Ľudové noviny č. 9 / 2005

Čomád - zasľúbená zem?

Zámožní slovenskí podnikatelia a prisťahovalci

Obec Čomád neďaleko Budapešti, zväčša obývanú Slovákmi, považujú za najbohatšiu v celom Maďarsku. V 70. rokoch zlé jazyky zo susednej obce volali tunajších Slovákov "smotanári", keďže žili z chovu dojníc. Dnes je ich tu sotva šesťdesiat, zato však Čomád, kde žije sotva 1 000 duší, neschudobnel, naopak, zbohatol. Aspoň o tom svedčia početné fakty.

Napríklad jeden tunajší občan je majiteľom troch letovísk pri Balatone; jedno chce venovať vnukom... Podľa starostu Ján Klementa obec znovu oživili "cudzinci", čiže prisťahovalci, ktorých stále pribúda. Podnikateľ Tamás Szőnyi tvrdí, že tajomstvo tunajšieho blahobytu spočíva v prvom rade v sedliackej vynaliezavosti a vôbec v usilovnosti ľudí. Čo tu vyprodukujú v obrovských záhradách, to aj predajú na budapeštianskych trhoch. Inou príčinou je zrejme skutočnosť, že v Čomáde netreba platiť daň z priemyselnej činnosti a to je lákadlo pre všetkých podnikateľov. Autoopravár László Matyóka je toho názoru, že v celej krajine niet takého miesta, kde by žilo toľko sporivých ľudí, ktorí by sa tak ťažko lúčili s majetkom. Údajne najbohatší človek obce, inak "prišelec" Sándor Merész, investoval hlavne do pôdy. Rozparceloval ju a pozemky predal. Privolal na seba hnev mnohých za to, že jedno malebné územie predal na stavbu obytného parku.

Pôdu tu údajne vlastní každý a nie práve málo. Kedysi si dávali dobrý pozor, aby zostala v rodine, nerozdrobila sa. Preto sa sobášili iba medzi sebou. Viaceré rodiny majú rovnaké priezviská. Všetci sú to Slováci, roľníci. Neukazujú svoje bohatstvo, ale každý má milióny. Z pôdy, z chovu dobytka, z výseku mäsa...

Nemenovaný občan hovorí o Čomáde ako o uzavretej pospolitosti, ktorá nerada cudzincov: Ak sa v krčme pridružíš k starším, ihneď sa začnú rozprávať "tótsky", aby si im nerozumel. V obci niet jediného Róma, jednu takúto rodinu vypudili ešte pred rokom.

Vraj tiež je čudné, že tu šéfujú ženy, to ony nosia nohavice. Podľa toho istého informátora sa stáva, že muž dostane od manželky 500 forintov s tým, že len toľko smie prepiť v krčme. Pritom je možné, že doma majú stámilióny.

Medzitým v Čomáde vyrastajú nové a nové nehnuteľnosti. Podľa slov notára Lajosa Franya ešte v tomto roku sa sem prisťahuje sto rodín, čo v obci vzbudzuje obavy, hoci ani noví usadlíci nie sú chudobní, všetci majú pekné a veľké domy.

Čomád je jednou z prvých obcí v krajine, ktorá sa začlenila do tunajšieho mikroregiónu. To mu prináša i štátnu podporu. Čomádčania dúfajú, že zo získaných prostriedkov zveľadia miestnu škôlku a základnú školu. Miestna samospráva pozostáva zo siedmich členov, každý vykonáva svoju funkciu bezplatne. Posledných volieb do samosprávy sa zúčastnilo 380 voličov, z nich 359 odovzdalo svoje hlasy slovenskej menšinovej samospráve.

K. Bán (k)

A. Heizer o rozpočtovej rezerve

Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny (ÚNEM) Antal Heizer vydal 22. februára komuniké, v ktorom sa vyjadril o liste predsedov celoštátnych menšinových samospráv, adresovanom predsedovi vlády Ferencovi Gyurcsányovi. Signatári listu protestovali proti nariadeniu, na základe ktorého z rozpočtu samospráv na rok 2005 odobrali 10 percent, z ktorých sa vytvorila tzv. rozpočtová rezerva. Ako uviedol A. Heizer, toto opatrenie vedie k zachovaniu rovnováhy v štátnom rozpočte popri zachovaní úrovne vykonávania úloh. V týchto dňoch podpísali predsedovia celoštátnych menšinových samospráv zmluvy o podpore, na základe ktorých začnú dostávať financie na činnosť volených zborov a úradov. Predseda ÚNEM sa v komuniké zmienil aj o tom, že v tohoročnom rozpočte sa zvýšil rámec pre novovzniknuté menšinové inštitúcie a inštitúcie, zabezpečujúce kultúrnu autonómiu minorít, o 20 percent oproti minulému roku (keď, mimochodom odobrali v rámci drastického zníženia podpôr viac ako 20 % z rozpočtu menšín - pozn. red.).

A. Heizer sa vyjadril aj o tom, že onedlho začnú v parlamente prerokúvať novelu menšinového a volebného zákona. Práve preto ÚNEM spolu s Ministerstvom mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí MR urgujú stretnutie predsedov celoštátnych menšinových samospráv s premiérom, kde by prediskutovali aktuálne národnostnopolitické otázky.

(ef)

Úspešné stretnutie Slovákov békešského regiónu

V Poľnom Berinčoku je už tradíciou lúčiť sa so zimou v rámci stretnutia folklórnych súborov regiónu. Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku (OSPB) počas svojho desaťročného pôsobenia 19. februára už po šiestykrát organizovala v miestnom Osvetovom stredisku Sándora Petőfiho Deň Slovákov.

Členovia účinkujúcich ochotníckych súborov sa už hodinu pred začiatkom schádzali v priestoroch kultúrneho centra. O 16. hodine vedúca OSPB Judita Borguľová a moderátorka Kristína Borošová Mátyásová dvojjazyčne pozdravili obecenstvo. Medzi pozvanými hosťami zvlášť privítali primátora Poľného Berinčoku Pála Miklósa Cservenáka, regionálnu radkyňu CSS Dr. Helenu Čičeľovú, odborného radcu pre národnosti Békešskej župy Józsefa Hevesiho, ako aj členov miestnej slovenskej, nemeckej a rómskej menšinovej samosprávy, predstaviteľov miestnych cirkví a občianskych organizácií.

Po úvodných slovách vedúci súborov prevzali pamätné plakety a potom už javisko patrilo miestnym deťom z Materskej školy na ulici Zoltána Kodálya, ktorá je jedinou predškolskou inštitúciou v meste, kde sa vyučuje slovenčina. V Poľnom Berinčoku už niekoľko rokov úspešne pôsobí detská citarová skupina. Ako zvyčajne, i tentoraz zožala úspech. Po nej rad-radom vystúpili s kyticami pekných békešských ľudových piesní kultúrne telesá z Čorvášu, z Telekgerendášu, Čabačudu, Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša a Kétšoproňu. Bohatý kultúrny program sa skončil vystúpením miestneho pávieho krúžku.

Ako nám povedala hlavná organizátorka Judita Borguľová, okrem organizovania tejto veľkolepej akcie ich organizácia spolu s miestnou slovenskou samosprávou pracuje aj na iných projektoch. Koncom minulého roka začali kurz slovenského jazyka pre začiatočníkov a pokročilých, ktorý vedie Kristína Borošová Mátyásová. Na výzvu, uverejnenú v miestnej káblovej televízii a v novinách, sa prihlásilo okolo 40 záujemcov. Sú medzi nimi takí, ktorí si vybrali slovenčinu z praktických dôvodov, chcú si urobiť štátnu skúšku zo slovenského jazyka, ale v radoch mladších študentov sú aj takí, ktorí si začali uvedomovať svoje slovenské korene a dali sa na štúdium skôr z citových dôvodov. Ďalším veľkým činom Slovákov v Poľnom Berinčoku je vybudovanie Slovenského domu na pozemku evanjelickej cirkvi za finančnej podpory miestnej samosprávy a materiálnymi príspevkami miestnych podnikateľov. K výstavbe domu, sídla OSPB i miestnej slovenskej samosprávy, miestni Slováci prispeli aj fyzickou prácou, odpracovali na nej nemálo hodín.

V túto februárovú sobotu však išlo skôr o zábavu, než o prácu. Po kultúrnom programe v osvetovom stredisku sa hostia a hostitelia premiestnili do hotela Berény, kde po večeri a ukážkach miestnej gastronómie sa za hudobného sprievodu kapely Štefana Luštíka z Békešskej Čaby až do rána zabávalo skoro 200 Slovákov z mesta a blízkeho i vzdialenejšieho okolia.

(csl)

Naša pieseň ešte znie

Roky letia jeden za druhým, človek ich nestačí sledovať. Raz, pred niekoľkými desaťročiami, na folklórnych slávnostiach v Detve, vtedajší predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč vystúpil v úvode k programu zahraničných Slovákov. Okrem iného povedal: - Pokým slovenská ľudová pieseň znie na perách zahraničných Slovákov, dovtedy žije aj ich "slovenský jazyk". Možno, že jeho slová tu necitujem doslova, ale podstata je v tom, že Mináč mal pravdu. My si tu našu Slovač už pochovávame, hoci slovenská ľudová pieseň ešte žije.

Takéto myšlienky mi vírili hlavou, keď som 14. februára popoludní sedel pred obrazovkou a pozeral program Domoviny. Vysielali zábery zo súťaže Slovenský škovránok zo Slovenského Komlóša. Celý program sa mi zdal blízky a známy. A boli mi známe aj niektoré spevácke skupiny. Iba tváre ich vedúcich, ktorých oddávna poznám, ako keby neboli omladli.

Počuť dnes slovenské ľudové piesne z maďarských médií, keď už aj normálne ľudské slovo sotva kedy-tedy počujeme, je veľmi potešiteľné. Porota hodnotila úroveň súťaže. Súhlasím so slovami Juraja Matiasa, podľa ktorého porota kvalifikuje skupiny v ich záujme, keď rozhoduje, na akej úrovni predstavujú svoj repertoár. Zároveň dobrou radou napomáha ich ochotnícku činnosť.

Teší ma, že Zväz Slovákov v Maďarsku pokračuje v stopách bývalej súťaže "Vyletel vták". Môžem len potvrdiť, čo zdôrazňovali vedúci skupín: "Bolo už aktuálne a veľmi osožné usporiadať túto súťaž." Dodal by som k tomu, že aj veľmi úspešné.

Gratulujem speváckym zborom za predstavenie ich ľudových piesní. Gratulujem ich vedúcim za snahu, aby naše slovenské ľudové piesne zneli naďalej. Predovšetkým gratulujem predsedníčke Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženke Egyedovej Baránekovej za zorganizovanie tejto súťaže.

Štefan Lami

Na školení aktivistov

Čabianska organizácia Slovákov 12. februára usporiadala druhé kolo školenia pre národnostných aktivistov regiónu. V prvom kole vyplnené dotazníky o skúsenostiach a dojmoch z predošlého stretnutia potešili tak účastníkov, ako aj vedúce kurzu Editu Hajnalovú a Tímeu Tolcsérovú. Obe majú európsku akreditáciu v oblasti rozvoja spolkovej činnosti a zostavovania konkurzných projektov. Niektorí účastníci referovali o tom, že v prvom kole osvojené metódy si už vyskúšali v praxi, pričom úspešne. Toto bol dobrý podnet k pokračovaniu v práci. Ako tému si na základe údajov z dotazníka zvolili typy a metódy riešenia konfliktov. Po vypočutí zvyčajných príznakov, typov a metód ich riešenia sa účastníci pustili do práce. Zahrali situácie, ktoré potom analyzovali. V druhej časti sa hovorilo o správnej forme predstavenia organizácie, resp. samosprávy v kratšej (8 riadkov) i širšej forme (1 strana), po čom analyzovali spôsoby práce PR prostredníctvom plagátov, pozvánok, letákov, atď... Ďalšie stretnutie národnostných aktivistov sa bude konať 19. marca a bude zamerané vyslovene na národnostnú tematiku.

(čab-)

Záhadný svet obrazov

Výstava Š. Korbeľa v čabianskej galérii

Vystavovať v čabianskej galérii Reduta v Divadle M. Jókaiho neznamená len rang, ale aj poctu a uznanie. Vernisáže sa konajú v čase premiér, ako aj v tomto prípade, keď výstavu Štefana Korbeľa otvorili pri predstavení Čechovovej hry Ujo Váňa.

Dva tucty obrazov sú zo súčasného obdobia umelcovej tvorby a sú výrazom umelcovej syntézy motívov vodnej ríše sarvašského okolia a surrealistického podania podfarbeného lyrickou abstrakciou, čo jednoduchšie môžeme označiť aj ako zobrazovanie vízií. Umelca ešte v detstve zasvätil do tajov a záhad pobrežia Kerešu jeho starý otec, aby sa po pätnástich rokoch mohol stať zobraziteľom tohto sveta. O niečo neskôr začal hľadať abstraktnejší svet a za svoj vzor si zvolil dielo chýrneho ruského maliara zo začiatku minulého storočia Vasilija Kandinského. Jeho dielo mu našepkávalo, že aj hlboko v duši existuje nevšedný a osobitný svet, ktorého zobrazenie je jednou z najväčších výziev. Sarvašský maliar sa vydal za hlasom tejto výzvy, od výstavy do výstavy sa jeho umelecká dráha obohacovala a zveľaďovala. Dal o sebe vedieť nielen v Budapešti a v celom Maďarsku, ale aj v Taliansku, Rakúsku, Nemecku a Španielsku. Doma sa stal člen Umeleckého fondu a v Sarvaši získal povesť jedného z najznamenitejších umelcov mesta.

Už na vernisáži bolo badať, že do Čaby prišla úspešná výstava a úspešný umelec, ktorý využíva každú príležitosť na to, aby sa mohol stretnúť so svojimi kolegami, ktorí sa radi pripoja k nemu na výprave do záhadného sveta obrazov, v ktorom všetkých záujemcov čaká toľko prekvapení.

E. Sass (o)

Momenty zo života vysokoškolákov v Segedíne

V jedno všedné a veľmi studené februárové popoludnie sme sa na chvíľku zastavili na Katedre slovenského jazyka a literatúry Univerzity v Segedíne.

Poslucháčky tretieho ročníka sa práve chystajú na polročný študijný pobyt do Nitry.

- Teraz máme ešte posledné vybavovačky pred odchodom - hovoria. Zostaneme v Nitre až do začiatku júla, preto si musíme zariadiť kopu formalít.

Na otázku, čo vlastne musia vybaviť, sa rozosmejú a začnú vyratúvať: - - Musíme mať napríklad odporúčanie katedry, že sa môžeme zúčastniť študijného pobytu a musíme mať vypracovaný študijný plán. To by bolo v poriadku, ale okrem toho sme si museli zaobstarať kopu papierov, napr. výpis z registra trestov, lekárske potvrdenie o zdravotnom stave, životopis v oboch jazykoch, bolo treba odovzdať aj fotokópiu cestovného pasu, ktorý musí byť platný najmenej šesť mesiacov.

Brigita Gruberová k tomu dodáva: - Ja popri štúdiu v Segedíne doma v Čabe pracujem, na prednášky dochádzam. Veľmi som sa tešila, a aj teraz sa teším možnosti študijného pobytu, lebo sa chcem zdokonaliť v slovenčine. Zaobstarávanie dokladov mi zabralo kopu času, tomu sa vôbec neteším. Ako jednoduchí turisti by sme mohli vycestovať na Slovensko denno-denne trebárs aj sa občiansky preukaz.

Študentky nevedeli povedať, prečo je celá záležitosť natoľko komplikovaná. Nebolo by od veci zistiť, či teraz, v rámci členstva v Európskej únii, ešte stále platia doterajšie predpisy.

V neďalekej miestnosti práve prebieha jazykový kurz. Cez prestávku sme sa porozprávali s dvoma poslucháčmi univerzity o ich záujme o slovenčinu.

Monika Hrťanová: Študujem na univerzite biológiu. Slovenčinu nepotrebujem k štúdiu, nie preto som tu, ale zo záujmu. Som slovenského pôvodu, moji rodičia študovali na univerzite slovenčinu. Ja som sa učila slovenčinu doma, teraz si chcem obnoviť, precvičiť svoje znalosti.

István Pál: Študujem na univerzite aplikovanú matematiku. Na slovenčinu som sa prihlásil z vlastného záujmu. Bol som už na Slovensku, ale to je všetko. Pravdu povediac aj preto som tu na kurze, lebo s Monikou sme sa takto rozhodli. Angličtinu a nemčinu ovláda kopa ľudí. Ja sám okrem angličtiny a nemčiny aj rumunčinu. Teraz sa teda učím jeden slovanský jazyk, a to je dobre. Univerzita zabezpečí bezplatné štúdium cudzieho jazyka na štyri semestre, každý má právo využiť túto možnosť. Znalosť jazykov mi rozhodne nebude na škodu ani pri hľadaní zamestnania. Pravda, myslím, myslíme aj na budúcnosť. Neplánujem zostať v Maďarsku. Ja som Maďar zo Sedmohradska a neraz sa tu cítim byť druhoradým občanom. Sú ľudia, ktorí mi to pripomínajú. S Monikou sme sa rozprávali, že prípadne by sme išli pracovať do Tatier, ale teraz sme predovšetkým študenti.

(aki)

V Strieborných Viniciach na Zuzanu zabíjali...

Oslava smrti a hojnosti

Počas predposledného februárového víkendu Strieborné Vinice neďaleko Sarvaša ožili tradičnou zabíjačkou. Medzi hosťami bol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Juraj Migaš, konzul Ladislav Tischler, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik, členovia Valného zhromaždenia CSS a predstavitelia slovenských samospráv a klubov z okolitých obcí. Kyticami kvetov pozdravili Zuzany - Zuzanu Medveďovú a Zuzanu Ďurečkovú, ktoré oslavujú v tento deň meniny. Spomedzi domácich pánov spomeňme aspoň predsedu sarvašskej slovenskej samosprávy Tibora Mótyána a predsedu spolku sarvašských gazdov Františka Závodu. Príhovory, prípitky, bezprostredná atmosféra... Televízne kamery snímali zvyky pre tých, ktorí sa nedostali na miesto činu.

Na dedine bolo úplne prirodzené, že sviňa, ktorú kŕmili, starali sa o ňu niekoľko mesiacov, skončila jedného dňa svoju pozemskú púť - prirodzene, neprirodzenou smrťou. Zabíjačka (alebo disznótor, čo by sme mohli preložiť aj ako „kar”), bola pre rodinu oslavou hojnosti. Celá domácnosť bola na niekoľko mesiacov zásobená jedlom. Vo svojej dôvtipnosti človek našiel spôsob, ako využiť všetko, ako každú časť brava skonzumovať alebo použiť ako obal. Zabíjačka bola tradične stretnutím celej rodiny, ale aj susedov a dobrých známych. Naporciovali mäsa do zásoby, vyrobili klobásy, jaternice (hurky), slaninu, škvarky, masť, naplnili kapustné listy klobásovým mäsom - každý kraj, iný mrav. Niečo skonzumovali hneď, niečo zaúdili, aby bolo do zásoby v lete, keď rodina nemala čas na siahodlhé prípravy jedla, lebo bola práca na poli.

Bolo by zaujímavé skúmať pôvod názvov zabíjačkových špecialít. A tu sa pomaly dostávame do súčasnosti, kedy „zabíjačka” sa stáva uchovávaním tradícií predkov, stretnutím, kde sa vraciame do minulosti, odovzdávame skúsenosť generáciám, ktoré žijú v meste a atmosféra niekoľkodňovej práce im je vzdialená. Povýšili sme ju dokonca na jednu z foriem agrárnej turistiky. Hudba, spev, jedlo a domáca pálenka, tvarožník a podvečer aj slivkové „kifle“… Tradičný príchod „cigánov” zvrtne sled udalostí a pozornosť upriamená na jedlo sa vracia k spevu a tancu. A v myšlienkach tých, ktorí si pamätajú zabíjačky z detstva, ožívajú spomienky. Rozhovory o tom, kde aké špeciality robili, ako a prečo pomenovali jednotlivé jedlá, sú malé jazykovedné úvahy. Napríklad tunajší "bravčový syr” (disznósajt) sa na Slovensku nazýva tlačenka. Asi preto, lebo spôsob prípravy je natlačenie mäsa do žalúdka z prasaťa. Tí neskúsení majú množstvo nových zážitkov, ktoré spracujú aj podľa toho, ako sú na tom so žalúdkom. S trávením fyzickým aj psychickým. A tak sa oslava smrti prelínala s oslavou života.

Klobásy plnil aj veľvyslanec

Veľvyslanec SR Juraj Migaš mal príležitosť konštatovať, že ani jemu nie sú cudzie zabíjačkové fortiele, keďže aj v ich rodine zakáľali, dokonca dvakrát ročne. Vzácny hosť preukázal nielen svoju zručnosť v plnení klobás, ale aj v ich ochutnávaní. Pochválil ženy, ktoré medzitým pripravovali bravčový perkelt a plnenú kapustu. Napokon aj on sám sa pokúsil naplniť kapustný list plnkou a keď sa mu to nedarilo celkom tak ako gazdinkám, tak iba s humorom poznamenal, že ani každé dieťa sa nevydarí vždy dokonale.

Erika Fajnorová

Z Detvy do Komlóša, z Komlóša do Čabačudu

Detva je známa nielen folklórom, ale prišla k nám aj s divadlom. Riaditeľka Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve Emília Sekerešová mala slzy na krajíčku, keď jej na záver predstavenia poďakovala pani Judita Oláhová za to, že prišli k nám, Slovákom žijúcim na Dolnej zemi. Panny v oblakoch alebo o 5 minút dvanásť je komédia Miklósa Gyárfása. Diváka postupne privádza k úsmevu, smiechu až potlesku, ktorý je súhlasným gestom nad víťazstvom prirodzenej túžby nezostávať v osamotení. Režisér Eduard Stanovský ušil na mieru súboru Detvan hru, ktorej téma zložitého vzťahu medzi mužom a ženou je aktuálna vždy. Komické situácie sú podávané hercami bezprostredne a ľudsky, takže divák drží palce striedavo každej zo štyroch panien. Niekedy je mu až ľúto mladého doktora, ktorý sa podujal roztopiť ľadové opevnenie bytu na najvyššom poschodí, v ktorom najstaršia Žofinka, sklamaná a nenávidiaca mužov, väzní svoje tri sestry. Podarí sa mu to tak majstrovsky, že Žofinka musí otvoriť brány väzenia a prijať nového budúceho člena rodiny. Sestry konečne slobodne vychádzajú žiť život normálne normálny. A Žofinka? Zostáva verná stenám bytu v oblakoch. Aj ona si vybrala. Alebo nie? Čo keď aj ona túži po inej budúcnosti.

Azyl, alebo o potrebe útočišťa

Kultúra dominovala vo februárovom programe Sarvaša a blízkeho okolia. Začiatkom mesiaca sa v Kultúrnom dome Petra Vajdu predstavilo Slovenské divadlo Vertigo s novonaštudovanou hrou zaslúžilého umelca Osvalda Záhradníka - AZYL. Hru režíroval András Dér a dramaturgicky ju upravila Daniela Onodiová. Predstavenie vzniklo v spolupráci s Umeleckým klubom Fészek. Naštudovanie inscenácie podporilo Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva, Sarvašské slovenské divadlo a Úrad pre národné a etnické menšiny.

Diváci mali možnosť zblízka precítiť atmosféru predstavenia - sedeli priamo na javisku, a akoby vytvárali steny bytu, ktorý slúžil ako azyl. Slovo azyl, alebo útočisko, miesto, kde nájdu ochranu utečenci. (Zaujímavé je, že slovo má slovotvorný základ v slovách útok, útočiť, ale aj útek, utekať - utekať pred útokom. Pravdepodobne vzniklo kombináciou oboch pojmov.)

Keď si zasurfujeme na internete, zistíme, že toto slovo existuje už najmenej 3500 rokov. Útek pred násilím, pred nejakou formou útlaku, ktorému štát nie je schopný zabrániť, pretože už nemá územie pod svojou kontrolou, alebo prestal efektívne fungovať. Z definície utečenca priamo vyplýva, že nemôže požívať ochranu vlády a štátnych orgánov krajiny pôvodu. Od samého počiatku má slovo azyl svoj politický, no i humanitárny význam. Azyl priznaný kráľom, republikami a slobodnými mestami bol prejavom suverenity.

O aký azyl ide v dráme na javisku? Ester, suverénna dôchodkyňa, ktorá žije svoj život pre iných v jednom z mestských bytov, nezištne pomáha svojim spolubývajúcim. Lukášovi, ktorý má geniálnu pamäť, je sčítaný, ale, žiaľ, neúspešný pre záchvaty epilepsie. Krásnej Linde, ktorá si k Ester prichádza hojiť rany zo sklamaní vo vzťahoch i Šimonovi, starému pánovi, ktorý odmieta akceptovať novú situáciu v medziľudských vzťahoch. Jeho revolta - vzbura proti spoločnosti vrcholí príspevkom do spoločnej domácnosti, ktorý vyžobral. Dobrovoľne si volí život outsidera spoločnosti, hoci jeho syn je známy politik. Alebo práve preto. Svojsky sa s realitou vyrovnáva aj nový azylant Vendel, ktorého Ester zachráni pred samovraždou. Ich azyl a útek pred konzumnosťou doby, jej odľudštením a rôznymi formami diskriminácie naruší príchod úradníka Zelka - zástupcu majiteľa domu, ktorý sa po rokoch hlási o svoje práva. Postava je naozaj odkopírovaná zo života. Možno ste sa s ním stretli pred nedávnom v realite aj vy a prekvapí vás, ako sa nápadne podobajú.

Na všetky situácie existuje riešenie. Moc, postavenie a všemocnosť peňazí sú na prvom mieste a určujú budúcnosť. V zdanlivej bezvýchodiskovosti je tu odvážny Lindin nápad a výhra v lotérii. Divák začína mať istotu, že jeho favoriti, obyčajní ľudia so svojimi ľudskými chybami, predsa zvíťazia nad mašinériou a obludnosťou spoločnosti a doby. Chystá sa svadba, cesta do Talianska. A tu nastupuje autor a riadi chod udalostí. Záver hry. Divák je prekvapený, možno trochu zaskočený, ale určite šťastný, že na javisku bol len štatistom, stenou, cez ktorú veľa pochopil.

Erika Fajnorová

Dosiahnuté výsledky, zapíjané moravskou slivovicou

Dvojčlenná delegácia Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským z Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) na návšteve Základnej školy Tomáša Garyka Masaryka v Českej republike.

Koncom januára sa konalo pracovné stretnutie partnerských škôl piatich krajín. Takzvaného „project meetingu” v českom mestečku, aj keď s menom Moravské Budějovice, sa zúčastnili koordinátori projektu „Open your eyes through ICT”. Povedzte, odolali by ste elektronickej pozvánke, v ktorej okrem nabitej ponuky programov zameraných na oboznámenie sa s českým školským systémom, obsahujúcej prehliadku atómovej elektrárne v Dukovanoch, stovežatej Prahy, miestneho liehovaru? Darmo zapierate, milí čitatelia, vieme, že nie. Veru, organizátori mítingu sú dobrí psychológovia, vedeli, ako spojiť dobré s užitočným. Na sľubnú cestu sa nočným rýchlikom do Brna vybrali aj dve kolegyne novomestskej slovenskej školy Katarína Krafčenková a Andrea Nováková. No a aby sa nemali až tak veselo, ich pobyt bol prekazený povinnosťou všetko si zaznamenávať a po príchode odovzdať písomný referát zo stretnutia. Teraz vám, milí záujemcovia o projekt, ponúkame výňatok z tohto dokumentu.

Cieľom jednania na tému ako rozvinúť výchovno-vzdelávací proces partnerských škôl za pomoci informačnej a komunikačnej technológie, bolo prehodnotiť stav a medzivýsledok naplánovaných činností na školský rok 2004/2005. Členovia medzinárodného zoskupenia, desiati predstavitelia anglickej školy zo Swinderby, českej školy z Moravských Budějovíc, dánskej školy z Baekke, nemeckej školy z Beverungenu, ako aj slovenskej školy z Nového Mesta pod Šiatrom rokovali o výsledkoch projektu, ktorý naplánovali v septembri minulého roku v Maďarsku. Prítomní sa zhodli v pokračovaní elektronického písania si listov s cielenou témou. Zatiaľ čo si žiaci vymieňali listy individuálnou formou, začaté skupinové mailovanie sa ukázalo byť správnym rozhodnutím. Deti v diferencovaných skupinách dokážu danú tému hlbšie spracovať, z hľadiska efektívnejšieho využitia času sa vedia v skupine rozdeliť a skôr získať informácie z prameňov. Práca v skupine prináša pocit úspechu aj takému žiakovi, ktorý by individuálne úlohu nezvládol, alebo by ju zvládol na nízkej úrovni. O aké témy ide? Od októbra do januára si deti vymenili informácie o jeseni a zbere úrody, ďalej o zvieratách a ich výskyte vo svojich lokalitách, ďalej o vianočných zvykoch a tradíciách, no a v januári si vymenili emaily o zimných športoch.

Doteraz zainteresované deti používali ako spoločný cieľový jazyk angličtinu. No ako sa ukázalo, tá je príliš jednoduchá pre anglické deti, a na druhej strane príliš prácna pre ostatné deti. Korekcia teda nastala v používaní jazyka. Každá partnerská škola sa od februára bude venovať príprave multilingválneho CD-nosiča s prezentáciou všetkých jazykov. Novou úlohou sa teda stáva mesačne si vymieňať hlasové súbory, obsahujúce vety s tým istým významom. Výsledkom digitálneho slovníka by mali byť najčastejšie používané frázy v piatich jazykoch, ako napr. Volám sa….., Bývam v ……., Moje obľúbené jedlo je ……, atď.

Plnenie požiadaviek z predmetu informatika tak nadobudne maximálny praktický rozmer, ktorý by mala zavŕšiť i vlastnoručne vyrobená domovská stránka zainteresovanými žiakmi.

Úloh, ako vidíte, nie je málo. Času ešte menej. Ani necelý polrok, aby sa dohodnuté školy mohli zúčastniť spoločnej činnosti, dotovanej verejnou nadáciou Tempus i na budúci školský rok. Aby sa však žiakom lepšie pracovalo, stimuláciou pre nich môže byť ponúknutá cesta do Legolandu v Dánsku. Partnerská škola na Jutlande totiž susedí s mestečkom Billund, o ktorom je známe, že popri letisku obrovskú plochu z jeho teritória zaberá i atraktívny zábavný park s legovými figurínami.

(jk)

Kétšoproň

Kostol obnovili z fondov EÚ

Rímskokatolícky kostol v Kétšoproni obnovili z fondov Európskej únie. Projekt, ktorého realizácia vyšla na deväť miliónov forintov, dokončili koncom minulého roku, takže kétšopronskí veriaci mohli osláviť narodenie Ježiša Krista v obnovenom kostole. Kostolná veža figuruje aj v erbe obce, čo svedčí o silnej viere miestnych občanov. V osade s približne 1 600 obyvateľmi žije vyše tisíc katolíkov.

Podľa historických dokladov na kraji osady bolo ešte v roku 1773 vidno ruiny základov niekdajšieho kostola, ktoré rozniesli Turci do Gyuly a do Sarvaša. Súčasný kostol začali stavať roku 1937, vysvätený bol o rok neskôr. História výstavby je typická pre tú dobu: najprv sa založil dvanásťčlenný spolok na výstavbu kostola pod vedením Juraja Szásza. Kostol vybudovali z finančných príspevkov veriacich, pričinením ich usilovných rúk. Zasvätený je kráľovi sv. Štefanovi. Je 34 metrov dlhý, 17 metrov široký a veža je vysoká 25 metrov. Kétšopronský kostol je mimochodom orientačným bodom pre amatérskych letcov.

V Kétšoproni je - ako vo väčšine dolnozemských osád - stálym nepriateľom spodná voda. Po výdatnom daždi alebo po tuhšej a na zrážky bohatšej zime sa hladina spodnej vody zdvihne a dostane sa do pivníc, niekedy aj vyššie. Izolácia budov však nie je všade vyhovujúca, preto bola veľkolepá rekonštrukcia už veľmi aktuálna.

Kétšopronský kostol je postavený z kameňa a pokrytý plechom. Je stavaný v miešanom slohu. Okná sú čiastočne gotické, no vnútorné oblúky nesú stopy románskeho štýlu. Podlaha je vykladaná kamennými dlaždicami rôznych farieb. Vo veži je umiestnený zvon. Kostol je ohradený plotom s murovanými základmi. V jeho susedstve sa nachádza farská budova postavená z kameňa, tu je ubytovaný miestny duchovný. Faru spravuje a o duchovný život miestnych veriacich sa stará rímskokatolícky duchovný, opát János Bányai.

Keďže strecha kostola je pokrytá plechom, časom zhrdzavela, preto ju očistili a zafarbili. V rámci rekonštrukcie izolovali všetky steny, obložili základy a zamontovali elektrické vykurovanie lavíc, pričom nezabudli ani na hlavný vchod kostola, ktorý tiež „obliekli do nového šatu“ a na uľahčenie príchodu telesne postihnutých občanov postavili rampu. Vnútorné steny vymaľovali a osviežili aj výzdobu interiéru, za čo patrí vďaka miestnemu maliarovi na dôchodku Lajosovi Bíróovi.

Kétšoproň do roku 1952 patril k Békešskej Čabe. Vznikol spojením niekoľkých sálašov. Preto napríklad v tejto dolnozemskej dedinke je v pomere k počtu obyvateľov malý cintorín. Vzhľadom na to, že obec administratívne patrila k Békešskej Čabe, všetky úradné veci - a tak aj pohreby - sa vybavovali tam.

Od minulého decembra kostol, najvýznamnejšia kultúrna pamiatka obce, zdobí celé okolie, najmä hlavnú ulicu Kétšoproňu.

(ef)

Domov dôchodcov v Horných Salibách

Storočná Komlóšanka oslavovala v kruhu svojich rodákov

Prvá obyvateľka Domu dôchodcov v Horných Salibách (na Slovensku) Zuzana Francisztá, rodená Karaszová, sa 18. januára dožila krásneho životného jubilea - stých narodenín.

Pani Zuzana sa narodila 18. januára 1905 v Slovenskom Komlóši. V miestnej ľudovej škole skončila šesťročnú povinnú školskú dochádzku. V máji 1931 sa vydala za Svetozára Francisztu a v roku 1947 sa presídlili zo Slovenského Komlóša na Slovensko. Ich novým domovom sa stali Horné Saliby. Pani Francisztá je prvou obyvateľkou Domova dôchodcov v Horných Salibách.

Oslava jej významného jubilea sa začala slávnostnou nedeľnou bohoslužbou, na ktorej kázali generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Július Filo a evanjelický farár Slovenského evanjelického zboru v Budapešti Atila Spišák. Liturgovala miestna farárka Zuzana Tóthová. Ako prvý gratuloval oslávenkyni generálny biskup ECAV Július Filo a riaditeľ Evanjelickej diakonie Ján Huba.

Pani Zuzke prišlo zablahoželať veľa hostí zo Slovenska a delegácie z Budapešti a zo Slovenského Komlóša. Medzi gratulantmi boli farár Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti Atila Spišák, členky zboru Mária Mayerhofferová a Anna Tarcsaiová, viceprimátor mesta Slovenský Komlóš Michal Lóczi, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši Zuzana Lauková, bývalá susedka Zuzana Némethová, rodina Moťovská a Franková. Oslávenkyni prajeme veľa zdravia, Božej milosti a mnoho pekných chvíľ v kruhu svojich opatrovateliek v Domove dôchodcov v Horných Salibách.

Zuzana Lauková - if

Jačianske páračky na Zuzanu

Z iniciatívy niekoľkých jačianskych žien, ktoré si zaumienili zachovať zvyky spojené s páraním peria, sa v sobotu 19. februára zišlo zopár gazdiniek z Jače (Acsa) . Večer sa stretli v dome Edity Czebovej, ktorá ako dobrá domáca pani celý deň chystala zákusky a koláčiky. Ako mi prezradila pani Edita - ktorá je, mimochodom, aj členkou miestneho slovenského tanečného súboru Zornica - aj v minulom roku boli u nej páračky, vtedy potrebovala perie do nových vankúšov. V tomto roku perie ponúkla inému. Práca prebiehala v dobrej nálade, veď všetky ženy sa poznali a ani jedna sa neurazila pre nejaký žart. Perie párali do polnoci, keď sa na stôl dostala tradičná dusená kapusta s pečenou klobásou a škvarkami. Prečo nezabudnem na tieto páračky? Nuž, lebo som sa presvedčila, že aj z vlastného záujmu a na vlastný úžitok možno oživiť niektoré naše tradície spojené s ľudovými remeslami, a to bez vyumelkovaných kulís, v takej forme, v akej ich pestovali naši predkovia.

(pez)

Omša v slovenčine

V rámci celoštátneho stretnutia vedúcich predstaviteľov menšinových samospráv a organizácií celebroval slovenskú svätú omšu v čabianskom katolíckom kostole Juraj Petrovský. Medzi účastníkmi boli aj hostia z Priechodu na Slovensku. Po spoločnom speve piesní Jezu Kriste, Pane milý a Kde si, môj premilý pán farár kázal veriacim o potrebe vzájomnej lásky, úcty a znášanlivosti medzi národmi. Po prijímaní veriaci spoločne spievali pieseň Kresťania, nariekajte.

(aa-k)

Národnostné popoludnie v Kóšpallagu

Obecná samospráva v Kóšpallagu spolu s miestnou slovenskou samosprávou už roky udržiavajú styky so slovenskými národnostnými osadami, aby mohli spoločne pestovať a zachovávať ľudové tradície, materinský jazyk a kultúru a tým upevňovať národnú identitu občanov. Nedávno usporiadali národnostné popoludnie za účasti hostí z Čomádu, ktorí tentoraz opätovali minuloročnú návštevu svojich priateľov z Kóšpallagu. Asi 150 až 200 účastníkov sledovalo takmer dvojhodinový kultúrny program, v ktorom vystúpili speváci, tanečníci a divadelní ochotníci. Medzi pozvanými hosťami boli aj predseda Slovenskej menšinovej samosprávy vo Vacove dr. Július Alt a jeho spolupracovníci, ktorí vysoko hodnotili význam a poslanie tohto podujatia.

(ok)

Medzinárodné stretnutie slovenských zborov

Budapeštiansky slovenský miešaný zbor Ozvena usporiada 1. mája v Osvetovom stredisku A. Józsefa v Budapešti III. Medzinárodné stretnutie slovenských speváckych zborov. Prihlášky domácich i zahraničných slovenských zborov očakávajú organizátori do 20. marca na adresu Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) - 1054 Budapešť, Akadémia ul. 1. (fax: 06 1 3025117). Jednotlivé zbory budú mať k dispozícií 8-10 minút na to, aby predviedli ukážku zo svojho repertoáru. Môžu to byť jedno- alebo viachlasné slovenské ľudové piesne, resp. ich úpravy, alebo viachlasné zborové diela. Podrobné informácie ohľadne organizačných záležitostí sa záujemci dozvedia od vedenia zboru Ozvena, príp. SSB.

Odporúčajú schváliť návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí

Legislatívna rada vlády SR 22. februára s pripomienkami odporučila schváliť návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Zákon pre krajanskú oblasť predpokladá sústredenie kompetencií v súčasnosti roztrieštených po jednotlivých rezortoch a inštitúciách. Vládny kabinet však bude musieť rozhodnúť, či vznikne nový samostatný úrad pre zahraničných Slovákov alebo pôjde o orgán fungujúci v rámci Úradu vlády SR. Návrh, ktorý má nahradiť doterajší zákon o zahraničných Slovákoch, predkladá minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Nová právna úprava patrí k tzv. eurozákonom, ktoré mali byť prijaté ešte pred vstupom krajiny do Európskej únie.

Ochrana prírody bez hraníc

V záujme posilnenia slovensko-maďarskej prihraničnej spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia dostala zelenú harmonizácia ekologického a ekoturistického rozvoja Národného parku Bukové hory. Na realizáciu projektu v prihraničnom regióne je zatiaľ k dispozícii 190 miliónov forintov získaných prostredníctvom súbehov, pričom chýbajúcu čiastku uhradí Ministerstvo životného prostredia MR. V rámci tohto tzv. zrkadlového projektu získalo podobne vysokú sumu zo zdrojov EÚ aj Slovensko. Zástupca riaditeľa Národného parku György Dudás vo vyhlásení pre denník Népszabadság povedal, že na dotyčnom území vypracujú bázu údajov jednotlivých oblastí, ktorá bude navzájom dostupná na obidvoch stranách hraníc. V rámci rozvoja územia sa o. i. počíta s odkrývaním skamenelín pri Ipli a ich sprístupnením pre verejnosť. Riaditeľka odboru ministerstva ochrany životného prostredia Rozália Érdiová Szekeresová povedala, že spolupráca príslušných maďarských a slovenských úradov v tomto smere má dlhodobé tradície a že od vstupu do Európskej únie sa možnosti tejto spolupráce rozšírili, pričom na spoločné projekty obidve ministerstvá vyčlenili osobitný rozpočet.

MR - SR: O podnikaní v Šalgótarjáne

Prvýkrát bola hosťom Obchodnej a priemyselnej komory v Šalgótarjáne vedúca Obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva SR v Budapešti Mária Čižmárová, ktorá sem zavítala na pozvanie slovensko-maďarskej sekcie. Predseda sekcie András Dobi informoval pani vedúcu o činnosti ich zoskupenia v župe a o plánoch do budúcnosti. Stretnutia sa zúčastnil aj slovenský podnikateľ Ladislav Dedinský, majiteľ prosperujúcej predajne D-Nábytok, s. r. o., v Šalgótarjáne, otvorenie ktorej urýchlil vstup našich krajín do EÚ. Miestny podnikateľ István Nagy, ktorý bol tiež prítomný na stretnutí, má na Slovensku viacero obchodov, zato jeho skúsenosti, ako povedal, sú menej priaznivé.

Terany Tatrám

V Opatovskej Novej Vsi na Slovensku odovzdali v týchto dňoch výnos z peňažnej zbierky v Slovákmi obývanej obci Terany na pomoc živelnou pohromou postihnutým Vysokým Tatrám. Ako povedal starosta Opatovskej Novej Vsi László Jambor, táto pomoc je príkladná a styky obcí sú tiež veľmi dobré. Hoci oblasť Novohradu, ako povedal, nemožno považovať za bohatý kraj, pomoc je dôkazom solidarity obyvateľov, občianskych iniciatív i samospráv. Ponúknutá suma (50 000 Ft) je predovšetkým ušľachtilým gestom, ktoré upevňuje súdržnosť občanov v európskom duchu. Iniciatíva na pomoc Tatrám sa v Teranoch rozbehla v januári t. r., keď obecná a miestna slovenská samospráva, ako i Slovenský klub usporiadali dobročinný večer za spoluúčinkovania miestnych ochotníkov a študentov.

V Čabasabadi o pláne a rozpočte

Na verejnom zhromaždení Spolku za Čabasabadi prerokovali členovia minuloročnú činnosť organizácie a modifikáciu stanov spolku. Zároveň prijali plán činnosti a rozpočet na tento rok. V uplynulých dňoch sa konalo aj zasadnutie Slovenskej samosprávy v Čabasabadi, o činnosti ktorej referoval predseda Matej Kešjár. Poslanci potom prijali plán činnosti zboru a rozpočet na rok 2005.

Málo Maďarov ovláda jazyky

V rámci Európskej únie je ešte stále najmenej rozšírená výučba cudzích jazykov v Maďarsku, počtom študovaných cudzích jazykov iba grécki stredoškoláci zaostávajú za maďarskými - uvádza denník Világgazdaság, odvolávajúc sa na údaje informačnej siete o školstve v únii Bruxinfo. Podľa uvedených informácií 26 percent žiakov maďarských základných škôl sa učí angličtinu, kým v Rakúsku alebo v Nórsku študuje tento jazyk v podstate každý žiak základnej školy. Aj maďarskí stredoškoláci zaostávajú, priemerne sa učia 1,2 cudzieho jazyka, Česi a Slováci 2, fínski študenti skoro 3 a žiaci v Luxembursku sa venujú osvojeniu viac ako 3 cudzích jazykov v stredných školách. Podľa americkej obchodnej komory, pôsobiacej v Maďarsku, slabá znalosť cudzích jazykov zapríčiňuje vážne hospodárske straty. Treba zvýšiť aj úroveň výučby cudzích jazykov, vedúci podnikov zo zahraničia sú často nútení organizovať pre svojich zamestnancov kurzy cudzích jazykov.

Vedúci daňových úradov rokovali

V Banskej Bystrici sa v prvej polovici februára stretli na oficiálnom rokovaní predseda maďarského daňového úradu APEH Dr. László György Király a vedúca Slovenského ústredného daňového úradu Mária Machová. Cieľom rokovania bolo upevnenie spolupráce medzi oboma inštitúciami. Najvyšší predstavitelia daňových úradov sa dohodli, že po zániku colných hraníc, teda od 1. mája 2005, urýchlia - v rámci právnych predpisov únie a členských štátov - proces vzájomnej výmeny informácií. Urýchlená výmena údajov sa bude týkať predovšetkým daňových subjektov zapojených do obchodovania s Európskou úniou.

Maďarské banky na Slovensko

Podľa informácií maďarskej tlače tunajší finančný ústav CIB Bank, a. s., by chcel rozšíriť svoje bankové služby na Slovensku. Zároveň hodlá rozšíriť svoju činnosť na všetky členské štáty Európskej únie aj Maďarská zahraničnoobchodná banka a. s. Na druhej strane podobný úmysel, pokiaľ ide o Maďarsko, prejavilo celkove 63 zahraničných finančných inštitúcií. Aktívnejšie než banky si však počínajú sporiteľné družstvá. Prvou lastovičkou je Sporiteľné družstvo Rajka a okolie, ktoré v tomto roku počíta s otvorením filiálky na Slovensku.

Zelenú modernizácii cesty č. 10

Aj naďalej sa rozchádzajú stanoviská príslušných miestnych samospráv a občianskych organizácií v otázke výstavby cestného obchvatu pri meste Verešvár (Pilisvörösvár). Plánovaná trasa by údajne viedla mimo osád, ale jej rozšírenie na štyri jazdné pruhy v obidvoch smeroch by značne zvýšilo premávku v Starom Budíne a Verešvári, povedal novinárom predseda pracovného tímu Ovzdušie András Lukács. Naproti tomu primátorka Verešváru Erzsébet G. Kruppová považuje za nevyhnutné, aby sa v záujme zlepšenia kvality života a dopravy medzi Ostrihomom a Budapešťou ešte v tomto roku začala výstavba cestného obchvatu. Len tak bude možné odbremeniť už desaťročia trvajúce problémy, každodenné dopravné kolapsy v meste. Zdôraznila, že výstavba úseku v celkovej dĺžke 24,5 km by mala byť vládna investícia, čiastočne financovaná z úveru. Na modernizácii cesty je zainteresovaný 3. obvod hlavného mesta. Tamojší starosta István Tarlós pripomenul, že pri tejto investícii bude nesmierne dôležité zohľadnenie ekologických hľadísk, pričom upozornil, že bez modernizácie cesty č. 10 sotva možno vybudovať most cez Dunaj pri Aquincu, ktorý je dôležitý pre Budapešť i pre celú aglomeráciu.

Cestný obchvat v Novom Meste pod Šiatrom

Samosprávy Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) a Slovenského Nového Mesta sa rozhodli obrátiť sa na svoje vlády, aby im pomohli vyriešiť problém výstavby cestného obchvatu, ktorý by mal viesť cez maďarsko-slovenské štátne hranice. V Novom Meste pod Šiatrom už dlhý čas prechádza cez mesto približne sedemdesiattisíc kamiónov ročne. Vďaka investícii verejnoprospešnej spoločnosti Správy a údržby ciest Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy síce onedlho odovzdajú do prevádzky komunikáciu, ktorá má odbremeniť centrum mesta, avšak podľa primátora Pétera Szamosvölgyiho je to iba dočasné riešenie. Optimálne by bolo, keby obchvat viedol úplne mimo mesta, ale v dôsledku jeho geografickej polohy je to možné uskutočniť iba cez územie Slovenska. Poslanecké zbory oboch samospráv sa na tom dohodli na spoločnom zasadnutí v Slovenskom Novom Meste. Slovenská vláda by v blízkej budúcnosti chcela za podpory Európskej únie modernizovať a rozvinúť železničnú trať Košice - Užhorod. Pri Slovenskom Novom Meste bude potrebné vybudovať dva nadjazdy. Podľa predstáv maďarskej strany by bolo potrebné vybudovať približne trojkilometrový úsek, ktorý by bol však finančne náročnejší kvôli nadjazdu a premosteniu rieky Roňva. Obe mestá sa obrátili na svoje vlády so žiadosťou harmonizovať oba projekty. Ďalšou iniciatívou dvoch miest je, aby cez tamojší hraničný priechod mohli prechádzať aj osobné autá a motocykle. Ten, kto chce dnes prejsť cez hranice autom, musí urobiť niekoľkokilometrovú obchádzku.

Výzva na recitačnú súťaž

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti v spolupráci s Maďarským osvetovým ústavom vypisujú recitačnú súťaž pre žiakov základných a študentov stredných škôl, ako i pre poslucháčov vysokých škôl a dospelých. Podujatie sa bude konať 30. apríla 2005 (v sobotu) o 10. hodine v Dome pre deti a mládež XIII. obvodu (Budapešť, 1139 Dagály u. 15 - Angyalföldi Gyermek és Ifjúsági Ház).

Vekové kategórie:

I. kategória            žiaci 1. a 2. tried ZŠ

II. kategória            žiaci 3. a 4. tried ZŠ

III. kategória            žiaci 5. a 6. tried ZŠ

IV. kategória            žiaci 7. a 8. tried ZŠ

V. kategória            študenti stredných škôl

VI. kategória            poslucháči vysokých škôl a dospelí

Každý súťažiaci má zarecitovať dve básne alebo úryvky z prozaického diela podľa vlastného výberu. Vítaný by bol výber z tvorby autorov našej národnosti. Prihlášky (s uvedením mena recitátora; triedy, do ktorej chodí; kategórie; adresy školy; mena pripravujúceho učiteľa a nadpisov básní) pošlite do 10. apríla 2005 na adresu Slovenskej samosprávy XIII. obvodu (Angyalföldi Szlovák Önkormányzat, 1131 Budapešť, 0vezet u. 5), alebo na fax: 302-5117, 359-8701, resp. svoju účasť ohláste telefonicky. Stretnutie spestrí vystúpenie súboru Debnička a Katky Noszlopyovej. Prajeme vám dobrú a úspešnú prípravu.

Zuzana Hollóssyová

predsedníčka SS XIII. obvodu