Pamätná medaila sv. Cyrila a Metoda

Matičné ocenenie Anne Divičanovej

Pri príležitosti vzácneho životného jubilea prof. Dr. Anny Divičanovej predseda Matice slovenskej (MS) Jozef Markuš a riaditeľ Krajanského múzea MS Stanislav Bajaník zaslali jubilantke list, v ktorom vysoko oceňujú jej organizátorskú, záujmovú a vedeckú prácu v záujme sprítomňovania slovenského života v Maďarsku. „Je nesporné,” píšu signatári listu, „že Vaše citeľné zásluhy, vstupy a vklady za uplynulé desaťročia vtlačili hlbokú pečať slovenskej vede v Maďarsku a jej prezentácii doma, na Slovensku i vo svete. Nespornou je aj skutočnosť, že v sieti slovenskej vedeckej society sveta patríte a verme, že i budete patriť, k najzaslúžilejším osobnostiam, čo dokazuje Vaše dielo, jeho národný, duchovný i spoločenský esprit.” Ako sa ďalej uvádza v liste, MS sa rozhodla poctiť jubilantku Pamätnou medailou sv. Cyrila a Metoda, patrónov našej národnej, duchovnej i štátotvornej identity a v duchu ich posolstva. Predstavitelia MS vyslovujú v závere listu oslávenkyni toto želanie: „Nech Hospodin žehná vášmu dielu, zdraviu a invencii, nech žehná všetkým, ktorí po Vašom boku a vo Vašom posolstve pokračujú na „národa roli dedičnej“ v Maďarsku.“

Hunská menšina v Maďarsku?

Vedúca Celoštátnej volebnej kancelárie Emília Rytkóová informovala Celoštátnu volebnú komisiu (CVK), že skupina občanov doručila CVK 2 381 podpisov so žiadosťou o registráciu údajnej hunskej menšiny v Maďarsku. 1 000 podpisov totiž oprávňuje signatárov, aby žiadosť na tomto základe posúdilo a rozhodlo o nej Národné zhromaždenie MR.

Menšinový ombudsman Jenő Kaltenbach vo svojom vyhlásení MTI povedal, že existencia Hunov nezodpovedá kritériám zákona a ťažko si vie predstaviť, že hunština jestvuje ako hovorový jazyk. S uvedenou iniciatívou nesúhlasí ani predseda Celoštátnej rómskej samosprávy Orbán Kolompár, ktorý tvrdí, že uznanie Hunov by takpovediac spustilo lavínu a zväčšilo by doterajší počet národností hoci na dvadsať či tridsať. Existenciu Hunov v Maďarsku popiera aj predseda Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku Ottó Heinek, podľa slov ktorého je táto iniciatíva pochybným výplodom politickej ctižiadosti istej sociéty. O hunskej kultúre a jazyku pochybuje aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý vyhlásil, že bolo by absurdné, keby tento návrh mal prerokovať parlament a dodal, že dosiaľ beztak už veľa vecí demoralizovalo a znehodnotilo systém menšinových samospráv.

Podľa zákona o národných a etnických menšinách z roku 1993 národnosť je komunita, ktorá sídli na území Maďarska aspoň jedno storočie, ktorej členovia sú maďarskí štátni občania a jej príslušníci sa líšia od ostatného obyvateľstva vlastným jazykom, kultúrou a tradíciami.

(mti-k)

V Dunaeďháze oživujú tradície

V troch obciach Báčsko-Kiškunskej župy žijú príslušníci slovenskej národnosti vo väčšom počte. Jednou z nich je Dunaeďház, kde pokojne spolunažívajú slovenská menšina a maďarská väčšina a kde považujú za dôležité pestovanie slovenských tradícií a jazyka. Starosta obce Tomáš Nagy, ktorý je členom Integračného výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy, považuje zachovávanie slovenského jazyka a tradícií za jednu z najdôležitejších úloh. Pri vstupe do osady, ako aj na budovách všetkých inštitúcií sú umiestnené dvojjazyčné tabule. Výučba materinského jazyka sa začína už v materskej škole a v základnej škole jej venujú štyri hodiny týždenne. Školáci sa v troch vekových kategóriách učia slovenské tance; malí tanečníci vystupujú na všetkých miestnych podujatiach.

Prirodzene, najspoľahlivejšie zachovávajú tradície príslušníci staršej generácie. Stalo sa už zvykom, že na Deň dôchodcov zdravica starostu odznie v oboch jazykoch. Rovnako je tradíciou, že v ďalšej časti programu účastníci zaspievajú slovenskú pieseň na počesť najstaršej obyvateľky a najstaršieho obyvateľa osady. Na nedávne oslavy dunaeďházskych dôchodcov prišli prvýkrát aj hostia z neďalekej Mišky a Malého Kereša, ktorí sa spolu s našimi predstavili s pekným kultúrnym programom. Ako inak, i teraz vyvrcholili oslavy tanečnou zábavou. Dúfame, že nabudúce k nám zavítajú aj hostia z iných kútov krajiny.

(tsz-k)

Staroba nie je choroba

J. Budai st. a Š. Lami činní aj na dôchodku

Čas letí, roky utekajú a my sa márne snažíme, nikdy ich nedoženieme. Nadíde čas, keď si čoraz častejšie spomíname na to, čo bolo, a menej nás trápi, čo bude na druhý deň. Len keby tých našich kamarátov okolo nás neubúdalo! Hoci aj to je prirodzené. Keď sa človek dožije dôchodcovského veku, z jedného dňa na druhý sa zmení kolobeh jeho života. Zo začiatku sa teší na oddych, najmä ak mu v aktívnom veku nestačilo na prácu denne dvadsaťštyri hodín. Postupom času zistí, že je okolo neho až príliš ticho. Menej ho vyhľadávajú s prosbou o radu. Ak ho dvakrát pozvú na podujatie a on sa vyhovorí na únavu, tretíkrát za ním už neprídu. Pomaly sám za sebou zatvorí dvere a odíde zo spoločenskej scény. Aj v našich radoch nájdeme dôchodcov, ktorí dlhé desaťročia patrili medzi vynikajúcich odborníkov a ktorí stáli na čele nášho národnostného diania. Často si na nich spomíname, vysoko hodnotíme ich zásluhy, len sa s nimi akosi nevieme skontaktovať, nenachádzame čas na dlhší rozhovor, v ktorom y sme ich mohli požiadať o radu, skúsenosti. Čakáme na vhodnú príležitosť, ktorá však nie vždy príde v pravý čas. Sú ale aj vzácne výnimky. Vlani dvom našim dôchodcom - významným osvetárom - udelili vysoké štátne vyznamenanie Sú to Jozef Budai st. z Kirťu a Štefan Lami z Pišpeku.

J. Budai sa narodil roku 1931. Po získaní diplomu na segedínskej vysokej škole pedagogickej (odbor matematika a fyzika) sa vrátil do rodnej obce, kde žije dodnes. Od roku 1955 až do dôchodku učil v miestnej základnej škole a popri výchovno-vzdelávacej práci vynikal aj ako osvetár. Dokonca sa zriekol riaditeľského kresla, aby sa mohol viac venovať osvete a práci v knižnici. Od roku 1955 bol honorovaným riaditeľom kultúrneho domu a vedúcim knižnice, kde pracuje ešte aj dnes, ako 73-ročný. Pol storočia organizoval kultúrny život v Kirti. Viedol divadelný krúžok, spevácky zbor, založil miestny páví krúžok, organizoval ľudovú vysokú školu, osvetovú besedu, slovenský klub a pomáhal založiť nespočetné množstvo občianskych organizácií. Dodnes je organizátorom miestneho spoločenského života. Cez letné prázdniny vedie mládežnícky vlastivedný tábor, je predsedom Osvetovej besedy a Slovenského klubu a riaditeľom miestnej knižnice. V župe niet podujatia, odborného dňa či doškoľovania, na ktorom by nebol prítomný. Aj svoje tri deti vychoval v tomto duchu. Syn Jozef bol dlhé roky vedúcim folklórneho tanečného súboru vo Veňarci a Gábor, tanečník a choreograf, je už niekoľko rokov riaditeľom kultúrneho strediska v Ráckeve a organizátorom národnostných stretnutí. Dcéru pred niekoľkými rokmi zákerná choroba neúprosne vyrvala z kruhu milovaných. J. Budai st. v roku 2002 ako prvý mohol prevziať titul Čestný občan Kirťu. Vlani ho Valné zhromaždenie Novohradskej župy nominoval na štátne vyznamenanie. Na svätoštefanské oslavy prevzal z rúk ministra národného kultúrneho dedičstva Istvána Hillera Cenu Gyulu Wlassicha.

Neďaleko Kirťu, v Pišpeku (Püspökhatvan), žije etnológ Štefan Lami. V tomto roku oslávi okrúhle výročie - osemdesiatiny. Pán Lami bol dlhoročným pracovníkom Zväzu Slovákov v Maďarsku a je autorom početných publikácií. Narodil sa r. 1925 v Pišpeku. V štyridsiatych rokoch minulého storočia bol významným profesionálnym ľudovým tanečníkom. Jeho umenie obdivovali takí tanečníci ako L. Vásárhelyi, F. Novák a pod. a pokúšali sa napodobňovať jeho pohyby. Je autorom choreografií, z ktorých čerpali významní odborníci. Veľké zásluhy získal v oblasti etnológie. Zbieral a zapisoval rozprávky a zvykoslovia Slovákov v Maďarsku. Prostredníctvom jeho publikácií - v slovenskom a maďarskom jazyku - väčšinový národ získal cenné informácie o živote našej Slovače. Svojim deťom - synovi a trom dcéram - vštepil lásku a úctu k ľudovým tradíciám, k dedičstvu našich predkov. Vyučujú slovenský jazyk, kultúru, maľujú a podobne. Š. Lami sa ani na dôchodku nenudí, píše a zostavuje nové publikácie. Dúfame, že počas aktívnych rokov zozbieraný materiál ho zamestná ešte na dlhé roky. Minister národného kultúrneho dedičstva István Hiller mu z poverenia prezidenta republiky Ferenca Mádla odovzdal cenu Strom života.

Obom našim vyznamenaným osvetárom prajeme veľa zdravia, aby sa ešte dlho mohli tešiť zo života v kruhu svojich najbližších, aby mali dostatok síl vychovať si svojich nástupcov, ktorým s ľahkým srdcom odovzdajú štafetu a z úzadia budú usmerňovať ich kroky!

(kir-)

Békešská Čaba ● Slovo má veda

Pod záštitou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) a Riaditeľstva múzeí Békešskej župy sa 12. januára v priestoroch Múzea M. Munkácsyho v Békešskej Čabe konala vernisáž výstavy Vedecká činnosť Slovákov v Maďarsku. Výstavu otvoril predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, k účastníkom prehovoril generálny konzul SR Štefan Daňo, spoluúčinkoval citarový orchester békeščabianskej slovenskej školy pod taktovkou Ildiky Očovskej. Podujatie moderovala riaditeľka VÚSM Alžbeta Uhrinová - Hornoková.

● ● ●

V rámci tradičného seriálu Z pohľadu vedy v čabianskom Dome slovenskej kultúry prednášala na tému Slovenskí evanjelici renomovaná etnografka Anna Divičanová. Prednáška sa konala pri príležitosti životného jubilea pani profesorky.

Galéria Tibora Jankayho

V októbri 2003 otvorili na treťom poschodí békeščabianskeho obchodného strediska Csaba Center najkrajšiu galériu mesta. V Békešskej Čabe narodený, dve tretiny svojho života však v Kalifornii žijúci maliar Tibor Jankay zanechal svojmu rodnému mestu 3000 olejomalieb, 5000 grafík a národopisnú zbierku pozostávajúcu z takmer dvesto exponátov. Jeho prianím bolo, aby mesto vytvorilo galériu, kde budú tieto umelecké predmety sprístupnené verejnosti v rámci stálej výstavy. Vďaka vedeniu mesta a finančnej podpore T. Jankayho sa galéria otvorila, pričom v osobitnom priestore majú možnosť vystavovať svoje diela aj súčasní umelci. V roku 2003 sa pomocou miestnych Slovákov v Galérii T. Jankayho predstavili aj umelci zo Slovenska. Materiál Súčasnej slovenskej galérie (ktorý darovali mestu slovenskí umelci) bol vystavený v uplynulom roku. Tiež v r. 2004 sa tu so svojimi hodvábnymi maľbami predstavil Čaban Pavol Pataj. Návštevníci galérie sa tiež mohli kochať v dielach vyhotovených s neobvyklou technikou, ktoré predstavili umelkyne zo Slovenska Mária Fükőová a Gabriela Verešová. V druhej polovici roka sme mali možnosť zoznámiť sa i so zbierkami košického Východoslovenského múzea v rámci výstavy Erotické ex libris. Spomínané výstavy zožali v kruhu návštevníkov veľký úspech.

Július Tőkés

Orosláň ● Mesto s búrlivou minulosťou

O osade Orosláň, ktorá v tomto roku oslávila 50. výročie udelenia mestského štatútu, vyšla pred niekoľkými rokmi jedna z najobsiahlejších monografií svojho druhu. Približuje nám históriu mesta od najstarších čias až po dnešok, vrátane histórie slovenského živlu, ktorý tu zapustil korene na prelome 17. a 18. storočia, teda pred vyše 300 rokmi.

Názov publikácie je Oroszlány - egy magyarországi falu legendája és igaz története (Orosláň - legenda a skutočný príbeh jednej obce v Maďarsku). Autorka Helena Végváriová Babiráková v nej zhromaždila rozsiahly faktografický a dokumentačný materiál, pričom sa opierala o desiatky informátorov, literatúru a pramene. Súčasťou diela je bohatá obrazová príloha, štatistické tabuľky a kópie archívnych dokumentov.

Prví slovenskí osadníci prišli na "Orosláňsku skalu" napospol z evanjelických dedín Myjavskej kotliny, ako aj z oblasti Malých a Bielych Karpát. V r. 1768 žilo v Orosláni 860 osôb. Za významnú udalosť možno považovať výstavbu kostola a jeho vysvätenie v roku 1787. Začiatok 18. storočia poznamenali napoleonské vojny a ich dôsledky: hladomor, epidémie, exekúcie a robota na panskom. Výsledkom revolúcie rokov 1848 - 1849 bolo oslobodenie poddaných a zrušenie urbárnych tiarch. V Orosláni však aj potom pokračovali spory o pôdu medzi sedliakmi a zemepánmi, sedliaci sa búrili proti vymáhaniu daní.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní nastáva osudový obrat v živote obce. Politická moc v stolici si neželá, aby Orosláň ostala národnostnou obcou a preto iniciuje jej pomaďarčenie. Tlač píše o maďarskom obyvateľstve, zatiaľ čo skutočnosť je celkom iná. Svedčí o tom i článok evanjelického kňaza J. Stubu, v ktorom sa o. i. dočítame, že v Orosláni "ľudia hovoria slovenským jazykom, dobre ovládajú aj maďarčinu... To, že by v rodinnom kruhu hovorili po maďarsky, podľa mojich znalostí dokladá iba jeden prípad." V rokoch kampane proti údajnému panslavizmu mnohí opustili rodnú dedinu, mládež odchádzala do Pešti a začína sa éra vysťahovalectva do Ameriky. Posledná väčšia skupina odišla do Nového sveta pred 1. svetovou vojnou. Najviac Oroslánčanov na prelome storočia pracovalo v americkom Betleheme. Z 315 rodín ostalo v Amerike 210. V r. 1930 žilo v osade 1 473 obyvateľov, menej než na prelome storočia. V 30. rokoch sa v Orosláni začalo ťažiť uhlie a do baní prichádzali pracovať ľudia z rôznych častí krajiny. Proces pomaďarčovania nezvratne pokračoval ďalej.

Horthyovský režim síce deklaroval možnosť používania materinského jazyka, avšak školy sa museli pridržiavať maďarčiny. Slovenskí obyvatelia Orosláňu sa rozprávali a modlili po slovensky už iba vo svojich domovoch. Ešte aj po druhej svetovej vojne si mnohí zachovali svoj jazyk, odev a tradície. Hlbšie než proces pomaďarčovania zasiahla obec výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. Vplyv maďarského prostredia sa prejavil nielen v baníckej kolónii, ale zasiahol aj cirkevnú obec. V kostole upustili od slovenskej liturgie a jazykom bohoslužieb sa stala maďarčina. Slovenský živel sa doslova rozplynul.

V čase vyhlásenia Orosláňu za mesto (1954) tu žilo 17 000 obyvateľov. Okrem obytných domov tu postavili školy, škôlky a jasle, vznikla sieť pohostinstiev a služieb.

(kni)

Z tvorby Juraja Meliša

Slovenský inštitút Budapešť sa stal v polovici januára dejiskom výstavy výberu z tvorby Juraja Meliša. Akademický sochár, profesor J. Meliš patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenského moderného umenia - je umelcom naliehavej etickej výzvy, nového „anti-estetického prístupu” k sochárskemu dielu, tvorca objektov, prostredí, inštalácií s ekologicky a spoločensky polemickým gestom, predstaviteľ alternatívnej scény 70. a 80. rokov. V rokoch 1960-1966 študoval na VŠVU v Bratislave u prof. J. Kostku. Od roku 1990 pôsobí ako profesor na VŠVU v Bratislave, kde žije a tvorí. Autobiografický, nesentimentálny koncept, humorný nadhľad a priamočiarosť výpovede sú niektoré z vlastností, na ktorých postavil svoju tvorbu. Je autorom známej bratislavskej pouličnej sochy Schöner Náciho, ale známy je aj jeho „seriál“: celý rad groteskných sôch s vlastnou „posmrtnou" maskou. V Slovenskom inštitúte Budapešť pripravili výber z jeho diela.

(ef)

Tatry v Budapešti ● Výstava fotografií a stretnutie s ministrom L. Miklósom

Dva dni venovalo v polovici januára Vysokým Tatrám vedenie Slovenského inštitútu Budapešť (SI). V priestoroch inštitútu uskutočnili výstavu fotografií, ktorá prezentovala minulosť, prítomnosť a naznačila budúcnosť slovenských veľhôr, usporiadali stretnutie s ministrom životného prostredia SR Lászlóom Miklósom a prezentovali rekreačné možnosti vo Vysokých Tatrách.

„Bol by som radšej, keby k tejto výstave nedošlo na základe tej udalosti, ktorá sa stala minulého novembra," začal svoj otvárací prejav minister životného prostredia SR. László Miklós vyzdvihol, že ich cieľom bolo ukázať maďarskej verejnosti, čo sa konkrétne stalo 19. novembra, keď Vysoké Tatry zasiahla pustošivá víchrica, ako aj o to, ako plánujú obnoviť prírodu po kalamite. Týmto otvoril výstavu s názvom Vysoké Tatry: Aké boli - aké sú?. O samotnej výstave hovoril jej autor Ivan Vološčuk, ktorý pripomenul, že svojou výstavou chceli navodiť radostnejšiu náladu, než akú si návštevníci predstavili. Tatry sú chránené o. i. aj pred takou činnosťou, ktorá nie je v súlade s činnosťou národného parku. Prírodu Tatier najvýraznejšie ovplyvnili štyri obdobia: začiatky turistického ruchu a kúpeľno-liečebných činností (1850-1918); rozvoj hotelov, sanatórií, kúpeľov a turistiky (1919-1948); vyhlásenie Tatranského národného parku - TANAP, rozvoj rekreačných a športových zariadení (1949-2003) a najväčšia víchrica v histórii Tatier v pásme od Podbanského po Tatranskú Kotlinu (19. 11. 2004).

„V nadmorskej výške 1200 metrov je naozaj les poškodený,“ povedal I. Vološčuk a takto pokračoval: „Ale prevažnú časť turistov zaujíma oblasť nad touto výškou.“

Podujatia sa zúčastnil aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš, ktorý sa poďakoval každému, kto ponúkol svoju pomoc, zvlášť iniciátorom založenia bankového konta Zväzu Slovákov v Maďarsku na obnovu Tatier. Ale ako povedal, najlepším príspevkom je, ak Tatry budeme naďalej navštevovať.

Po otvorení výstavy nasledovala diskusia s ministrom životného prostredia SR v rámci Salónu Slovenského inštitútu, ktorej sa zúčastnil aj jeho maďarský rezortný kolega Miklós Persányi. Na stretnutí s ministrami prejavili prítomní naozaj obrovský záujem o konkrétne informácie v spojitosti s katastrofou, ktorá sa udiala koncom minulého roku na Slovensku. Od slovenského ministra sme sa dozvedeli, že kalamita sa týkala 80-ročnej monokultúry - smrekov, miestami sa zničil aj vodný systém. V tejto oblasti bolo deväť odberových miest, ktoré zásobovali časť obyvateľov okolia. Krátko po kalamite sa založila vládna komisia s účasťou členov vlády a expertov, ktorí sa zhodli v tom, že Vysoké Tatry musia ostať najvýznamnejším rekreačným územím našej materskej krajiny. Aj preto sa vypracoval Projekt trvalo udržateľného rozvoja Vysokých Tatier, v ktorom zahrnuli všetky potrebné kroky na revitalizáciu slovenských veľhôr. Ako sa účastníci stretnutia vyjadrili, dobré v zlom je, že veterná smršť zastihla väčšinou také územie, ktoré turisticky nie je natoľko známe a frekventované, ba ktoré sa nenachádza v prísne chránenej zóne. L. Miklós sa poďakoval všetkým, ktorí ponúkli svoju pomoc na záchranu tatranských lesov, ale ako povedal, neorganizovanosť by mohla zapríčiniť ďalšie škody - preto každého poprosil o strpenie, kým vypracujú presný program. Tiež vyzval tých, ktorí by chceli finančne prispieť na reorganizáciu, aby prispeli radšej na tie bankové účty, ktoré založila slovenská vláda, totiž iba za využitie tých peňazí vedia ručiť.

V rámci otázok odznelo, že skupina maďarských turistov pri nedávnej návšteve Vysokých Tatier nemohla nikde nakúpiť samolepky, ktoré uvádzajú v reklamách na kúpu jedného stromu: ani na čerpacích staniciach, ani v hoteloch. Napriek tomu v tlačovej správe sa uvádza, že počas necelého mesiaca trvania kampane Stromy pre Tatry si na čerpacích staniciach na Slovensku a v Maďarsku kúpili vyše 75 tisíc nálepiek s logom kampane v hodnote 1 125 000 korún. Na čerpacích staniciach Slovnaft v SR a MOL v Maďarsku kúpou "svojho stromčeka" v podobe nálepky so symbolom kampane môže prispieť každý.

Na druhý deň sme mali možnosť zoznámiť sa s tatranskými rekreačnými strediskami a so slovenskými gastronomickými špecialitami. O tejto akcii sa podrobnejšie zmienime v ďalšom čísle nášho týždenníka.

(ef)

List z Bratislavy

Milí moji rodáci,

Slovensko bude automobilovou veľmocou. V Bratislave už roky vyrába nemecký Volkswagen. V Trnave čoskoro spustí výrobné pásy francúzsky Peugeot Citroёn. Do Žiliny sa chystá kórejská Hyundai Kia. Od roku 2007 sa na Slovensku vyrobí jeden milión vozidiel ročne. To je 2700 automobilov denne. Navyše, americko-nemecký Getrag Ford hodlá vybudovať závod na výrobu prevodoviek v Kechenciach. Len vám napoviem, že u nás sa ročne predá približne 70 000 osobných aut rôznych značiek. Predstavte si teraz tie kamióny, vlaky a lode, ktoré denno-denne budú zo Slovenska rozvážať luxusné tátoše po dopravných tepnách Európy.

Občania sú ale spokojní a ničoho sa neobávajú. Autá pre mnohých znamenajú nové pracovné miesta, zvýšenie miezd a sú šancou pre malých a stredných podnikateľov - subdodávateľov. Oponenti však dvíhajú varovný prst. Tvrdia, že milión vyrobených vozidiel nie je len nádejou, ale aj obavou. Vraj sa jednostranne orientujeme na automobilový priemysel. Aj pre rozvoj takého priemyslu treba uplatniť prirovnanie o dvoch stranách mince. Čo ak sa po nejakom čase zahraniční investori obzrú po lacnejšej pracovnej sile? Nemala by vláda súčasne s automobilmi myslieť aj na budúcnosť? Precitnutie o niekoľko rokov môže byť kruté - znie ich kritický hlas. Pravda sa ukáže, keď OPEC ohlási dramatické obmedzenie ťažby ropy a na svetových burzách stúpnu ceny pohonných hmôt.

Pozdravuje Vás

Štefan Markuš

V Győrsko-Mošonsko-Šopronskej župe problémy s pracovnými silami zo SR

Už po vstupe Maďarska a Slovenska do Európskej únie v máji r. 2004 v oblasti Mosonmagyaróváru a Győru podstatne vzrástol počet pracovných síl zo Slovenska, pričom mnohé nie sú zahlásené na oficiálnych miestach. Kontrolnú úlohu v tomto smere začne čoskoro plniť príslušný Župný úrad práce. Hoci tunajšie závody a firmy, napríklad Philips, aj pred vstupom našich krajín do EÚ pravidelne zamestnávali občanov zo Slovenska, súčasná situácia sa zmenila, lebo teraz zamestnanecký vzťah nie je podmienený kvótou. Počet zahraničných zamestnancov, ktorý sa medzitým zvýšil na dvojnásobok, si vyžaduje osobitnú pozornosť nielen s ohľadom na blízkosť hraníc, ale aj preto, lebo v Győrsko-Mošonsko-Šopronskej župe, kde patrí nezamestnanosť medzi najnižšie v krajine (4,6 %), vlani vzrástol počet nezamestnaných v porovnaní s rokom 2003 takmer o 1 200 osôb.

(k)

Občianstvo sobášom?

Ako píše bratislavský denník Új Szó, slovenská vláda chce úpravou zákona zabrániť sobášom z vypočítavosti uzavretými so slovenskými štátnymi občanmi. Zamýšľaná úprava zákona by mala predĺžiť termín kontroly osôb hodlajúcich vstúpiť do takéhoto manželstva z doterajších 30, resp. 60 dní až na deväť či dvanásť mesiacov. Toto prechodné obdobie by malo stačiť na to, aby úrady vylúčili žiadosti o uzavretie sobášov z vypočítavosti. Súčasťou plánovanej modifikácie zákona je ustanovenie, podľa ktorého žiadatelia majú po uzavretí manželstva žiť spolu aspoň tri roky na Slovensku a až potom si podať žiadosť o občianstvo. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie podstatne vzrástol počet slovensko-ukrajinských a slovensko-ruských zmiešaných manželstiev. Podobná situácia je aj v Poľsku.

(k)

Nové Mesto pod Šiatrom

Priateľské styky s Michalovcami

V priebehu nedávnej návštevy delegácie mesta Michalovce v Novom Meste pod Šiatrom sa nadhodila otázka nadviazania oficiálnych priateľských stykov. Ako píše v časopise Újhelyi Körkép Rezső Petik. Michalovce sú najdynamickejšie sa rozvíjajúcim mestom Zemplínskej oblasti. Počet obyvateľov v roku 1869 bol 3 520, dnes je to takmer 41 tisíc. Lákadlom pre turistov sú blízke jazerá Šírava a Vinna. K zaujímavostiam patrí aj miestna hvezdáreň. Nadväzovanie obojstranných stykov sa začalo v roku 1987, keď družstvá šachistov z Nového Mesta pod Šiatrom sa úspešne zúčastnili športového turnaja Keramických závodov (KERKO). Priateľské kontakty systematicky budovala aj niekdajšia hosťujúca učiteľka novomestskej školy Vlasta Štofová. Michalovce venovali novomestskej škole v r. 1991 jazykové laboratórium v hodnote 230 tisíc forintov. Osláv 750. výročia založenia východoslovenského mesta v r. 1994 sa zúčastnil aj vtedajší novomestský primátor Károly Laczkó a pri tejto príležitosti odznel aj návrh na uzavretie dohody o vzájomných priateľských stykoch. Ich stúpencami sú aj súčasní primátori Péter Számosvölgyi a Jozef Bobik.

(k)

Oslavy v novomestskej slovenskej škole

Žiaci Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) sa so starým rokom lúčili dvojdňovými oslavami. Prvý deň osláv sa niesol v duchu Dňa menšín v Maďarsku. Túto slávnosť otvorili veľmi milým „zajačím“ tancom tí najmenší - prváci a druháci. Po nich nasledovali recitáciami básní žiaci ôsmeho ročníka. Po chvíľke poézie - ako býva v tejto škole zvykom - nasledoval tanec školského folklórneho súboru Zemplínčatá.

Po krátkom kultúrnom programe slovo dostal hosť zo Slovenska, zlatý medailista z Aténskej paralympiády v lukostreľbe Imrich Lócsa. Žiaci okrem zážitkov z olympiády sa mohli od športovca dozvedieť, ako sa môže niekto stať vytrvalým trénovaním za deväť rokov olympionikom. A nielen to, veď každý, kto mal o to záujem, si mohol vyskúšať luk. Pri naťahovaní struny všetci stroskotali. Odvážlivci na vlastnej koži mohli vyskúšať, že to nie je ľahký špás. Tu sa mohli dozvedieť, že na natiahnutie struny je potrebná sila rovná dvadsiatim kilogramom, čo sa rovná váhe dvoch plných vedier vody. Samozrejme, rozprávanie zaujímavých príbehov mladého športovca by každý počúval aj niekoľko hodín, ale popoludní všetkých žiakov novomestskej školy čakali aj iné zaujímavé programy. Tieto boli zamerané na ľudové remeslá Slovákov na Zemplíne, ktoré deťom predstavili tiež hostia zo Slovenska, a to z Vranova nad Topľou. Vďaka nim si deti mohli vyskúšať tkanie kobercov, ako to robili naše staré mamy. Tí, ktorí nemali záujem o tkanie, vytvárali krásne nádoby z hliny na hrnčiarskom kruhu, tiež za pomoci hosťa z Vranova. A ak niekomu ani to nestačilo, mohol vytvárať farebné kytice kvetov z krepového papiera, alebo maľovať na sklo, či robiť vianočné ozdoby i sviece. V tento deň ani jeden žiak neodchádzal zo školy s prázdnymi rukami, všetci si brali domov zhotovené veci.

Posledný školský deň v starom kalendárnom roku sa v škole niesol v duchu Vianoc. Vianočný program pre všetkých žiakov, učiteľov i rodičov novomestskej školy pripravili žiaci štvrtého a šiesteho ročníka. Po ich takmer hodinovom programe na scénu nastúpili ženy folklórneho súboru Rozmarín z Baňačky, ktoré predviedli Zemplínsku svadbu. Najväčším prekvapením pre všetkých bolo, že švárneho ženícha a prekrásnu nevestu hrali žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka, Gejza Galyas a Ildika Očenášová. Obidvaja zožali veľký úspech. Na záver všetci prítomní sa naučili vianočnú pieseň „Poďme bratia do Betlehema...“ od známej slovenskej populárnej skupiny Tublatanka. Tieto dvojdňové oslavy podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva MR.

Andrea Nováková

Príďte na dobročinný ples!

Alebo ak chcete, náhradný Silvester. Dajte tomu akékoľvek meno, hlavne však nevynechajte túto jedinečnú príležitosť. Akú? Nadácia Za deti základnej školy s vyučovacím jazykom Slovenským v Novom Meste pod Šiatrom usporiada 29. januára o 19. hodine dobročinný ples. Vstupné 2 500 forintov zahrnuje chutnú večeru a zábavný program kapely Hangár. Bližšie informácie na tel. čísle 06 20 481 85 77, alebo na emailovej adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Miesto podujatia: jedáleň slovenskej školy. Očakávame vašu účasť!

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Trojkráľová slávnosť a národnostní koledníci

Vianoce sa Novým rokom nekončia, veď vo vianočnom období slávime aj sviatok Zjavenia Pána, ktorý nazývame Traja králi. Na tradičnej slovenskej svätej omši, ktorá sa konala 2. januára v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, sme si pripomenuli tento pekný sviatok. Omšu celebroval vdp. Ladislav Kiss-Malý, na organoch hrala kantorka Katarína Süvegesová a zúčastnili sa jej veriaci z Rákoškerestúru a z viacerých obvodov hlavného mesta.

Dôstojný pán L. Kiss-Malý vo svojej kázni pripomenul, ako Traja mudrci a či králi z Východu - Gašpar, Melichar a Baltazár - prišli, aby sa poklonili Ježiškovi uloženému v jasličkách. Kresťania ich jestvovanie odvodzujú z Biblie, kde sa v Evanjeliu sv. Matúša píše o tom, že mudrcov z Východu priviedla do Betlehema jasná hviezda, možno kométa. Mudrci sa chceli pokloniť novonarodenému kráľovi a našli tam Svätú Rodinu s malým Ježiškom. Priniesli mu aj vzácne dary: zlato, ktoré bolo darom pri návšteve kráľov; kadidlo-tymian, ktorý je symbolom zvelebenia Boha a myrhu, ktorej vôňa pripomína vznešenosť Boha a pominuteľnosť človeka. Zlato znamenalo úctu k Ježišovi, ako kráľovi, kadidlo úctu Ježišovi ako Bohu a myrha bola znakom, že Boží Syn sa stal človekom, ktorý nás vykúpi smrťou.

Záverom svätej omše L. Kiss-Malý oznámil veriacim, že od 1. januára t. r. ho kardinál, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Mons. Péter Erdő vymenoval za správcu farnosti pri Kostole sv. Barborky v Dorogu. Z tohto dôvodu nemôže v budúcnosti slúžiť tradičné slovenské sv. omše v Kostole sv. Jozefa, ktoré celebroval od septembra 2002. V mene organizátorov - Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), Slovenskej samosprávy Budapešti a obvodných slovenských samospráv - sa poďakovala za jeho obetavú službu predsedníčka Náboženského podvýboru CSS Ildika Klauszová Fúziková. Zdôraznila, že dôstojný pán túto službu pokladal za veľmi prospešnú z hľadiska zabezpečenia pastorácie v materinskom jazyku a prehĺbenia náboženského a národnostného povedomie pre tu žijúcich slovenských katolíkov. On sa snažil skutočne slúžiť ako dobrý a príkladný duchovný pastier, ktorý zodpovedne chráni svoje stádo.

V našich krajoch je v Období Zjavenia Pána pekným zvykom požehnávať domy. Na zárubniach dverí bytov sa označí nápis: 20 G+M+B 05. To nie je žiadna tajomná šifra, takto sa označuje príchod Troch kráľov. Pôvodný význam písmen G+M+B však pravdepodobne označoval začiatočné slová latinských slov: Christis mansionem benedicat, čo znamená „Kristus nech požehná tento príbytok.“

Národnostné trojkráľové podujatie

Pekná je znova obnovená tradícia trojkráľových koledníkov, ktorí chodia z domu do domu a predvádzajú ľudové predstavenie so spevmi o pastieroch, ktorí spolu s Tromi kráľmi prišli pozdraviť betlehemské novorodeniatko - Ježiška. Sviatkom Troch kráľov sa končí vianočné obdobie. Túto prastarú tradíciu obnovili aj pri farnosti Kostola sv. Jozefa v Budapešti, keď 9. januára usporiadali národnostné trojkráľové podujatie. Krásneho programu sa zúčastnili Chorváti, Maďari, Nemci a Slováci. Slovenský program trojkráľových koledníkov nacvičili so žiakmi budapeštianskej slovenskej školy učiteľky Angelika Hanušková, Monika Szelényiová a Eva Šubová.

(if)

Tradičné športové hry vstupujú do IX. ročníka

Materská a základná škola, gymnázium, odborná škola a žiacky domov s vyučovacím jazykom slovenským (ďalej len Slovenská škola) v Budapešti, Celoštátna slovenská samospráva, Zväz Slovákov v Maďarsku a redakcia Ľudových novín za podpory Medzinárodného visegrádskeho fondu v Bratislave vyhlasujú

IX. ročník športových hier škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku!

Športové hry (ŠH) budú prebiehať v dňoch 27. až 29. apríla 2005 v priestoroch Slovenskej školy v Budapešti. Usporiadateľ počíta s účasťou 300 pretekárov vrátane zahraničných hostí z partnerských škôl Visegrádskej štvorky - účastníkov projektu "Športujeme spolu". Okrem škôl z Prahy, Bratislavy, Prešova a Grudziadzu prisľúbili účasť športovci zo stredných škôl SR: z Gymnázia Ľ. J. Šuleka z Komárna, Obchodnej akadémie z Košíc a Českého gymnázia z Viedne.

Zo skromného športového podujatia pre žiakov slovenských národnostných škôl v Maďarsku z roku 1996 sa takto stáva športová slávnosť medzinárodného významu s možnosťou nadväzovania nových priateľstiev. Športové hry sa stali neodmysliteľnou súčasťou pracovného plánu Slovenskej školy v Budapešti ako vyvrcholenie pracovnej aktivity žiakov i celého pedagogického zboru pred ukončením aktuálneho školského roka.

V IX. ročníku ŠH sa bude súťažiť v týchto športových odvetviach a kategóriách:

1. Minifutbal

a) žiaci základných škôl,

b) študenti stredných škôl.

2. Basketbal

a) žiaci základných škôl,

b) žiačky základných škôl,

c) študenti stredných škôl,

d) študentky stredných škôl