42/2004 (14. októbra 2004)
- Podrobnosti
- Kategória: 2004
Príspevky z Ľudových novín
42/2004 (14. októbra 2004)
Oslavy Dňa slovenských novinárov v Maďarsku
Rekordná účasť na zaujímavom stretnutí
Tohoročné oslavy v poradí štvrtého Dňa slovenských novinárov v Maďarsku, ktorý na počesť vydania prvého čísla Ľudových novín r. 1957 vyhlásila Celoštátna slovenská samospráva (CSS) na 4. októbra, prebiehali za rekordného záujmu redaktorov slovenských masmédií. V sídle CSS privítal predseda najvyššieho voleného zboru našej Slovače Ján Fuzik okolo 20 redaktorov a externých prispievateľov nášho týždenníka a slovenského rozhlasového i televízneho vysielania, medzi ktorých zavítal vzácny hosť - predseda Celoštátnej rady pre rozhlas a televíziu (ORTT) György Kovács. Potešili sme sa tomu už aj preto, lebo v posledných rokoch majú problémy najmä naši kolegovia v Maďarskom rozhlase a Maďarskej televízii. Rozhlasové vysielanie beznádejne túži po západnej frekvencii, veď v súčasnosti ho nemožno zachytiť na žiadnom modernejšom prijímači, a nevyriešené je aj jeho prekrývanie s parlamentnými prenosmi. To sú v podstate už chronické nedostatky, ktoré z vlastných síl nedokážeme vyriešiť. S akútnym problémom sa borí slovenská televízna relácia. Ako sme sa o tom zmienili v predchádzajúcom čísle nášho týždenníka, na nedávnom stretnutí predsedu MTV Zoltána Rudiho s predsedami celoštátnych menšinových samospráv vysvitlo, že vedenie verejnoprávnej televízie nerešpektovalo dohodu a svojvoľne zmenilo termín vysielania reprízy národnostných programov, a tak i našej Domoviny. Samozrejme, o týchto problémoch sme informovali pána predsedu ORTT. Príjemne nás prekvapil jeho príhovor, v ktorom v spojitosti s národnostnými rozhlasovými a televíznymi vysielaniami hovoril vyslovene o katastrofálnom obraze, relácie majú podľa neho karanténny ráz. Každodenné problémy, starosti i radosti národnostných občanov by sa mali každý deň zobrazovať v programoch, a to nielen v národnostných. Mali by sa nimi s dennou pravidelnosťou zaoberať i relácie, tak aj spravodajské, v maďarskom jazyku, informovať o nich širokú verejnosť. Situáciou okolo národnostných vysielaní sa momentálne zaoberá ombudsman pre národné a etnické menšiny. György Kovács mal aj niekoľko optimistickejších informácií – Vedenie Maďarského rozhlasu momentálne pracuje na tom, aby národnostné vysielania boli zaradené na frekvencie, kde by boli počuteľné. V Békešskej Čabe sa v dohľadnom čase podarí prostredníctvom mestskej káblovej televízie sprostredkúvať obyvateľom programy slovenskej televízie. Údajne slovenské televízne programy sú prístupné cez satelit, prostredníctvom dekodéru. Prítomní novinári spolu s vedením CSS svojimi fundovanými otázkami presvedčili hosťa, že aj Slováci v Maďarsku majú konkrétne a opodstatnené nároky voči vedeniu MR a MTV. Tie, ktoré si nevyžadujú novelu dvojtretinového zákona o masmédiách, Gy. Kovács predloží kompetentným orgánom.
Hosť stretnutia, vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik uviedol, že v súvislosti s realizovaním Charty menšinových a regionálnych jazykov aj u nás by bolo potrebné zaviesť na západe zaužívanú prax – povolenie na vysielanie udelia len vtedy, ak sa komerčná stanica, resp. distribútor vysielania, zaviažu plniť aj isté verejnoprávne úlohy.
Predsedníčka Kultúrneho výboru CSS Alžbeta Hollerová Račková ako členka kuratória MR informovala prítomných o práci tohto zboru.
S príjemným prekvapením prišiel šéfredaktor Ľudových novín Imrich Fuhl. Odteraz máme aj internetové noviny, obnovované zatiaľ najmenej dvakrát týždenne (perspektívne dokonca denne aktualizované), teda čitatelia stránky www.luno.hu sa dozvedia aktuálne správy oveľa skôr, ako vyjdú v tlačenej forme. Redakcii a CSS sa podarilo získať v súbehu prostriedky na vydanie samostatnej literárnej a kultúrnej prílohy Prameň, ktorá by mala vyjsť začiatkom decembra. Inak redakcia Ľudových novín môže aj tohto roku nerušene pracovať čiastočne vďaka podpore verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, ale najmä vďaka vydavateľskému podniku, ktorý ju – v tomto roku už z väčšej polovice - finančne zabezpečuje.
Napriek závažným témam stretnutie v sídle CSS prebiehalo v neviazanom, otvorenom duchu. Pekným zavŕšením oslavy Dňa slovenských novinárov v Maďarsku bolo stretnutie pri bielom stole, kde kolegovia mohli nerušene pokračovať v rozhovore.
(vzs)
Výstava I. Fuhla v Budapešti
Výstavu digitálnych fotografií šéfredaktora Ľudových novín Imricha Fuhla pripravila Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti. Na vernisáž do Osvetového centra Aranytíz prišli nielen predstavitelia slovenských občianskych organizácií a obvodných samospráv, ale aj súkromné osoby, mnohí priatelia a známi I. Fuhla.
Dojímavý program začal vystúpením Speváckeho zboru Ozvena, ktorý privítal prítomných prekrásnymi melódiami. Ako vo svojom privítacom prejave povedala predsedníčka Slovenskej samosprávy V. obvodu Karola Klauszová, I. Fuhl sa so svojou digitálnou tvorbou predstavil na vidieku už viackrát, ale toto je jeho prvá výstava v hlavnom meste. „Som si istá v tom, že tieto prekvapujúco novým spôsobom spracované tradičné témy nášho národnostného života sa vás dotknú a tak zaručia ozajstný umelecký zážitok,“ dokončila svoj prejav pani predsedníčka.
Výstavu otvoril predseda Výboru pre kultúru, ľudské práva a menšiny Samosprávy V. obvodu Budapešti Imre Palotás a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik. I. Palotás hovoril o novom spôsobe videnia I. Fuhla. Ako vyzdvihol, náš Pilíšan, rodák z Mlynkov zachytáva od najjednoduchších momentov života až po momenty, ktoré pôsobia ako časti malieb. I. Palotás sa poďakoval slovenskej samospráve za usporiadanie výstavy a osvetovému centru za poskytnutie priestorov.
Predseda CSS pripomenul, I. Fuhl je dôkladný človek, veď prípravou príležitostnej brožúrky sa pričinil o to, aby sa prihovoriaci nemuseli príliš dlho zmieňovať o jeho doterajšom živote a tvorbe. Pre zaujímavosť pripomenul, že ich životná dráha má viacero styčných bodov: obidvaja pochádzajú spod Pilíša, študovali v budapeštianskej slovenskej škole, ba mali aj tú istú triednu profesorku, obidvaja potom študovali v Bratislave žurnalistiku, ba I. Fuhl zdedil aj jeho písací stôl v redakcii týždenníka Slovákov v Maďarsku, kde v súčasnosti pôsobí ako šéfredaktor. Teraz, ako Ján Fuzik povedal, vzdáva hold svojmu priateľovi ako nadanému básnikovi a fotografovi. „Mne sa najviac páči, že zachytáva aj bizarné chvíle života. Je to preňho príznačné: akoby zažmurkal na nás, keď fotí dievča v kroji s mobilným telefónom alebo na Námestí hrdinov archanjela Gabriela s prikázaným smerom jazdy smerom do neba,“ priznal sa predseda CSS.
„Nakoniec vám ešte aj uverím, že som nejakým umeleckým fotografom,“ začal svoj krátky prejav Imrich Fuhl, ktorý sa nielen poďakoval organizátorom, ale vyslovil aj svoje potešenie z toho, že o jeho výstavu prejavilo záujem početné publikum. Na záver pripomenul, že mnohým návštevníkom chýbajúce (inak nejestvujúce) podpisy pod obrázkami každému záujemcovi rád povie.
Po otváracích prejavoch sa K. Klauszová poďakovala riaditeľke Osvetového centra Aranytíz Rite Újfalusiovej za možnosť usporiadať výstavy. Potom sa už účastníci vernisáže dali do prezerania vystavených fotografií. Organizátori sa postarali i o to, aby sa videli aj budapeštianski záujemci. V rámci výstavy pripravili aj jedno tablo zo života budapeštianskych Slovákov, pričom autorkou týchto záberov je zväčša Ildika Klauszová Fúziková. Výstava v Osvetovom centre Aranytíz (V. obvod Budapešti, Ul. Jánosa Aranya č. 10) bude prístupná do konca októbra.
(ef)
Obecné múzeum už aj v Agárde
Milej slávnosti sa dočkali obyvatelia novohradskej obce Agárd (Ősagárd) začiatkom októbra, keď tu odovzdali obecné múzeum. Na slávnostnú chvíľu sa vopred pripravili: väčšina si obliekla ľudový kroj, aby aj takto vzdala hold svojím predkom a zašlým časom.
Ako prvý sa prítomným prihovoril starosta obce András Agárdi, ktorý najprv pozdravil prítomných hostí - domácich, i tých, ktorí prišli zo vzdialených končín krajiny. „Súčasnosť sa zrodila z minulosti, dnešný deň zo včerajšieho,“ pokračoval starosta. Zmienil sa o tom, že pomenovanie osady je podľa dobových dokumentov odvodené z toho, že uhorskí králi na území dnešného Agárdu chovali chrty. Slovenskí evanjelici sa tu usadili po odchode Turkov, prišli z Gemerskej a Hontianskej župy. Ako povedal, ten, kto pozná svoje okolie, svoju minulosť, vie lepšie bojovať, ako ten, ktorý ich nepozná. Preto vyslovil presvedčenie, podľa ktorého najdôležitejšie je poznať svoje okolie, k čomu môže prispievať aj obecné múzeum. „Snažili sme sa zachrániť čím viac pamiatok, dokumentujúcich minulosť Agárdu a jeho obyvateľov, a vystaviť ich v múzeu, kde budú dostupné všetkým záujemcom.“ Medzi zrodením myšlienky a jej realizovaní uplynul iba rok, čo tiež svedčí o silnej súdržnosti Agárdčanov, ktorí ponúkli nielen starodávne náradie, ale aj nábytok a najmä svoje pracovité ruky pri zriaďovaní múzea. Veľmi aktívne boli vedúca miestnej materskej školy pani Vidovská a rodina pani Beťárskej, ktorá jej pomáhala pri práci. Im sa starosta obce zvlášť poďakoval, ako aj predošlému vedeniu obce a duchovným pastierom.
Po starostovi sa ujal slova parlamentný poslanec tohto regiónu Mihály Balla, ktorý vo svojom prejave hovoril o tom, že závidí Agárdčanom ich súdržnosť a oduševnenosť. „Obecné múzeum možno niekto vníma len ako budovu, pre iných môže byť iba hromadou vystavených materiálov, ale pre obyvateľov tejto osady znamená minulosť. Nachádza sa tu tá spoločná minulosť, ktorá spája tunajších obyvateľov. Najdôležitejšie je, že keď mládež vkročí do tejto budovy, pocíti, čo znamená byť Agárdčanom,“ povedal parlamentný poslanec. Vyzdvihol, že deti si takto uvedomia aj to, že sú Slováci žijúci v Maďarsku, budú vedieť, v akých krojoch chodili ich predkovia, ako aj to, aké predmety používali. Preto nazval návštevu obecného múzea hodinou histórie. Na konci svojho prejavu poprial všetkým prítomným, aby aj v budúcnosti vedeli spolupracovať tak, ako to robili pri budovaní múzea.
Podujatia sa zúčastnil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý sa vo svojom slávnostnom prejave zameral na to, že Slováci majú spomedzi všetkých národností v Maďarsku najviac miestnych národopisných domov, akým je aj toto obecné múzeum. „Myslím si, že aj ono bude svedčiť o pracovitom živote našich predkov,“ povedal predseda CSS.
Po privítacích slovách nasledoval krátky program miestnych žiakov, po ktorom sa vydal na cestu dedinou oberačkový sprievod.
(e-f)
Národnostný deň v rámci programu Jeseň Horského kraja
Slávnosť je opakom všednosti. Znamená, že prichádzame zo samoty do spoločnosti. A k slávnosti patrí program, spev, hudba a tanec, ako aj priateľské stretnutie. Preto Samospráva XII. obvodu Budapešti už tradične usporadúva trojdňový program pod názvom „Jeseň Horského kraja“, ktorý sa v tomto roku konal v dňoch 24. až 26. septembra v Osvetovom stredisku MOM. Organizátori ponúkli širokej verejnosti naozaj bohatý a pestrý program, a to pre všetky vekové kategórie. Vo vnútorných priestoroch MOM-u prebiehali rôzne kultúrne programy, v záhrade bolo gastronomické stretnutie a záujemci mohli sledovať aj umelecko-priemyselnú a ľudovoumeleckú tvorbu, ako aj rôzne remeselnícke a ručné práce. Pozoruhodné je, že v záujme ochrany zdravia občanov aj v tomto roku pripravili organizátori odborné prednášky a rôzne bezplatné vyšetrenia.
V XII. obvode pôsobí šesť menšinových samospráv, ktoré sa aj v tomto roku zapojili do veľkolepej série programov. Im patril záver trojdňovej akcie, keď sa konal Deň menšín. Kultúrny program otvoril starosta Samosprávy XII. obvodu Budapešti dr. György Mitnyan, ktorý mal aj záštitu nad celým projektom. Národnostného programu sa zúčastnili vedúca konzulárneho úradu Slovenskej republiky v Maďarsku Iveta Hermysová, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, členovia menšinových poslaneckých zborov XII. obvodu a obvodných samospráv hlavného mesta.
Kultúrny program sa konal v divadelnej sále strediska MOM, kde sa prezentovali menšinové samosprávy Arméncov, Bulharov, Chorvátov, Nemcov, Srbov a Slovákov žijúcich v XII. obvode Budapešti. Moderátorom programu bol herec, člen chorvátskej menšinovej samosprávy István Gyurity. Vystúpili spevácke zbory a tanečné súbory srbskej a nemeckej základnej školy, arménska speváčka Viktória Avedikián a gitarista Géza Szuper, bulharský tanečný súbor „Martenica“ a Chorvátsky folklórny súbor Fakľa. Slovákov prezentoval Budapeštiansky dychový orchester v zložení Štefan Malý (klarinet) Judit Polonkaiová (fagot) a György Käfer (klarinet). Mohli sme si vypočuť kytičku santovských slovenských ľudových piesní a serenádu W. A. Mozarta. Po pestrom a náročnom kultúrnom programe sa v kupolovej sále osvetového strediska konalo priateľské stretnutie spojené s pohostením.
(if)
Slovenský večierok v XIII. obvode
Tanečnými krokmi do Európy - je názov seriálu stretnutí, ktoré usporadúva Kultúrny dom Attilu Józsefa v XIII. obvode Budapešti od jari tohto roku. V rámci akcie sa raz mesačne predstaví širšej verejnosti jeden národ - člen Európskej únie. V septembri mali možnosť prezentovať sa Slováci. Ako nám prezradil hlavný organizátor podujatia, pracovník kultúrneho domu Béla Vasvári, ich cieľom je predstaviť národy žijúce v EÚ pomocou hudby a tanca. Doteraz v jarnej sezóne predstavili írsku, grécku a španielsku kultúru. Po slovenskej bude nasledovať zase írska, ktorá sa teší v obvode mimoriadnemu záujmu (čo môže byť aj tým, že známa maďarská skupina, ktorá hrá tradičnú írsku hudbu, sídli práve v kultúrnom dome), v novembri to bude nemecká a v decembri poľská kultúra. Pri organizovaní slovenského večierka pomohla organizátorom obvodná slovenská samospráva: pripravila malú výstavu o prírodných krásach našej materskej krajiny, poskytla videokazety o Slovensku a pomohla pri výbere programu - navrhla vystúpenie Tanečného súboru Lipa a Kataríny Noszlopyovej so zhudobnenými básňami Sándora Weöresa po maďarsky a po slovensky - v preklade Gregora Papučka.
Program napokon zožal veľký úspech. Do spevu zhudobnených básní sa pripojilo aj publikum, ktoré neskoršie s radosťou sledovalo vystúpenie tanečníkov. Členovia súboru Lipa sa predstavili zemplínskymi tancami.
Na prezentácii slovenskej kultúry nechýbali ani gastronomické pochúťky, o ktoré sa postarala členka Slovenskej samosprávy Budapešti Monika Szelényiová. Uvarila naozaj výborné bryndzové halušky.
(ef)
Precedens v Čabasabadi
Slovenská samospráva v Čabasabadi zrušila poslanecký mandát členky zboru V. Szabóovej. Toto rozhodnutie odôvodnila skutočnosťou, že menovaná poslankyňa sa nezúčastňuje zasadaní zboru. Úrad verejnej správy Békešskej župy sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a požiadal samosprávu, aby ho zrušila. Keďže samospráva s tým nesúhlasila, ÚVS sa obrátil na súdnu inštanciu, aby spor rozhodla. Župný súd prijal rozhodnutie, v ktorom potvrdzuje správnosť rozhodnutia slovenskej samosprávy. Ide o prvý prípad tohto druhu, keď príslušný právny predpis, platný v prípade poslancov obecnej samosprávy je treba uplatniť aj keď ide o členov menšinovej samosprávy. Novým členom slovenskej samosprávy v Čabasabadi sa namiesto V. Szabóovej stal Pavol Skorka.
(k)
Maturitné stretnutie
Absolventi slovenského gymnázia v Békešskej Čabe si na svojom nedávnom stretnutí pripomenuli štyridsiate šieste výročie maturity. Tentoraz sa zišli v Kunszentmártone, kde žije bývalá spolužiačka a organizátorka stretnutia Mária Kováčová-Dobrošová. Z bývalých maturantov ospravedlnila svoju neprítomnosť Zuzana Maglódska, ktorú v tom čase hospitalizovali. Budúce stretnutie plánujú usporiadať v Budapešti.
(md-k)
Kde stroj nenahradí ruky
Nech si vraví kto chce, že dnešné moderné stroje dokážu vyrobiť čokoľvek, ručnú prácu nenahradí žiadny. Chcel by som vidieť a ochutnať brdovce, ktoré šúľa pani Moťovská z Komlóša do slepačej polievky a tie, ktoré vyrobí a zabalí taliansky automat. Alebo vezmime si košíky, ktoré pletie majster z Galanty, nedávno hosťujúci u svojich príbuzných na Komlóši.
Fujary a píšťalky majú svoj domov v Liptove. Nech mi nikto netvrdí, že existuje prístroj, ktorý dokáže presne vyhĺbiť otvory na píšťale. Ani linecké tyčinky nie sú dnešným vynálezom. Je pravda, že tu si treba zobrať na pomoc mlynček na pretlačenie cesta. Ale ak je cesto príliš mäkké, tyčinky strácajú formu, aj je zase tvrdšie než treba, ťažko sa pretlačí. Aj tu je teda potrebná ručná práca. Komlóšanky Mária Ištvánová a Alžbeta Surovcová sú v ich pečení neprekonateľné.
(fz-k)
Hornomatranský národnostný deň
Na budúci rok hevešskí Slováci oslávia okrúhle jubileum. Vtedy uplynie 30 rokov odvtedy, ako prvýkrát usporiadali národnostný deň v Matre - aj tento fakt pripomenul vo svojom úvodnom prejave predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Alkári (Mátraszentimre) Juraj Blaško. Ako povedal, prvá októbrová sobota každý, resp. každý druhý rok už tradične patrí národnostnému dňu, ktorý takto vlastne aj uzatvára letnú sezónu.
Keďže o letné kultúrne akcie v blízkosti najvyššieho vrchu Maďarska nie je núdza, októbrová kultúrna plejáda býva osviežením pre tamojších obyvateľov, ale aj pre turistov, ktorí v hojnom počte navštevujú podobné akcie. Od roku 1988 usporadúvajú slovenský národnostný deň striedavo v dvoch hevešských slovenských obciach: v Malej Náne a v Alkári. V tomto roku zavítali folkloristi z Répášskej Huty, Ečeru, Šámšonu a Malej Nány do Alkáru. Podujatia sa zúčastnila aj predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková.
Tohoročný národnostný deň bol naozaj pestrý, o čo sa postarali organizátori, ktorí pripravili aj prehliadku zvláštnych hudobných nástrojov zo štyroch krajín - Česka, Poľska, Slovenska a Maďarska, i vystupujúce súbory.
Takto sme napríklad mali možnosť kochať sa v tých najkrajších alkárskych a malonánanských slovenských ľudových piesňach, alebo v šámšonských piesňach a dievčenských tancoch. Opäť sme mali možnosť presvedčiť sa, že členovia tanečného súboru Veľká Bukovinka z Répašskej Huty tancujú naozaj na vysokej úrovni. Počas ich vystúpenia zavládlo v hľadisku hrobové ticho, všetci uprene sledovali dej na javisku: či už išlo o fľaškový tanec dievčat, alebo o párové tance. Nuž, dúfame, že s peknými zážitkami odchádzali z Alkáru aj tanečníci Folklórneho súboru Zelený veniec z Ečeru, ktorí sa matranskému publiku predstavili pilíšskymi tancami a tradičnou ečerskou svadbou.
Národnostný deň v Alkári sa skončil pri bielom stole výmenou skúseností domácich a hostí.
(ef)
Podujatia vo Vacove a Vácrátóte
V duchu spolužitia národností
Slovenská samospráva vo Vacove v spolupráci s ďalšími miestnymi menšinovými zbormi usporiadala 2. októbra národnostný večierok spojený s výstavou výtvarných diel. Predseda slovenskej samosprávy dr. Július Alt privítal na večierku predstaviteľku Celoštátnej rusínskej samosprávy Veru Giriczovú, predsedníčku Celoštátnej ukrajinskej samosprávy Jaroslavu Hartyányiovú, radcu Veľvyslanectva Ukrajiny v Maďarsku Mikolu Deržaluka a predsedu Integračného výboru Valného zhromaždenia Peštianskej župy Tibora Mezeiho. Za svoju neprítomnosť v dôsledku autonehody sa ospravedlnila konzulka SR Iveta Hermysová. Výstavu otvoril člen mestskej samosprávy János Kiss, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil nevyhnutnosť spolužitia národov obývajúcich Karpatskú kotlinu, poukázal na ich spoločný osud a napokon budúcnosť v zjednotenej Európe.
Po vernisáži sa návštevníci mohli pohrúžiť do poézie farieb a ovzdušia rusínskeho kraja, ktorý inšpiroval diela Ivana Manajlóa. Prostredie mesta Vacov a dunajskú panorámu stvárňuje na plátne Péter Puha. Erotické obrazy kvetov vystavuje čabiansky maliar slovenského pôvodu Ondrej Orvos.
V kultúrnom programe večierka vystúpili tanečníci z Malej Tarče a slovenské tance predviedli aj tamojšie deti. Po ukážkach z klasického repertoáru rusínskeho komorného orchestra sa s úspechom predstavil ukrajinský tanečný súbor Veselka.
Slovenské a maďarské piesne v podaní školákov a škôlkárov sa v prvú októbrovú sobotu ozývali aj v blízkom Vácrátóte. Svedectvo o tamojšom čulom kultúrnom živote a pestovaní miestnych tradícií podala aj rodinná kapela Fuszulyka a spevácky krúžok z Čomádu.
I. T. Kovács (ok)
Pocta starším
Členovia Čabianskej organizácie Slovákov si na dvoch miestach pripomenuli Svetový deň starších ľudí. V podnikovej jedálni Maďarských štátnych železníc vedúci pracovnej skupiny József Szikes vo svojom slávnostnom príhovore ocenil aktivitu staršej generácie a na počesť hostí mládež usporiadala kultúrny program. Oslavovali aj slovenskí dôchodcovia v Jamine. Po zdravici Hany Bukovej vystúpil súbor Orgován a maďarské piesne zaspievali Ilona Erdélyiová, Johanna Mátéová a András Máté. Po pestrom kultúrnom programe evanjelický duchovný Pavol Kutej predniesol ekumenickú modlitbu za príslušníkov staršej generácie. Stretnutia vyvrcholilo večerou, po ktorej prítomní spievali slovenské piesne.
(aa-k)
Prednáška o dejinách slovenskej kultúry
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) a Dom slovenskej kultúry (DSK) usporiadali 30. septembra v Békešskej Čabe prednášku o historických pomeroch, ktoré predchádzali sťahovaniu Slovákov na Dolnú zem. Prítomných v mene miestnej slovenskej menšinovej samosprávy pozdravil jej predseda Juraj Ando. Predstavil prednášateľa PhDr. Jaroslava Čukana, CSc., profesora Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Profesor zo Slovenska spresnil, že si pôvodne pripravil prednášku pre študentov o osídlení Dolnej zeme. Keďže v radoch poslucháčov boli prevažne ľudia stredného a staršieho veku, pozmenil ju a priblížil historické pozadia sťahovania Slovákov.
Ako povedal každý národ má svoju neopakovateľnú kultúru, čím sa líši od ostatných národov. Takisto majú špecifickú kultúru aj Maďari a Slováci. Je to výsledkom geografických pomerov. Každá kultúra je výsledkom politického, administratívneho začlenenia a etnicity. O slovenskej kultúre môžeme hovoriť, že v prvom rade je výsledkom historického vývinu. Keď Slovania v 4. storočí prišli na dnešné územie, oni tam nenašli pustú neobývanú krajinu, našli tam výsledky kultúry neznámych kmeňov, ktoré v strednej Európe boli od doby kamennej. Našli tam keltskú kultúru. Slovania vytvorili Frankovu ríšu a Veľkú Moravu, ktorá časom začala zápasiť s vnútornými problémami. Jednotlivé veľmožské rody sa začali postupne včleňovať do uhorského štátu. Územie Slovenska vtedy bolo administratívne a kultúrne rozčlenené. Začala sa vnútorná diferenciácia. Prichádzali nemeckí baníci, ktorí priniesli so sebou kultúrny rozvoj baníckych miest. V 13. storočí šľachta začala stavať z tvrdých materiálov - chcela ukázať, že ona je o niečo viac, ako ostatní. Do dedinského prostredia začala prenikať architektúra kamenná. V 16. storočí prišlo k reformácii, čo znamenalo obrovské kultúrne zmeny. Ľudia sa začali líšiť aj podľa vierovyznania. Vtedy prišlo na územie Slovenska ohromné množstvo Chorvátov a Srbov, ktorí priniesli zo sebou nielen inú kultúru, ale aj pravoslávne vierovyznanie. Na Slovensku začala veľká bieda. Neprišlo len ohromné množstvo Chorvátov, Srbov a Bulharov, ale prišla aj polovica šľachty z Uhorska. Neuveriteľne sa zvýšili nároky pracovné, aj naturálne, aj na povinnosti. Okrem toho Slovensko ničili morové epidémie, rozdelenie majetku a rôzne povstania. Slovensko bolo vtedy také rozbité, rozdrobené, že jednoducho ľudí nevedelo uživiť. Z východoslovenských regiónov začali chodievať Slováci na sezónnu poľnohospodársku prácu do východného Maďarska a už sa nevracali. Tak došlo k tomu, že len čo sa Turci stiahli, už prichádzala šľachta a s ňou aj poddaní. Hlavné dôvody k odchodu boli preľudnenosť, hlad, hladomory, bieda, požiare a stavovské povstania. Na Dolnej zemi sa odrazu splnili túžby Slovákov, - povedal PhDr. Jaroslav Čukan, CSc. V druhej časti prednášky hovoril profesor o príčinách diferencovanej a bohatej kultúry Slovenska. Po prednáške nasledovala voľná diskusia o súčasných pomeroch a problémoch.
(aszm)
Láska k spevu pramení v ich srdciach
Stretnutie so speváčkami tardošského zboru Gereče
„Tí Tardošské vrchy slnkom zlátené, šťastia plnej lásky sú vysvätené. Malý kostolíček prostred dediny, tam sme sa učili pekné modlitby. Čas sa nám už kráti, roky odídu, tú rodnú dedinku nechcem zabudnúť...“
Citovali sme časť z tardošskej hymny, ktorú zložili do Tvrdošoviec odsťahovaní Tardošania a na ktorú sú právom hrdí ich rodáci. Preto už pred niekoľkými rokmi si ju zaradili do repertoáru aj členovia Tardošského speváckeho zboru Gerecse a spievajú ju na rôznych národnostných podujatiach.
Nedávno sme sa stretli s najstaršími, zakladajúcimi členkami zboru, ktoré nám rozprávali o svojej láske k rodnej obci, ľudovej hudbe a spevu ako aj o svojich životných skúsenostiach. Boli to Anna Beliková (1925), Terézia Kissová (1928), Mária Šenková (1929) a Terézia Slezáková (1929).
- Spev sprevádza náš život od kolísky až po hrob... Spev nás živil a živí a preto láska k nemu pramení v našich srdciach, - takto sa vyjadrili tardošské ženy. Nepochybovali sme o ich slovách, veď aj dnes, keď už majú všetky vyše sedemdesiat rokov, nemienia prestať spievať. A to nielen pre vlastné potešenie a zábavu, ale aj pre radosť iných.
Tardošania vyrastali s ľudovou pesničkou. Voľakedy nebol rozhlas ani televízia, o počítačoch ani nehovoriac. Ľudia boli prevažne chudobní, všeličo im chýbalo, ale boli šťastní, veselí, pretože často spievali: pri domácej práci, na poli, mládenci a dievky po večeroch, keď sa stretávali. Mládenci spievali obvykle v krčmách, odkiaľ sa ozýval spev po večeroch, koncom týždňa, ale najmä počas rôznych sviatkov a, samozrejme, na svadbách. V dedine vždy bola nejaká ľudová kapela, najmä dychovky. Dvorenie a zvolenie si partnera sa kedysi dialo v Tardoši podľa zaužívaného zvyku, v ktorom mal spev tiež dôležitú úlohu. Dvoriť išli mládenci k vopred vyvolenej dievčine, obyčajne v sobotu večer. Zo začiatku vždy v skupine a cestou nepretržite spievali slovenské ľudové piesne. Keď prišli k domu vyvolenej, pod oknom jej zaspievali serenádu. Potom vošli všetci do domu a ak bolo privítanie srdečné aj zo strany rodičov, tak tam ctiteľ zostal a ostatní išli ďalej. Bol to veľmi pekný ľudový zvyk, v ktorom však najpozoruhodnejšie bolo správanie, uctievanie istých hodnôt pri nadväzovaní stykov. Tieto zvyky sa tradovali z generácie na generáciu...
Tardošania boli pobožní ľudia, vychovávaní podľa božích prikázaní a snažili sa vychovávať svoje deti v tomto duchu, aby dodržiavali morálne hodnoty. Nezanedbávali však ani pestovanie a zachovávanie príznačnej miestnej slovenskej ľudovej kultúry.
Naše informátorky s netajenou hrdosťou zdôraznili, že ani za ťažkých podmienok sa nevzdali svojej viery a svoje potomstvo vychovávali podľa zaužívaných tradícií.
V súčasnosti ako dôchodkyne majú aj zlé skúsenosti. Trápi ich, že medzi ľuďmi je málo vzájomnej úcty. Sú si vedomé, že vždy sa našli aj zlí jedinci, ale podľa ich názoru nemali takú živnú pôdu ako dnes. Vďaka svojej životnej múdrosti sú objektívne a zároveň si kladú otázku: Kto vychoval týchto ľudí? Či nemajú aj dnešní dôchodcovia vinu na tom, ako sa v súčasnosti správajú ich potomkovia?
Mnohí v rokoch socializmu stratili vieru v Boha, lebo sa snažili prispôsobiť sa režimu. Teraz žnú, čo vtedy zasiali... Pochopiteľne, nechcú všetkých hádzať do jedného vreca. Darmo sa po roku 1989 systém zmenil, zmýšľanie mnohých ľudí zostalo také isté. Viacerí prevracali kabáty a znova sa prispôsobili novým okolnostiam. Mnohí si mysleli, že po zmene sa budú diať zázraky a budú sa mať dobre bez vlastného pričinenia. Nestalo sa tak. Čo ich však najviac trápi, že kostoly sa vyprázdňujú. Semeno, ktoré ateisti zasiali, rastie a množí sa počet kriminálnych činov a všetky druhy zla.
Nemali to ľahké ani ony v tých časoch, ale konali si svoju rodičovskú povinnosť, vychovávali deti a vnúčatá, ako im to duša, srdce a svedomie kázali. Snažili si zachovať svoje duchovné dedičstvo: pevnú vieru v Boha, pesničky a zvyky svojich slovenských predkov. Keď sa zrodila myšlienka založiť spevácky zbor, neváhali, chodili po dedine a nahovárali ľudí s pekným a zvučným hlasom. Mnohí sa prihlásili a počas dlhoročného jestvovania speváckeho zboru preslávili svoju obec, ale aj celú slovenskú pospolitosť žijúcu v Maďarsku.
Čo ich tak dlho drží v speváckom zbore?
Spev majú jednoducho rady, ale okrem toho prežili už spolu veľa krásnych a nezabudnuteľných zážitkov. Okrem ľudovej pesničky ich viaže k speváckemu zboru aj dlhoročné priateľstvo, vyplnené vždy veselou náladou a žartmi. Bez všetkého toho by jednoducho nevedeli žiť. Chýbali by im ako smädnému voda...
Teší ich aj to, že sa do tejto krásnej a šľachetnej činnosti zapojili už aj mladšie generácie, čo je zárukou budúcnosti. Chvalabohu, ani dnes im nepadne zaťažko týždenne chodiť na skúšky, alebo niekam odcestovať na vystúpenie. Spev im dáva silu, spev je ich životom. Preto sa ho nevedia zrieknuť ani v tomto pokročilom veku...
Zarmucuje ich však, že v posledných rokoch zo speváckeho zboru mnohí odišli pod ťarchou rokov a choroby. Mnohých museli odprevadiť už aj na poslednej ceste do tardošského cintorína a už aj ony sa blížia k sklonku svojho života...
(if)
Hra bez hraníc
Jazyková súťaž "Osvietený Zemplín” v Novom Meste pod Šiatrom
Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) bolo v minulosti a je aj v súčasnosti srdcom Zemplína. Takmer 750-ročné mesto tradične v septembri oslavuje svoje založenie v rámci týždňa bohatého na kultúrne podujatia. Pravidelne poriadajú aj jazykovú súťaž, ktorá tohto roku už po siedmy raz poskytla mládeži možnosť prejaviť svoje znalosti cudzích jazykov.
Tohoročná súťaž sa od predchádzajúcich líšila zmeneným obsahom aj názvom. Hlavným dôvodom bol vstup do Európskej únie. Zemplínsky región dlhé roky rozdeľovali štátne hranice, ktoré sa v máji tohto roku stali skôr symbolickými. A tak sa mohol zmeniť aj názov súťaže - z Osvieteného Nového Mesta sa stal Osvietený Zemplín. Zjednodušene môžeme povedať, že súťažné stretnutie sa stalo hrou bez hraníc.
Súťaž sleduje dve dôležité ciele. Núti tunajšie deti, slovenské i maďarské, aby získali čím viac vedomostí o Zemplíne, jeho minulosti, zemepisných danostiach a minulosti tu žijúcich ľudí. Pričom tieto vedomosti si musia osvojiť v cudzom jazyku.
Žiaci Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom sa každoročne zúčastňujú tejto súťaže a doteraz na nej zakaždým získali ocenenie. Toho roku sa pripravovali nielen v slovenskom, ale aj v anglickom jazyku, veď profilom našej školy je výučba jazykov. Zdá sa, že to bola veľmi dobrá voľba. Anglická skupina získala na našu veľkú radosť I. miesto, čo bolo pre mnohých prekvapenie. Je známe, že v našom meste sú základné a stredné školy so zameraním na anglický jazyk, ktoré naši žiaci predbehli, na čo sme veľmi hrdí.
Tento úspech sa nám nepodarilo dosiahnuť v slovenskom jazyku, ale veľmi sme nezaostali - skončili sme na III. mieste. Naši žiaci si museli zmerať sily s gymnazistami hovoriacimi po slovensky, čo osobne nepovažujem za správne, ale takto je naše umiestnenie ešte hodnotnejšie. V meste je totiž iba jedna slovenská základná škola a jedna stredná škola cestovného ruchu, kde sa učí slovenčina a tak mohli súťažiť iba medzi sebou. Ako pripravujúca učiteľka som spokojná s výkonom našich žiakov. V mene celého pedagogického zboru im všetkých gratulujem a želám, aby na jarnej jazykovej skúške boli tiež podobne úspešní.
Mená žiakov, ktorí obsadili III. miesto:
Estera Bodolóczka,
Alex Balogh,
Ildika Očenášová,
Mária Sobotová.
Mená žiakov, ktorí osadili I. miesto:
Bettina Tóthová,
Gejza Galyas,
Adam Kecskeméti.
Pripravujúci pedagógovia:
Júlia Kucziková a Katarína Krafcsenková.
Mária Z. Barnová
Orange a Slovnaft pomohli splniť jeden veľký sen
Na začiatku tohto príbehu bolo niekoľko desiatok listov, ktorými sme sa obrátili na niekoľko desiatok slovenských firiem o pomoc pri sponzorovaní prvej cesty našich žiakov (zo škôl z Mandabokoru a Veľkého Čerkesu) na Slovensko. Naši žiaci nemali doteraz možnosť spoznať osobne krajinu svojich predkov, preto sme im chceli Slovensko ukázať a predstaviť počas štvordňovej poznávaco-náučnej exkurzie. Chceli sme, aby poznatky a vedomosti získané na vyučovaní mali možnosť konfrontovať s realitou, aby mohli skúsiť používať slovenský jazyk v jeho prirodzenom prostredí.
Ako prvý zareagoval na našu výzvu práve Orange Slovensko, a. s. V pôvodnom liste sme prosili o možnosť zabezpečenia vstupu na predstavenie OrangeIMAX kina, ktoré je známe ako kino s produkciou 3D filmov. Boli naozaj perfektní, hneď sa nás opýtali na termín, v ktorom mienime Slovensko navštíviť a bolo jasné, že Imax kino je „naše“.
Ako druhý zareagoval Slovnaft, a. s. člen skupiny MOL - firmy, ktorá má svoje sídlo práve v Maďarsku. Ponúkli nám tankovaciu kartu na zabezpečenie dopravy. Už sme sa pomaly začali baliť a tešiť. Žiaľ, potom už prichádzali len zamietavé odpovede a naša radosť opadala. Pri najväčšej snahe rodičov a pomoci miestnej slovenskej samosprávy sme nemali toľko peňazí, aby sme mohli pokryť náklady spojené s ubytovaním, stravou a vstupným pre všetkých účastníkov. Keď sme sa už cítili najhoršie, ozvali sa znovu z Orangeu, vraj mali by sme nahlásiť presný počet návštevníkov predstavenia a potvrdiť navrhnutý termín. Oznámili sme im, že naša cesta sa asi nebude konať, pretože sa nám nepodarilo zohnať dostatočné financie. Vzápätí sme dostali e-mailovú otázku, koľko peňazí potrebujeme na zabezpečenie exkurzie. V priebehu ďalších dvoch dní to už bolo znovu len o radosti. Z Orangeu nám oznámili, že pre nich to nebude problém a radi podporia deti z krajanskej školy v zahraničí. Mohlo sa teda začať s prípravami.
Konečne nastal deň „D“. Mamičky nás odprevadili síce so slzami na krajíčku, ale my sme sa už nevedeli dočkať Slovenska. V hlavách sme mali informácie z posledných mesiacov, keď sme sa v škole učili, že hlavným mestom Slovenska je Bratislava, že tu tečú rieky: Dunaj, Váh, Hron, Nitra..., že medzi najväčšie mestá patria Košice, Nitra, Trnava, Žilina,..., že sú tu pohoria, nížiny, hrady, zámky, jaskyne, kúpele...., jednoducho všetko, čo má správny žiak o krajine svojich predkov vedieť. A toto všetko teraz tam niekde v 300-kilometrovej vzdialenosti na nás čakalo. To, čo sme počas nasledujúcich štyroch dní zažili, predbehlo naše očakávania.
Posledný deň, po schádzaní zo Spišského hradu, veru mnohí aj ľutovali, že to všetko končí, veď to bol naozaj super výlet. A čo všetko sme navštívili? Posúďte, či toho bolo naozaj dosť: Hneď prvý deň sme navštívili Základnú školu v Brehoch, s ktorou sme uzavreli priateľstvo. Ich žiaci a naši sa navzájom predstavili v programoch. My sme predstavili činnosť nášho folklórneho súboru Nezábudka, zaspievali sme im hymnu Slovákov v Maďarsku, tirpácke piesne z Níreďházy, zarecitovali. Oni nám zatancovali niekoľko moderných, ale aj ľudových tancov, zarecitovali a zaspievali. Ukázali nám prácu posledného brežského hrnčiara. Dohodli sme sa, že sa v rámci podobnej akcie ešte určite stretneme. Potom sme navštívili dedinku Horná Seč, v ktorej žijú Slováci z Níreďházy. Potlesk, ktorý naše vystúpenie zožalo, nemal zatiaľ páru, boli sme na seba naozaj hrdí a v očiach našich hostiteľov sa zaleskli veru aj slzičky, veď mnohé z detí sú potomkami ich bývalých susedov, priateľov, známych. Počas druhého dňa sme navštívili hlavné mesto Bratislavu a prezreli sme si jej historické a kultúrne pamiatky. Najskôr sme navštívili 3D kino OrangeIMAX, pozreli sme si film Virtuálny svet. Napriek jazykovej bariére sa nikto nesťažoval, že niečomu nerozumel. Všetci sme k príjemnému sledovaniu dostali aj občerstvenie - pukance a colu, tak sme chrumkali a užívali si príjemný deň. Potom sme sa vybrali na plavbu loďou po Dunaji, pozreli sme si staré mesto, vyštverali sme sa na vežu Starej radnice a hrad, ktorý už na záver veru mnohých skolil. Tretí deň sme sa zamerali na poznávanie slovenskej prírody v krásnom prostredí Tatier, ktoré často deti obdivovali na obrázkových materiáloch používaných počas vyučovania. Najskôr sme si pozreli dreveničky a ponaháňali kozičky v skanzene v Pribyline, potom sme sa s čerstvo kúpenými jánošíckymi valaškami vybrali na turistiku okolo Štrbského plesa. Posledný deň nášho pobytu sme navštívili múzemu TANAPu, vyvieračku minerálnej vody neďaleko Baldoviec a Spišský hrad, kde si niektorí vychutnali radosti poddanského života na dereši so všetkým, čo k tomu patrí, ale nikto sa nesťažoval.
Takto teda vyzerá náš príbeh, ktorý sa však ešte vôbec nekončí. Vďaka firmám Orange a Slovnaft sme získali na Slovensku veľa priateľov, všade nás pekne privítali. Spoznali sme krajinu a dostali sme veľkú chuť na jej spoznávanie aj v tomto školskom roku, Už vieme, kde sa vyberieme. Zatiaľ to však zostáva našim tajomstvom. Jedno však prezradíme, 19. a 20. októbra privítame u nás kamarátov z Brehov, ukážeme im Níreďházu a jej okolie, naše dve školy. Ešte raz: ORANGE a SLOVNAFT, ďakujeme! Pomohli ste nám otvoriť naše srdcia slovenčine, nájsť si tak cestu k novým priateľom, a to je v živote ľudí to najdôležitejšie.
Anita Holá
K sedemdesiatinám Ondreja Krupu
Celoštátna slovenská samospráva (CSS), Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM), Spoločnosť pre šírenie vedeckých poznatkov (TIT) a Katarína Krupová usporiadali 1. októbra pri príležitosti 70. narodenín etnografa Ondreja Krupu oslavu v békeščabianskom hoteli Garzon.
Pozvaných hostí v mene organizátorov privítal spolupracovník VÚSM Ján Chlebnický. Zvlášť pozdravil konzula Slovenskej republiky Ladislava Tischlera, predsedu CSS Jána Fuzika, podpredsedníčku CSS Etelku Rybovú, regionálnu radkyňu CSS Helenu Čičeľovú, vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika a primátora mesta Békešská Čaba Jánosa Papa. V kultúrnom programe vystúpili škôlkari békeščabianskej slovenskej školy so slovenskými ľudovými detskými hrami, ktoré zozbieral jubilant. Po nich zaspievali slovenské ľudové piesne členka miestneho Slovenského klubu Žofia Viczianová a spevácky zbor Čabianska ružička na čele s dirigentom Péterom Szák-Kocsisom. Oslavy jubilea nášho renomovaného etnografa otvorila riaditeľka VÚSM Alžbeta Hornoková Uhrinová.
V slávnostnom prejave pozdravila kolegu, etnografa, folkloristu, kandidáta vied dr. Ondreja Krupu, ktorý oslávil 70. narodeniny práve 1. októbra. Ako povedala, s radosťou sa ujala tejto úlohy, veď dlhé roky si ctí jubilanta. Vždy pravidelne čítala jeho knihy a štúdie, používa ich pri svojej práci. Pripravujúc sa na slávnosť preštudovala jeho životopis, bibliografiu, spisy o ňom, recenzie o jeho knihách. Vtedy si uvedomila, že bude mať ťažkú úlohu. Veď ide o takú bohatú vedeckú tvorbu, s akou sa málokto môže pochváliť. A. Hornoková Uhrinová si uvedomila, že nemôže o všetkom podrobne hovoriť. Neskôr sa uspokojovala tým, že ani nie je treba snažiť sa o úplnosť. Veď na jubilejnej oslave sú prítomní a žiadali si slovo predstavitelia všetkých organizácií, inštitúcií, spoluorganizátori, sponzori, respektíve hostia, s ktorými bol O. Krupa v nejakom pracovnom styku. Preto sa rozhodla, že v mene výskumného ústavu, ktorý podujatie inicioval, bude hovoriť predovšetkým o slovenských súvislostiach, - povedala riaditeľka VÚSM.
Po A. Hornokovej Uhrinovej prof. Dr. hab. Anna Divičanová predstavila publikáciu V službách etnografie - Zborník na počesť sedemdesiatin O. Krupu. Pri sledovaní v súčasnosti vydávaných kníh, venovaných jubilantom z odborných a etnografických kruhov, nadobudla presvedčenie, že sú zborníky, ktoré sa tematicky veľmi prísne pridržiavajú úzkeho okruhu výskumnej témy jubilanta a práve preto len úzky kruh odborníkov poctí oslávenca rozsiahlymi príspevkami. V druhom type zborníka venujú jubilantovi svoje štúdie širšie odborné kruhy s pestrou tematikou folklóru, spoločenskej etnografie. Kniha venovaná O. Krupovi je mostom medzi týmito dvomi typmi. Je to predovšetkým vďaka tomu, že jednak redaktorom sa podarilo do tematicky jednotných častí zaradiť vyše 40 štúdií a jednak preto, že v týchto štúdiách, príspevkoch, sa odzrkadľuje tematicky široký záujem jubilanta o slovenskú tradičnú duchovnú a spoločenskú kultúru. Veď O. Krupa popri svojom hlavnom rezorte, snímaní poverového sveta a sveta obyčajov, načrel hlboko do sveta rozprávok a iných naratívnych žánrov, cez rozprávanie zo života až po ľudské, rodinné a spoločenské pomery v dedinskej societe. Väčšina príspevkov je venovaná spomenutým tematickým okruhom a v úzkom zmysle aj trochu prierezom výskumnej činnosti O. Krupu. Môžem povedať, že celá kniha znie o O. Krupovi, - konštatovala profesorka budapeštianskej univerzity ELTE Anna Divičanová.
O. Krupovi so svojou básňou K sedemdesiatke zagratuloval básnik Juraj Dolnozemský. V mene CSS sa ku gratulantom pripojil jej predseda Ján Fuzik. Poprial O. Krupovi, aby ďalej pokračoval vo svojej tvorivej práci. Ako povedal, na tejto oslave sa občas cítil tak, akoby ho zastihli pri krádeži - v tento deň sa obohatil o taký jedinečný zážitok, ktorý si dlho uchová v pamäti. Myslel na program škôlkárov a speváckeho zboru, keď ožilo životné jubileum. Bandi báči nielen zachránil a spracoval klenoty našej ľudovej tvorivosti, ale mohol byť aj svedkom toho, ako sa zachovávajú, ako si ich osvojuje mládež. Musí to byť závideniahodný pocit, - vyzdvihol vo svojej zdravici predseda CSS.
Na O. Krupovi som si najprv všimol jeho úsmev, - začal svoj prejav primátor mesta János Pap. - So stálym úsmevom chodí po uliciach, plný elánu, plánov a úloh, - povedal. Gratuluje mu k bohatej zberateľskej práci, obsažnému životu, z čoho prítomní dostali ukážku prostredníctvom kultúrneho programu. V mene mestskej samosprávy a v mene obyvateľov Békešskej Čaby poprial O. Krupovi veľa zdravia, šťastia a veľa chuti do ďalšej práce.
Jubilantovi zablahoželal aj konzul Slovenskej republiky Ladislav Tischler a odovzdal mu pozdrav chargé d'affaires SR Milana Kurucza, ktorý sa z pracovných dôvodov nemohol zúčastniť slávnosti. - Odznelo tu už hodnotenie profesijné, osobné a priateľské, takže veľmi ťažko sa hľadajú slová. Keď som tu sedel, spomenul som si na knihu amerického autora Roberta Fallgena, ktorý tvrdil, že všetko, čo potreboval vedieť v živote, sa naučil v materskej škole. Starších pozdraviť, hračky, keď dokončíme, odložiť, pred jedlom si umyť ruky, poobede si trošku pospať, každý deň sa trošku hrať, pracovať a spievať a keď sme vo svete, tak sa držať priateľov za ruku. Ja si myslím, že náš jubilant na tú životnú múdrosť už prišiel. Prajem mu, aby sa v budúcnosti každý deň trošku hral, trošku oddychoval, pracoval, spieval, aby ešte dlhé, dlhé roky s doterajším elánom vytváral tie hodnoty, ktoré odovzdáva našej generácii i tým najmladším, - skončil svoj prejav konzul Slovenskej republiky.
List splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov Claude Baláža prečítal spolupracovník VÚSM Alexander Tóth.
Po ňom O. Krupovi zablahoželali osobnosti, s ktorými jubilant spolupracoval a študoval. V mene Maďarskej národopisnej spoločnosti Ernő Eperjessy, predsedníčka Slovenskej národopisnej spoločnosti Zuzana Beňušková, v mene Domu zahraničných Slovákov Mária Katarína Hrkľová, predseda Výboru pre osvetu, školstvo, šport a cirkevné záležitosti pri zastupiteľskom zbore Békešskej župy Menyhért Szilágyi, riaditeľka Ústavu etnológie SAV Gabriela Kiliánová a Magdaléna Paríková z katedry etnológie Univerzity Komenského v Bratislave.
Po ich pozdravoch Ján Chlebnický prečítal báseň Štefana Lamiho K sedemdesiatke, potom nasledoval ďalší rad gratulantov. Univerzitný profesor na dôchodku, bývalý spolužiak O. Krupu Antal Juhász, za Múzeum Aradskej župy Elena Rodica Colta, v mene Oblastného združenia TIT József Jároli, riaditeľ Békešských župných múzeí Imre Szatmári, vedecká pracovníčka spoločenského ústavu SAV v Košiciach Mária Homišinová, bývalý spolužiak Ferenc Szabó, predsedníčka TIT-u Magdolna Fabulyová, v mene Čabianskej organizácie Slovákov Anna Ištvánová a ako posledná v rade gratulantov zablahoželala O. Krupovi spolupracovníčka Matice slovenskej Viera Sedláková. Oslava 70. narodenín etnografa O. Krupu sa skončila recepciou pre pozvaných hostí, rodinu a známych.
(aszm)
Stručný životopis jubilanta
Dr. Ondrej Krupa sa narodil 1. októbra 1934 v Alberte (Csanádalberti). Maturoval na gymnáziu Jána Batsányiho v Csongráde, na univerzite v Segedíne získal diplom stredoškolského učiteľa maďarského jazyka a histórie. Univerzitný doktorát získal v roku 1961 obhájením dizertačnej práce Slovensko-maďarské súvislosti historického spevu Szilágyi és Hagymási. Vyučoval na gymnáziu v Szeghalme, tridsať rokov pracoval v župnej organizácii TIT-u, neskoršie ako župný tajomník. Dvadsaťpäť rokov redigoval a písal odbornú publikáciu Békési Élet. Viac ako desať rokov bol vedeckým spolupracovníkom VÚSM, je čestným členom Slovenskej národopisnej spoločnosti, laureátom ceny Pro Urbe - Za Békešskú Čabu. O. Krupa je ženatý, jeho manželka, bývalá zástupkyňa riaditeľky základnej školy, je na dôchodku. Syn Árpád je učiteľom v Strednej škole technickej Pála Vásárhelyiho v Békešskej Čabe, dcéra Enikő je agrárna inžinierka a psychopedagogička. Jubilant má troch vnukov.
K jubileu Karola Tomiša
PhDr. Karol Tomiš DrSc., znalec maďarskej a slovenskej literatúry, sa narodil 6. 10. 1929 v Bratislave. Po maturite v roku 1950 študoval literárnu vedu a estetiku na Filozofickej fakulte UK.
Recenzie, kritiky a články o literatúre začal písať už v prvom roku univerzitného štúdia. 1. 9. 1954, ešte pred ukončením štúdia, nastúpil do Ústavu slovenskej literatúry SAV ako vedecký asistent. V r. 1955 - 1958 bol interným ašpirantom ÚSL SAV. Jeho školiteľom bol profesor Mikuláš Bakoš, DrSc. Titul kandidáta filologických vied získal v r. 1960 po obhajobe dizertačnej práce Súčasnosť a próza.
V rokoch 1960 - 1973 bol vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV a v rokoch 1965 - 1966 zároveň vedúcim literárneho oddelenia Zväzu slovenských spisovateľov. Po návrate do Ústavu slovenskej literatúry SAV sa zaoberal výskumom slovenskej prózy v období od roku 1918 po súčasnosť.
V Literárnovednom ústave SAV, založenom v roku 1973, sa K. Tomiš zameriaval na komplexné skúmanie ideovo-tematických a štylisticko-kompozičných vlastností literárneho diela, ako aj na literárny proces a jeho spoločensko-historické a duchovné i kultúrne determinanty. Knižné výbery z týchto štúdií vyšli pod názvom O štýle slovenskej prózy (1975) a Časovosť literatúry (1986).
Intenzívne sa venoval aj vedecko-organizačnej činnosti. V roku 1970 bol zvolený za vedeckého tajomníka Slovenskej literárnovednej spoločnosti pri SAV. Túto funkciu vykonával do roku 1987. V rokoch 1987 - 1990 bol podpredsedom SLVS pri SAV.
K. Tomiš od počiatku vyrastal v dvojjazyčnom prostredí, časť stredných škôl absolvoval v maďarčine a tak sa oboznámil bližšie aj s maďarskou literatúrou a kultúrou a počas celej svojej vedeckej kariéry publikoval v slovenskej tlači články a štúdie o maďarskej literatúre.
Svoje znalosti maďarského jazyka a kultúry zužitkoval aj v zahraničných kontaktoch SAV. Keď po roku 1955 začali prichádzať maďarskí literárni historici na študijné cesty do Československa, vedenie ÚSL ho poverilo úlohou sprevádzať maďarských kolegov na ich cestách po Slovensku a v Čechách. V Literárnovednom ústave SAV sa K. Tomiš popri R. Chmelovi stále viac zapájal do výskumu dejín maďarskej literatúry a slovensko-maďarských literárnych vzťahov. Svoje štúdie a články publikoval v domácich a maďarských odborných časopisoch. V roku 1977 bol zakladajúcim členom Medzinárodnej maďarskej filologickej spoločnosti. V rokoch 1977 - 1996 bol opätovne zvolený do Výkonného výboru Medzinárodnej maďarskej filologickej spoločnosti, v ktorom zastupoval slovenskú literárnovednú hungarológiu. Od polovice 70. rokov sa pravidelne zúčastňoval na ugrofínskych a hungarologických kongresoch, ako aj na medzinárodných konferenciách, seminároch a sympóziách o maďarskej literatúre a jej význačných osobnostiach. Vo svojich prednáškach i referátoch sa zameriaval na to, aby slovenskú literatúru a literárnu vedu presadil aj do povedomia širokej inonárodnej odbornej verejnosti.
Od roku 1990 je K. Tomiš vedúcim vedeckým pracovníkom. Výsledky jeho výskumu a propagácie maďarskej literatúry ocenili aj v Maďarsku, v roku 1986 vyznamenaním Za socialistickú kultúru, v roku 1991 ho zvolili za mimoriadneho člena Zväzu maďarských spisovateľov a v roku 1999 mu minister kultúry MR udelil Pamätnú plaketu „Pro Cultura Hungarica“ s diplomom. V Budapešti mu v roku 1997 vyšli štúdie s tematikou slovensko-maďarských literárnych vzťahov pod názvom Szlovák tükörben (V slovenskom zrkadle). Knihu prezentovali na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa a zaradili do zoznamu povinnej študijnej literatúry na katedrách slavistiky a slovakistiky. S obdobnou tematikou bratislavské vydavateľstvo Madách - Posonium vydalo súbor jeho štúdií Közös értékeink (Naše spoločné hodnoty). V roku 2000 ho Maďarská akadémia vied (MTA) zvolila za člena verejného zboru MTA. V roku 1989 mu Predsedníctvo SAV a Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy udelili titul Zaslúžilý pracovník SAV, v roku 1994 mu Slovenská akadémia vied udelila Zlatú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, v roku 1999 dostal Cenu SAV za vedecko-popularizačnú činnosť, ktorou Predsedníctvo SAV oceňuje dlhoročnú aktivitu na poli šírenia vedeckých poznatkov.
Koncom 80. rokov sa v Tomišovej výskumnej činnosti stala maďaristika dominantnou. Preto po vzniku Ústavu svetovej literatúry SAV v roku 1991 sa stal jeho pracovníkom a v rokoch 1992 - 1996 zastával aj funkciu zástupcu riaditeľa ústavu. Vedecká rada ústavu ho v roku 1998 vyzvala, aby sa uchádzal o titul „Doktor vied o umení“. Tento titul získal r. 2000 obhajobou doktorskej dizertačnej práce Hodnoty a recepcia.
Čiastkové výskumy K. Tomiša v poslednom štvrťstoročí smerovali k syntetickej monografii o recepcii maďarskej literatúry v slovenskej literárnej kultúre od vydania prvého prekladu v roku 1860 až po súčasnosť. Prvý zväzok tejto dvojjazyčnej monografie pod názvom Maďarská literatúra v slovenskej literárnej kultúre I / A magyar irodalom a szlovák kultúrában I (1960 - 1918) vyšiel v roku 2000. Ďalšie dva zväzky, zahrnujúce obdobia 1919 - 1949 a 1950 - 1999, sú rozpracované. Paralelne pripravuje rozšírenú slovenskú verziu diel Szlovák tükörben a Közös értékeink v jednej knižnej publikácii.
K. Tomiš vo viacerých článkoch venoval svoju pozornosť aj tvorbe slovenských literátov v Maďarsku. K jeho významnému životnému jubileu mu želáme veľa tvorivých úspechov a pracovného elánu.
Nakrátko
Slovenská národná strana (SNS) bude prostredníctvom poslancov Národnej rady SR iniciovať návrh zákona o zákonnom zastúpení príslušníkov menšín v parlamente s tým, že by zanikli strany založené na etnickom princípe. Slota, ktorý sa považuje za lídra SNS, sa pritom inšpiroval zákonom z Maďarskej republiky z roku 1993, ktorý podľa neho garantuje každej registrovanej národnosti jedno parlamentné kreslo. Bývalý predseda SNS nepochybuje, že s takýmto zákonom bude súhlasiť aj predseda SMK Béla Bugár.
x x x
Matica slovenská (MS) hodnotí inzerát Slovenského rozhlasu (SRo) s citátom od Jána Slotu "Na Slovensku po slovensky" v denníku Sme pozitívne. Reklamy tohto typu sú podľa Matice v demokratických a suverénnych štátoch bežné. "Inzeráty, propagujúce slovenskosť a slovenčinu v SME, patria k pozitívnym reklamám tohto denníka. To isté platí aj o iniciatíve SRo," uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytol hovorca MS Stanislav Bajaník. Podľa Matice pritom nejde o autentickú myšlienku pána Slotu, ale o text, ktorý je v histórii Slovenska známy. Štátny jazyk na Slovensku je slovenčina, píše sa v stanovisku. Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov zabezpečuje podľa MS práva menšinových jazykov.
x x x
Slovenského ministra Ivana Mikloša vyhlásili za najlepšieho ministra financií rozvíjajúcich sa európskych ekonomík. Ocenenie dostal od časopisu Emerging Markets, jeho predošlé číslo aj s celostránkovým profilom Mikloša rozširovali na výročnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone. Ocenenie získal na základe nominácie investičných bánk a analytikov. V celostránkovom článku o Miklošovi časopis pripomína Miklošove zásluhy o slovenskú daňovú reformu, ktorá zaviedla rovnú daň vo výške 19 percent a odstránila dvojité zdanenie.
x x x
Zloženie vlády MR sa oproti minulosti výrazne nezmenilo, vo funkcii zostalo až 10 zo 17 Medgyessyho ministrov. 13 kresiel vo vláde patrí socialistom (MSZP) a štyri liberálnemu Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ). Na poste ministra zahraničných vecí zostal socialista László Kovács. Vo funkcii však zostane iba do 1. novembra, keď sa presťahuje do Bruselu a začne pracovať ako európsky komisár. Kovácsov post potom prevezme ďalší socialista Ferenc Somogyi, ktorý pôsobil ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a viedol úrad integrácie do EÚ. Ministerstvo obrany si podrží socialista Ferenc Juhász a rezort financií zostal manažérovi a bankárovi Tiborovi Draskovicsovi. Nový minister hospodárstva János Kóka je úspešný podnikateľ, patrí do stovky najbohatších Maďarov. József Petrétei prevezme vedenie rezortu spravodlivosti po Péterovi Bárándym, Jenő Rácz povedie rezort zdravotníctva namiesto Mihálya Kökénya a Gábor Csizmár nahradí Sándora Buránya na poste ministra práce a zamestnanosti. Novými ministrami bez kresla budú Etele Baráth, poverený koordináciou európskych záležitostí, a István Kolber, zodpovedný za regionálny rozvoj. Doterajšie ministerstvo mládeže, detí a športu pretransformovali na ministerstvo mládeže detí, rodiny a pre rovnosť šancí, na čelo ktorého nastúpi Kinga Gönczová, bývala ministerka bez kresla pre rovnosť šancí.
x x x
Hlavná maďarská opozičná strana Fidesz ohlásila v pondelok plán uskutočniť národné referendum s cieľom pozastaviť privatizáciu štátneho majetku. Fidesz chce referendum, ktoré by zastavilo privatizáciu, uviedol šéf poslaneckého klubu Fideszu János Áder pre štátnu televíziu. Predstavitelia strany informovali, že podklady predložili Národnej volebnej komisii, ktorá má do 30 dní rozhodnúť, či môže Fidesz začať zbierať 200 tisíc podpisov potrebných na vyhlásenie referenda. Ak sa referendum uskutoční, jeho výsledok bude pre vládu záväzný. Napriek pokračujúcemu privatizačnému procesu aj počas éry Fideszu, ktorý bol pri moci štyri roky od roku 1998 do 2002, sa hlavná opozičná strana snaží vykresliť súčasnú socialisticko-liberálnu vládu ako vládu, ktorá predajom štátneho majetku koná proti národným záujmom.
x x x
Podľa denníka Magyar Hírlap by Maďarsko a Slovensko mali vypracovať spoločný plán na vyriešenie "gabčíkovského konfliktu". Denník tvrdí, že to je nový prvok v návrhu maďarskej strany pred ďalším kolom rokovaní so Slovenskom o vodnom diele Gabčíkovo - Nagymaros. Rokovania by mali podľa denníka pokračovať ešte v tomto roku. Návrhy maďarskej strany musí ešte prerokovať nová vláda Ferenca Gyurcsánya. „Po vstupe Maďarska a Slovenska do EÚ totiž obe krajiny musia rešpektovať vodohospodárske zásady únie. Pre Maďarsko je výhodou, že únia pred získavaním elektrickej energie dáva do popredia kvalitu vody a udržanie rieky v prirodzenom stave," uviedol Magyar Hírlap.
x x x
Štyri parlamentné strany v Maďarsku sú za to, aby zmluvu o európskej ústave podpísala vláda a aby v tejto otázke neusporiadali referendum. Parlament začal rozpravu o Euroústave, ktorú politické strany považujú celkovo za prijateľnú. Hlavný rečník vládnej socialistickej strany Pál Vastagh vyzdvihol, že Maďarsku sa podarilo uplatniť svoje priority. „Dokázali sme presadiť požiadavku rovnoprávnosti členských štátov, aby sa v Európskej komisii uplatňoval princíp jeden člen, jeden komisár.“ Zástupcovia vládnych strán ešte vyzdvihli, že v neposlednom rade aj vďaka maďarskej diplomacii sa dostala do preambuly pasáž o ochrane práv menšín.
x x x
Maďarsko ruší základnú vojenskú službu, politické strany sa však nevedia dohodnúť, v akom prípade ju bude možné obnoviť. Námestník ministra obrany Imre Ivancsik v maďarskom parlamente uviedol, že základnú vojenskú službu bude možné obnoviť len v prípade naliehavej hrozby. Podľa vládneho návrhu ústavnej novely o vojenskej službe by parlament najprv musel dvojtretinovou väčšinou vyhlásiť výnimočný stav. Na základe toho bude môcť už len jednoduchá väčšina rozhodnúť o obnovení základnej vojenskej služby. S tým však nesúhlasí opozičný Fidesz.
x x x
Primátor Budapešti a jeden z najznámejších maďarských politikov Gábor Demszky má problémy. Celé leto sa maďarské médiá zaoberali nárastom jeho majetku za posledné roky. Naposledy zase šéf budapeštianskeho správneho úradu vyhlásil, že na základe analýzy platných zákonov a po konzultácii s odborníkmi Demszky nemôže byť súčasne primátorom a aj poslancom Európskeho parlamentu. Demszky je primátorom Budapešti nepretržite od roku 1990 a je pravdepodobne jediným stredoeurópskym politikom, ktorý sa tak dlho udržal v rovnakej vysokej funkcii. Naviac už oznámil, že chce do čela mesta kandidovať aj v ďalších komunálnych voľbách v roku 2006. Tým si však znepriatelil aj mnohých doterajších prívržencov, podľa ktorých jednoducho nie je zdravé, ak nejakú funkciu tak dlho zastáva tá istá osoba.
x x x
Maďarsku nehrozí bezprostredné teroristické nebezpečenstvo. Vyhlásil to v Budapešti predseda národnobezpečnostného kabinetu a minister obrany Ferenc Juhász. Kabinet podľa jeho slov prerokoval analýzu, ktorú pripravili bezpečnostné služby so zvláštnym dôrazom na odkaz teroristickej organizácie al-Káida, zverejnený predminulý týždeň. "Nehrozí nám priame nebezpečenstvo, preto nie je opodstatnené zavedenie série opatrení, ktoré by, mimochodom, narušili aj pokoj obyvateľstva," hovoril minister.
x x x
Generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo pozdravil účastníkov a načapoval prvé pivo na otvorení Festivalu Zlatý bažant v čabianskej Slovenskej reštaurácii. Pivo tu čapujú do jednolitrových džbánov. O náladu hostí sa stará nemecká kapela Karawanka z Moháča.
x x x
Aj v tomto roku sa členovia Slovenského klubu a Slovenskej samosprávy v Kondoroši zišli v oblastnom dome, aby varili slivkový lekvár. Slivky ešte predtým vykôstkovali a tak sa hneď mohli dať do varenia. V kotle šesť hodín klokotalo zo päťdesiat kíl sliviek, z ktorých napokon bolo toľko lekváru, že si všetci prítomní mohli odniesť domov po sedemdecovom pohári.
x x x
Jeseň býva v metropole východného Slovenska už tradične bohatá na rôzne kultúrne podujatia. Medzi nimi sa určite nestratí pestrá ponuka festivalu Visegrádske dni, prezentujúceho rozmanitosť českej, poľskej, maďarskej a slovenskej kultúry. "Počas podujatia, ktoré trvá do 4. decembra, sa predstaví približne tridsať umelcov v troch žánrových oblastiach. Vybrať to naj by bolo nespravodlivé a tak voľbu ponechávam na divákovi," hovorí hlavný organizátor Gabriel Horal. Mesiace september a október sú vyhradené pre maďarskú a českú kultúrnu scénu, november a december bude zasa patriť poľským a domácim umelcom. Najsilnejšie zastúpenie bude mať počas Visegrádskych dní, ktoré otvorilo Divadlo Járy Cimrmana, už tradične česká produkcia.
x x x
Krajiny arabského sveta boli v tomto roku čestným hosťom tradičnej prehliadky svetovej literatúry v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. Tamojší knižný veľtrh, na ktorom sa zúčastnilo asi 6700 vystavovateľov zo 111 štátov, slávnostne otvoril spolkový kancelár Gerhard Schröder. Na podujatí, ktoré sprevádzali sprísnené bezpečnostné opatrenia, sa oficiálne zúčastnilo 17 z 22 členských krajín Ligy arabských štátov. V záverečný deň podujatia, ktoré tentoraz o deň skrátili, Mierovú cenu nemeckého knižného obchodu prevzal maďarský spisovateľ Péter Esterházy.
x x x
Za veľkorysú podporu označila v Budapešti spoluúčasť slovenskej i poľskej koprodukčnej strany na realizácii historického filmu A temetetlen halott (Nepochovaný mŕtvy) o popravenom maďarskom premiérovi Imre Nagyovi režisérka snímky Márta Mészárosová (70). Podľa vlastných slov nakrútila s rozpočtom 320 miliónov forintov "lacný" historický film, ktorý odporúča mládeži. Dielo, ktoré bude mať slávnostnú svetovú premiéru 19. októbra a o dva dni neskôr príde do maďarskej distribučnej siete, prináša subjektívny pohľad na život Imre Nagya od pohnutých udalostí roku 1956 až po jeho popravu, respektíve o jeho pamiatke, ktorá žije do súčasnosti.
Oznamy
Oplatí sa nás predplatiť
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199
Rozhlas | Televízia
Majiteľ
Vydavateľ
Sponzor
