O krajanoch a menšinách

Dva zákony

Zhodou okolností v týchto dňoch kulminoval zrod dvoch návrhov zákonov, jedného v Maďarsku, druhého na Slovensku. Majú však aj ďalšie spoločné črty. Oba pripravovali dlhé roky a čo je podstatnejšie: obidva sa týkajú elementárne i nás, Slovákov v Maďarsku. Ide jednak - trochu zjednodušene - o návrh Zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý prerokovala prednedávnom vláda SR. Druhý prináša zmenu menšinového a volebného zákona, o ktorom hlasovali poslanci maďarského parlamentu. Pozrime sa najskôr na ten prvý.

Sľubné začiatky

Nemôžem si nespomenúť na krajanskú eufóriu z leta 1999, keď bola v Bratislave ustanovená Stála konferencia Slovenská republika a zahraniční Slováci. Táto sa konala potom každý rok, ba pribudli k nej aj kultúrne Dni zahraničných Slovákov. Slovenská národná rada vydala deklaráciu, v ktorej s nadšením hlásila, že zahraniční Slováci tvoria organickú súčasť slovenského národa, ich tradície a dejiny sú neoddeliteľnou zložkou jeho kultúry. Do Ústavy SR sa dostal nový článok, ktorý zaväzuje SR podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, napomáhať ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a rozvíjať vzťahy s materskou krajinou.

Na druhej Stálej konferencii minister kultúry Milan Kňažko vyhlásil, že starostlivosť o krajanov a spolupráca s nimi by sa mali podstatne zlepšiť. - Stačí sa rozhliadnuť po susedných krajinách, - povedal, - a hneď je zrejmé, o koľko v spolupráci s krajanmi oproti týmto štátom zaostávame.

Asi zostane naveky tajomstvom, ktorým smerom sa bývalý pán minister za príkladom rozhliadol, výsledok bol však priam šokujúci: o niekoľko mesiacov predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh na zrušenie Domu zahraničných Slovákov a súčasne na zrušenie funkcie splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov, spolu s jeho nedávno vytvoreným sekretariátom. Celosvetový protest krajanov síce znemožnil tieto divné snahy, ale prvý chladný vánok zo slovenskej politickej sféry nám ozrejmil, že to nebude také jednoduché...

Čo sme chceli?

Najskôr treba konštatovať, že v oblasti zákonodarnej Slovensko vôbec nezaostávalo za svojimi susedmi. V roku 1997 prijalo medzi prvými v regióne Zákon o zahraničných Slovákoch. Je síce pravdou, že obsahovo sa behom niekoľkých rokov vyprázdnil, výhody i privilégiá sa roztopili a ani krajanské preukazy nesplnili predbežné očakávania. Pre dva a pol miliónovú slovenskú komunitu vo svete sa ich vydalo asi okolo 11 tisíc kusov - v Maďarsku necelých sto, ale do rozoberania viac-menej známych príčin sa teraz nezahĺbme.

Už na jar roku 2000 splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov Claude Baláž vypracoval tézy novely krajanského zákona. Tieto boli zamerané na úpravu a rozšírenie práv a povinností zahraničných Slovákov, SR ukladali záväzok zabezpečovať starostlivosť a ochranu slovenských menšín a komunít vo svete. Na prekonanie roztriešteného systému odborných síl a financií medzi rôznymi ministerstvami a ich inštitúciami navrhli vytvoriť samostatný Úrad pre zahraničných Slovákov. Ako to robia viacerí susedia pre svojich krajanov.

Slovenský svet sa v lete roku 2003 značne posilnil založením Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ). Je to strešná občianska organizácia, registrovaná na Slovensku, ktorá má šesť slovenských členských organizácií aj v Maďarsku. Vyvíja aktivity v školskej, kultúrnej a mediálnej oblasti, jeho legislatívna pracovná skupina sa zapojila do tvorby nového krajanské zákona. Návrh novely bol vo februári 2004 ucelený, ibaže dlhé mesiace ho nemal kto predložiť na medzirezortné pripomienkovanie, potom vláde a parlamentu. Nakoniec pripadla táto úloha ministrovi spravodlivosti, zároveň vicepremiérovi pre legislatívu Danielovi Lipšicovi, ktorý sa nikdy netajil tým, že nepodporuje založenie samostatného Úradu pre Slovákov v zahraničí. Prikláňa sa k súčasnému riešeniu v rámci Úradu vlády, prostredníctvom Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov. Tým vznikol markantný rozpor medzi ministrom a splnomocnencom vlády C. Balážom, ktorý dôsledne zastupoval krajanské nároky a požiadavky, týkajúce sa nového samostatného úradu. Nakoniec zostali v návrhu zákona na ďalšie posúdenie obidve alternatívy.

Osudné intermezzo

V polovici marca sme dostali prvé správy o tom, že aj meno C. Baláža sa objavilo v bratislavských zväzkoch Štátnej bezpečnosti. Splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov síce vyhlásil, že Štb. ho evidovala ako agenta v roku 1989 počas niekoľkých mesiacov bez jeho vedomia a svoje dobré meno mieni obhájiť pre súdom, musel však odstúpiť. Minister spravodlivosti D. Lipšic predložil vláde návrh na vymenovanie nového splnomocnenca.

SZSZ vyhlásilo 18. apríl 2005 za deň protestu proti pretrvávajúcej diskriminačnej politike SR voči krajanom. Spoločná deklarácia kritizovala medziiným neustále odďaľovanie prijatia nového zákona, nesystémovosť starostlivosti Slovenska o svojich krajanov, nútené odstúpenie splnomocnenca vlády C. Baláža, pokusy o zrušenie Stálej konferencie a Dní zahraničných Slovákov.

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) sa podľa rozhodnutia Predsedníctva k protestnej akcii nepripojila. Ani ďalšie slovenské členské organizácie z Maďarska. Nie kvôli vyššie uvedeným bodom. Vyhlásenie odsudzovalo totiž aj nadmerné jednostranné preferovanie podpory príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín na Slovensku. V tom sme videli nesúvislosť s našim závažným problémom, s nedostatočnou a najmä nesystémovou starostlivosťou našej materskej krajiny o nás. Pritom sme boli jednotní aj v tom, že nebudeme útočiť na záujmy a snaženia iných národných a etnických menšín.

V mene CSS som napísal 23. marca list splnomocnencovi C. Balážovi, v ktorom som vyjadril naše poľutovanie nad udalosťami a dodal: „Obávam sa, že Vaše snaženie, pozitívny proces prípravy novely krajanského zákona, posilnenie SZSZ a všetky úsilia, ktoré ste za tie dlhé roky vynaložili v prospech slovenského krajanského sveta, nebudú mať pokračovateľa.“

Smutná dohra

Vláda SR schválila 1. júna návrh o zmene krajanského zákona. Z dvoch spomenutých alternatív podporila zachovanie súčasnej štruktúry a odmietla vytvorenie samostatného Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Vládnym predstaviteľom sa už asi nechce poobzerať sa ani po susedoch. V Maďarsku by videli Úrad pre Maďarov v zahraničí, ktorý disponuje v tohoročnom rozpočte len na vlastné fungovanie a na niektoré podporné projekty sumou takmer 650 miliónov forintov (asi 100 miliónov slovenských korún). Okrem toho podporuje Maďarov v susedných a vzdialenejších krajinách celý rad nadácií, novoschválený zákon o ich zotrvávaní v rodnej zemi, vládny program a ďalšie projekty v celkovej hodnote okolo 14 miliárd forintov.

Na Slovensko sa dostáva len na základe medzivládnej dohody o starostlivosti o krajanov, ktorú podpísali ministri zahraničných vecí SR a MR v decembri 2004, vyše miliardy forintov ročne na podporu maďarského národnostného školstva. Do Maďarska, pre našich Slovákov následkom tejto zmluvy neprišla doposiaľ ani koruna...

Vysoko si pritom vážime, samozrejme, štedrosť podpredsedu vlády Pála Csákyho, ktorý poskytol vlani spolu 3 milióny korún pre slovenské školy a inštitúcie v Novom Meste pod Šiatrom a Békešskej župe - v regióne, ktorý spadá pod kompetenciu iniciátora akcie, generálneho konzula SR v Békešskej Čabe, pána Štefana Daňa. Sme vďační i za sústavnú pomoc ministerstiev školstva, kultúry, Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov a ďalších inštitúcií. Iba ľutujeme, že na ústredný krajanský úrad, ktorý by túto všestrannú pomoc koordinoval a združoval, nemáme žiadnu nádej.

Definitívne rozhodne o tom síce parlament, teda Národná rada Slovenskej republiky, ale odmietavým uznesením vlády sú kocky asi hodené. Ako je už zrejmé i to, že v lete 2005 sa po dlhých rokoch nebude konať Stála konferencia v Bratislave a odpadnú aj Dni zahraničných Slovákov. Zdá sa, že marcové ídy sa stali osudnými nielen pre splnomocnenca vlády...

A o tom druhom

Zákon o právach národných a etnických menšín v Maďarsku, schválený pred dvanástimi rokmi, sa obnovuje vlastne od prvej tretiny svojej doterajšej platnosti. Teda už osem rokov. Šesť som z nich aj sám zažil ako predseda CSS. Na policiach mám celé hŕby rôznych verzií a pozmeňovacích návrhov, ktoré sa zrodili v Úrade pre národné a etnické menšiny, v pracovnom kolektíve nášho parlamentného ombudsmana, vo viacerých ministerstvách, ale aj na celoštátnych menšinových samosprávach. Často sme pracovali naraz aj z troch-štyroch variantov, predsa sa parlamentu dlhé roky nepodarilo nič predložiť. Buď sme nemohli prijať predstavy našich vládnych, či zákonodarných rokovacích partnerov, alebo my, menšiny sme sa nedokázali medzi sebou dohodnúť. S časovým odstupom však musíme uznať, že to predsa len nebola márna robota, veď vtedy sa vytvárali tie princípy a mechanizmy „klasického“ menšinového zákona, ktoré v súčasnej novelizačnej fáze prešli bez diskusie. Ani sa veľmi o nich nehovorilo a nehovorí. I keď nám tieto umožnili, aby mala CSS v súčasnosti už 8 inštitúcií, medzi nimi dve školy, financovanie ktorých má garantovať zákon o štátnom rozpočte v osobitných rubrikách. Posilňuje sa menšinový samosprávny systém ako taký, jeho právne a administratívne zázemie, ale zároveň narastá aj význam národnostnej občianskej sféry. V tomto teda neboli spory medzi 13 národnými a etnickými menšinami, ale základné odlišnosti sa museli skôr-neskôr vykľuť.

Zoznamy a iné úskalia

Konflikty vznikali okolo volebných predpisov, ktoré sa prerokúvali spočiatku osobitne, neskôr sa spojili s menšinovým zákonom. Pre každého bolo zrejmé, poukázal na to aj menšinový ombudsman, že voľby poslancov do menšinových samospráv sa stále viac zneužívajú. Aj my sami sme museli konštatovať, že na vidieku máme každú desiatu samosprávu založenú v takej osade, v ktorej Slováci nežijú vôbec, alebo v nepatrnom počte. (Ani pri tajnom sčítaní obyvateľov sa nezviditeľnili.) Pritom aj modifikovaná ústava posilnila princíp, podľa ktorého si majú vytvárať svoje samosprávy dané menšiny samy, teda aj volieb sa môžu zúčastniť iba ich príslušníci. Lenže ako ich vymedziť a ako také voľby uskutočniť?

Na jar roku 2003 Úrad pre národné a etnické menšiny profesionálne koordinoval prácu na novele menšinového a volebného zákona, ktorá trvala asi dva mesiace. Dva-, trikrát týždenne sa zasadalo za účasti predstaviteľov kompetentných ministerstiev, Úradu ombudsmana a volebných orgánov. Národnostnú sféru zastupovali delegáti šiestich celoštátnych menšinových samospráv, vrátane CSS. Výsledkom intenzívnej práce bol ucelený volebný systém, založený na zozname národnostných voličov, čiže na tzv. registrácii. Menej početné menšiny to od počiatku odmietali, väčšie národnosti, ako aj my, Slováci, sme to po dlhých debatách a výmenách názorov aj tu na stránkach Ľudových novín napokon prijali. Bolo pre nás totiž zrejmé, že volebné predpisy sú iba jednou - i keď nie zanedbateľnou - stránkou mince. Išlo nám aj o „klasický“ menšinový zákon, ktorý by výrazne zlepšoval situáciu národností. Pritom prijateľná alternatíva zoznamu voličov sa nevypracovala.

Návrh novely zákona bol predložený parlamentu aj v dôsledku rozporov medzi menšinami s niekoľkomesačným oneskorením, koncom marca 2004. Potom sme zaznamenali rôzne politické udalosti, ktoré zákonodarný proces v našej záležitosti jednoducho zmrazili. V prvý májový deň vstúpila Maďarská republika do Európskej únie, nasledovali voľby do európskeho parlamentu. V septembri došlo k reorganizácii vlády, nastúpil nový premiér Ferenc Gyurcsány a národnostná oblasť sa dostala k novému ministerstvu. V decembri sa konalo referendum o dvojitom občianstve Maďarov žijúcich v zahraničí - a bolo po roku 2004.

Medzitým však koncom jesene väčšia opozičná strana Fidesz vystúpila z konsenzu štyroch parlamentných strán v otázke novely menšinového zákona. Zásadne odmietla registráciu, čiže zostavovanie zoznamov národnostných voličov, nesúhlasila so zriadením župných menšinových samospráv. Navrhla zrušiť doterajšie voľby celoštátnych menšinových samospráv formou elektorských schôdzí a napokon volebné právo zúžila len na maďarských štátnych občanov.

Počas ďalších rokovaní expertov od prvých dvoch bodov s určitými úpravami odstúpili, druhé dva uplatnili. Tým sa naskytla možnosť vytvorenia konsenzu medzi dvomi dominantnými parlamentnými stranami v otázke novely zákona, ku ktorej je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov.

Menej početné menšiny sa ocitli v kritickej situácii. Namiesto odmietanej registrácie dostali horšiu (samozrejme, aj my!) a napokon bolo ubrané volebné právo nemaďarským štátnym občanom, čo sa ich citlivo dotklo. V tejto napätej situácii - v predvečer prezidentských volieb a onedlho sa začínajúcej kampane parlamentných volieb - sme my, Slováci spolu s Nemcami, za podpory Rómov, Chorvátov, Slovincov, Grékov a ďalších museli ozrejmiť, že môže nastať ešte horší a neodvratný stav: ak návrh novely zákona prepadne! Tak sa zrodilo potom spoločné vyhlásenie 12 celoštátnych menšinových samospráv - uverejnené aj v predchádzajúcom čísle Ľudových novín -, ktoré víta konsenzus dvoch vedúcich parlamentných strán a zdôrazňujúc niektoré svoje námietky i ďalšie požiadavky, ale koniec koncov sa zasadzuje za novelu zákona.

V parlamente k tomu 13. júna večer aj došlo. Novelu „dvojtretinového“ menšinového a volebného zákona odhlasovalo 95 percent poslancov.

Čosi o voľbách

O nových volebných predpisoch - a zostaňme už teraz len pri tých - budeme ešte veľa hovoriť na regionálnych a miestnych poradách. Tu by som vyzdvihol len niekoľko základných princípov už aj kvôli tomu, že v maďarskej tlači sa objavujú často protirečivé interpretácie nariadení zákona.

Zoznamy voličov teda zostávajú, ale bez národnostnej kontroly. Každý občan dostane do 31. mája 2006 volebný balík, v ktorom nájde aj tlačivo - žiadosť o zapísanie do zoznamu národnostných voličov. V tom uvedie svoje osobné údaje, prehlásenie, že patrí k danej - v našom prípade slovenskej - menšinovej komunite a žiada zaznamenať svoju osobu do menšinového volebného zoznamu. Toto tlačivo pošle potom buď poštou, alebo ho hodí do urny na obecnom úrade. Nejde teda o osobnú registráciu u notára!

Predseda miestnej volebnej komisie - vo väčšine prípadov notár - zaznamenáva bez posúdenia všetkých prihlásených s volebným právom. Ak je do 15. júla zaznamenaných aspoň 30 osôb, miestne voľby sa vypíšu. Kandidovať môžu však iba registrované národnostné organizácie. Individuálni, tzv. „nezávislí“ kandidáti, sa vylučujú. Komunálne a menšinové voľby sa konajú v ten istý deň, ale v osobitnej volebnej miestnosti, keďže aj okruh oprávnených voličov je rozdielny. Na mieste zvolení poslanci budú elektormi, ktorí môžu voliť v marci budúceho roka poslancov župnej a celoštátnej samosprávy. Župné samosprávy sa môžu voliť v prípade 10 miestnych menšinových samospráv, tak isto aj budapeštianska. Kandidačné listiny týchto volieb zostavujú tiež registrované národnostné organizácie.

O podrobnejších podmienkach budeme ešte určite veľa diskutovať aj tu, na stránkach Ľudových novín. Úlohou vedenia CSS v nastávajúcom období bude uplatniť nové legislatívne predpisy v oblasti financovania našich inštitúcií, ako aj ovplyvniť výkonné nariadenie volebného zákona, vydané ministerstvom vnútra, aby bolo čím účinnejšie pre náš samosprávny systém.

Vyvinieme tiež ofenzívu za parlamentné zastúpenie menšín, veď modifikácia sa netýka 20. paragrafu pôvodného menšinového zákona, ktorý nám to zaručuje.

Asi nie náhodou ma napadla v týchto dňoch zaujímavá myšlienka maďarského spisovateľa a publicistu Ernő Osvátha, ktorý raz napísal: „Hľadanie zákonov a vzbura proti nim - to vypĺňa život človeka.“

My to máme však trochu zložitejšie. Musíme za ne aj pracovať.

Ján Fuzik

predseda CSS

Predsedníctvo CSS

Dňa 23. júna zasadalo Predsedníctvo Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Účastníci zasadania si vypočuli referát predsedu CSS Jána Fuzika o činnosti v uplynulom období, správu o prípravách Dňa Slovákov v Maďarsku, referát predsedníčky Kultúrneho výboru Alžbety Hollerovej-Račkovej a referáty regionálnych radcov a prerokovali novelizovaný národnostný zákon.

Integračný výbor CSS

Integračný výbor CSS na zasadaní, ktoré sa konalo 23. júna, rokoval o zozname obcí na Slovensku, ktoré chcú nadviazať družobné styky so slovenskými lokalitami v Maďarsku, analyzoval štatistické údaje získané prostredníctvom obežníkov od miestnych slovenských samospráv a rozhodol o aktualizovaní domovskej stránky CSS ohľadne informácií Integračného výboru.

Mlynčania vzdali hold predkom

Samospráva obce Mlynky (Pilisszentkereszt) a Slovenská samospráva v Mlynkoch (SSvM) aj v tomto roku dôstojne oslávili narodeniny obce. V prvej polovici júna usporiadali tradičnú, tzv. výročnú slávnosť, dvojdňové oslavy (znovu)založenia osady Slovákmi, podstatou ktorých aj tentokrát bolo vzdanie holdu predkom pietnou slávnosťou a bohatým kultúrnym programom.

V rámci pietnej spomienky v miestnom pamätnom parku Peter Sovány a Levente Galda zarecitovali príležitostné verše a slovenský páví krúžok obce zaspieval hymnickú pieseň našej Slovače Daj Boh šťastia tejto zemi... Úctu znovuzakladateľom obce, resp. predkom položením vencov k pomníku niekdajších Mlynčanov a vojnových obetí vzdali o. i. rečníci slávnosti - predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, predsedníčka SSvM Marta Demjénová a starosta Jozef Havelka.

- Pred vyše dva a pol storočiami, v časoch znovuzaloženia tejto obce, zároveň prebiehalo aj oživenie slovanskej, resp. slovenskej kultúry tu, okolo Pilíša, kde Slovania žili už aj za čias Veľkej Moravy, - povedal J. Fuzik, ktorý dnešných Mlynčanov chválil jednak preto, lebo tak príkladne zachovávajú pamiatku a dedičstvo svojich predkov, jednak pre ich súčasnú agilnosť a zanietenosť za slovenskú vec.

Slávnostný sprievod účastníkov osláv potom prešiel k hlavnému dejisku. Na nádvorí základnej školy po privítaní hostí spevácky zbor Pilíš, pozostávajúci z pávích krúžkov z Mlynkov, Santova (Pilisszántó) a Čívu (Piliscsév), zaspieval pieseň Vitajte u nás. Zbor vznikol v druhej polovici 80. rokov z iniciatívy Márie Jakabovej a Gizely Molnárovej. Tieto kolektívy sa neskôr predstavili aj s osobitnými blokmi. So slávnostnými príhovormi vystúpili starosta J. Havelka a veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš, povzbudzujúci Pilíšanov k zachovávaniu vzácneho kultúrneho dedičstva a k odovzdávaniu nášho materinského jazyka mladším pokoleniam.

Javisko potom zaplnili škôlkári, ktorí početnému obecenstvu ukázali, aké pohybové hry, riekanky, vyčítanky, piesne a tance sa v posledných mesiacoch naučili. Skupinky najšikovnejších žiakov základnej školy (vrátane úspešných účastníkov celoštátnej súťaže Slovenské spievanky a veršovačky) opäť dokázali, nakoľko je im blízke kultúrne dedičstvo predkov. Ich recitácie a prednesy ľudových piesní sa striedali s produkciami spomínaných pávích krúžkov troch obcí, skupiny moderného tanca Kolibrík, spevácko-tanečného Pilíšskeho tria (Melinda Černá, Tímea Galdová a Levente Galda) a s vystúpením mládežníckej dychovky Tót-Party. Osobitnú pozornosť vzbudilo vystúpenie (doteraz iba príležitostného) speváckeho zboru Zahučali hory, ktorý po vlaňajšom debute druhýkrát stál na javisku. Napriek tomu jeho pomerne mladí členovia, presnejšie predstavitelia strednej generácie, majú za sebou pozoruhodnú spevácku minulosť, veď ide o členov kedysi najúspešnejšieho slovenského školského speváckeho zboru v krajine, presláveného pod vedením G. Molnárovej. Zostáva nám iba veriť, že na ich ďalšie vystúpenie nebudeme musieť čakať opäť celý rok.

Prvý deň osláv mlynských narodenín sa skončil tanečnou zábavou na školskom dvore, resp. v jej aule, na ktorej hrala najprv dychovka Tót-Party a potom duo Széplakiovcov.

Nedeľňajšie oslavy sa začali slávnostnou svätou omšou, po ktorej sa v Slovenskom dome konala vernisáž výstavy miestneho mladého výtvarníka Blažeja Hudečka. Popoludní sa pohol sprievod sprevádzaný hudbou od Slovenského domu k futbalovému ihrisku, kde záujemcov čakali veselé rodinné športové programy.

(fuhl)

Deň Slovákov v Maďarsku

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) usporiada 2. júla vo Veňarci Deň Slovákov v Maďarsku, v rámci ktorého sa uskutoční séria podujatí. V miestnej knižnici predstavia vedeckú a vydavateľskú činnosť Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a otvoria výstavu Svadobné oblečenie našich Slovákov na počiatku 20. storočia. V evanjelickom kostole sa bude konať slovenská bohoslužba a odovzdanie vyznamenania CSS Za našu národnosť. Vyvrcholením programu bude spomienková slávnosť pri príležitosti 300. výročia znovuosídlenia obce. Oslavy uzavrie galaprogram a zábavné podujatia v obecnom amfiteátri.

Veňarec - novohradská obec s bohatou minulosťou

Celoštátna slovenská samospráva usporiada 2. júla Deň Slovákov v Maďarsku v jednej z najslovenskejších novohradských obci, vo Veňarci. Malebná dedinka sa rozprestiera na južnom okraji pohoria Čerhát, na rozhraní Novohradskej a Peštianskej župy. Žije v nej 1500 obyvateľov - Slovákov, Maďarov a Rómov. Korene ich spolunažívania siahajú do polovice 18. storočia. Archeologické nálezy však svedčia o tom, že osada bola obývaná už v praveku. V 16. a 17. storočí bola v dôsledku tureckého pustošenia úplne vyľudnená. Začiatkom 18. storočia znovuosídlili obec slovenskí kolonisti z horného Novohradu a zo Zvolenskej stolice. Potomkovia prvých kolonistov - pochádzajúcich z Badína, Brusníka, Tisovca, Lehoty a Cerova - vo svojich priezviskách dodnes nosia názov rodiska svojich predkov.

Veňarec sa v 19. storočí zásluhou Dessewffyovcov a Beniczkyovcov stal jedným z centier politického a kultúrneho života nielen župy, ale aj celej krajiny. Ústrednou budovou obce je Kaštieľ Dessewffyovcov, ktorý sa preslávil po celej krajine vďaka Hermíne Beniczkej-Verešovej. H. Beniczká ako reformátorka žien v roku 1868 založila Celokrajinskú spoločnosť výchovy žien, ktorej bola zároveň predsedníčkou. Vo veňareckom kaštieli sa často konali literárne, politické a spoločenské posedenia a do histórie sa zaradil ako dielňa národnej výchovy žien. Ako kuriozitu spomenieme, že tu bol neraz hosťom veľký maďarský dramatik, autor Tragédie človeka Imre Madách. Často sem chodieval aj slávny spisovateľ Kálmán Mikszáth a liberálny politik, veľkostatkár Pál Szontágh.

Väčšina obyvateľov Veňarcu je evanjelického vierovyznania, ale žijú tu aj rímskokatolíci a baptisti. V obci od roku 1954 vyučujú slovenský jazyk a tunajšia materská škola nedávno oslávi 50. výročie svojho založenia. Na zachovávaní a pestovaní slovenských ľudových tradícií má veľké zásluhy Folklórny súbor Rozmarín, založený roku 1973, ktorý vlani dostal vyznamenanie CSS Za našu národnosť. Súbor na vysokej úrovni prezentuje svoje rodisko, ale i kultúru Slovákov v Maďarsku, na početných domácich a zahraničných festivaloch. V základnej škole vyrastá dorast, zoskupený okolo folklórnej skupiny Pradeno.

Roku 1994 vznikla vo Veňarci slovenská samospráva, ktorá spolu s obecným voleným zborom pracuje na tom, aby sa napojili na cudzinecký ruch Novohradskej župy. Slovenskí poslanci pokladajú za svoju dôležitú úlohu podporovať pestovanie slovenského jazyka a kultúry. Za pomoci obecnej samosprávy zakúpili a rekonštruovali typický slovenský sedliacky dom, v ktorom zariadili slovenské múzeum.

Obecná samospráva udržiava priateľské styky s obcou Hrušov na Slovensku a základná škola spolupracuje s partnerskou školou v Dobrej Nive. Zaujímavosťou obce je aj Miléniový pamätný park, v ktorom sa nachádza pomník tisícročia uhorského štátu a veňareckých obetí 1. a 2. svetovej vojny.

(if)

Zasadala Vedecká rada VÚSM

V Békešskej Čabe 7. júna zasadala Vedecká rada Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Pracovníci ústavu referovali o akciách, ktoré sa uskutočnili v poslednom období, resp. ktoré sa majú konať v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch. Ján Chlebnický hodnotil súťaž Živý odkaz osobností zašlých čias, ktorú vyhlásil ústav pre slovenskú študujúcu a pracujúcu mládež. Označil ju za úspešnú, veď najlepší účastníci - študenti čabianskeho slovenského gymnázia Peter Pečeňa a Zsolt Bereczky - obstáli aj na vedeckej konferencii organizovanej pri príležitosti 100. výročia narodenia evanjelického farára, etnografa a regionálneho historika Júliusa Dedinského.

J. Chlebnický potom hovoril o prípravách tohoročného výskumu. V dňoch 18. až 23. júna sa uskutoční národopisný tábor v zadunajských Slovákmi obývaných osadách. Prihlásilo sa naň 29 účastníkov, z toho 12 odborníkov zo Slovenska. Okrem výskumu tradičnej slovenskej ľudovej kultúry budú robiť výskum aj v iných vedných odboroch. Potešiteľné je, že tohoročného tábora sa zúčastňuje viac mladých než doteraz, a to z Maďarska i zo Slovenska.

Čo sa týka perspektívnejších úloh ústavu, Vedecká rada VÚSM si vypočula o. i. referáty o projekte Pilíšska čítanka a o prípravách medzinárodnej konferencie s titulom Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku, ktorá sa bude konať na jeseň v Budapešti. Konkrétne práce na regionálno-historickej čítanke by sa mali začať na jeseň, ale predtým bude potrebné zvolať poradu, cieľom ktorej bude vypracovanie koncepcie, vytvorenie pracovných tímov pre jednotlivé osady (Santov, Mlynky, Čív, Kestúc, Huť a Senváclav) a dohodnutie ďalších otázok projektu, ako je rozsah, jazyk a štýl, charakter ilustrácií čítanky a podobne. Hlavný organizátor spomínanej konferencie Alexander Ján Tóth vyzdvihol, že už doteraz sa na ňu prihlásilo 60 účastníkov, čo svedčí o veľkom záujme o históriu, kultúru a jazyk domácej Slovače zo strany domácich výskumníkov i odborníkov zo Slovenska.

Historik Ján Gomboš hodnotil vedecko-populárnu sériu prednášok Z pohľadu vedy, ktorá sa rozrastá tematicky, počtom prednášok a tiež teritoriálne, nakoľko ústav organizuje prednášky aj mimo Békešskej župy. J. Gomboš referoval aj o príprave zborníka Dejiny dolnozemských Slovákov v zrkadle prameňov 18. storočia. V tejto súvislosti bola spomenutá spolupráca nášho ústavu s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied, ktorá sa rozvíja na základe podpísanej zmluvy.

Na programe rokovania bolo i predstavenie najnovšej, v poradí tridsiatej publikácie ústavu. Knižku Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe predstavila odborná radkyňa ústavu Anna Divičanová. Vo svojom prejave vyzdvihla predovšetkým fakt, že prístup k jazyku, k objektu výskumu v tejto publikácii je modernejší, komplexnejší, než sa pristupovalo k otázke jazyka doteraz. To však neznamená, že doterajšie jazykové výskumy, ako i výskum nárečí, sú menejcennejšie.

Medzi aktualitami riaditeľka ústavu Alžbeta Uhrinová-Hornoková informovala prítomných o menej potešiteľných, ba priam smutných momentoch života ústavu. Začiatkom júna ústav ešte stále nemá rozpočet na tento rok. Keď veci budú takto pokračovať, je otázne, či budú napr. peniaze na usporiadanie národopisného tábora. A to práve v čase, keď Národopisná spoločnosť Slovenska pri Slovenskej akadémii vied udeľuje kolektívu VÚSM za dlhoročné organizovanie národopisných táborov cenu za vedecko-organizačnú činnosť. Vďaka za morálnu podporu! Zo strany materského národa v poslednom období začína prichádzať aj značná materiálna pomoc. Generálny sekretariát Úradu vlády SR z iniciatívy Generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe prispel k modernizácii vybavenia ústavu (na nábytok, na počítače a na inú techniku) sumou 200 000 korún a na spomenutú konferenciu sumou 100 000 korún. Opak toho je, ako sa „vyvíja” podpora z druhej strany. Minulý rok Národný kultúrny fond Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR, zameraný na domáce menšiny, disponoval 100 miliónmi, z čoho náš ústav dostal dva milióny. Výška tohoročnej podpory je neznáma. Vieme len, že konkurz na tento rok dosiaľ nebol vypísaný. V tejto súvislosti jeden z účastníkov zasadnutia Vedeckej rady právom poznamenal, že kým do zahraničia pre tamojšiu maďarskú menšinu putujú miliardy, pre domáce menšiny sa alebo nenájdu ani milióny, alebo prichádzajú neskoro. Tretia variácia bola nastolená v podobe otázky: Či náhodou práve tieto naše peniaze neprinášajú niekomu inému už temer pol roka úroky?

Účastníci zasadnutia Vedeckej rady schválili uznesenie, aby sa podala sťažnosť na kompetentný úrad, že súčasná finančná situácia ústavu sťažuje jeho činnosť. Len aby sa nezopakovala situácia, v ktorej sa ústav nachádzal v rokoch 1998 a 1999!

Ján Chlebnický

Národnostná cena mládeže 2005

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku založilo r. 2003 Národnostnú cenu mládeže s cieľom upevniť národnostné pospolitosti. Kuratórium venuje túto cenu súkromným osobám vo veku od 18 do 30 rokov ako uznanie za ich činnosť. Spolu s cenou udeľuje sumu 100 tisíc forintov. Návrhy na rok 2005 treba podať do 30. júna. Kandidátov môžu navrhnúť registrované menšinové organizácie kultúrneho zamerania, menšinové školské inštitúcie, miestne menšinové samosprávy, vrátane obecných samospráv, ktoré sa vyhlásili za menšinové. Kandidovať nemôže osoba, ktorá túto cenu získala v predchádzajúcom roku.

Jánošík alebo Gáborík

Na margo detského divadelného predstavenia o Jánošíkovi

Téma zbojníctva v tomto roku rezonuje na viacerých scénach. Aj šiestaci a tretiak Miško zo Sarvašskej slovenskej školy naštudovali na súťažnú prehliadku Celoštátnej slovenskej samosprávy Deti deťom v Slovenskom Komlóši predstavenie o Jánošíkovi.

Ako sa zrodil sarvašský Jánošík? Prečo práve túto tému naštudovala Mária Mravíková, režisérka, scénografka a choreografka v jednej osobe? Vybral si ju vlastne jej stály herecký tím žiakov. V šiestom ročníku sa zbojnícka tematika opakuje vo forme povestí aj v básnických skladbách štúrovcov u Jána Bottu, Sama Chalupku… Tému slobody a boja proti neprávosti deťom priblížil aj film o Jánošíkovi. Ten klasický, so živými hercami, ale aj kreslený Kubalov Zbojník Jurko. Po vydarenej filmovej premene Jánošíka - so smutného a slabého mládenca, ktorý chcel byť kňazom, sa stáva legenda, ktorej sa jedni boja, iní ju ospevujú, začínajú deti nielen chápať literárne zámery autorov. Zamýšľajú sa. Kto by nechcel aspoň raz v živote pomstiť krivdy? Kto by nechcel, aby sa ho báli tí, ktorí mu ubližujú? Hlavne dieťaťu, ktoré sa nevie brániť svetu, práve táto premena, viera, že raz aj ja budem veľký a silný, dáva zmysel vo chvíľach, keď sa mu nedarí. (Ako málo my dospelí poznáme jeho svet!)

A tak sa z Gáborovho povzdychu: Nemohol by byť aj Gáborík? zrodilo detské divadelné predstavenie. S veršami Jána Bottu a motívom odplaty podľa filmu sa deti stotožnili. Samozrejme, dialógy režisérka s lektorkou prispôsobili a napísali priamo pre konkrétne postavy a hercov. Predstavenie sa rodilo postupne za spoluúčasti detí.

Katka Brusnická o svojich dojmoch napísala: „Mne sa veľmi páčila naša dráma. Zaujímavé bolo, ako dievčatá šatkami vytvorili oheň. Tete Marike sa to podarilo dobre znázorniť. Smutné bolo, keď Jánošíka a jeho otca bili. Pán bol veľmi krutý nielen k nim, ale aj k ostatným poddaným. Najkrajšia časť bola, keď aj pán dostal svoje (bitku) za to, že s nami sedliakmi tak zle zaobchádzal.“

Rola herca a postavy sa prelínajú. Zdá sa, že u mnohých z detí. Scéna pred záverom vyznieva smutno. Rozlúčka Jánošíka slovami básnika Sama Chalupku: Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som, zosilnená chórom: Pravde žil si, krivdu bil si. Keď Jánošík „odchádza” za účasti všetkých, stráca sa v strede davu, klesá k zemi, je zdanlivo bez perspektívy do budúcnosti. A predsa zanecháva v divákovi pocit, že Jánošíkova smrť, jeho boj mal zmysel. To, že večná túžba po spravodlivosti a pravde neumiera, ale sa vždy rodí a zrodí znova, je v poslednej vete. V slovách dieťaťa, ktoré za smutnými dospelými (detskými hercami) volá: Počkajte, počkajte! Keď vyrastiem, aj ja budem Jánošík! Jánošík, Gáborík, na mene nezáleží. Dôležité je, že zostáva viera dieťaťa v spravodlivosť a slobodu, že odkaz literatúry i poslanie každého zbojníka-rebela, buriča, ktorý chce meniť staré a vytvárať nové, sú stále a vždy aktuálne.

(eFajn)

Tanečný súbor Škovránok v Eleku

Na palete národnostné tance

Tanečný súbor Škovránok v Eleku vznikol roku 1989. Vedúcou sa stala Mária Sárköziová. Zo začiatku boli jeho členmi žiaci 3. až 5. ročníka, dnes sú to predovšetkým žiaci 6. až 8. ročníka, dorast miestneho Tanečného súboru Elek. Spočiatku bol ich hlavným sponzorom Sociálny spolok dievčat a žien, ale roku 2000 vznikla v obci slovenská menšinová samospráva, ktorá prevzala túto úlohu. V školskom roku 2000/2001 v Eleku začala pôsobiť Základná umelecká škola Talent, ktorá zoskupuje 120 tanečníkov a do sto hudobníkov zo šiestich osád. Takto sa deti venujú tancu a hudbe už aj v organizovanej forme, v rámci učebných osnov.

Tanečný súbor Škovránok dnes pôsobí pod vedením Ladislava Gála a Kristíny Geraovej, ktorí vyučujú v umeleckej škole. Veľkým snom umeleckých vedúcich je založiť národnostný tanečný súbor, veď v osade žijú predstavitelia štyroch národností: Nemci, Rómovia, Rumuni a Slováci. Do učebných osnov umeleckej školy zaradili aj výučbu národnostnej kultúry.

Koncom školského roka sa žiaci predstavili početnému obecenstvu v rámci slávnostného galaprogramu. V repertoári mali novohradské karičky, békešské a maglódske tance, ktoré nacvičili pod vedením Tibora Pintéra, vedúceho Tanečného súboru Čaba.

Pri sledovaní programu sme konštatovali, že súbory, členovia ktorých navštevujú základné umelecké školy, robia obrovské pokroky. Ich prednes sa vycibruje, na čom majú podiel nielen pravidelné nácviky pod odbornou rukou pedagóga, ale aj časté študijné súťaže a celoštátne festivaly, kde si z času na čas zmerajú svoje schopnosti. V posledných rokoch v mnohých našich slovenských osadách pochopili význam umeleckých škôl a prejavili o ne záujem. Pre nás by to bolo dôležité dvojnásobne, veď ak naše deti nemajú úzky vzťah ku kultúre našich predkov, aj ich jazyk im zostane naveky cudzí!

(kir-)

Čabianska mozaika

Hrebene včera a dnes

Výstavou pod týmto názvom prekvapili publikum Slovenský klub a Spoločenské domy na Békešskej ulici. Podujatie otvoril predseda čabianskej slovenskej samosprávy a zástupca riaditeľa Múzea M. Munkácsyho Juraj Ando, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol, že v Békešskej Čabe pôsobili dvaja v Európe známi majstri hrebenári Matej Zleovski a Ladislav Danielis. Výstavu, ku ktorej prispeli exponátmi aj členovia Slovenského klubu, usporiadal muzeológ János Kocsor. Na osobitných tablo sú inštalované rôzne ozdobné predmety z rohoviny, napr. prechádzkové palice, spony a medaily, ako aj vyšívané puzdrá na hrebene.

Pocta mužom

Na tradičnom Dni mužov v Slovenskom klube vystúpila jeho predsedníčka Alžbeta Ančinová, ktorá pripomenula nenahraditeľnú úlohu príslušníkov „silnejšieho“ pohlavia v rodine, vo výchove detí, a prirodzene, v práci. Po venčeku slovenských piesní nasledovalo čítanie poviedky Károlya Szakonyiho Krásna pani poručíková z knihy More a čajka v preklade Oldřicha Kníchala, anekdot z pera etnografa Ondreja Krupu a prednes troch básní zo zbierky Laca Klausa Vďaka. Na záver usporiadali kvíz, v ktorom muži mohli preukázať svoju nápaditosť, dôvtip a zručnosť.

Koncert v chráme

Mimoriadnemu úspechu sa tešilo vystúpenie Pravoslávneho zboru moskovského patriarchátu, ktorý pod taktovkou A. Grindenka uviedol v békeščabianskom Veľkom evanjelickom chráme program pod názvom Otvorilo sa ruské tajomstvo. V rámci predstavenia odzneli o. i. žalmy neznámych autorov zo 16. a 17. storočia, starobylé ruské piesne, napríklad Večerný zvon, ako aj mariánskej piesne P. Česnakova, napr. Zvestovanie Pána, skladba S. Rachmaninova Máriina smrť a litánia A. Grečaninova Veľký mier. Návštevníci ocenili výkon umelcov dlhotrvajúcim potleskom.

Deň pedagógov

Slovenská samospráva v Békešskej Čabe usporiadala Deň pedagógov, na ktorý pozvala súčasných i niekdajších učiteľov slovenčiny. Účastníkov pozdravila citarová kapela Základnej školy v Alžbetíne pod taktovkou pani učiteľke Hajnalovej. Predseda samosprávy Juraj Ando ocenil obetavú prácu pedagógov a ich zodpovedný prístup k výučbe a zachovávaniu slovenčiny. Regionálna radkyňa CSS dr. Helena Čičeľová potom odovzdala prítomným pedagógom kvety.

Sálašské "lampáše" ešte svietia

Okolo Békešskej Čaby pôsobilo do roku 1975 osemnásť tzv. sálašských škôl. Prvé vznikli na prelome 19. a 20. storočia, z novších to boli napr. školy v Kétšoproni, Gerendáši, Malom Mederi či Legelőgerendáši. V súčasnosti ich pripomínajú iba štyri prázdne budovy.

Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) aj tohto roku usporiadala stretnutie bývalých učiteľov týchto škôl. Žiaľ, účastníkov je z roka na rok menej. Terajších 22 hostí, ktorí prišli oživiť spomienky na zašlé časy, privítala v mene ČOS Alžbeta Ančinová. Pán učiteľ Ján Vandlík si takto zaspomínal na niekdajšie pomery v sálašskej škole: „Vyučovacia hodina sa v zime začala až potom, keď sa deti, ktoré prišli zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov, zohriali pri železnej peci. V škole často strávili celý deň. V jarnom období sa na rozľahlom školskom dvore konali majálesy a výletom do hôr si žiaci pripomínali Deň vtákov a stromov.“

Bývalí učitelia vyjadrili svoju vďaku usporiadateľom stretnutia za to, že nezabúdajú na tých, ktorí kedysi na sálašoch vyučovali a pestovali slovenský jazyk, veď deti prichádzali do školy takmer výlučne so znalosťou slovenčiny. Predsedníčka ČOS Anna Ištvánová na záver vyzdvihla príkladnú činnosť niekdajších sálašských „lampášov" s prosbou, aby odovzdávali svoje skúsenosti príslušníkom dnešnej mladej generácie.

(aa-ok)

Najúspešnejší žiaci idú na Slovensko

Slovenská samospráva Budapešti (SSB) sa rozhodla odmeniť deti, ktoré sa v uplynulom školskom roku aktívne zapojili do kultúrnych akcií Slovákov v Budapešti, alebo sa úspešne zúčastnili recitačnej súťaže Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti. SSB v spolupráci so slovenskými zbormi II., IV. a XIII. obvodu zabezpečí deviatim deťom pobyt v tábore YETI na Slovensku. Tábor usporiada organizácia, ktorá má už dlhoročné skúsenosti v rekreovaní detí. Na našu osobitnú žiadosť našim deťom vytvoria také podmienky, aby mohli používať iba slovenský jazyk. Dúfame, že všetci odmenení sa vrátia z tábora s peknými zážitkami.

Tábory mládeže na Slovensku

Jednota slovenskej mládeže (JSM) usporiada stredoeurópske letné tábory v Hronskom Beňadiku na strednom Slovensku a v Dubníku pod Slánskymi vrchmi na východnom Slovensku. Jednotlivé turnusy sú zamerané jednak na poznávanie celoslovenských a regionálnych dejín, jednak na participáciu mladých aktivistov na rozvoji obcí a mládeže. Hronský Beňadik bude začiatkom júla dejiskom podujatia JSM Dni panovníka Rastislava. Kontaktné adresy: Mgr. Slavomír Jančok, hlavný vedúci JSM: e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ; web: www.jsm.szm.sk; tel.: 00421/908878253.

Medzinárodné cvičenie „Košice 2005“

Viac ako 370 ľudí zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny a 66 kusov techniky, vrátane jedného vrtuľníka, sa zúčastnilo na medzinárodnom cvičení civilnej obrany Košice 2005. Cvičenie bolo zamerané na zvládnutie situácie po prípadnom teroristickom útoku. Teoretická časť cvičenia sa konala 1. júna v Košiciach, praktická časť na druhý deň na železničnej stanici v Slovenskom Novom Meste a na priehrade Zemplínska Šírava.

Na železničnej stanici v Slovenskom Novom Meste sa v rámci cvičenia uskutočnila simulácia podobného teroristického útoku, k akému došlo vlani v marci v španielskom Madride, kde zomrelo takmer 200 ľudí.

Tohto medzinárodného cvičenia sa ako pozorovatelia zúčastnili i členovia stredoeurópskej iniciatívy z 13 členských štátov Európskej únie a NATO, ako i niekoľkí zahraniční a domáci hostia, okolo 120 osôb.

Do cvičenia bolo zapojených 250 ľudí, medzi nimi i občania Slovenského Nového Mesta. Prakticky bola precvičená súčinnosť pri nasadzovaní síl a prostriedkov integrovaného systému, Ozbrojených síl SR za podpory vzdušných síl a vrtuľníka letky MV SR, ako aj pozemných síl záchranárskych a likvidačných prác po teroristických útokoch s dôrazom na plnenie úloh zameraných na ochranu života, zdravia, majetku a životného prostredia.

V tento deň bola precvičená i súčinnosť a využitie síl a prostriedkov susedných štátov, v zmysle uzatvorených medzinárodných dohôd v mieste mimoriadnej udalosti z Maďarskej republiky, v tomto prípade z Nového Mesto pod Šiatrom. Z nášho mesta sa cvičenia zúčastnili dve posádky požiarnikov a tri záchranné vozy prvej lekárskej pomoci taktiež s plnou posádkou. Ďalej bola precvičená činnosť dobrovoľných záchranárskych a humanitných organizácií, ako aj poskytovanie duchovnej útechy a psychologickej pomoci postihnutým osobám. Tohto medzinárodného cvičenia, keďže bolo verejné, boli svedkami aj žiaci Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským z Nového Mesta pod Šiatrom.

Malí svedkovia mohli vidieť tri ukážky zo záchranárskeho procesu.

Prvá ukážka prebiehala na železničnej stanici pri rampe. Tu deti sledovali vyslobodzovanie osôb z vykoľajeného vlaku, poskytovanie predlekárskej pomoci, odsun ranených do miesta sústredenia a likvidáciu úniku ropných látok do terénu z poškodenej cisterny.

Druhá ukážka sa tiež konala na železničnej stanici a bola zameraná na poskytovanie prvej lekárskej pomoci, psychologicko-psychiatrickej a duchovnej pomoci.

Tretia ukážka sa sústredila na spohotovenie poľnej nemocnice, prísun a odsun ranených osôb na odborné ošetrenie, činnosť zdravotníckej jednotky v poľnej nemocnici a prevoz ranených do nemocníc letecky - vrtuľníkom. Stanovisko tretej ukážky bolo na miestnom futbalovom ihrisku, čiže prevozy prebiehali veľmi rýchlo so 6 sanitkami, z toho 2 boli z Nového Mesta pod Šiatrom. Deti z novomestskej školy odchádzali domov s mnohými zážitkami. Najviac na ne zapôsobil vojenský vrtuľník MIG 18 z Prešovskej vojenskej leteckej základne MV SR. Keď odlietal, mnohým z detí bolo za ním smutno. Vrtuľník odletel, ale medzinárodné cvičenie KOŠICE 2005 sa ešte neskončilo. Všetci zahraniční hostia, ako aj pozorovatelia NATO, nasadli do autobusov a presunuli sa na Zemplínsku Šíravu. Na tomto mieste záchranári mali riešiť explóziu na výletnej lodi, ktorá mala odpútať pozornosť od zámeru teroristov vyhodiť do vzduchu priehradu.

Prečo sa cvičenie konalo práve na Slovensku? „Slovensko síce nepatrí medzi štáty, ktoré by vyhľadávali teroristi, avšak je dobré byť pripravený,“ povedal šéf odboru krízového riadenia Krajského úradu v Košiciach Andrej Salanci. Poznamenal, že ide o najväčšie cvičenie tohto druhu na Slovensku za posledných päťdesiat rokov.

Andrea Nováková

Novomešťania po stopách Vikingov

Nevídaný počet žiakov a učiteľov Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom sa vydal v dňoch 29. apríla až 4. mája po stopách Vikingov do Dánska. 19 žiakov a 8 sprevádzajúcich učiteľov zdolalo dlhú cestu pohodlným a dobre vybaveným autobusom, vedeným dvomi skúsenými vodičmi, ktorí po návrate domov uviedli v cestovnom príkaze konečný stav najazdených kilometrov - bolo to neuveriteľných 3746 km.

Vráťme sa však na začiatok cesty. Čo vlastne bolo podnetom na zdolanie takejto obrovskej vzdialenosti a ako vôbec prebiehala príprava, výber detí a samotný pobyt účastníkov? A čo Vikingovia?

Cieľová stanica študijnej cesty bola partnerská škola v obci Baeke, v regióne Jutland na juhu Dánska. Centrom regiónu je mestečko Vejen, ale naša zastávka bola blízko známeho Koldingu. Čím by mal byť známy? No predsa ženským hádzanárskym družstvom! Verte však, alebo nie, milí čitatelia, my sme ho nenavštívili! Stretnutie s majsterkami Európy sme si nechali na rok. Nevynechali sme však len na polhodinku vzdialený Billund a jeho nezabudnuteľný Legoland.

Mohli sme tušiť, že po dvoch dňoch cestovania „v suchu” tromi republikami s tranzitným prenocovaním v pohraničnej oblasti Ústecka v Českej republike nás bude Dánsko vítať kvapkami dažďa. O neobvyklom tunajšom podnebí sme sa hneď na začiatku od nášho hostiteľa, učiteľa zemepisu Nielsa Balsleva dozvedeli, že ak začne pršať ráno okolo ôsmej, dážď potrvá do druhej popoludní a ak sa mraky stiahnu navečer, nerozpadnú sa skôr ako v noci okolo druhej. Jav je spôsobený prúdmi od Severného mora, presnejšie periodickým vetrom.

Takže po ústupe efektných bleskov a hromobitia, ktoré šantili po oblohe počas našej prvej noci v provizórnych priestoroch partnerskej školy, sme dlho nerozmýšľali a rozhodli sme sa vyraziť do zábavného parku Legoland, kým si to počasie nerozmyslí. Nerozmyslelo si to. Teplota nám síce nepriala, ale ponuka programu o to viac. Na svoje si prišli mladší i starší. Kolegovia si deti rozdelili do skupín a potom sa roztrúsili po obrovskom areáli legových figúrok a stavieb. Skúsiť odvahu si návštevníci mohli na siedmich rôznych teritóriách. Na základe plánu, ktorý každý záujemca získava automaticky zakúpením vstupenky, si mohli jednotlivé skupinky detí vytýčiť cieľ. Krajina dobrodružstva, zvaná Adventure Land, ponúka dostatok zábavy na obrovských detských ihriskách, vybavených preliezačkami od výmyslu sveta. Jedna vedie povrazmi ponad jazierko, ďalšia sa kľukatí po strmom brale na drevený domček... Krajina susedí so sídlom pirátov, tzv. Pirate Land. Tu človek nikdy nevie, kedy dostane po hlave „ostrým“ mečom piráta, či už sedí na kolotoči, alebo v člne na mori plnom žralokov. Obdobie stredoveku priblíži obrovský zámok rytierov, plný smiešnych výjavov z legových figúrok. Viac než rytierov tam nájdeme myšičiek a ježibáb. No na všetko v momente zabudnete, keď nastúpite do vláčika - draka a už vás vezú! Krivolaké koľajnice sú najťažšou skúškou pre jemný detský žalúdok. No kto prežije, má cestu otvorenú do ďalšieho areálu s atrakciou menom X-treme Race. Obrovská vlnová dráha ponúka nevídaný pocit ”extrému” každému, kto sa odváži z niekoľko desiatok metrovej výšky sa spustiť štvormiestnym vagónom. Boli by ste si, milí čitatelia, pomysleli, že takí odvážlivci sa našli len v rade žiakov? Nevidela som totiž v rade stáť ani jedného učiteľa. Aj keď tam možno nejaký stál, vydržal maximálne do polovičky radu a potom sa odknísal späť ku vchodu. Podobnú odvahu chcelo i naprogramovanie rôznych polôh otáčok a stupňa zložitosti k atrakcii, zabezpečovanej robotom v zatmavenej budove, zvanej Power Builder. Páky robotov na základe pamäti naprogramovaného mikrochipu sa vysunuli a otáčali, hádzali a dvíhali návštevníkov ako si to oni želali. Všetko to, chvalabohu, trvalo len 40 sekúnd a čuduj sa svete, každý si to chválil. Výbornú relaxáciu ponúkal areál Imagination Zone. Polhodinka odpočinku pri štvorrozmernom filme Lego racers bola výborným odreagovaním sa. Neopakovateľný zážitok ponúkali okuliare pre zvýšenie trojrozmerného zážitku z filmu. A čo bolo štvrtou dimenziou? Hodnoverné napodobovanie vetra, dažďa a sneženia, ktoré diváci cítili na vlastnej tvári. Ako relaxačná prechádzka k záveru dňa bola túra Minilandom. Všetko tam totiž bolo miniatúrne. Tak letisko v Billunde, ako aj sídlo súdneho dvora v Haagu, Backinghamský palác, Biely dom a mnoho ďalších známych budov sveta. Úspech prvého dňa nášho pobytu v Dánsku potvrdili unavené, no usmiate tváre všetkých žiakov.

Paralelne so spracovávaním zážitkov sa deti v duchu už vyrovnávali s pocitom, že detský folklórny súbor Zemplínčatá sa v priestoroch školy predstaví domácim 200 žiačikom. Ako sa ukázalo, obávať sa nemuseli. Dlhotrvajúci potlesk ich uspokojil. Programu sa zúčastnil i riaditeľ školy Glitrup Erling a koordinátorka nášho spoločného projektu Birgitte Jensen.

Na ďalší deň sa účastníci zájazdu mohli vybrať k moru. A to buď na západ, alebo na východ. Vzdialenosť bola rovnaká, veď dánsky Jutland obmýva more z oboch strán. Vyhralo západné pobrežie, veď okrem samotného mora sa deti mohli po zdolaní vyše 600 schodov vyštverať priamo na vrchol majáka nad letoviskom Blavand. Výhľadu síce počasie v ten deň neprialo, ale vojensko-strategické postavenie miesta hneď prezradilo niekoľko okolitých betónových bunkrov a nápisy, upozorňujúce na hranicu vojenského výcvikového strediska. Netrvalo dlho a deti z vnútrozemia Európy sa pobrali objavovať prílivovými vlnami odhalené tajomstvá Severného mora. Rad radom sa z vreciek detí uvoľnili vrecúška, aby sa naplnili čoraz krajšími a väčšími mušľami. Kde-tu sa objavil i krab, aby v životnej veľkosti potvrdil to, čo sa naši učia len z obrázkov v učebniciach a encyklopédiách. Dlho na seba nedala čakať ani otázka zo strany žiakov, či si v mori môžu namočiť členky. Dočkali sa, samozrejme, kladnej odpovede, veď učitelia na túto prosbu už boli pripravení. „Veď nízka teplota vody ich i tak skoro vyženie von”, pomysleli si. Nestalo sa tak. Deti sa nevedeli morskými vlnami nabažiť a von sa pobrali až na povel učiteľov. S mokrými nohavicami a blúzkami...

Súčasťou zahraničnej študijnej cesty bolo oboznámenie sa s veľmi staručkým mestom Ribe, ktoré eviduje i organizácia svetového kultúrneho dedičstva. Mimoriadne zachovalé staré domy, kanály, lode a plachetnice, obrovská katedrála v centre mesta dodávali pocit, akoby sa človek vrátil do minulosti.

Teraz mi napadlo. Pýtate sa, ako to dopadlo s Vikingami? Skoro som zabudla. Nepochodili sme, v pondelok sú totiž múzeá i v Dánsku zatvorené, spolu s dánskymi voskovými figurínami. Vravíte smola? My vravíme šanca. Šanca vrátiť sa opäť do Dánska, veď koľko toho nám zostalo ešte poobjavovať. Záleží na verejnej nadácii Tempus, ktorá študijný pobyt tento rok finančne podporila.

(jk)

Slávnostné odovzdanie cien Celoštátnej súťaže stredoškolákov

Druhého kola Celoštátnej súťaže stredoškolákov zo slovenského jazyka a literatúry sa v uplynulom školskom roku zúčastnili piati študenti Slovenského gymnázia v Budapešti, a to Dušan Hubač, Katarína Dikáczová, Tomáš Szakállas, Lea Lešková a Petra Varová. Náročnosť písomných a ústnych odpovedí prvého i druhého kola bola ekvivalentná maturitným skúškam. Každý účastník druhého kola bol úspešný, veď automaticky získal maturitu vyššieho stupňa, ohodnotenú na výbornú. Na šiestom mieste skončil D. Hubač, na piatom K. Dikáczová, štvrté miesto patrilo P. Varovej, tretie L. Leškovej a na druhom mieste bol T. Szakállas.

Prví traja víťazi všetkých odborov Celoštátnej súťaže stredoškolákov (OKTV) boli 6. júna pozvaní do reprezentačnej haly Etnografického múzea, kde ich odmenilo Ministerstvo školstva MR. Na uvítanie študentov, učiteľov a rodičov zaznela fanfára z prekrásneho Labutieho jazera od P. I. Čajkovského. Pár slov predniesol riaditeľ súťaže Péter Posvai a po ňom sa prítomným prihovoril minister školstva Bálint Magyar. V aule múzea sedeli dojatí výhercovia súťaže, medzi nimi aj žiaci našej školy - T. Szakállas a L. Lešková, ktorí čakali na jednu z najdôležitejších chvíľ vo svojom živote. Podaním ruky pán minister odovzdal každému víťazovi diplom a knižnú poukážku. Slávnostnú ceremóniu sprevádzal spevácky zbor Strednej odbornej školy hudobného umenia kráľa sv. Štefana, ktorý dirigovala Mária Farkasová.

Táto súťaž bola odrazovým mostíkom doposiaľ získaných vedomostí a dúfame, že takto úspešne budú naši víťazi prekonávať aj ďalšie skúšky v živote.

(ll-pv)

Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti

Oslavy s K. Szvorákovou

- Úprimne sa teším, milé deti, matky a učitelia, že napriek nečasu ste prišli na naše dnešné podujatie. Náš zbor už tretíkrát organizuje spoločné oslavy dňa matiek, detí a pedagógov. Dúfam, že všetci budete mať radosť z kultúrneho programu, ktorý sme vám pripravili, - povedala úvodom stretnutia, ktoré sa konalo 9. júna v Dome menšín, predsedníčka Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti Karola Klauszová. Štvrtáci budapeštianskej slovenskej školy predniesli blok slovenských básničiek zo života detí, školy a učiteľov. Dobrý výber a pekná recitácia rozveselil nielen deti, ale aj dospelých. Odmenou deťom i pani učiteľke Monike Szelényiovej, ktorá ich na vystúpenie pripravila, bol búrlivý potlesk.

K. Klauszová potom vrúcnymi slovami privítala národnú umelkyňu, speváčku Kati Szvorákovú, ktorá bola ozajstným prekvapením a zlatým klincom slávnosti. Populárna speváčka ľudových piesní, rodáčka z Lučenca, býva v Senváclave (Pilisszentlászló). Je nositeľka viacerých cien, napr. Ceny Ferenca Liszta. Počas viac ako dvadsaťročnej speváckej dráhy vystúpila na troch kontinentoch, v 31 krajinách, mala viac než dvetisíc koncertov. Jej repertoár je bohatý a pestrý. Spieva vo viacerých jazykoch, najmä v jazykoch národov strednej Európy. Doteraz vydala dvadsať samostatných CD-platní a množstvo gramofónových platní. K. Szvoráková zaspievala dvojjazyčne žatevné ľudové piesne a balady z okolia Nitry, ako aj veselé detské piesne. Jej skvelý, zvučný, čistý a jedinečný hlas skutočne osloví dušu každého, posilňuje a dáva nádej bez ohľadu na vek poslucháča. Dôkazom toho bolo, že počas prednesu slovenských detských piesní sa k nej spontánne pripojili aj deti. Neutíchajúci potlesk prítomných bol prejavom úprimnej radosti z náročného programu.

K. Szvoráková zostala medzi našimi oslávencami aj počas priateľského posedenia. Záverom slávnosti nasledovalo pohostenie, vystupujúci dostali čokoládu a učitelia - dôchodcovia darčeky. Hostiteľskej samospráve môžeme blahoželať za skvelý program, ktorý bol skutočne na vysokej umeleckej úrovni.

(if)

Štróblovým modelom bola Važtianka

Pred rokom (24. 6. 2004) bol v Ľudových novinách uverejnený článok o živote a diele slávneho slovenského sochára Alojza Štróbla (1856-1926). Pri jeho písaní som sa opieral prevažne o maďarské pramene. Keďže A. Štróbl je rodákom z Liptova, viacero pút ho viaže k Liptovskému Hrádku, kde žije môj dobrý známy Milan Jurík. Napísal som mu list, aby som zistil, čo on vie o tomto významnom sochárovi. Mal som šťastie. Na Liptove vedia o ňom všeličo. Najmä kronikár obce Kráľova Lehota František Bizup ho má „zmapovaného“ do podrobností. Po prečítaní jeho článku Európsky sochár z Liptova (Slovenské národné noviny, 20/2001) som sa dozvedel veľa pre mňa nových skutočností a všeličo som si mohol spresniť.

„V blízkosti Liptovského Hrádku (4 km), v obci Kráľova Lehota, stojí tzv. Štróblova vila, ktorá bola postavená z domu otca A. Štróbla koncom 19. storočia. Stavba je postavená ako „romantický letohrádok“ v podobe gotického hradu s vežami a s kópiou budišínskej sochy kráľa Mateja Korvína“ - píše M. Jurík.

Preštudoval som si teda článok F. Bizupa a zistil som, že Kráľova Lehota má skutočne dôkladného, skvelého kronikára. Svojho rodáka A. Štróbla dôkladne pozná. Medzi množstvom iných dôležitých faktov uvádza aj nasledujúce zaujímavosti: A. Štróbl v Kráľovej Lehote často hostil umelcov. V roku 1905 u neho bývali maliari, manželia Adrian a Marianna Stokesovci z Anglicka, ktorí robili v podtatranských dedinách Važci, Mengušovciach a Ždiari národopisný výskum a maľovali. Vtedy Marianna namaľovala obraz Dievča v nedeľnom kroji. Modelom jej bola Štróblova slúžka Zuzka Rysuľová z Važca. Už rok predtým Štróbl zobrazil Zuzku ako mladú ženu s dieťatkom v náručí na Semmelweisovom súsoší v Budapešti.

Semmelweisovo súsošie dobre poznám, stojí v Pešti pred vchodom nemocnice Rókuš. Ozbrojil som sa fotoaparátom a išiel som si ho pozrieť ešte raz. Turistický sprievodca (kniha) o Budapešti o súsoší píše: - ženská postava s dieťaťom v náručí na schodoch okolo sochy sa s vďakou pozerá na „záchrancu matiek“. Skutočne. Tento moment majstrovského diela A. Štróbla je dojímavý. Mladá žena s dieťatkom v náručí. Ale kto by si bol pomyslel, že je to Zuzka Rysuľová z Važca?!

Gregor Papuček

Výzva na súbeh

Maďarská verejnoprospešná spoločnosť pre podnikanie a rozvoj obchodu vypisuje súbeh na podporu účastníkov medzinárodnej výstavy poľnohospodárskych a potravinárskych produktov Agrokomplex, ktorá sa uskutoční v dňoch 18. až 23. augusta v Nitre. Spoločnosť poskytne maďarským podnikom, ktoré sa zúčastnia výstavy, nenávratnú finančnú pomoc. Príslušné tlačivá možno získať na domovskej stránke www.itd.hu. Domovská stránka výstavy: www.agrokomplex.sk

List z Bratislavy ● Motoristi pozor!

Milí moji rodáci,

chcem varovať všetkých motoristov prichádzajúcich v lete na Slovensko. Ministerstvo vnútra SR totiž uvádza do praxe novelu zákona o porušovaní dopravných predpisov. Slovenskí policajti sú oprávnení ukladať blokové pokuty až do výšky 2000 Sk a oveľa ľahšie môžu odoberať vodičské preukazy. Kedy vám zabavia „vodičák“ a zaplatíte neúmerne vysokú pokutu v správnom konaní? Ak odmietnete vyšetrenie obsahu alkoholu v krvi, ak prekročíte povolenú rýchlosť o viac ako 30 km/hod (v obciach), alebo o 40 km/hod na ostatných cestách. Ďalej ak prejdete „na červenú“, alebo predbiehate tam, kde je to zakázané, alebo keď vojdete neoprávnene na železničné priecestie, či nezastanete pri dopravnej nehode. O jazde pod vplyvom alkoholu či inej návykovej látky ani nehovoriac. Pozor aj na prednosť v jazde! Vo všetkých týchto prípadoch máte šancu, že prídete domov len s potvrdením, že vám na Slovensku zabavili doklady a pôjdete na súd. Takže pozor, milí rodáci! Bol by som nerád, ak by ste na slovenských cestách mali opletačky s našimi dopravákmi. Píšem Vám o tom preto, lebo neraz som zažil situáciu, ako ma auto s maďarskou poznávacou značkou predbiehalo tam, kde na ceste boli namaľované dve plné čiary. Dodržujte príkaz „Obmedzenie rýchlosti jazdy!“. Radary sú všelikde a vyberanie pokút sa stáva na Slovensku dobrým biznisom.

Musím priznať, že s novými predpismi MV SR súhlasím. Na Slovensku majitelia luxusných aut naozaj jazdia nevyberane a zapríčiňujú fatálne dopravné nehody. Navždy platí užitočné porekadlo: „Pomaly ďalej zájdeš!“. Viete, ponáhľať sa pomaly sa zatiaľ vždy oplatilo. Bezpečnú jazdu na slovenských cestách Vám praje

Štefan Markuš