Ján Fuzik: „Bravúrna dohoda medzi vládou a opozičným Fideszom“

Zsolt Németh: „Reciprocitu odmietame, ale dôveryhodnosť našej krajanskej politiky zvyšuje aj naša starostlivosť o domáce menšiny“

Koniec etnobiznisu?

Div nie ako politickú senzáciu hodnotia podaktorí pozorovatelia dohodu medzi vládou (zastupoval ju štátny tajomník Attila Mesterházy) a opozičným Fideszom (expert pre otázky menšín, predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh). Na tlačovej konferencii, na ktorej posledný májový deň oznámili kompromis vo veci novely volebného a menšinového zákona, im asistovali viacerí predstavitelia minorít žijúcich v Maďarsku…

Voľby do menšinových samospráv sú ohrozené - varoval pred niekoľkými dňami ombudsman pre ochranu práv menšín Jenő Kaltenbach vo svojej parlamentnej správe. Žeby to bola posledná kvapka? Prvá určite nebola! Z času na čas prejavili vôľu aj politické strany, aby ju potom stiahli späť, národnostné menšiny horekovali zbytočne, ich výzvy boli „výkrikom do pusty“. Tak mohli trvať ťahanice okolo novely dvoch zákonov prinajmenšom sedem rokov.

Najväčšou „kvapkou“ bolo akiste stanovisko Ústavného súdu MR, podľa ktorého treba zabezpečiť, aby menšinové samosprávy volili iba príslušníci menšín. Doterajšia prax bola totiž taká, že súbežne s komunálnymi voľbami mohol ktokoľvek odovzdať hlas aj kandidátom menšinových samospráv. V troch voľbách to ako-tak fungovalo, no stále väčšie rozmery naberal takzvaný etnobiznis, čiže na mnohých miestach volili menšinová samosprávy NEmenšinoví voliči. Známy je prípad, keď Maďari v jednej obci vystrnadili Rómov a sami si zvolili rómsku samosprávu. Ale aj slovenská menšinová samospráva vznikla aj v takej obci, kde o Slovákoch ani nechyrovali. Slovom: blamáž a fraška...

Možné riešenie by bola znamenala registrácia menšinových voličov a preverenie menšinových kandidátov trojčlennou komisiou pozostávajúcou z menšinových potentátov. Už-už sa zdalo, že napriek nesúhlasu (strachu?) niektorých národnostných menšinových spoločenstiev sa našla vhodná cesta, priechodná aj v parlamente, no pred dobrým pol rokom opozičný Fidesz spoza rysujúceho sa riešenia vycúvol. Podotýkam, že jeho postoj je dôležitý preto, lebo k novele týchto zákonov je potrebná dvojtretinová väčšina (vládna koalícia ju má sotva nadpolovičnú). Takže po dlhých prieťahoch, sústavných konzultáciách a hoci zdržanlivom, ale jasnom nátlaku šéfov celoštátnych menšinových samospráv sa nakoniec zrodil kompromis medzi vládou a Fideszom. Stručne ho možno zhrnúť v štyroch bodoch:

1. Nebude žiadna registrácia, každý menšinový volič musí deklarovať svoju príslušnosť k menšine písomne, čo nebude prešetrovať žiadna komisia (znižuje sa šanca voliť si akúkoľvek národnosť, no dvere k slobodnej voľbe identity zostávajú pootvorené).

2. Menšinoví kandidáti musia takisto deklarovať znalosť materinského jazyka (v prípade Rómov je to často nemožné, ale ani príslušníci iných národností sa nemôžu vždy pochváliť znalosťou reči svojich predkov - no znalosť aspoň nárečia by bola zrejme žiaduca).

3. Do volieb menšinových samospráv sa môžu zapojiť len maďarskí občania (napríklad presídlení Maďari zo Sedmohradska už akiste neovplyvnia tvorbu rumunskej menšinovej samosprávy, alebo ani spravodajca Slovenského rozhlasu s prechodným bydliskom v Budapešti nemôže voliť členov slovenskej samosprávy v XII. obvode, hoci sa do komunálnych volieb zapojiť môže).

4. Právo nominácie do menšinových samospráv majú iba menšinové organizácie, nezávislá kandidatúra je v tomto prípade vylúčená.

Mohli by sme ešte spomenúť zmenu elektorského systému, vznik župných menšinových samospráv a iné novinky. Možno by samotné národnostné menšiny radšej registrovali politickú vôľu vylepšiť finančnú situáciu menšinových samospráv, aby mohli naozaj samostatne a fundovane preberať ďalšie národnostné inštitúcie. Lenže tu je zatiaľ iba prísľub, že v budúcoročnom rozpočte budú tvoriť tieto „výlohy“ samostatné kapitoly a ich celková suma sa oproti tomuto roku nezníži. Zsolt Németh priznal, že ešte tu nie je zasľúbená zem, „Kanaan“, a hoci bola snaha vytvoriť dva veľké fondy (po 1 miliarde forintov) pre rómsku menšinu a ostatných, zatiaľ to nie je možné… Takisto Zsolt Németh vyriekol azda kľúčovú vetu, ktorá do istej miery osvetľuje aj pohnútky Fideszu pri ochote na kompromis: „Hoci v menšinovej politike celkovo odmietame reciprocitu, tým, že naša menšinová politika doma bude dôveryhodná, zvyšujeme aj dôveryhodnosť našej krajanskej politiky“.

Samotné národnostné menšiny (ich lídri) prejavujú nateraz spokojnosť. Medzi nimi aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik: „Ja si myslím, že celkovo, aj pre Slovákov v Maďarsku môže byť toto kompromisné riešenie prijateľné. Bola to politická bravúra, že k tomuto v súčasnej politickej situácii v Maďarsku vôbec došlo a že je nádej na to, aby do polovice júna bol menšinový a volebný zákon novelizovaný.“

Možno dodať, že ak všetko pôjde podľa politickej dohody, dve veľké strany v parlamente presadia potrebné zmeny rýchlo. Ak… sa zasa nerozhádajú a plánované novely nepadnú za obeť ich sústavnému súpereniu. No a samotnou skúškou „pudingu“ je, keď sa zje - či bude „chutiť“, vysvitne až v budúcoročných voľbách menšinových samospráv…

G. M. P.

Po návšteve E. Kukana v Poľsku

Nezáujem SR o krajanov?

Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan bol v uplynulých dňoch na pracovnej návšteve v Krakove a Malopoľskom vojvodstve, kde rokoval o aktuálnych otázkach poľsko-slovenskej hospodárskej a kultúrnej spolupráce a stretol sa s významnými osobnosťami poľského kultúrneho, spoločenského a vedeckého života.

V súvislosti s návštevou šéfa slovenskej diplomacie generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľubomír Molitoris vyjadril v liste generálnej konzulke SR v Krakove Janke Burianovej svoje poľutovanie, že E. Kukan vôbec nerokoval o akútnych otázkach a problémoch slovenskej menšiny v Poľsku. Vzhľadom na to, že jeho návšteva, ako pripomína Ľ. Molitoris, sa uskutočnila práve 60 rokov po podpísaní protokolu o odovzdaní spišských a oravských (slovenských) obcí Poľsku, predstavitelia politického života v Malopoľskom vojvodstve mohli konštatovať, že súčasná zahraničné politika SR si nevšíma problémy Slovákov v Poľsku. Dokladom toho je aj dosiaľ nevyriešená situácia v oblasti krajanského školstva. Záujmy slovenskej menšiny nezohľadnila ani dohoda vlád oboch krajín o kultúrnej, vzdelávacej a vedeckej spolupráci podpísaná v r. 2000 v Bratislave.

Budapeštianska slovenská škola

Výstava maliara J. Komendu

V aule modernej budovy budapeštianskej slovenskej školy bolo 26. mája popoludní rušno. Za nezvyčajne veľkého záujmu sa tu totiž konala vernisáž samostatnej výstavy maliara, rodáka z pilíšskeho Santova, obyvateľa Starého Budína Jozefa Komendu.

- Poriadanie výstav výtvarných diel má v našej inštitúcii už dlhoročnú tradíciu, - povedala po privítaní účastníkov vernisáže, medzi ktorými bol predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a predseda Slovenskej menšinovej samosprávy III. obvodu hlavného mesta František Križan, riaditeľka školy, podpredsedníčka slovenskej samosprávy III. obvodu Anna Csörgölová. - V minulosti sme mali možnosť kochať sa v dielach našich slovenských národnostných umelcov. V našej školskej galérii boli vystavené drevorezby, tkaniny z Dolnej zeme, olejomaľby Zuzany Hajkovej, Pavla Pataja, keramické diela žiakov nírbátorskej školy i Márie Moróczovej. Predstavili sa tu aj umelci z našej materskej krajiny Zuzana Csörgőová, Eva Borárošová, Zdeno Hrašný a grafik Vincent Hložník. Teraz - z iniciatívy slovenskej menšinovej samosprávy III. obvodu Budapešti - opäť slávnostne otvárame výstavu nášho výtvarníka, rodáka zo Santova J. Komendu, ktorého tvorbu vám priblíži historička umenia Agneša Vargová.

A. Vargová konštatovala, že J. Komenda začal aktívne maľovať pred pätnástimi rokmi, vo veku päťdesiat rokov. Popri viacerých kolektívnych výstavách toto je jeho druhá samostatná prezentácia. - Umelec vyznáva, že tvorbu výtvarných diel musí vždy sprevádzať osvojovanie si odborných poznatkov a hľadanie nových umeleckých vyjadrovacích prostriedkov, - zdôraznila A. Vargová. - Vytvoriť dielo znamená u J. Komendu boj s maximálnym vypätím síl. Keď maľuje, sústreďuje sa iba na tvorbu a nič v jeho prostredí ho nedokáže vykoľajiť z tejto hlbokej koncentrácie. Jeho kompozície sú čoraz silnejšie a vyrovnanejšie. Charakterizuje ich celistvosť a hľadanie podstaty.

Materiál výstavy - ako sa o tom mohli presvedčiť účastníci vernisáže - pozostáva z diel odzrkadľujúcich typické motívy rodného Santova, staré dedinské domy zo Sedmohradska, ako i veže kostolov (i santovského). Aj krajiny, zátišia a rôzne predmety vábia autora svojou krásou a farebnosťou. Výstava verne odráža vnímanie okolitého sveta umelca, ktorý nám približuje svojským umeleckým spôsobom.

Výstava diel J. Komendu je otvorená denne do 15. júna. Pozrite si ju aj vy!

(zb)

Jubilejné Malotarčianske dni

Samospráva veľkoobce Malá Tarča, miestna slovenská menšinová samospráva a Malotarčiansky kultúrny spolok usporiadali v dňoch 21. a 22. mája v poradí desiate Malotarčianske dni. Bohatá séria programov sa začala už v piatok otvorením výstavy vyšívaných násteniek a kuchynského vybavenia. Závesy, nábytok, náradie a kuchynské doplnky sme zbierali spolu s oduševnenými obyvateľmi obce. Svoje výrobky - krásne obrusy - vystavovala aj pani Dagmar Mierna zo spriatelenej obce Beluša.

Z Beluše prišli na dvojdňové oslavy prednostka obecného úradu Zdena Hyžáková, ekonómka úradu Valéria Hlúbiková a poslanec Jaromír Gábriš, ktorí pozvali tanečnú skupinu Panónia do tejto malebnej slovenskej obce.

V sobotu predpoludním starosta Malej Tarče Szabolcs Tóth slávnostne otvoril desiate Malotarčianske dni, potom sa krojovaný súbor domácich a hosťujúcich folklórnych telies vydal do ulíc veľkoobce. Popoludnie patrilo folklóru - predstavili sa domáce súbory Panónia, spevácke zbory Rozmarín, Láska, Nezábudka a hostia z Kerepešu - páví krúžok a detská tanečná skupina. Večer sa konali rockové koncerty. Po celý deň robili v miestnej zdravotnej škole bezplatné prevenčné lekárske prehliadky, na viacerých dejiskách prebiehali športové programy.

Na nedeľu pripravili organizátori predovšetkým programy pre deti a vystúpenia hudobných skupín. Dvojdňovú sériu podujatí ukončili príhovormi parlamentný poslanec György Gémesi a starosta Sz. Tóth. Malotarčianske dni sa skončili ohňostrojom.

(kszt-vzs)

Stretnutie s autormi lexikónu erbov

V rámci cyklu Stretnutia s históriou usporiadali Slovenský inštitút a Slovenská menšinová samospráva VIII. obvodu Budapešti prezentáciu Lexikónu erbov šľachty na Slovensku. Vo vydavateľstve H&H zatiaľ uzreli svetlo sveta dva diely lexikónu - prvý spracúva erby z niekdajšej Trenčianskej a druhý z Liptovskej stolice. Vydavatelia Ľuba Hajková a Dalimír Hajko v spoločnosti autora - popredného slovenského heraldika profesora Jozefa Nováka a ilustrátora, akademického maliara Ladislava Čisárika predstavili tentokrát v hlavnom meste Maďarska 2. diel lexikónu. Druhý autor Peter Vítek sa prezentácie nemohol zúčastniť.

Skutočne odborne zostavené publikácie tohto rázu dlhé roky chýbali odbornej i laickej verejnosti. Na území Slovenska sa v priebehu 700 rokov vystriedalo do 20 tisíc šľachtických rodov, každý mal svoj erb, typár, mnohé existovali vo viacerých obmenách. Ako konštatoval profesor Novák, typárium je vlastne historický prameň. Neraz môže byť hoci aj o 200 rokov staršie, ako samotná listina, ktorá je ním opečiatkovaná a ktorú považujú za smerodajnú napríklad pri určovaní prvej písomnej zmienky o danej lokalite. Rodové erby majú väčšiu informatívnu schopnosť ako mestské či obecné, pričom dôležité je odolať pokušeniu a pátrať po prvom, pôvodnom erbe, neuspokojiť sa s tým, ktorý je ľahšie dostupný.

Lexikón erbov šľachty na Slovensku II. sa zaoberá skúmaním a prezentovaním liptovských zemianskych rodov, menovite tých, ktoré v uvedenom regióne žili a pôsobili približne v priebehu 16. až 18. storočia. Slovom i obrazom predstavuje takmer dve stovky známych i menej známych rodov. Je to nielen obsahovo vzácna, ale aj typograficky náročná publikácia, vhodná na to, aby bola ozdobou našej knižnice.

Milým prekvapením pre účastníkov prezentácie bolo vystúpenie súboru Haviar z Rožňavy, ktorý práve v tom čase zavítal do Budapešti, aby v rámci spolupráce s V. obvodom dva dni obveseľoval obyvateľov a turistov hlavného mesta Maďarska.

(vzs)

Slovenské spievanky a veršovačky (2. dejstvo)

Oslavy dňa detí na pôde veľvyslanectva

O druhú časť galaprogramu tohoročných Slovenských spievaniek a veršovačiek sa 21. mája 2005 postaralo a bohatým programom deti prekvapilo Veľvyslanectvo SR v Budapešti. Slovenské deti privítal veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, ktorý ich v rámci príhovoru uviedol do života diplomatov a prezradil im, že dobré medzinárodné vzťahy sa rozvíjajú okrem rokovaní aj častými stretnutiami pri vážnej hudbe, na literárnych večeroch, ale aj na vhodne a esteticky pripravenej recepcii. Deti mali možnosť poobzerať sa po interiéri rezidencie, nazrieť do tej časti budovy, ktorá pôvodne slúžila ako kaplnka a potom sa mohli pokochať v prekrásnom prostredí záhradnej časti, kde pracovníci veľvyslanectva pre ne pripravili zábavno-súťažné programy. K dobrej nálade prispelo aj žiariace slniečko a výborné počasie, ako aj pestré farby šiltoviek, ktoré si v rôznych farebných odtieňoch mohli i so stiskom ruky prevziať od pána veľvyslanca.

V rámci zábavno-súťažných programov si slovenské deti mohli na tenisovom kurte zasúťažiť v streľbe zo vzduchovky, v štafetovom behu s lyžicou a pingpongovou loptičkou. Priebežne sa mohli občerstvovať vitamínovými nápojmi a učitelia si mohli pobesedovať vo filagórii pri káve. Účastníkom stretnutia neunikla ani tá časť priestorov veľvyslanectva, kde si mohli zahrať pozemný hokej. Po chutnom guláši a pečienke sa mohli zabaviť na prednese ľudových pesničiek na spôsob rocku, rapu, opery, úrovne päťročného dieťaťa i osemdesiatpäťročného starčeka.

Na záver spoločných osláv dňa detí dostal každý účastník od pána veľvyslanca pamätný list a pozornosť vo forme sladkostí od sponzora osláv firmy IDC Sereď. Veselé a šťastné očká vyjadrovali poďakovanie pánovi veľvyslancovi, ktorý v spolupráci so Zväzom Slovákov v Maďarsku pripravili toto vydarené podujatie.

Poďakovanie menom detí, ale aj pracovníkov veľvyslanectva patrí aj marketingovému riaditeľovi IDC Sereď Ing. Jaroslavovi Horváthovi, ktorý sladkosťami rozšíril širokú paletu jedálnička osláv dňa detí na Veľvyslanectve SR v Budapešti.

(jk-ps)

MDD v Slovenskom Komlóši

Medzinárodnému dňu detí (MDD) sa raduje hádam každé dieťa. Tento rok sa deň detí v Slovenskom Komlóši konal v priestoroch Kúpeľov Ruža. Mestská samospráva, Osvetové stredisko J. G. Tajovského a Kúpele Ruža pripravili pre deti a dospelých bohatý nedeľný program s rôznymi atrakciami a súťažami. Malé deti si mohli vyskúšať jazdu na koni, skákanie vo veľkej nafukovacej žirafe, povoziť sa na kolotoči alebo sa čľapkať v malom bazéne. Staršie deti si mohli zahrať plážový volejbal a zaplávať si v dvoch veľkých bazénoch. Pozornosť upútali aj najmladšie mažoretky, ktoré vystúpili s pekne nacvičeným programom. Krásne a horúce počasie vylákalo aj mnohých starších Komlóšanov práve sem, aby si oddýchli v teplej liečivej vode. V stánkoch s občerstvením sa pracovalo na plné obrátky, veď osviežiť toľko ľudí nebolo naozaj jednoduché. Vonku hrala hudba, všade sa ozýval smiech a džavot detí. Veľká účasť splnila očakávanie organizátorov. Veď kto by nevyužil možnosť vstupu zdarma? Všetci sa vracali domov opálení a plní zážitkov z vydareného podujatia. Veľká vďaka patrí organizátorom, ktorí umožnili celým rodinám takto príjemne stráviť pekný letný deň.

Ľubomíra Rollová

Sarvašskí učitelia v Budapešti

V živote Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši v posledných časoch sa udialo mnoho významných udalostí. Nemusíme zalistovať v starých kalendároch, stačia nám len dva roky dozadu. Vtedy nám obnovili celú budovu školy, naša práca sa stala ešte kvalitnejšia. Skoro pred rokom naša škola sa dostala pod vedenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Pred Vianocami nás navštívili pracovníci CSS, a teraz po Turíciach, my sme navštívili Budapešť a sídlo CSS.

Ráno, 17. mája 2005, učiteľský zbor našej školy sa vybral do Budapešti. Náš dňový program bol nabitý. Po príchode do hlavného mesta, kým sme mali čas, pozreli sme Národopisné múzeum. Boli sme zahlásení do Parlamentu. Po Parlamente nás sprevádzala sprievodníčka. Od nej sme sa mohli dozvedieť mnoho informácií o budove, o dnešnej obnove a o klenotoch Parlamentu. K nej sa pripojili naši mestský poslanci: starosta nášho mesta Michal Babák, poslanec Zoltán Földesi a poslanec László Domokos. Po prehliadke sme mali možnosť vidieť živé zasadnutie parlamentného rokovania. Aj touto cestou chceme poďakovať našim pánom poslancom a pánovi starostovi nášho mesta, že nás sprevádzali počas celého nášho pobytu v Parlamente.

Obrovská budova a neuveriteľný zážitok zo živého zasadnutia nám celkom odňala sily. V budapeštianskej Materskej a základnej škole, gymnáziu, nadstavbovom štúdiu a žiackom domove nás privítali s milými slovami a s chutným obedom. Kvôli krátkosti dňa sme len rýchlo vedeli pozrieť Slovenskú školu za pomoci riaditeľky školy Anny Csörgölovej.

Z ulice Lomb sme sa presunuli a navštívili sme Fadruszovu ulicu. V sídle CSS nás veľmi srdečne privítala Etelka Rybová a jej spolupracovníčky. Po predstavení budovy a práce v CSS sme prezreli miesto Na rozlúčku kolegyňa Edita Častvanová na dvore zaspievala sarvašské ľudové piesne. Jej hlas tak pekne znel, že aj susedia sa započúvali.

Deň pomaly sa chýlil ku koncu a nás čakala ešte cesta domov. Dostatočne naplnený deň nás obohatil nie len s krásou, ale aj s novými poznatkami. Vďaka aj pracovníkom CSS, že nám vyšli v ústrety a boli láskavým hostiteľom počas našej krátkej návštevy v Budapešti.

A. Podaniová

O čom píše Slovenčinár

„Vznecuj plameň lásky nesmiernej … k tej slovenčine našej nádhernej." Verše Andreja Sládkoviča, ktoré si zvolila ako motto svojho článku v metodickom časopise Slovenčinár učiteľka z Níreďházy Anita Holá, by mohli stáť hoci v záhlaví celej publikácie. V podobnom duchu vyznievajú i ostatné príspevky zamerané na osvojovanie materinčiny v tej či onej forme a tým či iným spôsobom.

Deti poznávajú svet cez hru a v hre. A to je spôsob i zámer tvorivej dramatiky v systéme výchovno-vzdelávacieho pôsobenia, o ktorom píše Helena Krnová. Snáď by bolo dobré poznať názov školy či miesta, kde sa tento tvorivý proces odohráva zrejme za spoluúčinkovania autorky. Na grafické možnosti počítačovej techniky ako didaktického prostriedku vo výučbe slovenčiny v Novom Meste pod Šiatrom poukazujú Júlia Kucziková a Andrea Nováková. Príslušný počítačový program upevňuje a preveruje vedomosti žiakov a je vhodnou prípravou na písomnú štátnu skúšku stredného stupňa. Námety z praxe o hravých formách výučby slovenského jazyka a literatúry prostredníctvom piesne prináša učiteľka Erika Fajnorová. Na skutočnosť, že spev a tanec sú ideálnym sprievodcom na ceste k slovenčine, poukazuje aj Ľubomíra Rollová zo základnej školy v Slovenskom Komlóši, kde sa slovenčina vyučuje aj na špeciálnej hodine pohybovej výchovy.

Riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Alžbeta Uhrinová informuje čitateľov o študentsko-vedeckých aktivitách tejto ustanovizne, cieľom ktorých je vzbudiť v kruhu mládeže záujem o bádateľskú činnosť a nadaným žiakom poskytnúť priestor na samostatné riešenie úloh, ktoré by slúžili lepšiemu poznaniu problematiky slovenskej menšiny.

Vydanie tohoročného Slovenčinára finančne podporili Ministerstvo školstva Maďarskej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Hlavnou redaktorkou je Edita Pečeňová, technický redaktor Imrich Fuhl. Záujemcom o časopis, koordinátorkou ktorého je Mária Matejdesová, poskytne bližšie informácie vydavateľ: Celoštátna slovenská samospráva.

(kni)

Slovenský Komlóš ● O svadobných krojoch kedysi

Organizácia komlóšskych Slovákov a Slovenské regionálne kultúrne centrum usporiadali v Slovenskom Komlóši výstavu niekdajších svadobných krojov Slovákov v Maďarsku. Vo výstavnej sieni sa napriek horúčave zhromaždili početní návštevníci, medzi nimi i Juraj Dolnozemský, ktorý sám prispel niekoľkými exponátmi zo svojej bohatej národopisnej zbierky. Účastníkov vernisáže privítali dychovka, tanečný pár a hlavná organizátorka podujatia, riaditeľka Slovenského osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy Katarína Királyová.

Z vystaveného materiálu sme sa mohli dozvedieť všeličo o svadobných zvykoch. Napríklad v Komlóši nevesta dostala namiesto prsteňa sponu do vlasov. Mlynské a veľkotarčianske nevesty sa obliekali do čierneho, mladuchy v Baňačke zase do bieleho. Jednoduché bolo aj svadobné oblečenie v Sarvaši, veď už tamojší evanjelický farár Samuel Tešedík upozorňoval veriacich, aby sa neodievali vyzývavo, keďže aj u Nemcov svadba nebola prepychovou záležitosťou. O „bohatšej" svadbe svedčí napríklad nevestina parta z Veľkej Tarče. Takéto svadobné hostiny obyčajne trvali od stredy do nedele.

(zel-k)

Ečerská svadba vo Vacove ● Večierok slovenskej menšinovej samosprávy

V Osvetovom stredisku Imre Madácha vo Vacove sa 26. mája zišlo na päťsto obyvateľov mesta a okolitých obcí, aby si pozreli folklórny program súboru Zelený veniec z Ečeru. Podujatie organizovala vacovská slovenská menšinová samospráva. Jej predseda Dr. Július Alt v otváracom prejave pripomenul, že doteraz bolo tradíciou pozývať na „Slovenský večer“ súbory zo Slovenska, tentokrát sa zbor rozhodol organizovať novú sériu programov a prezentovať vacovskému publiku ľudové umenie Slovákov v Maďarsku, a to každého regiónu, obývaného Slovákmi, od Zemplína po Dolnú zem.

Riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík vyjadril svoju radosť z úspešnej spolupráce s vacovskou slovenskou samosprávou a z účasti na tomto večierku. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik srdečne pozdravil v radoch obecenstva aj členov Valného zhromaždenia CSS, s ktorými v ten istý deň spoločne zasadali v budapeštianskom sídle zboru. Pán predseda o svetoznámej Ečerskej svadbe povedal: nie každý vie, že je pôvodne slovenská. Dokonca citoval z pôvodných piesní: „Už je dievča, už je naše, napime sa z plnej fľaše...“

Prvým súborom, ktorý sa predstavil vo Vacove v rámci novej série programov, bol teda súbor z Ečeru, ktorý predstavil obecenstvu Csaba Aszódi. Do Ečeru prišli Slováci pred 300 rokmi v rámci znovuosídľovania obce, ktoré inicioval gróf Grassalkovich. Ečerčania zachovávajú miestne slovenské tradície vo Folklórnom spolku Zelený veniec, ktorý bol založený roku 2000 na báze niekdajšej tanečnej skupiny. Medzi jeho členmi sú vari všetky vekové kategórie - od škôlkárov po dôchodcov. V repertoári majú okrem miestnych slovenských choreografií aj maďarské, ako aj tance z iných slovenských obcí v Maďarsku, ba v Detve si osvojili aj choreografiu zo Slovenska. V tento večer predviedli publiku vo Vacove vynikajúci folklórny program. Po slovenských tancoch z Pilíša, Rákoškerestúru, Maglódu a zo svojej obce, ako aj maďarských tancoch, nasledovala jedinečná Ečerská svadba. Tanečníci vytvorili skutočnú svadobnú atmosféru a zožali taký úspech, že diváci ich nechceli pustiť z javiska.

Na záver sa poslankyňa miestnej slovenskej samosprávy M. Menczerová poďakovala hosťujúcemu súboru, hosťom a nadšenému publiku, ako aj Osvetovému stredisku Imre Madácha za bezplatné poskytnutie priestorov. Podujatie finančne podporila Celoštátna slovenská samospráva, verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny a Samospráva mesta Vacov.

Obyvatelia Vacova a okolia teda v budúcnosti budú mať možnosť prostredníctvom našich súborov spoznať slovenský folklór v Maďarsku.

(csl)

Z činnosti VÚSM

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) a Slovenská samospráva v Slovenskom Komlóši sú organizátormi výstavy Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku, ktorú 6. júna otvoril vedecký tajomník ústavu Ján Chlebnický. V Slovenskom Komlóši sa zároveň uskutočnila prezentácia publikácie Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe, ktorú predstavila prof. Anna Divičanová. O jazykovej situácii v Slovenskom Komlóši prednášali Alexander Tóth, Alžbeta Uhrinová-Hornoková, Mária Žiláková, Tünde Tušková a Zuzana Lauková.

X

Na tému Slovenská rodina v Maďarsku a úloha rodiny pri upevňovaní etnického cítenia svojich členov prednášala v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Mária Homišinová. Prednášku moderovala vedecká radkyňa VÚSM A. Divičanová.

Celoštátna súťaž v slovenčine

Celoštátny ústav pre verejné školstvo (OKI) každý rok organizuje súťaž pre nadaných žiakov, ktorým sa darí v slovenčine. Hlavnou organizátorkou súťaže bola Miroslava Némethová. Súťaž vyvrcholila 24. mája v budove Slovenskej školy v Budapešti, kde všetkých prítomných privítala riaditeľka inštitúcie Anna Csörgölová.

Súťaž pozostávala z dvoch častí: zo slovenského jazyka a zo slovenskej vzdelanosti. Žiaci 7. a 8. ročníkov základných škôl najprv vyplnili test. Tí, ktorí dosiahli najlepšie výsledky (90 %), postúpili do celoštátneho kola. Tu mali za úlohu porozumieť textu kreslenej rozprávky. Ďalej nasledoval opis zaujímavých obrázkov. Najťažšou úlohou bola asi konverzácia, pri ktorej odborná porota kládla žiakom rôzne otázky z okruhu 14 tém. Zvláštnu časť tvorili úlohy zo slovenskej vzdelanosti. Členovia poroty to nemali ani tento raz ľahké. Museli vybrať z dobrých žiakov tých najlepších. M. Némethová, Enikő Óvariová, Mária Jurkovičová a Alexander Tóth nakoniec konštatovali, že vedomosti žiakov boli na vysokej úrovni. Poďakovali aj prítomným pedagógom z Budapešti, Sarvaša, Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby, Kétšoproňu, Tardoša, Luciny, Dabašu - Šáre, Santova a Mlynkov, ktorí dobre pripravili deti na súťaž. Po chutnom obede všetci netrpezlivo čakali na vyhlásenie výsledkov.

Slovenská vzdelanosť

1. miesto: Beatrix Hrušková zo Sarvaša, pripravila ju Magda Pažická

2. miesto: Nikolett Mariková zo Sarvaša, pripravila ju Anna Kondacsová

3. miesto: Zoltán Gedó z Békešskej Čaby, pripravila ho Daniela Horváthová

3. miesto: Róbert Galát zo Sarvaša, pripravila ho Anna Kondacsová

Slovenský jazyk (žiaci škôl s vyučovacím jazykom slovenským)

1. miesto: Róbert Galát zo Sarvaša, pripravila ho Anna Kondacsová

2. miesto: Nora Szűcsová zo Slovenského Komlóša, pripravila ju Ľubomíra Rollová

2. miesto: Beatrix Hrušková zo Sarvaša, pripravila ju Magda Pažická

3. miesto: Šára Hajtmanová z Békešskej Čaby, pripravila ju Daniela Horváthová

Slovenský jazyk (žiaci škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet)

1. miesto: Alžbeta Glücková z Mlynkov, pripravila ju Monika Pellerová

2. miesto: Natália Malinetescuová z Dabašu - Šáre, pripravila ju Terézia Illésová Tóthová

3. miesto: Henriett Jurácsiková z Dabašu - Šáre, pripravila ju Terézia Illésová Tóthová

Osobitnú cenu poroty dostal Martin Jakab z Budapešti, ktorého pripravila Angelika Hanušková. Všetci súťažiaci dostali na pamiatku diplom a mimoriadne sa potešili finančnej odmene. Výhercom srdečne blahoželáme a prajeme im ďalšie pekné úspechy v slovenčine.

Ľubomíra Rollová

Básnik Gabriel Németh v Novom Mesto pod Šiatrom

Na margo súťaže v prednese poézie a prózy

Recitátori a speváci slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom si 19. mája zasúťažili. Do školského kola sa prihlásilo viac ako 30 žiakov, čo nás príjemne prekvapilo. Do poroty sme pozvali učiteľku materskej školy Sedmokráska Saroltu Szuhiovú, slovenského básnika Gabriela Németha a zástupkyňu riaditeľky školy Zuzanu Pandákovú. Hodnotenie bolo neobyčajné. Pán Németh krásnymi slovami a prednáškou upútal žiakov. Ako povedal, prednesy boli na úrovni. Prvé miesta obsadili recitátori Milan Čičvári, Marcel Kuczik a Ildika Očenášová a speváci Norbert Balogh a Valentín Baghy.

Pri tejto príležitosti by som chcela krátko predstaviť nášho hosťa. Gabriel Németh má 35 rokov a je knihovníkom v Čiernej nad Tisou. Od detstva ho rodičia viedli k láske ku knihám. Už v základnej škole si obľúbil slovenský jazyk a literatúru. V rokoch 1985 - 1989 študoval na strednej knihovníckej škole v Bratislave, kde sa stretával s básnikom Vojtechom Kondrótom, ktorý viedol literárny klub pre začínajúcich adeptov poézie a prózy. Začal chodiť na literárne podujatia v rámci asociácie začínajúcich autorov. Básne uverejňoval v časopise Dotyky a v Novom slove. Neskôr sa jeho básne objavili v regionálnej tlači, v Gama magazíne, v Korzári. Roku 1996 získal čestné uznanie Literárny Zvolen a roku 2001 čestné uznanie Literárna Senica. Roku 2003 vydal svoju prvú básnickú zbierku s názvom Za súmraku. O rok neskôr v regionálnej súťaži Poetický Trebišov za svoju básnickú zbierku získal prvé miesto. Momentálne pripravuje druhú zbierku Slnko nad básňou venovanú svojej priateľke.

Teší nás, že sme mali možnosť sa oboznámiť s mladým predstaviteľom slovenskej literatúry. Kontakt s ním by sme chceli využiť pri výučbe slovenského jazyka.

M. Z. Barnová, učiteľka slovenčiny

Kerešská mozaika

Oslavy v meste

V kultúrnom programe tradičných festivalových Dní mesta v Malom Kereši sa milovníkom folklóru predstavili miestny tanečný súbor Dúha a Súbor ľudového tanca z Dunaeďházu. Súbor Dúha, ktorého umeleckou vedúcou je Eva Šubová, je nositeľom župného vyznamenania Pre národné menšiny, pôsobí už 27 rokov a popri vystúpeniach na celoštátnej úrovni zavítal aj do Holandska, Belgicka, Rumunska, Srbska a do bývalého Československa. Tanečný súbor z Dunaeďházu, ktorý vznikol r. 1995 a pozostáva z príslušníkov troch generácií, uvádza slovenské i maďarské tance a jeho umeleckou vedúcou je Szilvia Sebőková.

Spevom a tancom na festivale

Skutočnosť, že v Malom Kereši sa vo všedných dňoch nevenuje dostatočná pozornosť pestovaniu slovenských ľudových tradícií, viedla k myšlienke usporiadať v rámci Dní mesta stretnutie slovenských folklórnych skupín z celého Maďarska. Pri príležitosti Závinového festivalu sa tohto roku predstavili v Malom Kereši tanečné a spevácke súbory z desiatich osád.

Slovenské tradície v škole

Výučba slovenčiny na Základnej škole J. Bema prebieha od r. 1972 a žiaci sa majú možnosť zoznamovať so slovenskými tradíciami a ľudovou kultúrou, zapájať a do činnosti tanečných a speváckych krúžkov a udržiavajú styky so spriatelenou školou v Liptovskom Mikuláši. Malokerešskí školáci dosahujú popredné umiestnenie v celoštátnych slovenských speváckych a recitačných súťažiach. V rámci tohoročných Dní mesta uviedli na javisku detské hry.

(zsb-k)

Na závinovom festivale v Kereši

Pozvali ma na závinový festival do Malého Kereša. Nie ako súťažiaceho, ale ako kronikára udalostí či reportéra. Prvý pohľad patril gazdinkám, ktoré z košov vyberali pripravené cesto a makové, tvarohové či jablkové plnky. Nápadná tabuľa nás upozornila, že na súťaž prišli okrem domácich družstvá z Dabašu-Šáre, Slovenského Komlóša, Čabačudu, Sarvaša, Poľného Berinčoka, Kondoroša, Kétšoproňu a Pilíša.

Hostia v dlhom rade trpezlivo čakali, až sa upečie niekoľko tisíc zákuskov, tri kusy za sto forintov, o kvalite ani nehovoriac. Kuchári a kuchárky horúčkovito a neprestajne piekli pre tých, ktorí čakali vonku, kým to najlepšie ukladali na priestranný stôl vo veľkej sále osvetového domu. Medzitým ďalší majstri chutí pripravovali kotlíkový perkelt na kerešský spôsob. Do obeda sa skončilo aj pečenie závinov, ťažko povedať, koľko metrov cesta sa podarilo zavinúť. Ale ani to, kto v súťaži zvíťazil. Zrejme všetci, keďže dôležitejšia bola celá tá čudesná atmosféra súťaže, ako ju charakterizoval aj prítomný veľvyslanec SR Juraj Migaš.

Podujatie podporili Slovenská samospráva a Organizácia Slovákov v Malom Kereši, pričom najväčšieho uznania sa dostalo predsedníčke samosprávy Zuzane Gmoserovej. Aj vedenie mesta uznalo, že každé podobné podujatie osoží národnostnej veci. Pilíšsky klub Veselá jar a spevácky zbor Rozmarín z Dabašu-Šáre pozdravili hostí spevom. Svoju radosť vyjadril aj vedúci firmy Multipék, s. r. o., István Topolcsányi, ktorého firma podporila podujatie. Na záver festivalu odzneli Petőfiho verše a účastníci si spoločne zanôtili.

(zelm-k)

Dobre ho oplieskali o stôl a poriadne vymlátili váľkom...

Láska ide cez žalúdok

Pred očami divákov z múky, octovej vody so štipkou soli, neskôr aj vajíčka vzniká cesto. Vláčne, ale aby bolo akurát a naj naj, Sarvašanky ho dobre oplieskali o stôl a poriadne ho vymlátili váľkom. Boli takí diváci, ktorí sa čudovali, prečo cesto tak mlátia, ale iný kraj, iný mrav a každý kuchár a cukrár má svoje grify, tajné finty a je jedno, ako vznikli, dôležitý je výsledok. Možno by sa o tom dal napísať zaujímavý príbeh. Veď ženy po stáročia nemali skoro žiadne práva a mnohé boli vydávané nielen mladé, ale aj proti svojej vôli (stačí sa pozrieť na niektoré staré fotografie…). Možno a možno nie, ale čo ak to bolo tak, že v manželstve len trpne znášali všetky príkoria. Potom je logické a psychologicky opodstatnené, že svoju agresiu „vybili” pri robote. Možno to bolo práve pri miesení cesta, ktoré nešťastnice dobre zbili (cesto nekričalo a nesťažovalo sa, ani nevrátilo oflinok). Ak bolo času a surovín, možno niektoré piekli aj každý deň, kým zákonitý manžel… Ale vráťme sa späť do prítomnosti. Pre nás je podstatné, že cesto bolo lepšie a tak vznikla nová metóda. Naše cesto bolo vydarené. Ženy ho vytiahli na celý stôl, bolo tenučké ako papier, priesvitné… pomastili ho a plnili, potom pomocou utierky zavinuli a dali piecť. Asistovali aj muži (časy sa menia). Sviatočná vôňa, hudba a spev v tradičných krojoch, slová o slávnom rodákovi mesta, ktorého rodičia pochádzali zo Slovenska, Petőfiho pieseň o domove a slovenské „hodovné” piesne… Ochutnávka štrúdlí, ktoré šikovné ruky pripravili, patrila k najočakávanejším častiam dňa. Láska ide cez žalúdok… a láska k svojmu žalúdku je tá, ktorá prináša obyčajne ničím nerušené potešenie…

(er)

Trofeje majstrom klobásy

Slovenský Komlóš bol opäť dejiskom tradičnej súťaže suchých klobás, ktorú usporiadali Organizácia komlóšskych Slovákov a Slovenské regionálne kultúrne centrum na čele s Františkom Zelmanom. Súťaž sprevádzal program domácich i hosťujúcich tanečných a speváckych súborov. Veľký úspech zožali dve skupiny domácich mažoretiek, detská dychovka, ako aj tanečníci súboru slovenskej školy Harmónia, k vystúpeniu ktorých sa svojským spôsobom pridali aj rodičia a pozvaní hostia. Obecenstvo tlieskalo nielen súboru Komlóš, ale aj pekne krojovaným spevákom z Malého Kereša a z Poľného Berinčoka.

Medzitým usilovne a so všetkou diskrétnosťou pracovala porota súťaže na čele s veľvyslancom SR Jurajom Migašom, ktorý vyžadoval absolútnu spravodlivosť aj od ďalších členov - generálneho konzula Štefana Daňa, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, predstaviteľa Klobásového klubu v Békešskej Čabe Štefana Halásza, viceprimátora Sl. Komlóša Michala Lócziho a poslanca mestskej samosprávy Pavla Beňa. Po dôkladnom ochutnávaní rozhodli o udelení 10 cien. Prvá pripadla Zuzane Škrabákovej, ktorá získala štvordňový zájazd na Slovensko, dve druhé ceny udelili Petrovi Klementovi a Jozefovi Hudákovi a dve tretie ceny Jánovi Kancsóovi a Jurajovi Murvaimu. Cenu za "najkrajšiu" salámu si odniesol Michal Molnár.

Komlóšsku klobásu ospieval vo svojej básni tamojší rodák, Bratislavčan Michal Hronec.

Mamovkina klbása

Ďaleko vo svete

rozmýšľam sladko o tebe.

Na stôl keď ťa položili,

žilky sa mi rozihrali.

Nazabudol som,

veru nie.

Na to ranné zabíjačkové

žartovanie.

Rozkúrená, iskriaca pec,

dobre upeč mojej

mamovkinu klbásu, vedz!

Rodisko moje drahé,

fantázii uzdu popusť,

na cestu glóbusom

mamovkinu klbásu vypusť.

Nech komlóšske zvony

jej slávu

hlasno vyzváňajú.