeden menší dvor, ktorý sa používa na školské oslavy, ako otvorenie školského roka alebo rozlúčkovú slávnosť, a jeden väčší, kde je ihrisko, kde sa môžeme hrať rôzne športové hry.

Po vyučovaní sú v škole rôzne krúžky. Na niektorých sa zúčastňujem aj ja. Najradšej mám krúžok floorball a prírodovedný krúžok, kde vždy robíme zaujímavé chemické pokusy. Som aktívnym členom divadelného krúžku. Na súťaži „Deti Deťom", ktorú usporiadali v Sarvaši už dvakrát, sme vyhrali prvú cenu v roku 2008 aj v 2009. S našou hrou sme vystúpili na rôznych miestach, aj v Mlynkoch.

Naša škola organizuje rôzne prírodovedné súťaže. Na jednej som vyhral 2. miesto spomedzi ôsmakov, na druhej súťaži, ktorá bola na inej

škole, som bol na 1.mieste. Takto som sa dostal do obvodného kola súťaže v chémii, pomenovanej po Gyórgyovi Hevesym. Tu v XIII. obvode som získal 5. miesto.

Počas letných prázdnin viackrát som bol v táboroch. Po prvom ročníku sme boli v Chorvátsku. Boli sme tam dva týždne. Chorvátsko je krásna krajina, len cesta bola veľmi dlhá, trvala 10 hodín.

Už dvakrát som bol v divadelnom tábore na Slovensku. Prvý raz, po piatom ročníku, v Nízkych Tatrách, v Osrblí. Je to krásna dedinka. Nacvičili sme baladu „O hrade Dáva". Táto hra je veľmi smutná, ale radi sme sa ju učili. Druhýkrát sme boli tiež v Osrblí. Vtedy sme sa naučili scénku „Malá morská víla". Je to smutná rozprávka, ale aj tá sa mi páčila. V táboroch som si našiel mnoho nových kamarátov.

Ešte raz som bol v tábore na Slovensku, vo Vysokých Tatrách, na Štrbskom Plese, ktoré je morské oko. Bolo to veľmi zaujímavé a voda bola veľmi čistá. Celé okolie bolo prekrásne. Z tábora sme išli na výlet na slovensko-poľskú hranicu. Pre mňa to bol veľký zážitok, lebo predtým som ešte nebol v Poľsku.

Som rád, že môžem byť žiakom tejto školy, kde získavam také vedomosti a zážitky, ktoré by som, možno, na inej škole nedostal. Aj moja mamička chodila na túto školu, aj ja som sa rozhodol, že po ukončení 8. ročníka budem pokračovať v štúdiu na tunajšom gymnáziu. Použitá literatúra:

Atlas Slovenských nárečí v Maďarsku (Budapešť 1993.)

Národopis Slovákov v Maďarsku (Budapešť 1993.)

Slovenská vzdelanosť pre 7-8. ročník

Richard Hrivnyák, 8. ročník

Zasadalo Valné zhromaždenie CSS

Rozhodlo prevziať komlóšsku školu

V stredu 9. mája sa v zasadačke sídla Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) uskutočnilo druhé tohtoročné riadne zasadnutie jej Valného zhromaždenia (VZ). Na 27 prítomných poslancov čakal náročný program zhrnutý do 20 bodov, ktorý hneď v úvode rozšírili bodom 12/a o modifikácii stanov Slovenského osvetového centra (SOC). Urgentné zaradenie tohto bodu si vyžiadalo plánované podpísanie trojstrannej medzištátnej dohody o dofinancovaní Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch, ku ktorému malo dôjsť 10. mája, teda deň po VZ. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) ako jeden z podporovateľov projektu podal žiadosť, aby CSS aj v dokumentoch SOC garantovala určité finančné podpory, ktoré budú zakotvené v zmluve. Ako neskôr vysvitlo, kvôli odvolaniu dovtedajšieho predsedu ÚSŽZ Milana Vetráka sa podpísanie dohody odložilo na neskorší termín, poslanci VZ sa však o tejto skutočnosti dozvedeli až neskôr. Po odsúhlasení zaradenia tohto nového bodu do programu rokovania i jednohlasnom schválení programu predseda CSS Ján Fuzik otvoril rokovanie.

Vopred rozoslaný referát o aktivitách predsedu CSS v uplynulom období a o plnení uznesení VZ CSS J. Fuzik doplnil o svoju účasť na podujatiach, resp. aktivity, ktoré sa uskutočnili od rozoslania referátu členom VZ. Poslanci referát jednohlasne schválili.

Druhý rokovací bod tvoril referát predsedu Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS o uzneseniach na základe prenesených kompetencií, ktorý Michal Lásik doplnil o niekoľko poznámok. V následnej diskusii sa poslanec Imrich Fuhl spýtal na stav situačnej správy, ktorú mal zostaviť výbor z poverenia VZ a poukázal na príklad Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku, ktorá pre svoje miestne samosprávy pripravuje pomocné materiály zhrnujúce rôzne legislatívne zmeny, okrem iného aj v oblasti školstva. Ako M. Lásik povedal, Dokumentačné centrum CSS vydalo vlani v knižnej forme základné informácie, ktoré sa však odvtedy zrejme zmenili. V súvislosti so situačnou správou dodal, že najvážnejšia je situácia vo vysokom školstve, preto plánujú zorganizovať stretnutie so zástupcami vysokých škôl, s ktorými by chceli prerokovať, v akej forme by mala prebiehať výchova národnostných učiteľov. Na ostatných stupňoch je veľmi ťažké vypracovať situačnú správu, keďže situácia sa mení veľmi rýchlym tempom. Ako povedal, nechce sa zbavovať tejto dôležitej úlohy, ale možno by bolo lepšie počkať na obdobie, keď už budú všetky nariadenia jasné, teda ktorá škola kam bude patriť a v akej forme bude fungovať. Poslankyňa Marta Papučková bola tej mienky, že by sa mala vypracovať nejaká koncepcia skôr, ako budú slovenské školy pričlenené k iným, alebo dokonca zrušené. Navrhla zorganizovať stretnutie riaditeľov menších škôl, aby sa navzájom spoznali a aby mohli spoločne vystupovať. V následnej diskusii, do ktorej sa zapojili viacerí poslanci, odznela aj informácia z nemeckých národnostných zdrojov, podľa ktorej miestne samosprávy budú dostávať normatívy na prevádzkované inštitúcií rovnako ako cirkvi. Odznel preto návrh, aby túto informáciu overil právnik. Podľa predsedu CSS miestna slovenská samospráva naozaj disponuje právom prevziať danú inštitúciu, pokiaľ je ochota zo strany miestnej samosprávy odovzdať ju, ale finančná záruka neexistuje. Tou disponujú iba celoštátne samosprávy a práve touto cestou sa vybrala aj CSS, ktorá už zachránila niekoľko škôl - ako príklad uviedol školu v Novom Meste pod Šiatrom, kde by možno už neexistovala slovenská výučba, keby ju CSS nebola prevzala. Tému uzavrel slovami, že situácia v tejto oblasti je dosť neistá a vážna, ale CSS bude aktívne spolupracovať na organizácii stretnutia riaditeľov a pedagógov národnostných škôl, ktorú pripravuje ministerstvo školstva. Po uzavretí diskusie poslanci referát schválili.

Tretí a štvrtý bod rokovania, teda schválenie finančnej uzávierky a správy CSS a jej inštitúcií na rok 2011 a schválenie modifikácie rozpočtu CSS a jej inštitúcií na rok 2012 vyvolali mimoriadne intenzívnu a dlhú diskusiu medzi poslancami, do ktorej sa okrem audítorky Katalin Juhászovej a hospodárskej vedúcej Marty Feketeovej zapojil aj právnik Dénes Nemes. Na záver diskusie finančnú uzávierku na rok 2011 prijali poslanci s pridaním modifikácie, v zmysle ktorej inštitúcie majú odovzdávať svoje referáty v jednotnej štruktúre, podľa rovnakého vzoru. K pôvodnému textu modifikácie rozpočtu CSS na rok 2012 zase pribudli formulácie, ktorých cieľom je nabádať inštitúcie CSS na dodržiavanie prísnej finančnej disciplíny, resp. šetrenie. Inštitúcie budú disponovať vopred určenou rezervnou sumou, z ktorej budú môcť platiť rôzne výdavky (zvyčajne tie, na ktoré dostanú podporu dodatočne), ale pri koncoročnom vyúčtovaní z tejto sumy nesmie chýbať, musia ju teda vždy doplniť. Poslanci doplnenú modifikáciu rozpočtu na rok 2012 napokon schválili.

Podstatne rýchlejší spád mali ďalšie rokovacie body. Ročnú kontrolnú správu i plán verejného obstarávania na rok 2012 poslanci bez pripomienok jednohlasne schválili. V prípade ročnej doplnkovej odmeny predsedu CSS sa ôsmi poslanci hlasovania zdržali, ostatní ju schválili. Ôsmy rokovací bod sa týkal návrhu na zakúpenie parkovacieho miesta pod budovou na ulici Ulászló č. 21. a predaja dvoch parkovacích miest na Fadruszovej ulici č. 9/b. Návrh poslanca Zoltána Bárkányiho, podľa ktorého by sa majetok CSS mal zveľaďovať a nie ubúdať, a teda parkovacie miesta by sa nemali predať, ale dať napr. do prenájmu, prítomní jednohlasne schválili, rovnako ako zakúpenie spomínaného ďalšieho parkovacieho miesta.

Posledným rokovacím bodom pred prestávkou bolo schválenie návrhu na jubilejné odmeny v rámci CSS. Po kratšej diskusii sa poslanci zhodli na schválení uznesenia, podľa ktorého najprv treba spresniť, za akých podmienok vznikne právo na udelenie odmeny a následne sa poslanci budú môcť vrátiť k schvaľovania návrhu.

Po prestávke pokračovali poslanci prerokovaním otázky prevzatia práva prevádzkovania Slovenskej dvojjazyčnej základnej a materskej školy v Slovenskom Komlóši. Ako na rokovaní odznelo, samospráva mesta je ochotná odovzdať inštitúciu len bez materskej školy. M. Lásik informoval prítomných, že Výchovno-vzdelávací výbor reorganizáciu inštitúcie nepodporuje a navrhuje Valnému zhromaždeniu, aby prijalo uznesenie o prevzatí inštitúcie spolu s jej škôlkou. Riaditeľka slovenskej školy, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy, poslankyňa VZ Zuzana Lauková informovala, že jej zbor má v tejto otázke právo veta, ktoré aj využije. VZ na záver diskusie jednohlasne schválilo vyjadrenie snahy o prevzatie práva prevádzkovania slovenskej základnej a materskej školy v Slovenskom Komlóši, poverenie predsedu CSS pokračovať v rokovaniach s kompetentnými úradmi a vypracovať potrebné právne dokumenty, ako aj pripomienkovanie návrhu Samosprávy Slovenského Komlóša rozdeliť inštitúcie, ktorý CSS nepodporuje. CSS zašle svoje stanovisko primátorke mesta Slovenský Komlóš.

Radostnou povinnosťou VZ bola modifikácia uznesenia o počte skupín a tried v školskom roku 2012-2013 v Slovenskej základnej škole, materskej škole a žiackom domove v Sarvaši. Modifikáciu si vyžiadal fakt, že do prvého ročníka inštitúcie sa zapísalo 54 prvákov. V zmysle modifikácie poslanci jednohlasne schválili otvorenie troch prvých tried namiesto súčasných dvoch a zároveň zlúčenie dvoch šiestych tried, čím sa celkový počet tried nezmenil. Poslanci jednohlasne schválili aj účasť Slovenského osvetového centra na konkurze TÁMOP.

Keď došlo k spomínanému dodatočne zaradenému bodu 12/a o modifikácii stanov SOC, poslanci už vedeli o odvolaní M. Vetráka z čela ÚSŽZ. Napriek tomu modifikáciu jednohlasne schválili s jednou zmenou - bol z nej odstránený presný dátum podpísania trojstrannej medzištátnej dohody o dofinancovaní Strediska pilíšskych Slovákov.

Modifikáciu zakladajúcej listiny Verejnoprospešnej nadácie za Slovákov v Maďarsku si vyžiadala potreba zriadiť funkciu podpredsedu nadácie, ako aj vypršanie štvorročného mandátu jej členov. VZ jednohlasne schválilo predĺženie mandátu predsedu, šiestich členov nadácie ako aj troch členov jej Dozornej rady.

V 14. bode predsedníčka Kultúrneho výboru Z. Lauková informovala o procese udeľovania podpôr na miestne aktivity a médiá na základe súbehu CSS. Celkovo rozdali uchádzačom 5 miliónov forintov. Poslanci návrh schválili.

V 15. bode sa poslanci zhodli na udelení podpory CSS na druhé vydanie románu Pavla Kondača z roku 1987 Neskorý návrat. Dielo, ktoré stavia pamiatku zosnulému opernému spevákovi Jurajovi Melišovi, by malo byť vydané v slovenskom jazyku a v maďarskom preklade, dbajúc na kvalitu prekladu i na výzor knihy, veď naši spisovatelia zriedkakedy predstupujú pred maďarského čitateľa. Poslanci návrh jednohlasne schválili.

Členovia VZ jednohlasne schválili aj poverenie audítorky hospodárskej spoločnosti Legatum, s. r. o., ako aj uznesenie o vydávaní ročenky CSS Náš kalendár - na rozdiel od minulosti však tentoraz nie na konkrétny rok, ale permanentne.

V záujme zabezpečenia funkčnosti Redakčnej rady (RR) Ľudových novín bolo potrebné schváliť jej rozšírenie zo súčasných šesť na sedem členov a zvoliť siedmeho člena. Spomedzi dvoch kandidátov zvolili za novú členku bývalú zástupkyňu predsedu CSS Etelku Rybovú.

O post šéfredaktora Ľudových novín sa uchádzala jediná kandidátka. Predsedníčka Kultúrneho výboru Z. Lauková informovala VZ, že Iveta Horváthová Körtvélyesiová požiadavkám výpisu vyhovela a výbor odovzdáva rozhodnutie o jej vymenovaní Valnému zhromaždeniu. Štrnásti poslanci ju zvolili za šéfredaktorku, ale nedostala kvalifikovanú väčšinu hlasov.

Na záver zasadnutia členovia VZ v tajnom hlasovaní schválili uznesenie o udelení vyznamenania CSS „Za našu národnosť“ na rok 2012, ktoré odovzdajú 7. júla na Dni Slovákov v Maďarsku v bakonskom Jášči.

Predseda CSS uzavrel rokovanie avizovaním tretieho tohtoročného riadneho zasadnutia VZ, ktoré sa uskutoční 12. septembra.

Zlatko Papuček