Príspevky z Ľudových novín

39/2004 (23. septembra 2004)

Oslavy Dňa Ústavy SR v Békešskej Čabe

Generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo a konzul SR Ladislav Tischler usporiadali pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky v sále Župného divadla M. Jókaiho v Békešskej Čabe slávnostnú recepciu, na ktorú pozvali predstaviteľov politického a verejného života župy, ako i popredných národnostných dejateľov. Účastníci slávnosti sa mohli kochať v umení flautistky Beaty Šutinskej, ktorá zahrala kyticu slovenských, maďarských a európskych piesní.

Generálny konzul v slávnostnom prípitku srdečne privítal prítomných hostí. Ako povedal, štátny sviatok SR, Deň ústavy, patrí medzi najvýznamnejšie sviatky. Slovenská ústava, prijatá r. 1992, bola prvým krokom k samostatnej štátnosti a k vzniku SR, ako aj základom transeurópskej integrácie. Počas uplynulých dvanástich rokov Slovensko sa snažilo v plnom rozsahu vykonať všetky potrebné ekonomické a politické kroky, ktoré viedli k integrácii do veľkého spoločenstva štátov Európskej únie. Tento rok je veľmi významný, pretože Slovenská republika sa stala plnohodnotným a plnoprávnym členom Európskej únie, na veľké potešenie spolu s Maďarskou republikou, dlhoročným susedom, s ktorým zažili veľmi veľa spoločného, množstvo historických udalostí, hospodárskych, obchodných, alebo iných aktivít. Š. Daňo verí, že v duchu myšlienok európskej integrácie sa myšlienka aktívnej spolupráce prenesie aj na jednotlivé regióny. Spája nás veľmi veľa spoločného a budujeme spoločný európsky dom. Pán generálny konzul poďakoval každej inštitúcii, ale aj jednotlivcom, ktorí napomáhali pôsobenie Generálneho konzulátu v Békešskej Čabe, ktorý tiež oslavuje menšie jubileum, veď 1. septembra dovŕšil tretí rok svojej činnosti. Š. Daňo verí, že sa nám bude dariť naďalej rozvíjať spoluprácu na rôznej úrovni, v znamení zlepšovania kvality života v jednom i v druhom štáte. Slávnostnej recepcie sa zúčastnili početní predstavitelia župného sídla, bašty dolnozemských Slovákov.

(v-k-m)

Predseda CSS s P. Csákym o prijímaní signálu STV

Podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky 9. septembra počas stretnutia s predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánom Fuzikom hovoril o možnosti prijímania signálu Slovenskej televízie (STV) v regiónoch Maďarska, kde žijú príslušníci našej národnosti. O tejto otázke sa uskutočnia v krátkej budúcnosti rokovania s vedením STV tak, aby sa tento projekt dal čo najskôr realizovať. "Veľmi dúfam, že už v tomto roku sa nájde riešenie. Je to dlhodobá záležitosť, dlho sa to pripravovalo a teraz sa už rysuje reálna šanca na realizáciu tohto projektu," povedal P. Csáky na margo dávnej požiadavky Slovákov v Maďarsku.

Témou rozhovoru vicepremiéra SR a J. Fuzika bola aj možnosť posielania učiteľov zo Slovenska do našich škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Predseda CSS vyjadril názor, že by bolo vhodné, aby aj školy, v ktorých budú títo učitelia pôsobiť, mali možnosť vplývať na výber učiteľov. P. Csáky tento názor podporil. J. Fuzik informoval podpredsedu slovenskej vlády o pripomienkach CSS k pripravenému zákonu o zahraničných Slovákoch. „O týchto pripomienkach budem informovať ministra spravodlivosti Daniela Lipšica," povedal P. Csáky.

Podpredseda vlády SR diskutoval s predsedom nášho najvyššieho voleného zboru tiež o realizovaní podpory slovenskej vlády pre našu národnosť. Ako to potvrdil P. Csáky, okrem už schválených 11 miliónov Sk vláda SR vyčlenila ďalšie 3 milióny Sk na konkrétnu podporu šiestich inštitúcií, slúžiacich Slovákom v Maďarsku. „Vláda SR rokovala o príjemnej téme - o vyšších príjmoch štátneho rozpočtu vďaka reforme daní. Podpora zahraničných Slovákov bude z týchto prostriedkov. S ministrom financií dohodnem, akou formou to zrealizujeme," povedal vicepremiér v reakcii na otázku TASR.

V druhej časti svojho pracovného pobytu v Budapešti vicepremiér SR otvoril v Slovenskom inštitúte spoločnú dobročinnú výstavu rómskych detí z Jarovníc a žiakov budapeštianskeho Gymnázia Pála Szinyeiho Merse pod názvom Farby jedného priateľstva. V úvodnom prejave okrem iného uviedol, že prezentované maľby sú prejavom ich talentu a ukážkou krásy rómskej kultúry. Na záver dodal, že „aj toto je spôsob na zmenu myslenia a vzťahu väčšinovej spoločnosti k Rómom".

(t-)

Farby jedného priateľstva

Spoločná výstava rómskych detí z Jarovníc

a študentov Gymnázia Pála Szinyeiho Merse v SI

Bolo to ako v rozprávke - kde bolo, tam bolo, v jeden krásny májový deň sa vo východoslovenskej dedinke stretli dvaja učitelia kreslenia. Ján Sajko z Jarovníc - i Rezső Perlay, hosť z Budapešti, sa pýšili svojimi šikovnými žiakmi, ktorí radi a pekne maľujú. Slovo dalo slovo, a zrodil sa nápad - urobme spoločnú výstavu. Z nesmelej myšlienky sa časom začali rysovať odvážne plány - veď ako inak nazvať iniciatívu usporiadať výstavu prác žiakov jednej základnej školy a jedného gymnázia v paláci v srdci Budapešti, kde zvyknú vystavovať diela chýrnych umelcov svetového mena. Odvážnemu šťastie praje - najmä keď sa na jeho stranu postaví veľa vplyvných ľudí dobrej vôle. A tak sme začiatkom septembra dostali štvorjazyčnú pozvánku - v slovenskom, maďarskom, rómskom a anglickom jazyku - na vernisáž spoločnej dobročinnej výstavy rómskych detí z Jarovníc a študentov Gymnázia Pála Szinyeiho Merse z Budapešti, nazvanú Farby jedného priateľstva. Organizátori - Slovenský inštitút (SI) a obe vystavujúce školy, ktorým svojou troškou do mlyna pomohla Slovenská samospráva VI. obvodu hlavného mesta i naša redakcia, pozvali na otvorenie podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho a akademického maliara Andrása M. Nováka, predsedu Spoločnosti Pála Szinyeiho Merse, ktorí sa s radosťou stali aktívnymi účastníkmi vernisáže. V radoch pozvaných hostí boli chargé d’affaires SR v Budapešti Milan Kurucz, komisárka Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR Katalin Kállaiová, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, starosta obce Jarovnice Marián Kyjovský a v neposlednom rade členovia rodiny Szinyei-Merse na čele s pravnučkou Annou, ktorých slávnostne privítal riaditeľ SI Milan Resutík.

Podpredseda vlády SR Pál Csáky, ktorý počas celého večera hovoril dôsledne dvojjazyčne, mal pre početných prítomných dobrú správu - vraj predsa len existujú zázraky! - To, že v Budapešti existuje gymnázium, ktoré nesie meno slávneho maliara Pála Szinyeiho Merse, stará sa o jeho pamiatku, každoročne navštevuje región, kde je jeho hrob, to viac-menej považujem za samozrejmé, - povedal. Za viac pozoruhodné pokladá to, že v regióne okolo Jarovníc sú po desaťročia, stáročia prítomné gény, a či regionálne vyžarovanie je také, že tam vznikajú krásne kresby, maľby. - Keď by niekto pred niekoľkými rokmi povedal, že študenti oboch škôl budú mať spoločnú výstavu tu, v Budapešti, to by som bol považoval trocha za také, čo by možno vyvolalo rozpaky, možno aj nepochopenie. Teraz sa stal zázrak - vidíme obrazy oboch škôl, vidíme, aké sú rozdielne, a predsa ako sa navzájom dopĺňajú. Som veľmi vďačný každému, kto vymyslel túto výstavu, realizoval ju a blahoželám, pretože exponáty sú veľmi krásne. Som presvedčený o tom, že nie som sám, kto má pocit, že takto sme spolu viac Európania - Maďari, Rómovia a Slováci, - povedal podpredseda slovenskej vlády.

Predseda Spoločnosti P. Szinyeiho Merse András M. Novák hneď v úvode svojho prejavu poznamenal, že závidí P. Csákymu, ako krásne hovorí po maďarsky. On osobne má už len meno slovenské... Renomovaný akademický maliar porovnal dve školy - jednu v centre dvojmiliónového hlavného mesta a druhú v štyritisícovej východoslovenskej dedinke. Vystavené obrazy ukazujú existenciu dvoch rozdielnych svetov. Budapeštianski študenti pod vedením svojho profesora R. Perlayho na hodinách výtvarnej výchovy a vo výtvarnom krúžku sa snažia pestovať dedičstvo P. Szinyeiho Merse. Študujú majstrove obrazy a pod dojmom poznaného kreslia ich kópie, do ktorých vkladajú svoje subjektívne vnímanie jeho tém, foriem a farieb. Kresby žiakov J. Sajka žnú úspechy po celom svete. Odráža sa v nich minulosť a súčasnosť jarovnickej rómskej komunity. Sú to diela nadaných detí, ktoré za odvážneho používania farieb zobrazujú svoje zážitky, túžby a nádeje. - Tieto dva svety sú tu, v Slovenskom inštitúte, jedným - spája ich totožnosť jedného priestoru a láska, láska k realizovaniu vizuálneho vyjadrenia sa, radosť z maľovania, - konštatoval umelec.

Pod vplyvom početných prejavov uznania a krásneho kultúrneho programu, o ktorý sa postarali speváci Milan Červeňák a Martin Kaleja spolu s tanečníkmi Stanislavom Kalejom, Tomášom Giňom, Martinom Kalejom a Bartolomejom Giňom, inak žiaci pána učiteľa Sajka, z ktorých viacerí sú aj výtvarne nadaní, sa prihovorila prítomným aj Anna Szinyeiová Merse. S dojatím sa poďakovala obom učiteľom za to, že sa vydali na hrboľatú, neľahkú cestu do Európy. V mene rodiny sa poďakovala za výstavu a poprosila pána Sajka a pána Kyjovského, aby kyticu, ktorú jej na vernisáži darovali predstavitelia budapeštianskej školy, položili v Jarovniciach na hrob jej pradeda ako pamiatku na tento večer. Komisárka Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR Katalin Kállaiová odovzdala obom školám knižné dary, ktoré obohatia ich knižnice.

Vernisáž výstavy, ktorú podporili Úrad vlády SR, Celoštátna rómska samospráva MR, Oddelenie rómskej kultúry Maďarského osvetového ústavu a Nadácia Gymnázia P. Szinyeiho Merse, pôsobila ako mostík do Európy. Nielen na pozvánke, ale aj v skutočnosti dorozumievacími jazykmi večera boli slovenčina, maďarčina, rómčina i angličtina. Nad spleťou národov a národností sa vznášala atmosféra úcty a porozumenia.

Dobročinná výstava bude v SI inštalovaná do 30. septembra a tí, ktorí si chcú obohatiť svoju zbierku obrazov a zároveň prispieť k tomu, aby deti z Jarovníc mali na čom a čím vytvárať nové hodnotné diela, si môžu vystavené exponáty zakúpiť.

Namiesto doslovu

Hostia z Jarovníc boli v Budapešti necelé štyri dni. Partnerská škola a SI pripravili pre deti pekný program, na ktorý budú iste dlho spomínať. Ale príjemné prekvapenie ich čakalo aj doma - správa o tom, že na 3. ročníku medzinárodnej detskej umeleckej súťaže v Bangladéši, do ktorej nominovali 13 910 prác z 34 krajín sveta, žiak 7. ročníka Vojtech Bílý získal bronzovú medailu. Diplomy získali aj Dušan Bílý a Lukáš Giňa. Pán učiteľ Sajko sa s nami prostredníctvom digitálnej fotografie podelil aj o ďalšiu správu - hneď po návrate domov pán starosta spolu s deťmi zašli na hrob P. Szinyeiho Merse, kde položili čerstvé kvety a kyticu umelcovej pravnučky.

Vlasta Zsákaiová Držíková

Po I. Haluškovom festivale vo Veňarci

Vyše 50 mís strapačiek

Najlepší kuchári prišli zo Slovenska na tohoročný prvý Haluškový festival do novohradského Veňarcu, ktorý sa uskutočnil v polovici septembra. Desaťčlenná porota - ktorej rady posilňovali aj riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová a šéfredaktor nášho týždenníka Imrich Fuhl - mala ťažkú úlohu, nakoniec predsa len vybrala spomedzi viac ako 50 vzoriek halušky pripravené družstvom z Vidiny.

Hlavnou akciou festivalu, ktorý organizoval Spolok novohradských a hevešských Slovákov, obecná a miestna slovenská samospráva bola súťaž vo varení strapačiek: tvarohových, bryndzových či kapustových, ale nechýbala ani ponuka tradičných jedál a jarmok s ľudovoumeleckými výrobkami, diskotéka, rôzne hry, možnosť previezť sa v koči, či navštíviť nedávno otvorenú výstavu krojovaných bábik.

Už od skorého rána sa schádzali účastníci prvého Haluškového festivalu. V obrovských nádobách pripravené zemiaky - ktoré si súťažiaci spolu s ostatnými prísadami museli priniesť, aby sa zachovala chuťová rôznorodosť - čakali na to, aby ich šikovné gazdinky postrúhali, zamiesili s múkou a uvarili. Takmer tridsať dvoj-, troj-, niekedy aj viacčlenných skupín usilovne pripravovalo halušky podľa receptúr svojich predkov. Ich prácu sledovalo obrovské množstvo záujemcov.

Musíme uznať, že na prvý festival vo varení strapačiek sa prišlo pozrieť pomerne veľa ľudí. Organizátori však mysleli aj na návštevníkov, ktorí by ťažko vydržali do uvarenia súťažných halušiek, a tak pripravili väčšie množstvo nášho tradičného jedla, ktoré predávali za symbolickú cenu: 200 forintov. Ak niekto nemal chuť na halušky, ten mohol ochutnať klobásu alebo iné špecialitky domácich bufetárov, alebo si mohol pochutnať na výbornom kozom syre, ktorý si bolo možné tak isto zakúpiť. Duševnú potravu ponúkal pohľad na krásne bábiky z kukuričného šúpolia. Na deti čakal malý kolotoč. Nechýbala ani muzika: do tanca a k dobrému obedu vyhrávala skupina Kóborzengő z Malého Kereša a veľký záujem bol o vystúpenie miestneho folklórneho súboru Rozmarín. Zvláštnym sprievodným podujatím by mohlo byť aj stretnutie Haluškovcov, teda ľudí s priezviskom Haluška, avšak do Veňarcu prišli iba dvaja.

Ako sme sa dozvedeli, halušky nesmú byť ani malé, ani veľké, príliš mäkké, nadmerne múčne, musia vyplávať na hladinu, slanina nesmie byť pripálená. Porota - ako každá - nemala ľahkú úlohu, veď si mala vybrať z vyše 50 vzoriek. Ako sme sa dozvedeli, našli sa všelijaké ochutenia: s tvarohom, bryndzou a kyslou či sladkou kapustou. Avšak porota ocenila skôr „tradičné“ chute a súťaž vo varení strapačiek vyhrala skupina zo Slovenska, z Vidiny. Bez ocenenia neostali ani ostatní účastníci: z množstva mimoriadnych cien sa ušlo každej skupine.

Účastníci festivalu prišli prevažne z okolitých Slovákmi obývaných osád, čo ani nie je čudné, veď ozajstné halušky sú tradičným slovenským jedlom. O tom, či sa podobná akcia uskutoční aj o rok, nás organizátori pred bilanciou nechceli informovať, my však veríme, že v druhú septembrovú sobotu sa zrodila vo Veňarci nová tradícia.

(ef)

Národnostný deň A. Grassalkovicha v Ečeri

Folklórny spolok Zelený veniec v spolupráci so Samosprávou obce Ečer a za podpory Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku (MNEKK) a Slovenskej samosprávy v Ečeri usporiadal 11. septembra piaty ročník Národnostného dňa A. Grassalkovicha.

Program sa začal v ečerskom kostole dvojjazyčnou svätou omšou na pamiatku grófa Antona Grassalkovicha, zakladateľa obce Ečer, ktorý dal postaviť tunajší chrám Boží (1740). Dvojjazyčnú omšu celebroval Zoltán Szalay, ktorý na konci bohoslužby pripomenul veriacim, aby si v záujme plynulejšej spolupráce do vianočných sviatkov zaobstarali slovenský modlitebník.

Po svätej omši nasledoval hodinový tanečný sprievod po uliciach obce. Do krojov odeté skupiny folkloristov sa zoradili a za sprievodu dychovky sa vydali na cestu. Vpredu pochodovala ečerská mládež, potom dospelí, ďalej Šárania, dychovka, Veľkotarčania, večéšski Nemci, Čorvášania, Kerepešania a Malotarčania. Kade prešli, ľudia vychádzali na chodníky kochať sa touto nekaždodennou pozoruhodnosťou. Po dlhej púti sprievod sa zastavil pred stanom, postavenom na dvore miestnej školy, v ktorom bolo dobre ozvučené javisko.

Účastníkov podujatia privítala podpredsedníčka CSS Etelka Rybová. Po nej sa obecenstvu prihovoril starosta Ečeru István Harazin. Osobitne privítal Čorvášanov (Békešská župa), ktorí prišli na podujatie po prvýkrát. V rámci „krátkej hodiny histórie“ si zaspomínal na život zakladateľa obce grófa A. Grassalkovicha, ktorý sa narodil roku 1694 pri Nitre. O Slovákoch, ktorých gróf v obci usadil, sa zmienil vedúci Folklórneho spolku Zelený veniec Csaba Aszódi. Zaspomínal si na predkov dnešných Ečerčanov. Ako povedal: „Zakladajúcemu pokoleniu tu bolo veľmi ťažko, aj druhé bolo ešte chudobné, až tretie malo lepší život… Naši predkovia sa postupne vzmáhali, vytvorili si tradície, ktoré si dodnes pestujeme a verne zachovávame. Aj z tohto dôvodu už po piaty raz organizujeme toto veľkolepé stretnutie." Keďže dlhé majú byť klobásy, a nie reči, vyzval prítomných, aby si pozreli ukážku zo spomenutých tradícií.

Kultúrny program sa začal vystúpením škôlkárov a menších žiakov, členov spolku Zelený veniec. Potom sa postupne predstavili Ľudová spevácka skupina Venčok z Veľkej Tarče, Nemecký národnostný tanečný spolok z Večéšu, dôchodcovia spolku Zelený veniec, Ochrancovia tradícií z Čorvášu, mládežnícka skupina spolku Zelený veniec, ľudová skupina Rozmarín zo Šáre, malotarčiansky tanečný súbor Panónia a Páví krúžok z Kerepešu.

Piaty ročník Národnostného dňa A. Grassalkovicha uzatvorila večera a tanečná zábava.

Zlatko Papuček

Hrozby srbskej menšine

Srbská celoštátna samospráva (SCS) podala oznámenie Riaditeľstvu policajného zboru hlavného mesta Budapešti. Dôvodom sú výhražné listy a letáky, adresované srbskej menšine v Maďarsku. V jednom z týchto listov možno čítať: „Nech zhnijú všetci Srbi! Všetkým vyrežeme črevá, od nemluvniat po starcov! Vojvodina patrí a bude patriť Maďarom!" Predsedníčka SCS Milica Pavlovová zdôraznila vo vyhlásení MTI, že srbská pospolitosť v Maďarsku s poľutovaním sleduje udalosti vo Vojvodine a považuje za neprijateľné, aby osoby ktorejkoľvek národnosti utrpeli ujmu za svoju národnú príslušnosť. M. Pavlovová považuje za dôležité, aby sa vzťahy Maďarska a Srbska a Čiernej Hory vyvíjali i naďalej pozitívne.

Slováci v Békešskej župe

Vo svetle štatistiky

Štatistické údaje a ich analýza síce nepatrí k najatraktívnejším čitateľským žánrom, zato pri poznávaní realít teórie a praxe majú nesporný a často rozhodujúci význam. To platí vo zvýšenej miere vo výskume a poznávaní situácie slovenskej menšiny v Maďarsku, resp. v jednotlivých oblastiach krajiny. Demografickou situáciou slovenskej populácie v Békešskej župe sa zaoberá publikácia A szlovák népesség főbb demográfiai jellemzői, ktorú vydal Ústredný štatistický úrad so správou v Békešskej župe. Jej autormi sú pracovníci Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Anna Divičanová, Ján Gomboš, A. Hornoková Uhrinová a Ondrej Krupa.

Údaje, čísla a grafikony, ktoré publikácia uvádza, nesporne svedčia prinajmenšom o tom - ako to ostatne ukázali aj výsledky posledného sčítania ľudu, - že čoraz vyšší je počet osôb, ktoré sa hlásia k maďarčine ako k materinskému jazyku a čoraz menej je príslušníkov slovenskej menšiny, ktorí používajú materinský jazyk.

V rokoch 1880 - 1930 počet príslušníkov slovenskej národnosti v Uhorsku resp. Maďarsku sa znížil z 213 na 104 tisíc, teda o celú polovicu, a v posledných sedemdesiatich rokoch drasticky klesol na necelých 12 000. Ešte v rokoch 1910 - 1941 počet slovenského obyvateľstva Békešskej župy klesol o 30 tisíc osôb a počas výmeny obyvateľstva sa tu prihlásilo na vysťahovanie takmer 25 000 osôb. Napriek týmto nepriaznivým zmenám v župe, ktorá sa právom považuje za tuzemskú "kolísku Slovákov", dodnes žije 30 percent slovenského obyvateľstva celej krajiny a v porovnaní s celkovým počtom obyvateľstva predstavuje 1,3 percenta. V dvoch mestách, Békešskej Čabe a Slovenskom Komlóši, sa koncentruje približne 60 percent slovenskej populácie župy.

Menej povzbudzujúca je situácia pokiaľ ide o znalosť slovenčiny. Tabuľky nám prezrádzajú, že za posledné štyri desaťročia počet osôb používajúcich slovenčinu na úrovni materčiny poklesol na jednu pätinu (!), zatiaľ čo počet osôb používajúcich slovenčinu ako druhý jazyk na jednu tretinu. Slovenská populácia teda nepochybne starne aj napriek tomu, že slovenčina, - vďaka výučbe a iným faktorom - naďalej prežíva.

Pozoruhodné sú aj ďalšie demografické údaje. Napríklad v porovnaní s celoštátnym priemerom, Slováci uzavierajú pomerne viac manželstiev a tiež sa menej rozvádzajú. Zaujímavé je zistenie, že pokiaľ ide o úroveň vzdelanosti, počtom stredoškolských vysvedčení a vysokoškolských diplomov ženy vedú pred "silnejším" pohlavím.

Publikácia uvádza aj ukazovatele, týkajúce sa hospodárskej činnosti, bytovej situácie a okolností bývania, náboženskej príslušnosti, ako aj prehľad osvetovej aktivity, keďže aj v tomto prípade čísla samy osebe nepovedia všetko to, čo je v ich pozadí. Vzhľadom na to, že ide o explicitne slovenskú tému (i región) snáď by nebolo bývalo na škodu, keby redaktori tejto potrebnej knižky boli pamätali na stručné resumé v materinskom jazyku.

(kni)

Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe

Prehliadka priemyselného umenia

Výstavu štyroch umelcov otvorila v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe jeho riaditeľka Anna Ištvánová. V rámci vernisáže odzneli slovenské a maďarské piesne s citarovým sprievodom Ildiky Očovskej. A. Ištvánová v úvodnom slove vyzdvihla význam pestovanie tradičnej kultúry. Toto poslanie si uvedomujú aj vystavujúci umelci: Manželia Ladislav a Rózsa Ibolya Hudecovci, ktorí predstavujú svoje keramické a hrnčiarske práce, Zoltán Bács, inak pochádzajúci zo Sedmohradska, so svojimi emailami a predmetmi z kovu a napokon Ferenc Kádár, ktorého etnografické pohľadnice zvečňujú ovzdušie starodávnych fotografií. V dielach manželov Hudecovcov sa odrážajú motívy gemerskej keramiky, ktoré objavili aj návštevníci ich početných výstav na Slovensku. Z. Bácsa inšpirovali motívy maďarského ľudového umenia a nemožno ponechať bez povšimnutia ani jeho šperky, zhotovené z kovu a kameňa. Rozsiahla kolekcia pohľadníc F. Kádára je výsledkom zberateľskej práce, na ktorej sa podieľali členovia Slovenského klubu a nepochybne predstavuje neuveriteľnú hodnotu nielen pre zberateľa.

(va-ok)

Diela J. Adamika v čabianskej galérii

Výpoveď o kráse a láske

To prvé, čo si všimneme na výstave Jána Juraja Adamika, je tvorcova láska k prírode, no nemenej aj radosť nad jej stavebnými súčasťami. Vystavovateľ je pozorovací typ a tak okrem prírodnej krásy vidí veľa zaujímavého aj v starodávnych uličkách a budovách. Inak maliar J. J. Adamik pracuje ako inžinier na Inšpektoráte ochrany prírody kerešskej oblasti.

V hale čabianskeho hotela Fiume inštalovali štrnásť jeho obrazov. Podľa slov generálneho riaditeľa podniku Martina Vozára táto elegantná budova by mala trvalo slúžiť poskytovaniu kultúrnych zážitkov. Na vernisáž, ktorej hlavným aktérom boli Adamikove obrazy, sa zišlo na päťdesiat návštevníkov. Na prestretých stoloch šampanské a pagáčiky podľa slovenského receptu.

K obrazom, ktoré tu umelec vystavoval už pred dvomi rokmi, tentoraz pribudli ďalšie, namaľované iba prednedávnom: Chlapec na rybolove na pobreží Korfu a Rybársky čln pri Messonghi s jasnomodrým morom, trblietavým slnečným jasom na vodnej mase a stromoradím na pobreží. Dojímavo pôsobí obraz Kláštor; akoby sme tam počuli nábožne znejúce spevy, atraktívne sú aj diela Stromoradie v zime a Stromy na jeseň.

M. Vozár na vernisáži výstižne poznamenal: "Ten, kto uchopí do ruky štetec, chce namaľovať najdôležitejšie veci na svete." A čo sú podľa nášho umelca tie najdôležitejšie veci? Krása a láska. Obidvoje sa vyskytuje na jeho obrazoch, dokonca aj dávne čabianske slovenské rozprávky, ktoré počul v detstve. "Od starého otca" - ako hovorí -, on je mi vzorom aj dnes."

(sass-k)

Klobásový festival tradične

Pestrý výber podujatí, odborné a ukážkové akcie, súťaže, ochutnávky a kultúrny program ponúkajú aj v tomto roku organizátori Festivalu čabianskej klobásy 2004, ktorý sa bude konať v dňoch 21. až 24. októbra a ktorého slávnostné otvorenie bude v areáli mestskej športovej haly v Békešskej Čabe.

Ako vyplýva z predbežného programu, hneď prvý deň (21. októbra) usporiadajú ukážkovú zabíjačku a prípravu jedál spojenú s besedou so známymi osobnosťami na tému "Ja takto pripravujem klobásu", losovanie tomboly Čabianskeho klobásového klubu a koncert Benkó Dixieland Band.

22. októbra budú v príprave zabíjačkových jedál a v prestieraní súťažiť mladí. Opäť vystúpia hudobné skupiny, vrátane folklórnych súborov a v stane vínnej zábavy sa uskutoční dražba vín a klobás.

23. októbra po promenádnom koncerte a vystúpení folklórneho súboru Békés sa začne celoštátna súťaž v lúštení krížoviek. V popoludňajších hodinách sa odohrá na javisku finále súťaže suchých údených klobás, po ktorom vystúpia folklórny súbor zo Slovenska a husľový virtuóz Edvin Marton.

V posledný deň, 24. októbra, sa rozprúdi zábavný program sponzorovaný Celoštátnym združením sporiteľských družstiev Békešskej župy. Počas priebehu festivalu v pohostinských stánkoch bude znieť zábavná hudba a programy prebiehajúce v Športovej hale návštevníci môžu sledovať pomocou videoprojektoru. Výstavy a jarmok sú otvorené denne od 11. do 19. hod. Desať reštaurácií ponúkne hosťom najlepšie čabianske zakáľačkové jedlá.

Nasledujúci Festival čabianskej klobásy sa bude konať opäť v dňoch 21. - 24. októbra 2005 a zorganizuje ho Csabai Rendezvényiroda.

(k)

Skúška z dopravných predpisov - počítačom

Vedecké dopravné združenie Békešskej župy usporiadalo svoju zvyčajnú tlačovú konferenciu - tentoraz na trochu nezvyčajnom mieste: v budove dopravného inšpektorátu v Békešskej Čabe. Predseda združenia A. Szeberényi mal na to dobrý dôvod - tu totiž predviedli novinárom počítačový systém na skúšky z dopravných predpisov, ktorý uvedú do prevádzky 27. septembra.

Účastníci tlačovky si mohli vlastnoručne vyskúšať pripravené testy, aj keď nie vždy a hneď úspešne. Zhodli sa však v tom, že komplex 12 otázok s obrazovými ilustráciami je optimálne použiteľný. Značná prednosť systému spočíva v tom, že hneď hodnotí výsledky textu a že súčasne skúša 15 účastníkov. Riaditeľ inšpektorátu Gy. Dobókői povedal, že v prvom polroku 2003 uskutočnili 4 931, kým v tom istom období tohto roku 6 164 skúšok.

O príprave 32. Cestných dní, ktoré v dňoch 8. až 10. septembra usporiadali v Békešskej Čabe a Gyule, informoval riaditeľ cestnej údržby Gy. Vantora. Na podujatia, ktoré sa konalo v čabianskej športovej hale, prišlo 700 účastníkov. Na konferencii prebiehajúcej v prvý deň odovzdali viaceré vyznamenania a odborné ocenenia.

V Békešskej Čabe usporiadajú 8. októbra už tradičný "Deň osvetlenia", ktorého cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na bezpečnejšiu premávku cyklistov.

(v-k)

Na Sarvaši so slivkami

Menšiu plochu a skromnejší rozpočet nepocítili tisícky návštevníkov slivkového festivalu v Sarvaši. Na VII. slivkových dňoch, ktoré sa konali 10. a 11. septembra, bolo aj tentokrát všetko, čo v predošlých rokoch. V prvom rade slivky, vo všetkých variáciách: surové, sušené, zapečené do zákuskov, uvarené v knedliach a, samozrejme, vo forme lekváru.

Primátor mesta Mihály Babák sa tiež prezliekol za kuchára, a ponúkal hostí rôznymi lahôdkami. Na utratenie peňazí mal možnosť každý, pričom je potešiteľné, že na akcii nepredávali nevkusné tovary. Mohli sme sa kochať v pekných keramických nádobách, drevených hračkách, ale videli sme aj kvalitné práce hrnčiarov a košikárov.

Medzitým sa na javisku striedali rôzne programy, ktoré ponúkali zábavu pre každú vekovú skupinu. V piatok vyhrávala miestna dychovka, po nej nasledovali produkcie humoristu Zoltána Maksu a speváka Tamása Hevesiho, nuž a neodmysliteľná ľudová veselica. Sobotné programy rozbehla tiež miestna dychovka, po ktorej potešili návštevníkov mažoretky z Kondorošu a dychovky z Pécelu a Orošházy. Najmenší sa mohli zatúlať do sveta bábkového divadla, stredná generácia sa zabávala na koncertoch známych maďarských spevákov a pre starších bola určená nostalgická diskotéka.

Aj v tomto roku sa konala súťaž páleniek, a to v dvoch kategóriách. Zvlášť hodnotila porota vzorky slivovice a zvlášť destilátov z iného ovocia. V kategórii iných páleniek skončili na treťom mieste István Trabach a Ferenc Altman. I. Trabach získal aj druhú cenu a najlepšiu ovocnú pálenku priniesol do súťaže Tamás Pakai. V kategórii slivovice si odniesol bronzovú medailu Tivadar Kunos, o druhé miesto sa podelili István Vozár, Gábor Magyar a János Demcsák a zlatú medailu získal Pál Klimaj.

Aj keď Sarvašania nedostali na siedmy slivkový festival žiadnu podporu, v hanbe nezostali, dvojdňová akcia sa vydarila.

(aszm)

Slivková sobota v Kétbodonyi

Už druhýkrát usporiadali v Kétbodonyi (Novohradská župa) slivkovú sobotu za účasti 3 000 návštevníkov. Na tento doslova gastronomický festival prišli hostia zo štrnástich obcí (Terany, Legínd, Veňarec a i.), ktorí okrem varenia lekváru pripravili 124 tisíc knedlí, niekoľko mís pirohov, slížov a ďalších lahôdok.

Z pilíšskych obcí

Senváclav

Dňa pilíšskych Slovákov v Huti sa zúčastnilo na 60 obyvateľov Senváclavu. Zlatým klincom podujatia bola súťaž drevorubačov, v ktorej sa mala osvedčiť zručnosť súťažiacich. Od septembra t. r. sa začalo vyučovanie v škôlke Waldorf a zároveň bola obnovená aj materská škola prevádzkovaná samosprávou. Leví podiel na renovačných prácach majú rodičia detí.

Čobánka

Miestna rómska, nemecká, srbská a slovenská samospráva usporiadali v týchto dňoch v Spoločenskom dome tradičný Národnostný deň, v rámci ktorého vystúpili folklórne skupiny z Čobánky a okolia.

Mlynky

Púť pri príležitosti sviatku zvelebovania Svätého kríža usporiadali v pilíšskych Mlynkoch. Na slávnostnú svätú omšu v rímskokatolíckom kostole prišli aj pútnici z Budapešti. V tomto kostole sa 19. septembra konala slovenská svätá omša, priebeh ktorej mohli sledovať aj poslucháči Maďarského katolíckeho rozhlasu.

Zrnká z Čabasabadi

Časopis Slovenskej samosprávy v Čabasabadi Zrnko - Magocska informuje o zasadnutí poslaneckého zboru menšinovej samosprávy, ktoré prerokovalo a schválilo hospodárenie samosprávy v 1. polroku 2004. Z časopisu sa ďalej dozvedáme, že slovenská samospráva vypísala súťaž v kreslení pre deti v troch vekových kategóriách (škôlkári, nižšie a vyššie ročníky základnej školy). Kresby zaslané do súťaže budú vystavené v rámci Jesenného kultúrneho dňa, ktorý sa uskutoční v októbri.

O možnostiach podnikania na Slovensku

Reformy lákajú investorov

O možnostiach investovania a podnikania na Slovensku usporiadali v polovici septembra maďarská investičná agentúra ITD Hungary a Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) konferenciu v Budapešti. Stretnutia sa zúčastnilo skoro sto podnikateľských subjektov, zástupcovia samospráv a štátnej správy.

Ako povedal vo svojom úvodnom prejave zástupca štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí MR István Major, vstupom našich štátov do Európskej únie sa vytvoril nový systém podmienok pre spoluprácu, pričom dôležitú úlohu zohrávajú malé a stredné podnikania.

Po ňom prevzala slovo štátna tajomníčka Ministerstva hospodárstva SR Eva Šimková, ktorá sa vo svojej prednáške zamerala na zmeny v investičnom a podnikateľskom prostredí našej materskej krajiny. Ako povedala, daňová reforma, platná od začiatku tohto roka, zaviedla jednotnú sadzbu daní na 19 %. Pripomenula, že znížením sadzby ostáva podnikateľským subjektom viacej disponovateľných zdrojov, čomu napomáha aj nezdaňovanie dividend. Hoci v systéme registrácie podnikov má ešte SR nedostatky, ale úpravou Obchodného zákonníka sa dá založiť firma do dvoch týždňov.

Slovenská vláda poskytuje sústavu investičných stimulov pre strategických investorov, avšak iba v rámci platných noriem. Takéto investičné stimuly sú napríklad daňová úľava, granty a dotácie na vytvorenie nových pracovných miest a na vzdelávanie pracovníkov, stimuly v oblasti infraštruktúry, spoluúčasť na investícii hostiteľskej krajiny a v neposlednom rade dôchodková reforma a reforma zdravotníctva. Hoci tieto dve naposledy spomenuté témy nesúvisia priamo s investičnými snahami, ale s pracovníkmi áno, preto môžu byť dôležité. Cieľom dôchodkovej reformy je vytvorenie tzv. dôchodkového fondu, ktorý by sa stal súčasťou investícií. Medzi možné oblasti spolupráce maďarských a slovenských podnikateľov menovala E. Šimková výstavbu dopravných a energetických systémov, cestovný ruch a aplikovaný výskum. Za negatíva označila prílišnú regionalitu slovenského hospodárstva a vysokú nezamestnanosť. Preto medzi prvoradé úlohy zahŕňala výstavbu diaľničnej siete na severe a rýchlostnej cestnej komunikácie na južnej časti krajiny. Štátna tajomníčka pripomenula, že MR a SR by mohli spolu smerovať na východ.

Maďarský vývoz na Slovensko vzrástol vlani o 40 %, v posledných piatich rokoch sa vzájomná výmena tovaru zdvojnásobila, Maďarsko sa takto stalo siedmym najväčším investorom v našej materskej krajine v prvých šiestich mesiacoch tohto roku. Dovoz do Maďarska stúpol vlani o 14,1 % a dosiahol hodnotu 822,2 milióna eur, v prepočte 33 miliárd Sk.

Účastníci konferencia mali možnosť konzultovať s odborníkmi z obchodných zastupiteľstiev a ministerstiev.

(ef)

108. Medzinárodný veľtrh v Budapešti

Skoro osemsto (presne 790) vystavovateľov zo sedemnástich krajín chcelo ukázať publiku, ktoré navštívilo od 11. do 19. septembra areál 108. jesenného veľtrhu, svoje produkty. Hlavnú cenu Medzinárodného veľtrhu v Budapešti získal vysávač na roztoče, kolekcia Bachus keramickej dielne v Hollóháze, kolekcia Jar keramickej dielne Zsolnay a papierové okenné kresby firmy Mariann-Kreativ.

Ústrednou témou veľtrhu bolo tento rok založenie domácnosti: či ide o kúpu nehnuteľnosti alebo o zariadenie starého domu, resp. o kúpu klimatizačného zariadenia. Ako každý rok, aj teraz mohli získať zákazníci kupujúci priamo na mieste značné zľavy. Záujemci sa mohli na vlastné oči presvedčiť, že keramiku vo firme Zsolnay maľujú naozaj ručne. Vo výstavných priestoroch si mohli overiť napr. kvalitu nábytku.

V tom istom čase usporiadali v areáli Hungexpo veľtrh informačnej technológie a telekomunikácie Informarket, veľtrh zábavnej elektroniky a autohifi Intersound, veľtrh s nehnuteľnosťami Ingatlanexpo a stretnutie maďarských podnikateľov spoza hraníc. V rámci Infomarketu dali návštevníkom k dispozícii 150 počítačov a hracích konzolov, na ktorých mohli vyskúšať najnovšie videohry, alebo mohli využívať služby internetu.

Budapeštiansky veľtrh sa aj v tomto roku zaoberal s deťmi: či išlo o programy, ktoré organizátori pripravili zvlášť pre ne, alebo o „úschovňu“ detí, kde dávali pozor na malých návštevníkov, kým si ich rodičia pozerali vystavené exponáty.

(ef)

Investori zo SR do Vojvodiny

Na ekonomický rozvoj Vojvodiny v najbližších troch rokoch sa zameriava projekt Slovenskej ratingovej agentúry, o ktorom nedávno rokoval v Bratislave jej predstaviteľ A. Spišiak s predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej menšiny A. Tomanovou - Makanovou. Podľa slov A. Spišiaka cieľom spomenutého projektu je v prvej fáze vypracovanie súboru materiálov o možnostiach rozvoja v regióne. V druhej fáze by sa mala vypracovať mapa investícií, v podstate zoznam miest, pozemkov a nepoužívaných budov, ktorý by mal obsahovať údaje o súčasnom stave objektov. Tretím krokom by podľa projektu mala byť štúdia o realizácii investorských zámerov. Agentúra už vypracovala projekty, ktoré sa budú realizovať v obciach Báčsky Petrovec a Kovačica. Národnostná rada slovenskej menšiny je pripravená spolupracovať na týchto projektoch, ktoré môžu prispieť nielen k zveľadeniu slovenského obyvateľstva, ale aj obyvateľstva Vojvodiny vôbec.

Michalovce - druhé srdce Zemplína

Vedeli ste, že Zemplín má dve srdcia? - Odznelo to ešte vo februári r. 2004 na dobročinnom plese Nadácie za deti Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), keď sa úvodného príhovoru na ňom ujali primátori miest Michalovce a Nové Mesto pod Šiatrom. Za slovenské srdce Zemplína Ing. Jozef Bobík považuje Michalovce a Peter Szamosvölgyi nemôže argumentovať inak, ako svojmu mestu pridať prívlastok srdce maďarského Zemplína. Často ho nazýva i hlavným mestom Zemplína.

Úlohou pre primátorov tak ostáva zladiť tlkot týchto sŕdc. Jednou z možností bola účasť folklórnych súborov na 35. ročníku tradičného Zemplínskeho jarmoku a 35. Zemplínskych slávnostiach v Michalovciach. Potom, čo si Michalovce nedávno pripomenuli 760. výročie prvej písomnej zmienky svojej existencie, mesto usporiadalo veľkolepé stretnutie tanečníkov z jeho družobných miest a neďalekých obcí. Oslavy sa niesli v duchu zachovávania zemplínskych tradícií a ich program obsahoval veľa sprievodných akcií. V uliciach od hlavného námestia sa rozložili jarmočníci s vlastnoručne vyrobenými umeleckými výrobkami.

V záverečný deň slávnostného galaprogramu sa na javisku Mestského kultúrneho strediska vystriedalo päť detských folklórnych súborov a štyri dospelé. Tri úvodné bloky vystupujúcich súborov spestrili deti z miestneho Zemplínika a Zemplínčeka, ďalej dievčatá, zvinuté do Klásku z Malých Raškoviec, ako aj Vánok z Veľkých Kapušian. Nechýbali ani žiaci zo Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom. Ich tanečný súbor sa volá, ako inak, Zemplínčatá. Organizátorka celého podujatia, riaditeľka MsKS PhDr. Milada Tomková mohla byť spokojná so splnením výzvy pre účastníkov. V pozvánke totiž stálo, aby upevňovali duch Zemplína. Veď kto iný by sa vernejšie hlásil k zemplínskym tradíciám ak nie súbor krstený menom Zemplínčatá.

Vystúpenia dospelých tanečníkov ešte viac povzniesli náladu divákov. Medzi prvými vystúpila známa Hegyalja z Nového Mesta pod Šiatrom. Po nej poľský súbor z Jaroslawle a španielska tanečná skupina z Villa Real. Popoludňajšie vystúpenie uzavrel domáci súbor Zemplín.

Tlkot dvoch sŕdc Zemplína sa tak nielenže zladil, ale sa rozprúdil v harmonickom rytme členských krajín Európskej únie s odkazom zachovania dobrých stykov a priateľských kontaktov.

(jk)

Nakrátko

Nový veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš by mal prísť do Budapešti začiatkom októbra. Dovtedy ho čaká prezentácia v zahraničnom výbore parlamentu a pokračovanie vo výučbe maďarčiny. Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) na rozdiel od britského či amerického výučbu jazyka v krajine budúceho pôsobenia diplomata nezabezpečuje. "Učiteľa ani učiteľku maďarčiny sme pánovi Migašovi neplatili. On je dostatočne lingvisticky fundovaný, aby sa základy maďarčiny naučil sám," povedal Kukan. Migaša podľa Kukana nečakajú v Budapešti žiadne mimoriadne problémy, v našich vzťahoch nevidí teraz nič dramatické. 47-ročný diplomat obsadí stoličku veľvyslanca, ktorá bola voľná dva roky. Hovorí anglicky, nemecky, rusky, švédsky a poľsky.

X X X

Ministri zahraničných vecí EÚ na žiadosť Maďarska prerokovali problém fyzických útokov na príslušníkov maďarskej menšiny v srbskej provincii Vojvodina. Ide o prvé rokovanie o tejto otázke na vysokej medzinárodnej úrovni. Problém maďarskej menšiny však nie je zaradený do oficiálneho programu zasadnutia a nie je jasné, či ministri vydajú k situácii vo Vojvodine spoločné stanovisko. Podľa diplomatických zdrojov únia útoky na Maďarov rozhodne odsudzuje, Brusel by ale bol najradšej, keby problém vo Vojvodine riešili priamo vlády v Belehrade a Budapešti.

X X X

Maďarská vláda prijala návrh novely ústavy, ktorá vytvára podmienky pre zrušenie povinnej vojenskej služby a pre prechod k dobrovoľným ozbrojeným silám. Po rokovaní kabinetu to v Budapešti oznámil minister obrany Ferenc Juhász. Ak by v zákonodarnom zbore návrh kabinetu neprešiel, potom by procedúra odvodov zostala, ale povolávací rozkaz by branci už nedostali, dodal Juhász, podľa ktorého by však takýto stav zaťažoval štátnu pokladňu takmer 50-miliónovou čiastkou.

X X X

Maďarský parlament jednohlasne schválil vypísanie referenda o dvojitom občianstve pre príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich v susedných krajinách. Výsledok referenda bude pre vládu záväzný. Celoštátny volebný výbor už pred časom uznal platnosť viac ako 200-tisíc podpisov pod petíciou požadujúcou plebiscit na túto tému. Ľudové hlasovanie inicioval Svetový zväz Maďarov. Občianstvo by podľa zväzu mali dostať všetci menšinoví Maďari, ktorí svoju národnosť preukážu maďarským preukazom, udeľovaným podľa krajanského zákona, alebo inými spôsobmi, ktoré by mal definovať budúci ústavný zákon. Dvojité občianstvo už dlhšie požadujú strany maďarských menšín najmä v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine, ale aj domáca opozícia. Veľká väčšina sedmohradských Maďarov súhlasí s udelením dvojitého občianstva. Mnohí z nich by sa podľa prieskumov po prijatí občianstva vysťahovali do Maďarska, vyhlásil predseda Demokratického zväzu rumunských Maďarov Béla Markó.

X X X

Výmena informácií o Úrade špeciálneho prokurátora bola hlavnou témou prvého oficiálneho stretnutia generálneho prokurátora Dobroslava Trnku s jeho maďarským rezortným partnerom Péterom Poltom. Ako uviedol P. Polt, obdobný úrad funguje v Maďarskej republike tri roky a jeho výsledky sú veľmi dobré. "Objasnenosť prípadov veľmi stúpla," vyhlásil. Slovenská prokuratúra určite využije maďarské skúsenosti s úradom špeciálneho prokurátora“, povedal Trnka. Uviedol, že obe strany nemajú žiadne problémy, ktoré by museli riešiť na úrovni generálnych prokurátorov.

X X X

Maďarsko poskytlo dosiaľ Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne podporu v celkovej výške 2,2 miliardy forintov. Táto suma bola poskytnutá čiastočne na investície, čiastočne na podporu detašovaných pracovísk maďarských univerzít v Komárne a najnovšie na priamu podporu samotnej univerzity. Uviedol to minister školstva Maďarskej republiky Bálint Magyar. Doplnil, že na tomto procese sa zúčastňovalo viacero ministerstiev MR, naposledy rezort informatiky. "Samozrejme, aj v budúcnosti bude podpora, avšak podstatným predsa len je, že ide o štátnu univerzitu, ktorá dostane štátnu podporu na Slovensku a maďarská podpora bude doplnkovou podporou, ktorá napomôže jej fungovanie," povedal Magyar. Slová maďarského ministra potvrdil aj podpredseda NR SR Béla Bugár.

X X X

Maďarský prezident Ferenc Mádl uskutočnil trojdňovú oficiálnu návštevu Srbska a Čiernej Hory (SČH). V Belehrade ho privítal prezident SČH Svetozar Marovič. Ide o prvú cestu maďarskej hlavy štátu do Belehradu od pádu Miloševičovho režimu. Mádlovu cestu zatienila pokračujúca séria incidentov namierených proti príslušníkom menšín vo Vojvodine. Podľa slov Mádla Srbsko a Čierna Hora je mimoriadne dôležitým partnerom Maďarska a je kľúčovou krajinou z pohľadu stability regiónu. Vyjadril nádej, že kým Maďarsko sa pripojí k schengenskému systému, SČH už nebude na listine krajín, ktoré majú vízovú povinnosť voči Európskej únii. Mádl sa stretol so srbským prezidentom Borisom Tadičom, premiérom Vojislavom Koštunicom a vystúpil s prednáškou na Belehradskej univerzite.

X X X

Maďarská polícia oznámila, že zadržala Dianu Bácsfiovú, šéfku maďarských neofašistov, takzvaných hungaristov. Jej výroky na verejných zhromaždeniach a pre médiá podľa polície "podnecujú nenávisť proti národnej, národnostnej alebo náboženskej skupine". Hrozí jej trest tri roky väzenia. Bácsfiovej Skupina maďarskej budúcnosti na seba upozornila v júni, keď vylepovala plagáty so šípovými krížmi, symbolom maďarských fašistov počas druhej svetovej vojny. K odkazu šípových krížov a ich vodcu Ferenca Szálasiho sa skupina jednoznačne hlási.

x x x

Pôsobenie politiky na jednotlivca v postkomunistických štátoch strednej Európy predstaví výstava dlhodobého projektu s názvom Hot Destination / Marginal Destiny v trnavskej Synagóge, Centre súčasného umenia. Do 14. novembra sa v Trnave predstaví deväť umelcov a umeleckých zoskupení z rôznych krajín strednej Európy. Eva Filová (SR), József R. Juhász (SR), František Kowolowski (ČR), Little Warsaw (Maďarsko), Michal Moravčík (SR), Eva Mráziková & Martin Mrázik (ČR), Reinigungsgesellschaft (Nemecko) a Slaven Tolj (Chorvátsko) sa v svojej tvorbe sústreďujú na politiku a jej vplyv na súkromný i na verejný život človeka. V divákovi sa snažia vyvolať pocity neistoty a tým zároveň upozorňujú na zložitosť dnešnej meniacej sa spoločnosti. Cieľom dlhodobého projektu Hot Destination / Marginal Destiny je zmapovať súčasnú výtvarnú tvorbu v stredoeurópskych postkomunistických krajinách. Projekt pozostáva zo série na seba nadväzujúcich výstav v popredných kultúrnych inštitúciách na Slovensku, v Českej republike, Chorvátsku, Maďarsku a v Nemecku. Jeho súčasťou bude v roku 2006 vydanie publikácie, ktorá zachytí jednotlivé výstavy a situáciu súčasného výtvarného umenia v regióne strednej Európy.

x x x

Štrnásty ročník Bábkarskej Bystrice odštartovalo v polovici septembra detské predstavenie prešovského Babadla. Počas šiestich festivalových dní ponúkli organizátori deťom i dospelým jedinečnú príležitosť na jednom mieste a v jednom čase vidieť špičkové bábkovo-divadelné produkcie v podaní 23 významných zoskupení zo Slovenska, Čiech, Poľska, Maďarska, USA a Francúzska. Po prvý raz sa na festivale predstavilo Centrum bábkového umenia z Atlanty v USA. Je to výsledok spolupráce banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí (BDNR) s veľvyslanectvom USA. Hoci s francúzskymi divadelníkmi Banskobystričania spolupracujú už dlhšie, Arketal Cannes prišli na prehliadku tiež prvý raz. Festival, ktorý bol doteraz nesúťažný, sa jeho organizátori rozhodli spestriť cenami. Cenu diváka v garancii Banskobystrického samosprávneho kraja udelia návštevníci. Cena Henryka Jurkowského, určená umelcom alebo divadlám z krajín V4, je v garancii Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý festival významne podporuje. Haštericu získa slovenský umelec za tvorivý čin v slovenskom bábkovom divadle.

x x x

Pri príležitosti 140. výročia narodenia maliara Ferdinanda Katonu vydala Tatranská galéria v Poprade monografickú publikáciu Ferdinand Katona (1864-1932). Publikácia je výsledkom vedecko-výskumnej práce pracovníkov Tatranskej galérie a spolupráce viacerých kultúrnych inštitúcií na Slovensku a v Maďarsku. Nová publikácia obsahuje odborné teoretické štúdie, výber z dobovej tlače a rozsiahlu farebnú obrazovú prílohu. Reprodukovaných 98 diel pochádza zo zbierok slovenských galérií a múzeí, zbierky Maďarskej národnej galérie v Budapešti a zo súkromných zbierok, informovala riaditeľka TG Anna Ondrušeková. Ferdinand Katona sa narodil v Spišskej Starej Vsi, neskôr žil v Kežmarku. Ako 16-ročný sa zoznámil s Ladislavom Medňanským, ktorý sa stal jeho prvým učiteľom. Katona študoval v Maďarsku a Francúzsku, podnikol študijné cesty do Anglicka, Holandska, Belgicka a Ruska. Od roku 1895 žil a tvoril v Budapešti, na Spiš a do Tatier sa však neustále vracal. Tvorba F. Katonu je roztrúsená po celom svete. Niektoré jeho diela môžu vidieť návštevníci kaštieľa v Strážkach, ale v týchto dňoch aj vo výstavných priestoroch Tatranskej galérie.

x x x

Predaj štátneho 25-percentného podielu v najväčšej maďarskej farmaceutickej spoločnosti Richter Gedeon prostredníctvom vymeniteľného dlhopisu sa stretol so značným záujmom. Dlhopis v hodnote 640 mil. eur, ktorý predstavuje jednu z posledných veľkých privatizácií v krajine, zaujal mnohých, od fondov s fixným ziskom po fondy spravujúce majetok. Dlhopis, splatný v roku 2009, ponúka štát s kupónovým výnosom 1 % a výnosom do splatnosti od 2,75 % do 3,25 %. Maďarská štátna privatizačná agentúra už skôr uviedla, že namiesto akcií spoločnosti Richter predá vymeniteľný dlhopis, aby tak znížila negatívny dopad z novej emisie akcií na akcie spoločnosti Richter.

x x x

Spoločná európska mena euro bude musieť byť podľa najnovšej dohody zástupcov európskych vlád označovaná rovnako vo všetkých členských krajinách Európskej únie (EÚ). Ministri Maďarska, Litvy a Lotyšska upozornili na problém na stretnutí ministrov financií EÚ. Slovinci namiesto označenia euro používajú evro, Lotyši eiro a v niektorých krajinách východnej Európy sa používa označenie euria. „Boli sme prekvapení, že takýto problém vôbec existuje, ale už sme ho vyriešili. Výnimku dostanú krajiny s inou abecedou, označenie však zostane rovnaké. Nevyjasnený zostáva problém týkajúci sa množného čísla označenia spoločnej meny. V angličtine sa pre označenie množného čísla používa euro aj euros. Oficiálnu definíciu odvodenia množného čísla v iných jazykoch zatiaľ neprijali.

x x x

Nastávajúci maďarský premiér Ferenc Gyurcsány plánuje znížiť jednu z troch sadzieb dane z príjmu a taktiež chce znížiť daňové príjmy štátu o 100 mld forintov. Gyurcsány tiež uviedol, že nepovažuje úsporné opatrenie na kontrolu rozpočtového deficitu v tomto roku za potrebné. Maďarský premiér zamýšľa znížiť 26-percentnú sadzbu dane z príjmu, pričom 18- a 38-percentnú daňovú sadzbu chce ponechať na nezmenenej úrovni. Na vykompenzovanie medzier v daňových príjmoch by mala vláda zvýšiť dane z dividend z pôvodných 20 na 25 percent, ako aj znížiť daňové a sociálne výhody pre bohatých.

x x x

Komoditná burza Bratislava (KBB) začne od októbra spoluprácu s maďarskou burzou a bude ponúkať futures budapeštianskej komoditnej burzy. O podrobnostiach bude burza informovať v dohľadnom čase. Ďalšou zmenou na KBB je zrušenie úverovej linky A na prefinancovanie skladiskových záložných listov (SZL) cez Ľudovú banku. KBB sa totiž s bankou nedohodla na znížení úrokových sadzieb. Boli dlhodobo vysoké a preto sa táto úverová linka nevyužívala.

x x x

Deficit maďarského štátneho rozpočtu za prvých osem mesiacov tohto roku prekročil mieru deficitu plánovanú na celý rok, informovali maďarské médiá. Deficit rozpočtu dosiahol - bez deficitu miestnych samospráv - 1,19 bilióna forintov. Prognóza ministerstva financií počítala na celý rok s deficitom 1,166 bilióna forintov. Keďže sa nedá očakávať, že by rozpočet v ďalších štyroch mesiacoch roku dokázal hospodáriť s nulovým deficitom, celkový deficit za rok 2004 určite prekročí rezortom financií očakávaných 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. Za zvýšený deficit môžu podľa ministerstva nižšie rozpočtové príjmy.

x x x

Štruktúra hospodárskeho rastu Maďarska sa zlepšila, ale vysoké riziká budúcich rozpočtových sklzov tvoria pre rating Maďarska v domácej mene "dispozíciu k zostupu" a ak by sa tieto riziká zrealizovali, mohla by nasledovať "negatívna akcia" - oznámila ratingová agentúra Standard and Poor's. Na londýnskej konferencii o ratingových trendoch na objavujúcich sa trhoch povedala riaditeľka agentúry S&P pre tieto trhy Beatriz Merinová, že maďarský ekonomický rast sa vzmáha. Dôvodom je najmä export a investície, čo spôsobuje väčšiu rovnováhu rastového profilu v porovnaní s minulými rokmi, keď bol rast viac založený na verejnej a súkromnej spotrebe. Dodala, že Maďarsko tento rok tiež zlepšilo koordináciu politiky medzi centrálnou bankou a vládou, ako aj komunikačnú politiku oboch inštitúcií.

x x x

Maďarská štátna privatizačná a holdingová agentúra (APV) minulý týždeň zverejnila pozvánku do tendra o 99,95-% podiel v leteckej spoločnosti Malév. Záujemcovia musia svoje ponuky predložiť najneskôr do 20. októbra, pričom APV stanovuje medziiným aj ďalšie podmienky. Hotovostnou formou musí byť zaplatených 90 % nákupnej ceny, zvyšok môže byť zaplatený kompenzačnou formou. APV prijme ponuky len na celý 99,95-% balík, pričom záujemcovia sa musia zaviazať k zvýšeniu kapitálu aerolínií v jednej alebo dvoch etapách.

x x x

Koncom októbra a začiatkom novembra sa majú v blízkosti Budapešti otvoriť dve nové obchodné centrá. "Budapest Outletcenter" v meste Biatorbágy a "GL Outlet" v Törökbálinte by sa mali stať konkurenciou pre outletové centrum v rakúskom Parndorfe. Potom už maďarskí zákazníci nebudú musieť cestovať do Rakúska za výhodnejšími nákupmi. Oba maďarské podniky sa snažia obzvlášť výhodnými cenami odlákať doterajších zákazníkov burgenlandského Parndorferu. Ponúkať sa má značkové oblečenie priamo od výrobcov - Adidas, Fila, Mexx, Nike, Diesel, Replay a Nautica.

x x x

Rekonštrukcia mosta v Komárne, cez ktorý vedie cesta I. triedy, si vyžiada celkové náklady 108 miliónov Sk. Nakoľko obstarávacia cena investičnej akcie presahuje limit 100 miliónov Sk, súhlas na začatie stavieb bude musieť dať vláda SR. Momentálne je uvedený materiál v pripomienkovom konaní. Začiatok výstavby je naplánovaný v oboch prípadoch ešte na tento rok. Rekonštrukcia cesty o celkovej dĺžke 424,3 metra si vyžiada 19 mesiacov, pričom k jej ukončeniu dôjde v marci 2006. Rekonštrukciou mosta sa zvýši jeho zaťažiteľnosť a šírka vozovky a zabezpečí sa aj celková ochrana oceľovej konštrukcie proti korózii, zrekonštruuje sa verejné osvetlenie na moste, ako aj plavebná signalizácia. Projekt sa realizuje v spolupráci s Maďarskom.

x x x

Súd začiatkom septembra zaregistroval spojenie Postabanky a Erste Banky, zjednotená spoločnosť bude fungovať ďalej pod hlavičkou „Erste“, a tak v nasledujúcich mesiacoch postupne odstránia tabule Postabanky zo všetkých filiálok a pôšt. Rozšírená Erste Banka bude druhou najväčšou úverovou inštitúciou pre obyvateľstvo, jej súčasný podiel na maďarskom trhu dosahuje 8-10%, počet klientov 900 tisíc. Cieľom banky je získať do niekoľkých rokov 20-25 percentný podiel, pričom sa nevylučuje „nákup“ ďalších bánk. Odborníci aj tak tvrdia, že vzhľadom na rozmery maďarského trhu je počet bánk príliš vysoký, čiže u mnohých môže nastať zníženie profitu, čo podnieti materské spoločnosti zbaviť sa „dcér“ a odísť z Maďarska. Za Postabanku zaplatila Erste v minulom roku viac ako sto miliárd forintov.

Malý Kereš            Cesta života je nevyspytateľná

V poslednom čase sa zo strany našich veriacich vynára vždy častejšie nárok na bohoslužbu či svätú omšu v materinskom jazyku. Pre nedostatočnú jazykovú znalosť našich farárov a kňazov však len v máloktorej osade môžu ich požiadavkám vyhovieť. Od 23. augusta v Malom Kereši slúži nový evanjelický farár, ktorý síce má slovenský pôvod, jazyk svojich starých rodičov však neovláda. On za to však nemôže a tak mu to ani vyčítať nesmieme.

Svoj život žijeme podľa jeho určenia od chvíle narodenia. Osud Rolanda Lacziho sa začal nasledovne. Narodil sa v Segedíne. Pri svojich prvých nesmelých krokoch tiež nemohol vedieť, čo ho čaká, keď vyrastie. Po technickej strednej škole sa učil remeslo. Časom si však uvedomil, že rád by sa stal dušpastierom a tak sa prihlásil na bohosloveckú fakultu.

Pozemskí miestodržitelia pána Boha sa od nepamäti učia pokore. Slúžia svojmu pánovi tam, kam ich osud zaveje. R. Laczi sa na prax dostal do slovenskej evanjelickej obce pri Budapešti - Maglódu. Postupne sa mu vynárali spomienky z detstva: predovšetkým stará mama, ktorá sa doma modlila Otčenáš po slovensky a tetky, ktoré dodnes varia a pečú dobroty slovenskej kuchyne.

Bohoslužby, biblické hodiny mládeže, slovenské slávnosti a podobe. To všetko bola len krátka zastávka na jeho životnej ceste. Pán Boh však presne vedel, ako ďalej. 17. júla R. Lacziho v segedínskom evanjelickom kostole slávnostne uviedol do funkcie biskup Péter Gács. Lúčili sa s ním Maglóďania a vítali ho Malokerešania. Asi nie je náhoda, že sa pán farár ocitol v kruhu Slovákov. A snáď raz aj on bude kázať po slovensky.

(kir-)

Štefan Lami

Neskoré meditácie

„Kultúra je jak hviezda.

Prameň svetla hoc skoná,

Jeho svetlo blyští, žiari.”

Vždy len čakám

Moja nebohá matka v posledných rokoch svojej choroby zvykla hovoriť: „Chlapče ledva dôjdeš, už aj odchádzaš. Život pokračuje po svojej ceste a ja len čakám, vždy len čakám...” Teraz ja prežívam tento stav. V posledných dvadsiatich piatich rokoch svojho aktívneho života, mal som príležitosť spoznať každý kút našej krajiny kde žijú Slováci. Spoznať všetkých našich ľudí a tých, ktorí z nich vyrástli a dostali sa do významnejších funkcií verejného života. Spomeniem niekoľko ich spoločných znakov. Michal Hrivnák si už bol získal druhý diplom, keď sme sa stali spolupracovníkmi. Boli sme spolu v Slovenskom Komlóši, tak sme navštívili aj jeho mamu. V obvyklom dedinskom prostredí, v jednoduchom domčeku nás prijala vyššia, vychudnutá tetka.

- Daj Vám pán Boh zdravia, mama - pozdravil Miško Mamu, a medzitým jemne ju objal.

- Vitajte chlapci, kde ste sa tu vzali - uvítala nás. Podobne som sa stretol s matkou Alexandra Kormoša v Santove. Na postavu s tetou Hrivnákovou by mohli byť aj sestry. Dlhé týždne som navštevoval tetu Jánsku v Kestúci, kde vtedy bývala a počúval jej rozprávky. Taktiež na Kestúci so Zoltánom Bárkányim sme viackrát navštívili jeho rodičov. Bol som v Teranoch s Jánom Kušniarom u jeho matky. A mohol by som pokračovať. Všade som sa stretol s podobnými a známymi okolnosťami, a všade nás privítali podobnými slovami. Mal som pocit, akoby matky mojich známych boli mojou vlastnou matkou. Napriek úctyhodnej vzdialenosti, ktorá oddeľuje jednotlivé regióny, kde žijú Slováci, spoločný jazyk, podobné a známe sociálne a kultúrne prostredie bolo môjmu srdcu všade blízke, známe a domácke. V odchádzajúcich rokoch nemenlivá zostala iba vzdialenosť medzi spomenutými oblasťami, všetko iné sa zmenilo. Ľudia, pre ktorých slovenský jazyk a kultúra boli súčasťou ich každodenného života, patrili k dávnejšiemu spôsobu života a žiaľ, čoraz častejšie odchádzajú. Ich potomkovia - ktorí vyrastali už v inom duchu a za iných okolností - sú dlžní povinnosťou pestovať slovenské kultúrne dedičstvo

Horeuvedené myšlienky som začal tým, ako kedysi moja matka, že totiž aj ja iba čakám, stále čakám voľakoho, respektíve voľačo. Čakám aj Ľudové noviny, ktoré mi prinášajú najnovšie správy o živote našich Slovákov. Uspokojene čítam, že naša mládež naďalej pestuje tradície svojich predkov. Naše ochotnícke umelecké skupiny doma i v zahraničí úspešne účinkujú. Väčší a zložitejší problém je v tom, že v našom každodennom živote sa ledva používa slovenský jazyk. Jazyk, ktorý je v spoločnej Európe rovnocenný s maďarským a jazykmi iných národov. Tento fakt pravdepodobne bude zvyšovať jeho hodnotu v kruhu našej mládeže. Prestíž slovenského jazyka by zvýšilo i to, keby náš materský štát - podobne ako maďarský - venoval miliardy slovenských korún svojim krajanom na pestovanie ich materinského jazyka a kultúry.

Viera mojej starej matky

V škole deti píšu diktát. Pani učiteľka im diktuje. Otec poslal Miša dole, do pivnice. Mamka išla hore, na povalu. Špice kolesa sú raz dolu, raz hore...

Naskytne sa otázka, čo presne treba rozumieť pod pojmom dolu, a čo treba rozumieť pod pojmom hore. Podľa čoho jestvuje niečo, čo je dolu, a čo je hore. Stará mať nám deťom rozprávala takto: „Všemohúci stvoril našu Zem, ako pekné jabĺčko a umiestnil ju uprostred sveta.“ Odvtedy tam stojí nehybne. Okolo nej sa krúti Slnko. Ako inak, veď každý deň ráno videla, že Slnko na východe vychádza, a večer na západe zapadá. Keby jej voľakto povedal opak, bola by ho pokladala za blázna. Ako aj pokladali za blázna toho človeka, ktorý po prvý raz vypovedal, že nie Slnko krúži okolo Zeme, ale práve opačne.

Jedna z najstarších zbierok písanej podľa ľudskej pamäti je Biblia. Tu, v Mojžišovej prvej knihe čítame: ... A Boh povedal: „Nech je priestor medzi vodami a nech sa oddelia vody od vôd. A Boh začal nazývať priestor Nebom A Boh ďalej povedal: „Nech sa zhromaždia vody pod nebesiami na jedno miesto a nech sa objaví suchá pôda. A Boh začal nazývať suchú pôdu zemou...” (6 - 10). V II. Knihe kráľov sa v druhej kapitole hovorí o prorokovi Eliášovi vznášajúcom sa vo víchrici k nebesiam, Eliáš a Elizeus stali pri Jordáne, Eliáš zodvihol svoj plášť a udrel ním vody, ktoré sa postupne rozdelili jedným smerom a druhým smerom, takže obaja prešli po suchej zemi. Ako kráčali a pri chôdzi hovorili, zjavil sa ohnivý bojový dvojkolesový voz a ohnivé kone, tie ich oddelili od seba a Eliáš vystúpil vo víchrici k nebesiam. (8 - 11).

O Ježišovom nanebovzatí sa môžeme dočítať v 24. kapitole evanjelia podľa Lukáša nasledujúce: „Vyviedol svojich učeníkov do Betánie, zodvihol ruky a požehnal ich. Keď ich žehnal, oddelil sa od nich a bol unášaný hore do neba”. (50 - 51).

Nuž ak Zem stojí v strede vesmíru nehybne - ako nám o tom stará mať rozprávala, - a nad priestorom je nebo - ako to podľa Biblie povedal Boh - potom Eliáš mohol vystúpiť na nebesá a Ježiš mohol byť tiež unášaný hore do neba. V tomto zmysle pojem dolu a pojem hore je pravdivý. Ak teda „otec poslal Miša do pivnice”, išiel dolu, keďže pivnicu všeobecne stavajú pod prízemím. Avšak ak „mamka išla na povalu” vtedy išla skutočne hore, lebo povala je nad bytom. Od Koperníka ale vieme, že Zem nie je uprostred sveta a nestojí tam nehybne, a že nie Slnko krúži okolo Zeme. Zem, medzitým čo sa točí okolo svojej osi, zároveň krúži aj okolo Slnka. Ba aj Slnko sleduje svoju dráhu. Je to však komplikované, ako by aj bola mohla porozumieť tento mnohostranný prírodný pohyb moja stará mať. O koľko jednoduchšia bola jej viera.

A týmto sme dospeli k podstate nadhodenej otázky. Ak sa vo vesmíre všetko - Zem, Slnko, hviezdy - pohybuje a krúži okolo svojej osi a navzájom, ako môžeme konštatovať, kedy je voľačo dolu a kedy je hore, a podľa čoho je dolu, respektíve hore. Keď sa veriaci človek snivými očami pozerá hore na nebesá, kam sa vlastne pozerá?

Keď kozmická loď Apollo s Armstrongom a ostatnou posádkou letela smerom k Mesiacu, spočiatku napredovala hore. Ako sa blížila k mesačnej gravitačnej sfére, začal fungovať jej brzdiaci systém, keďže vtedy postupovala už dolu. Armstrong na Mesiaci živé stvorenie nenašiel. Živú bytosť nenašlo na planéte Mars ani nedávno vystrelené kozmické laboratórium. Ani nemohlo, veď veda doteraz neobjavila podmienky pre život mimo Zeme.

Po otázke „dolu a hore” mohli by sme sa pýtať, kde sú nebesá či nebo. To nebo, kde jestvuje večný mier a pokoj, po ktorom túži duša veriaceho človeka. Je možné, že existuje niekde vo veľkom vesmíre, niekde v doteraz známych slnečných sústavách, alebo za nimi. Pravdepodobnejšie je ale, že nebesá, nebo - doložme k tomu i peklo, ďalej dobrotivého Boha a zlého Diabla - musíme hľadať tu, na tejto zemi, predovšetkým v sebe samých.

Sodoma

Pred niekoľko tisíc rokmi Mojžiš priniesol z hory Sinaj kamenné tabule. Jeho Boh pravdepodobne mal závažnú príčinu, keď z Desatora Božích prikázaní dve sa týkajú vzťahu medzi mužom a ženou. Šieste, podľa ktorého „Nezosmilníš”, a desiate, podľa ktorého „Nepožiadaš manželku blížneho svojho”. Zdá sa, že tieto hriechom nazývané slabosti ľudia už oddávna veľakrát spáchali. O tom môžeme čítať pozoruhodné príbehy práve v Biblii.

O pravdivej ľudskosti niekdajšieho Abraháma nikto nemôže pohybovať, veď bol vyvolený človek Pána:

„... požehnám ťa a prostredníctvom teba všetky rody zeme, a urobím veľkým tvoje meno” čítame v 11 - 12 kapitole Prvej knihy Mojžišovej.

Keď Abrahám vstúpil do Egypta, povedal svojej manželke Sáre: „Dobre viem, že si žena krásneho vzhľadu. Keď ťa uvidia Egypťania, povedz, že si moja sestra. Sáru vzali do faraónovho domu, a stala sa faraónovou najobľúbenejšou súložnicou. Na znak vďaky spravila Abraháma bohatým. Abrahám teda prepustil svoju ženu faraónovi, aby jemu bolo dobre.“

Tento Abrahám bol strýkom onoho Lóta, ktorého Biblia spomína pri skaze Sodomy. Sodomskí muži sa dostali do podriadeného stavu voči svojim ženám. Preto svoju pozornosť obrátili vzájomne jeden na druhého. Údajne to zapríčinilo záhubu hriešneho mesta. Abrahám sa jednal svojím Bohom aby mesto zachránil. Povedal mu: „Či zmetieš spravodlivých so zlými?” Jehova rozhodol napokon: „Ak tam nájdeš desať spravodlivých, kvôli tým neprivediem na mesto skazu”. Ale v Sodome ani toľko spravodlivých nebolo. Všetci muži a následkom toho aj ženy sa navzájom milovali. Jediný spravodlivý muž bol Lót. Ako vieme, z horiacej Sodomy iba on unikol so svojimi dcérami a manželkou, ktorá sa pre svoju zvedavosť zmenila na soľný stĺp. Ešte pred zničením mesta Lóta navštívili dvaja muži s anjelskou tvárou. Sodomskí muži požiadali Lóta: „Priveď nám tých mužov, aby sme mali s nimi styk”. Lót im odpovedal: „Prosím, mám tu dve dcéry, ktoré nikdy nemali styk s mužom. Urobte s nimi, čo sa vám zachce.” (Prvá kniha Mojžišova, 18 - 19.) Lót teda ponúkol svoje dcéry sodomským mužom, ale tí jeho dcéry odmietli.

Po spustošení Sodomy Lót býval v jaskyni s obidvoma dcérami. Vtedy dcéry vínom opojili svojho otca a potom sa s ním vyspali. Obe porodili dievčatá. Takto jediný spravodlivý muž zo Sodomy sa stal starým otcom svojich vlastných vnučiek.

Oveľa neskoršie kráľ Dávid poslal na istú smrť svojho vojenského veliteľa Uriju, aby mohol získať jeho manželku Betsabé. Táto žena potom porodila kráľovi syna Šalamúna. (Samuelova kniha 10 - 12). O Šalamúnovi vieme, že mal sedemsto manželiek a tristo súložníc. (I. Kniha kráľov 10 - 12).

Takíto boli Jehovom vyvolení spravodliví muži. Jeden svadobný vinš ich spomína takto:

„Pán Boh nám daj zdravja

ako ľudia vravja.

Tak vraveli aj proroci,

pili vínko do polnoci.

Od polnoci do poludnia,

preca boli svetí ľudia...“

A čo by sme mohli povedať o dnešných ľuďoch? Ešte stále sú vo väčšine tí muži, ktorí majú radi ženy, a tie ženy, ktoré milujú mužov. Volajú sa navzájom priateľ, priateľka. Čím trvalejší je tento styk, tým lepšie. Ak sa totiž zosobášia, najčastejšie sa aj rozvedú. Preto práve sa stáva stále častejšie, že mladí muži sa neženia a mladé ženy sa nevydávajú. Rastie počet emancipovaných žien, ako aj výmena úloh medzi mužmi a ženami. Muži sa stávajú ženskejšími a ženy mužskejšími. Homosexualitu a lesbickosť, ako aj prostitúciu spoločnosť berie na vedomie a veriaci ľudia iba kývajú hlavou: „Veru dávno to nebolo tak. Keď si prisahali naši starí otcovia a matky, ostali verní jeden druhému do smrti.“

Dávno... Ale veď biblickí svätí ľudia žili ešte dávnejšie. Ak dnešný hriešny svet porovnáme s vtedajším, môžu byť veriaci ľudia pokojní. Terajší svet ani dnes nie je taký hriešny, aká bola Sodoma.