Ľudové noviny č. 12 / 2005

Oáza slovenskej písomnej kultúry v centre Budapešti

Kam sa vybrať, ak si našinec chce prečítať dajaké slovenské literárne dielo, ktoré márne hľadá medzi svojimi knihami, u priateľov a známych? Nuž v Budapešti, v centre mesta, sídli Štátna cudzojazyčná knižnica (OIK), ktorá má bohatú zbierku publikácií v slovenčine a v ktorej pôsobí Národnostné a dokumentačné oddelenie so zameraním na písomnú kultúru v jazykoch národných a etnických menšín v Maďarsku.

V rámci historického prehľadu tejto inštitúcie treba pripomenúť, že dlhé roky pôsobila pod názvom Gorkého knižnica ako bázová knižnica ruskej odbornej literatúry a beletrie. Až začiatkom osemdesiatych rokov začali rozširovať jej fond o inojazyčné diela. Po spoločenských zmenách r. 1989 došlo aj k zmene názvu ustanovizne, odvtedy ju poznáme ako Štátnu cudzojazyčnú knižnicu. Vtedy boli z jej fondu vyradené ruské politicko-propagandistické brožúry a knihy na nízkej úrovni, ale, samozrejme, zostala hodnotná ruská literatúra. Selektovanie sa uskutočnilo na vedeckej báze po dôkladnom uvážení. Dodnes má táto inštitúcia najviac ruských titulov v Maďarsku, publikácie v ďalších 140 jazykoch tvorí hlavne súčasná literatúra.

Činnosť Národnostného a dokumentačného oddelenia OIK nám predstavila jeho vedúca Zsuzsanna Lukácsová:

- V našej inštitúcii bolo založené koordinačné a metodologické centrum národnostných knižníc v zmysle vládneho nariadenia roku 1978, ktoré jej udelilo túto úlohu. Vtedy začali rozširovať zbierku o národnostné publikácie. To znamená, že v našej knižnici sú dostupné jednak všetky publikácie 13 národnostných a etnických menšín v Maďarsku, ako aj tituly, týkajúce sa maďarskej menšiny v zahraničí. Z oblasti všeobecnej kultúry, histórie a spoločenského života menšín máme knihy aj v cudzích jazykoch, hlavne v svetových. V prípade publikácií domácich menšín náš fond obsahuje všetky tituly bez selektovania, v ostatných prípadoch však sme nútení vykonávať určitý výber. Uprednostňujeme diela, ktoré vplývajú na verejný život v Maďarsku, prípadne zapadajú do medzinárodného kontextu.

- Ako si zaobstarávate knihy, veď vydavateľstvá vám nemusia posielať povinné výtlačky?

- Do deväťdesiatych rokov nebol problém mať prehľad o tých niekoľkých publikáciách, ktoré vydávali iba určité vydavateľstvá, hlavne Kossuth, občas Akademické, v oblasti etnografie a etnológie samostatné oddelenie Etnografického ústavu, v materinskom jazyku jednotlivých národností zase Vydavateľstvo učebníc (Tankönyvkiadó). Odvtedy však, hlavne vďaka tomu, že publikácie vydávajú už aj samotné menšinové samosprávy, počet titulov vzrástol do takej miery, že keby pracovníci nášho oddelenia nemali osobné kontakty s menšinovými aktivistami a nezúčastňovali by sa pravidelne na podujatiach jednotlivých minorít, asi by sme nevedeli o všetkých publikáciách. Je potešiteľné, že vďaka podporám z rôznych nadácií a ministerstiev, ale aj z vlastných zdrojov, sa čoraz viacerí venujú vydávaniu kníh s menšinovou tematikou. Čo sa týka distribúcie, sú ešte určité nedostatky. Vieme, že napríklad celoštátne menšinové samosprávy nemajú na to ani dostatok energie, ani pracovníkov, aby mohli tento problém vyriešiť. Máme veľmi dobré kontakty s kníhkupectvom Teleki Téka, ale napríklad Národnostný klub vydavateľstva Osiris, ktorý v polovici deväťdesiatych rokov úspešne pôsobil, v poslednej dobe nedáva o sebe vedieť.

- Okrem služieb, ktoré poskytuje vaša knižnica, aké máte kontakty s čitateľmi a verejnosťou vôbec?

- Teraz prebieha seriál programov, v rámci ktorého každý mesiac predstavíme jeden z nových členských štátov Európskej únie. V novembri minulého roka sme v rámci literárneho večera oboznámili našich čitateľov so Slovenskom. Najväčšou kultúrnou aktivitou nášho oddelenia je však účasť na budapeštianskom Medzinárodnom knižnom festivale. Už roky sa ho zúčastňujeme so samostatným stánkom, kde prezentujeme publikácie trinástich národných a etnických menšín v Maďarsku. Keďže naša knižnica je dotovaná zo štátneho rozpočtu, k týmto výnimočným udalostiam získavame finančné prostriedky z rôznych konkurzov, ale napríklad vlani sme mali možnosť zorganizovať na knižnom festivale aj literárne ankety národnostných spisovateľov.

- Máte prehľad o zložení návštevníkov vašej knižnice, myslím predovšetkým na tých, ktorí si požičiavajú slovenské knihy?

- Podľa jazyka vypožičiavaných titulov existuje štatistika, ale presnejší obraz budeme mať po zavedení nového počítačového programu, HUNTÉKA, ktorý umožní vytvoriť aj detailnejšie štatistiky, napríklad podľa veku čitateľov, a to prepojením požičovne na jednotlivé študovne. Tento nový systém bude napojený aj na medziknižničnú sieť MOKKA, čo značne urýchli komunikáciu s našimi partnerskými knižnicami a tým pádom sa rozšíri aj okruh služieb, poskytovaných našim návštevníkom.

- Pri pohľade z ulice človek netuší, že za fasádou vašej budovy sa skrýva taký pekný interiér.

- Áno, v uplynulých desiatich rokoch budova prešla kompletnou vnútornou rekonštrukciou a technicky je tiež veľmi dobre vybavená. Máme 110 pracovísk s počítačmi, návštevníci tu môžu študovať cudzie jazyky v jazykovom laboratóriu. V hudobnom fonde okrem klasiky a jazzu nájdu aj diela z folklóru, veď je dobre známe, že menšiny v Maďarsku si vytvorili vzácne hodnoty práve v tejto oblasti.

O každodennej práci Národnostného a dokumentačného oddelenia nám povedala niekoľko slov referentka slovenských publikácií Alžbeta Árgyelánová:

- Okrem už spomínaných činností naše oddelenie pravidelne zostavuje prehľad tlače v danom jazyku, to znamená, že v našej databáze je možnosť vyhľadať uverejnené materiály podľa autora, názvu alebo tematického okruhu, a to vo všetkých domácich slovenských periodikách, ako aj v niektorých zo Slovenska (Literárny týždenník, Slovenský národopis...). Existuje u nás aj katalóg umeleckých prekladov. Slovenské knihy dovezieme zo Slovenska nielen pre vlastnú zbierku, ale prostredníctvom nášho Oddelenia pre zaobstarávanie nových publikácií majú možnosť rozširovať svoje fondy aj župné knižnice v tých župách, kde žijú Slováci. Tak si napríklad pravidelne objednáva u nás knihy Župná knižnica v Békešskej Čabe. Od roku 1998 sme zakúpili na Slovensku viac ako 500 kníh, prevažne diela významných súčasných autorov. Vlani sme obohatili náš slovensky fond o 67 titulov z oblasti beletrie, jazykovedy a literárnej vedy. Zaujímavé je, že v posledných rokoch sa zvýšil záujem o učebnice slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktorých nikdy nie je nadostač.

(csl)

Štátna cudzojazyčná knižnica, ktorá je zároveň národnostnou odbornou knižnicou, sa v tomto roku v rámci XII. Medzinárodného knižného festivalu (21. - 24. apríla, Kongresové centrum Budapešť) už 11. raz podujme usporiadať kompletnú výstavu. V rámci expozície predstaví sieť národnostných inštitúcií, knižníc a škôl, učebnice, vydavateľskú činnosť, tlač, ako aj odbornú literatúru a publicistiku minorít v Maďarsku. Vystavené publikácie, časopisy, kazety a CD platne si možno zakúpiť, resp. objednať. Podrobné informácie poskytnú národnostní referenti knižnice, predaj publikácií zabezpečuje budapeštianske kníhkupectvo Teleki Téka. Na výstavu pozveme národnostných spisovateľov, ktorí budú dedikovať svoje najnovšie diela.

Zsuzsanna Lukácsová

Čabania v Segedíne

Predstavili sa výšivkári a citaristi

Na nedávnom stretnutí Spolku segedínskych Slovákov sa zišli jeho členovia a hostia v peknom počte. Vedenie spolku tentoraz pozvalo členov výšivkárskeho krúžku Rozmarín z Békešskej Čaby a v Dome menšín na Ulici Ostrovského otvorili 7. marca výstavu ich ručných prác.

Keďže väčšina segedínskych Slovákov pochádza z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša, Ambrózu, Pitvaroša a Veľkého Bánhedešu, vedenie spolku sa rozhodlo kultúrnym večierkom v Segedíne prezentovať tradície dolnozemských Slovákov, - povedal vo svojom privítacom pozdrave predseda spolku Ján Benčík.

Je potešiteľné, že na podujatie prišlo veľa hostí, ktorí sa o ňom dozvedeli prevažne z miestnych novín. Členovia spolku, samozrejme, pozvali aj svojich priateľov, aby im ukázali kúsok zo svojho rodiska, menovite prekrásne motívy dolnozemských výšiviek, a aby si spolu vypočuli nádherné ľudové piesne.

Výstavu výšiviek otvorila riaditeľka Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe Anna Ištvánová, ktorá zdôraznila: „Naše dedičstvo je veľmi krehké, preto je povinnosťou nás všetkých ho chrániť rôznym spôsobom. ČOS si vybrala spôsob zakladania a napomáhania fungovania dobrovoľných skupín, ktoré sa zaoberajú jednotlivými odvetviami našej ľudovej kultúry.” Medzi ne patria aj skupiny Rozmarín a Boleráz, a prostredníctvom ich činnosti sa zabezpečuje aj pretrvávanie našej kultúry, jej odovzdávanie mladším generáciám. Rečníčka ďalej vyzdvihla, že krúžok Rozmarín už päť rokov pracuje v DSK pod vedením talentovanej vedúcej Anny Illéšovej. Zaoberajú sa spracúvaním a zachovávaním motívov našich predkov, vyšívaním motívov, ktoré kedysi zdobili dolnozemské (čabianske a komlóšske) kožuchy. Tieto motívy dnes v obnovenej forme aplikujú na textílie, zdobia nimi obrusy, zásterky a prikrývky. V južnej časti Dolnej zeme sú príznačné vlnou vyšívané, sem-tam geometricky štylizované motívy. Na segedínskej výstave nechýbali ani vankúšiky, záclony a textílie, zdobené motívmi, používanými na svadobných čepcoch.

Program spestrilo vystúpenie čabianskej citarovej skupiny Boleráz, ktorá hrala ľudové piesne v Békešskej župe žijúcich Slovákov, Srbov, Nemcov, Rumunov, Rómov a Maďarov. Umeleckým vedúcim súboru je vynikajúci znalec ľudovej hudby Ladislav Paulik. Hodno pripomenúť, že obe čabianske skupiny patria vo svojej kategórii medzi najlepšie v Maďarsku.

Po vystúpení mladých citaristov sme sa ešte dlho kochali v krásach dolnozemských výšiviek a vďaka našim hosťom na stoloch nechýbala ani pravá čabianska klobása. Výstava výšiviek v Dome menšín je prístupná do 31. marca.

Snáď nie som sama, kto sa v ten marcový večer vo svojich spomienkach na chvíľu vrátil do detstva. Spomenula som si na babičkine vyšívané periny (vankúšiky) a ručné práce svojej mamy, ktorá ma zo škôlky pravidelne brala so sebou do výšivkárskeho krúžku… na Orošházskej ceste v Békešskej Čabe.

I. Makaiová

O menšinách v predvojnovom Československu

Otázky menšín, etnopolitické koncepcie v Československu a Maďarsku medzi dvoma svetovými vojnami boli predmetom konferencie, ktorú v týchto dňoch usporiadalo České centrum v Budapešti v spolupráci s Ústavom T. G. Masaryka Akadémie vied Českej republiky. Na konferencii vystúpili prednášatelia z Českej republiky a Maďarska. Ján Rychlík hovoril o národnostnej politike prvej ČSR, jej predstavách a realite. Situáciu maďarskej menšiny v ČSR po roku 1918 rozoberala Eva Irmanová a o stratégii národnostnej politiky budapeštianskej vlády hovoril Nándor Bándi. Úlohe prezidenta ČSR pri riešení týchto otázok bola venovaná prednáška Dagmar Hájkovej. Bezvýhľadnosť pokusu o etnickú revíziu v roku 1938 prezentoval László Szarka. Ďalší odborníci - Zbyněk Zeman, Miklós Zeidler a Ferenc Eiler sa venovali otázke národnostných menšín v súvislosti so zahraničnou politikou ČSR s osobitným zreteľom na postavenie Maďarov v Československu.

(k)

Z výstavy fotografií Eriky Fajnorovej v Sarvaši

V dňoch 7. až 23. marca sa konala výstava fotografií hosťujúcej učiteľky sarvašskej slovenskej školy Eriky Fajnorovej s názvom Okamihy, ktorú usporiadalo Slovenské regionálne osvetové centrum v Sarvaši v slovenskom spoločenskom dome.

Békešská Čaba

Vyznamenania aktivistom

Pri príležitosti výročia revolúcie 1848 - 1849

V sídle Békešskej župy si aj tento rok pripomenuli udalosti revolučných rokov 1848 - 1849 oslavou, ktorej rámec vytvoril sprievod husárov a mažoretiek. Na Kossuthovom námestí sa účastníkom podujatia prihovoril primátor Békešskej Čaby J. Pap, ktorý vyzdvihol pôsobenie marcových junákov, bojujúcich za slobodnú uhorskú vlasť.

Pri tejto príležitosti odovzdali vyznamenania predstaviteľom spoločenského a kultúrneho života mesta. Vyznamenaním Za Békešskú Čabu ocenili pôsobenie Csaba Center Invest, s. r. o., ako aj titulárneho prednostu Úradu samosprávy mesta dr. M. Simona v súvislosti s jeho odchodom do dôchodku.

Vyznamenanie Za kultúru Békešskej Čaby prevzal predseda čabianskeho Združenia klobásových klubov Z. Uhrin, zatiaľ čo vyznamenanie Za šport Békešskej Čaby odovzdali dlhoročnému športovému aktivistovi P. Tóthovi, predsedovi Spolku kano a judo Békešskej župy J. Gyánimu, ako aj bývalému vysokoškolskému profesorovi a trénerovi J. Medovarskému.

Výstava fotografií

V rámci osláv 15. marca otvorili v čabianskom Spoločenskom dome na sídlisku Lencsési výstavu fotografií, ktoré boli ocenené v súťaži pod názvom Iba z čistého prameňa a ktorej sa zúčastnili 83 autori pôsobiaci v oblasti Karpatskej kotliny. Organizátori inštalovali vo výstavnej sieni 53 fotografií 39 autorov, ktorí získali najpriaznivejšie posúdenie odbornej poroty. Z tematického hľadiska ide o rôznorodú výstavu - od portrétov a krajinky až po zátišia -, keďže fotografia je umenie okamihu a fotograf zachytáva okamih, ktorý práve upúta jeho pozornosť. Výstavu otvorila zástupkyňa šéfredaktora denníka Békés Megyei Hírlap Katalin Niedzielská, ceny najlepším odovzdal primátor mesta János Pap.

(av-ok)

Jubileum Jasovskyovcov v Pitvaroši

V Pitvaroši často oslavujú zlaté, resp. strieborné svadby, zriedkavé sú diamantové a ešte zriedkavejšie kamenné svadby. Nečudo, veď 65 rokov spolužitia predpokladá dosiahnutie úctyhodného veku nad osemdesiatku. V tomto roku oslávili kamennú svadbu manželia Štefan a Judita Jasovskyovci. Ujo Štefan sa narodil v októbri 1919, teta Judita, rod. Paulová, o tri roky neskôr. Obidvaja sú pitvarošskí rodáci. Tu chodili do školy, kde vtedy ešte prebiehala slovenská výučba. Zosobášili sa 18. januára 1940 v miestnom evanjelickom kostole. O tri roky sa im narodil syn Štefan.

Na čo si neradi spomínajú, to je vojna a roky zajatia. Štefan Jasovský však vydržal všetky útrapy, láska mu dávala silu a vytrvalosť a tak sa vrátil do Pitvaroša. Rodina vstúpila do úspešne pôsobiaceho družstva, ujo Štefan v ňom pracoval 22 rokov ako stavbyvedúci.

65 rokov manželia Jasovskyovci žijú v láske a porozumení. Tešia sa zo svojich vnučiek Aniky a Silvie. Pri príležitosti významného životného jubilea ich navštívili predstavitelia miestnej slovenskej samosprávy na čele s predsedníčkou Annou Lehoczkou, obecného úradu, ktorý zastupovala predsedníčka sociálneho a kultúrneho výboru Ildika Darvašová. Jasovskyovci mali očividne radosť z gratulácií, tešili sa darčekom a kyticiam kvetov. Do ďalších rokov šťastného manželstva im prajeme hlavne dobré zdravie.

(z-cs)

Prezentácia študentských vedeckých prác v Békešskej Čabe

Živý odkaz zašlých čias

V békeščabianskom Dome slovenskej kultúry (DSK) usporiadali tohoročnú prezentáciu slovenských študentských vedeckých prác. Vedecký tajomník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Ján Chlebnický úvodom v krátkosti informoval účastníkov o tomto podujatí. Vedecko-výskumná činnosť mládeže a zároveň celoštátna súťaž sa zrodila z iniciatívy výskumného ústavu pred troma rokmi. Témy predošlých ročníkov boli Zo školských lavíc do života a Ja a moji predkovia. Do tohoročnej súťaže sa prihlásilo trinásť žiakov z troch dolnozemských škôl (Békešská Čaba, Sarvaš a Slovenský Komlóš). Aj v tomto roku boli vypísané tri kategórie, teda pre žiakov vyššieho stupňa základných škôl, pre stredoškolákov a pre mládež nad 19 rokov. Do poslednej kategórie sa prihlásila jedine Anika Podaniová zo Sarvaša. Na vôbec nie závideniahodnú úlohu poroty sa podujali profesor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Dr. Miroslav Kmeť, vedúca Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Gy. Juhásza Univerzity v Segedíne Dr. Katarína Šebová-Maruzsová a békeščabiansky evanjelický duchovný Pavol Kováč.

Prezentáciu prác začali žiaci základných škôl. Prípravu žiakov v Sarvaši viedli učiteľky Magdaléna Pažická a Erika Fajnorová, súťažili Beatrix Hrušková a Andrea Kiššová s prácou Vo svetle petrolejovej lampy - Samuel Tešedík, Tímea Kováčová so štúdiou Dve veľké lásky Pavla Bolzu, Eva Furárová si zvolila tému Chcem byť ako on - revolucionár v umení Juraj Ruzicskay, Lucia Fajnorová sa venovala téme pod názvom Prameň slovenských slov. Učiteľka Ľubomíra Rollová usmerňovala v Slovenskom Komlóši výskumnú prácu Kristíny Sudovej, ktorá si zvolila tému Život a dielo Judity Tomkovej.

Békeščabianski gymnazisti pripravovali svoje práce za pomoci profesorov Edity Pečeňovej a Michala Lásika. Do súťaže sa prihlásili Anett Petrušková s prácou Význam Júliusa Dedinského v kultúrnych dejinách Slovákov v Békešskej Čabe, Judita Sudová, ktorá spracovala tému Kronikár života čabianskych Slovákov - Július Dedinský, Zsolt Bereczky si zvolil tému Rodinný výskum po stopách Haanovcov, Peter Pečeňa vypracoval štúdiu pod názvom Po stopách Dedinského, Ladislav Ungi pracoval na téme Život a dielo S. Tešedíka a touto témou sa zaoberala aj Katarína Rosíková. Okrem čabianskych študentov sa do súťaže prihlásil aj Juraj Ráďanský z gymnázia Petra Vajdu v Sarvaši. Vypracoval tému pod názvom Odkaz nevädnúci - S. Tešedík. Pri práci mu pomáhala pani učiteľka Fajnorová.

Prezentácia prebiehala v dobrej, uvoľnenej atmosfére. Gymnazisti sa predstavil na profesionálnej úrovni a zároveň prejavili aj svoju osobnosť. Zapríčinili určitú krízovú situáciu a prítomní záujemcovia sa tešili tomu, že nie oni majú rozhodnúť o umiestnení. Predseda poroty M. Kmeť pri hodnotení zdôraznil, že pri tejto práci všetci len získali. Obohatili si vedomosti, precvičili si vystupovanie na verejnosti. Práce všetkých účastníkov boli hodnotné, zvlášť druhá kategória bola vyrovnaná. Na záver podujatia riaditeľka VÚSM Alžbeta Uhrinová Hornoková sa priznala, že pri vypísaní témy mali určité obavy, ale teraz, povzbudení záujmom žiakov a úrovňou prezentácie, sa rozhodli vypísať súťaž aj na budúci rok.

Z prezentácie ani jeden žiak neodišiel s prázdnymi rukami. Tým najlepším pridelili aj skromnú finančnú odmenu. Úryvky z najlepších študentských vedeckých prác budú uverejnené aj v Ľudových novinách.

(aki)

Výsledky

I. kategória

1. miesto: Beatrix Hrušková a Andrea Kiššová (Sarvaš)

2. miesto: Kristína Sudová (Slovenský Komlóš)

II. kategória

1. miesto: Peter Pečeňa (Békešská Čaba)

2. miesto: Zsolt Bereczky (Békešská Čaba)

3. miesto: Juraj Ráďanský (Sarvaš)

III. kategória

Anika Podaniová (Sarvaš)

Netradičné podujatie študentskej samosprávy v Kestúci

Nielen žiaci základnej školy, ale aj deti z veľkej skupiny materskej školy a ich rodičia sa zúčastnili otvoreného dňa v Základnej škole Józsefa Kincsesa v Kestúci. Budúci prváci každý rok o tomto čase navštevujú školu a oboznamujú sa s vyučovacím procesom. Tentokrát sa mohli zapojiť do aktivít žiakov mimo vyučovania. Predstavili sa džudisti, žiaci hudobnej školy predviedli krátky koncert, spoločne zhotovovali lodičky z papiera, rôzne ozdoby a kraslice. V prestávkach medzi jednotlivými programami si mohli zahrať spoločenské hry, prípadne v učebni výpočtovej techniky sa mohli stať virtuálnymi automobilovými pretekármi. Popoludní sa škôlkári vracali domov unavení, ale bohatší o veľa nových zážitkov.

(g-cs)

Projekt martinského gymnázia

Putovanie za spomienkami

Gymnázium na ul. Jozefa Lettricha v Martine by chcelo nadviazať spoluprácu so slovenskými školami v Maďarsku v rámci svojho projektu Putovanie za spomienkami. Projekt je určený pre 12-15-ročných žiakov a jeho cieľom je uvedomenie si národnej príslušnosti, rast národného povedomia, mapovanie histórie a tradícií vlastnej rodiny a hľadanie koreňov vlastného národa v zjednotenej Európe.

Vedenie gymnázia plánuje realizovať projekt 3 roky. V prvom roku budú žiaci zhromažďovať informácie o svojej rodine, predkoch, zisťovať a mapovať rodinné tradície a tvoriť texty, ktoré budú publikované v zborníku Putovanie za spomienkami v slovenskom jazyku. Kontakt medzi prispievateľmi v prvom roku bude riešený hlavne prostredníctvom elektronickej pošty. V druhej etape je možné realizovať výmenné pobyty študentov na slovenských školách v zahraničí, pričom realizáciu projektu plánujú zabezpečiť po dohode partnerských škôl prostredníctvom nadácie Socrates.

Do projektu by chceli zapojiť slovenské školy v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Srbsku a Čiernej Hore. Koordinátorom a organizátorom je Gymnázium na Ulici Jozefa Lettricha v Martine. Podrobnejšie informácie o plánovaných aktivitách oznámia koordinátorom z jednotlivých škôl, mená ktorých je potrebné zaslať na adresu gymnázia koordinátorke projektu PaedDr. Eve Kukovej na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Informácie o martinskom gymnáziu získate na internete: www.gymlet.sk.

(ef)

Medzi slovenskými deťmi v Poľsku

Nedávno sa mi naskytla príležitosť zavítať do Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novej Belej v Poľsku. Ihneď po vstupe do budovy som zaregistrovala, že v nej vládne podobná atmosféra ako v hociktorej našej škole. Deti cez prestávku takisto šantili a vystrájali ako naše, ale na vyučovacích hodinách, ktoré som navštívila, sa snažili podať čo najlepší výkon.

S úsmevom ma privítala riaditeľka školy Luczyna Klukoszowska a pri šálke kávy sa so mnou podelila o každodenné problémy inštitúcie. Ako povedala, sedemnásť rokov vyučuje v tejto škole, posledných šesť je aj jej riaditeľkou, čo veru nie je vždy ľahká úloha. Z finančných dôvodov totiž nemajú možnosť zaviesť všetky novinky, ale zato sa snažia deťom zabezpečiť ideálne podmienky. Školu navštevuje 162 žiakov, z toho je 36 v prvých troch ročníkoch, kde sa učia len v slovenčine. Potom sa po slovensky učia už len niektoré predmety. Podľa pani riaditeľky pokles počtu slovenských detí je, žiaľ, z roka na rok väčší, preto sa snažia riešiť plynulý priebeh slovenského vyučovania niekedy aj formou zlúčených ročníkov.

Lásku k slovenčine vštepuje novobelianskym žiakom päť učiteľov, všetci získali diplomy na Slovensku, takže sú kvalifikovaní na najvyššom stupni. Vo štvrtom ročníku mala hodinu slovenčiny učiteľka Anna Krištofeková. Preberala s deťmi konverzačnú tému „Moja vlasť“. Deti sa na otázky prihlasovali ako pilné včeličky a nechýbali ani úryvky z básní na uvedenú tému, ako ani slovenská ľudová pesnička.

„Každodenná výučba slovenského jazyka prebieha za normálnejších podmienok ako kedysi," povedala Anna Krištofeková a pokračovala: „Mohli by sme si žiadať ešte lepšie, ale sme vďační aj za to, čo máme. Prečo? Lebo teraz už máme k dispozícii aspoň učebnice a pracovné zošity, ktoré sme si my sami napísali. Doposiaľ sme ich horko-ťažko zháňali zo Slovenska. Preto sme boli nútení vydať vlastné knižky. Myslím si, že deti majú blízky vzťah k slovenčine. Radi sa ňou zaoberajú, spievajú, učia sa básne, zúčastňujú sa recitácií slovenskej poézie a prózy, súťaží o Slovensku, kresliarskych súťaží nášho jediného tlačového orgánu - časopisu Život atď. Ďalej majú možnosť každý rok cestovať na Slovensko do Školy v prírode v Detvianskej Hute. To im vždy veľmi prospeje a po návrate majú radosť z toho, že sa vedeli dorozumieť jazykom svojich predkov. Musím sa však zmieniť aj o jednom negatívnom jave, a to je klesajúci počet žiakov. Každým rokom nám ubudne niekoľko detí... Je to smutné, ale asimilácia trvá medzi Slovákmi v Poľsku. My sa prostredníctvom našej každodennej práce snažíme spomaľovať tento proces a z roka na rok získavať mladšie pokolenia," ubezpečila nás pani Krištofeková.

Keď som opúšťala triedu, nemohla som nezačuť veselý spev prváčikov na hodine slovenčiny, ktorý sa ozýval chodbou. Učiteľka Beáta Floreková a jej zverenci ma láskavo prijali na ukážkovej hodine, ktorá bola sem-tam osviežená aj spomínanými hudobnými prvkami. Prváčikovia „zápasili“ na hodine aj s osvojovaním si písmen, počítaním a so stránkami pekného farebného šlabikára.

Beáta Floreková vyučuje v novobelianskej škole od roku 1995. Prišla sem hneď po skončení Vysokej školy v Prešove. Prvý stupeň si veľmi obľúbila, ale popri najmenších vyučuje aj výtvarnú výchovu vo vyšších ročníkoch. Povedala mi, že práca s deťmi ju baví, hoci niekedy k tomu človek potrebuje silné nervy. Pani Beáta pokladá za veľké šťastie, že vyštudovala v našej materskej krajine a že od študentských čias udržiava kontakty so svojimi bývalými spolužiakmi. Od nich dostáva veľa informácií ohľadne nových vyučovacích metód na Slovensku, vrátane učebných pomôcok, detských časopisov a podobne.

Ako je dobre známe, zárukou prežitia každej menšiny je mládež, ktorá by si mala podľa možnosti osvojovať jazyk svojich predkov už odmalička. Podobne ako v prípade Slovákov v Maďarsku, tak aj v prípade Slovákov v Poľsku je len vecou rodičov, aby zapisovali deti na slovenčinu, aby nevymrelo z rodín slovenské slovo. Na základe skúseností získaných počas návštevy Základnej školy v Novej Belej som zistila, že tamojší pedagógovia naozaj pokladajú zachovanie a odovzdávanie materinského jazyka za svoju srdcovú záležitosť. Prajeme im veľa síl a vytrvalosti vo výchove ďalších generácií, aby sa naša slovenská krajanská komunita nikdy nestratila z mapy zjednotenej Európy!

Karola Klauszová

Dunaeďház

Atraktívnejšie pre turistov

V rozvoji turistického ruchu by čoraz významnejšiu úlohu mohol zohrávať aj Dunaj, ktorý tečie iba poldruha kilometra od Dunaeďházu. Najväčšia stredoeurópska rieka poskytuje príjemný odpočinok mnohým rybárom a to isté možno povedať aj o jej mŕtvom ramene, kde však v letnom období značne klesá vodná hladina. Riešením by bolo vybagrovanie koryta, avšak miestna samospráva by mohla tieto práce financovať jedine z prostriedkov získaných zo súbehu. Aj kúpanie závisí od vodného stavu, preto skutočnú pláž sa tu dosiaľ nepodarilo vybudovať. Pobrežie Dunaja tak ostáva obľúbeným miestom milovníkom rybolovu. Mnohí si tu najmä v letnom období postavia stan a užívajú chvíle ticha a pokoja. Na brehu rieky vyrástli desiatky chát a rekreačných domov, ktorých majitelia prichádzajú najmä z Budapešti. V Dunaeďháze by tiež chceli vybudovať cyklistickú trasu, aká je už v prevádzke medzi Dunavecse a Apostagom. Rozvoj oblasti je odôvodnený zo všetkých spomenutých hľadísk a priniesol by nesporne zisk aj obyvateľom osady.

(tsz-k)

Maďarskí gazdovia sa dohodli s premiérom

Nespokojní maďarskí gazdovia a vláda 13. marca po viac ako dvoch týždňoch protestov konečne dospeli k dohode. Podľa dokumentu, ktorý podpísal premiér Ferenc Gyurcsány a zástupcovia farmárov, vláda čiastočne ustúpila v poslednom bode, čo zabránilo podpísať dohodu už 10. marca. Sľúbila zabezpečiť ďalších desať miliárd forintov pre chovateľov zvierat. Gazdovia pôvodne požadovali 15 miliárd, vláda však tvrdila, že nemôže prekročiť rámec daný prijatým rozpočtom a zvýšiť tak jeho deficit. Vláda chce dohodnutú sumu zabezpečiť zoškrtaním iných rozpočtových položiek. Taktiež odloží splácanie úverov poskytnutých farmárom. Po krátkych oslavách víťazstva väčšina demonštrujúcich a niekoľko tisíc traktorov Budapešť a blokované cesty do večera opustili. Iných však dosiahnutá dohoda neuspokojila. Podľa Antala Sákána, predsedu Maďarského zväzu chovateľov ošípaných, nestojí za nič, lebo v nej vláda napríklad nedala garancie na ochranu trhu. Budú preto demonštrovať naďalej. Podľa mnohých expertov je najväčším problémom, že nikto z politikov nemá odvahu malým farmárom povedať pravdu: že ich doterajší spôsob hospodárenia nemá budúcnosť.

Gazdovia požadovali od konca februára vyplatenie zadržaných dotácií. Nespokojní roľníci prišli do Budapešti 21. februára s tisíckou traktorov, ktoré medzičasom z hlavného mesta s policajnou asistenciou odišli.

Pozitívny dosah daňovej reformy v SR

Jednotný kľúč

Nedávno zavedený daňový systém v Slovenskej republike na základe jedného kľúča jednoznačne potvrdil, že tento krok bol úspešný, že sa znížil počet daňových únikov a zvýšili sa príjmy ako z hľadiska dane z osobného príjmu, tak i pokiaľ ide o všeobecnú daň z obratu. Ako v tejto súvislosti podčiarkol minister pre regionálny rozvoj SR L. Gyurovszky, po dvoch mesiacoch, ktoré uplynuli od zavedenia tohto opatrenia, možno povedať, že zdanenie podľa jedného kľúča má pozitívny účinok, že nový systém je prehľadnejší a spravodlivejší a že úroveň príjmov z daní nepoklesla. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva financií SR V. Podstranského zjednodušením daňových predpisov sa na Slovensku rozšíril daňový fond. Osobné príjmy obyvateľstva SR odteraz podliehajú 19-percentnému zdaneniu a rovnaká je aj miera všeobecnej dane z obratu. V dôsledku zavedenia jednotného kľúča bola zrušená daň z nehnuteľností, dedičstva, dividend, ako aj z darovaní.

Ako má vyzerať fľaša s tokajským?

Ako má vyzerať fľaša obsahujúca tokajské víno, určuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR o vinohradníckej oblasti Tokaj. V súčasnosti sa nachádza v pripomienkovom konaní. Fľaša by mala byť bezfarebná, sklenená, valcovitého tvaru s dlhým hrdlom s názvom Tokaj alebo Tokajské. Obsah fľaše môže byť 0,5 litra, 0,375 l, 0,25 l alebo 0,1 l. Pri predaji do krajín mimo Európskej únie môže byť jej objem aj 0,1875 l. Vyhláška ďalej upravuje podrobnosti o zmyslových a chemicko-fyzikálnych požiadavkách na víno, o postupe pri výrobe vín, hlavne o spracovaní cibéb. Cibéby, scukornatené bobule, sú výsledkom ušľachtilej hniloby hrozna. Podľa ich množstva pridaného do vína alebo muštu sa označujú druhy tokajských výberov. Vyhláška definuje aj podrobnosti pri vývoze a dovoze hrozna, muštu a vína z tejto oblasti a do nej. O udelení povolenia na dovoz a vývoz rozhoduje Tokajská správna komisia (TSK), ktorú ako dozorný orgán zriadilo MP. Víno v nefľašovom stave musí exportér nahlásiť TSK najmenej tri dni pred vývozom. Žiadosť o dovoz vína je potrebné zaslať do 31. júla kalendárneho roka tejto komisii. S cieľom zachovať čo najvyššiu kvalitu vína prostredníctvom jednotnej právnej úpravy výroby spolupracovalo MP SR s Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Maďarskej republiky.

List z Bratislavy

Hokejisti z NHL na Slovensku

Milí moji rodáci,

už dávnejšie som vám chcel písať o hokeji. Možno povedať, že na Slovensku je športom č. 1. Mnohí naši hráči hrajú za slávne kluby kanadsko-americkej hokejovej ligy NHL (National Hockey League). Najprestížnejšia hokejová súťaž na svete sa však v ročníku 2004/05 nerozbehla. Pre nezhody majiteľov klubov a hráčskej asociácie. Po 88-ročnej histórii NHL, v kolónke víťazov tzv. Stanleyovho pohára sa objaví poznámka: „Sezóna bola zrušená.“ Do Európy sa presťahovalo viac ako 400 kvalitných hokejistov. Aj naši sa vrátili domov a my sme tomu radi. Preto má domáca hokejová Extraliga vynikajúcu úroveň. Už sa hrajú zápasy play off. Vidieť na ľade Šatana, Demitru, Hossu, Gáboríka, Handzuša, Zedníka, Bondru, Biceka, Vyšňovského, Pálffyho a Stümpela, Majeského, Országha, Nagya a spol. je veľkým zážitkom. Hovoríme, že tentoraz máme NHL doma. Vyhovuje nám, že hokejisti dohodu o platovom strope majiteľom klubov v zámorí odmietli. Zlé jazyky síce hovoria, že tvorbu platov podľa voľnej ponuky podporili aj slovenskí hokejisti - a vraj z chamtivosti - ale my im veríme, že tie extra milióny dolárov odmietli z lásky ku slovenskému hokeju. Mestá ako Bratislava, Trenčín, Zvolen, Nitra, Žilina, Poprad, Liptovský Mikuláš a Košice sú teraz ako Toronto, Montreal, Vancouver, Los Angeles, Phoenix, New York, St. Luis či Miami. Škoda, že si nemôžete zapnúť STV2 alebo ČT2. Zápasy českej a slovenskej play off sú fantastické. Tešia sa aj Rakúšania, lebo organizujú tohoročné majstrovstvá sveta. Svetový šampionát vo Viedni bude určite jedným z najlepšie obsadených.

Pozdravuje Vás

Štefan Markuš

Zabíjačková „melodráma”

Jej dejiskom bolo nedávno nádvorie Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe a „hlavným” hrdinom a zároveň obeťou 150-kilový kŕmnik. Spoluúčinkovali Ján B. ako mäsiar a jeho ďalší, tiež nemenovaní pomocníci. Už začiatok bol úspešný, snáď aj vďaka posilňujúcemu poháriku páleného. Kvičanie čoskoro prestalo, tak ako to má byť aj v súlade s predpismi Európskej únie. A hneď sa mohlo začať s opaľovaním brava - prístrojom na ručný pohon, pri ktorom sa striedali viacerí pomocníci, zatiaľ čo ostatní sa skôr iba prizerali jednotlivým etapám pracovného procesu. Čistenie a umývanie prebieha tak ako kedysi, nanajvýš sa väčšmi dbá na hygienu. Dramatickým okamihom bolo „sťatie” prasačej hlavy. Zvláštne, na Čabe to robia inak ako v Šóškúte, tam zavesia brava dole hlavou, rozpárajú ho a vyberú vnútornosti. Medzitým sa usmažila krv na cibuľke, z ktorej si po kúskoch brali diváci, zatiaľ čo účinkujúci zabíjačkového „divadla” pokračovali vo svojej práci. Po raňajkách sa hostia premiestnili na chodbu, kde ich ponúkli svojou portiekou pestovatelia vínneho moku z Orošházy. Práca pokračovala na stoloch, kde krájali a mleli kusy mäsa, pripravovali plnku do klobás. K pečenému mäsu gazdinky korenili nakrájaný bôčik a ďalšie kusy mäsa posypávali akýmsi voňavým zeleným práškom a kládli ich do horúcej masti. Na pekáčoch sa objavili prvé dlhočizné červenkasté klobásy, na ktoré už nedočkavo hľadeli zástupy hostí. Záverečným dejstvom zabíjačkovej drámy bolo hudobné finále. Rozozvučala sa harmonika a nasýtení návštevníci sa dali do tanca. O umývaní prázdneho riadu a podobných zákulisných veciach sa podrobnejšie zmieňovať nebudeme.

(zel-k)

Nakrátko

Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová vyhlásila, že by prijala kandidatúru na post prezidenta republiky. Ľavicová politička sa dokonca považuje za nádejnú kandidátku, vyplýva to z jej vyjadrenia pre denník Severné Maďarsko. "Neskromne môžem vyhlásiť, že pri znalosti súčasných pomerov verím vo svoje šance," cituje Népszabadság jej vyjadrenie. Ako Sziliová dodala, od zmeny režimu už Maďarsko malo liberálneho, aj konzervatívneho prezidenta, ale socialistického ešte nie. Prvý človek ústavného súdu László Sólyom, ktorého kandidatúru na post hlavy štátu podporuje viacero pravicových aj ľavicových osobností povedal, že súhlasí s dávnejším vyhlásením prezidenta Ferenca Mádla, podľa ktorého hlava štátu potrebuje vážne právnické vzdelanie. Musí poznať maďarské aj medzinárodné právo. Podľa Sólyoma stranícka väzba nevylučuje voľbu za prezidenta.

x x x

Vláda Spojených štátov súhlasila zaplatiť za majetok maďarských Židov, ktorý prevážali Nemci koncom vojny do Bavorska, 25,5 milióna dolárov. Išlo o 24 vagónov naplnených zlatom, striebrom, drahocennými šperkami, kožušinami a inými cennosťami, ktoré si americkí vojaci po zadržaní vlaku rozobrali. Keďže maďarské obete holokaustu žijú po celom svete, 25,5 miliónové odškodné bude rozdelené. 40 % poputuje do Izraela, 22 % do Maďarska, 21 % zostane v Spojených štátoch a zvyšok bude rozdelený do ďalších krajín. Židovské organizácie s dohodou súhlasia. Odborníci však odhadujú, že takzvaný zlatý vlak, mal hodnotu až do 120 miliónov.

x x x

Podnietiť spoluprácu v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti je cieľom Programu susedstva Maďarsko-Slovensko-Ukrajina, ktorý je súčasťou programu cezhraničnej spolupráce Interreg. V tomto prípade však ide o špecifický program Európskej únie, keďže zahŕňa dve členské krajiny a Ukrajinu, povedal štátny tajomník rezortu výstavby a regionálneho rozvoja SR Zsolt Lukáč. Pre Slovensko je vyčlenených 9,5 milióna eur z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, ďalších približne 2,5 milióna eur na spolufinancovanie projektov sa vyčlení zo štátnych prostriedkov. Prijímateľ pomoci sa bude podieľať vlastnými prostriedkami na financovaní projektu piatimi percentami.

x x x

Videofilm pod názvom Vlci na horizonte, ktorého autorom je Gábor Csorba z Maďarska, získal hlavnú cenu medzinárodného festivalu videofilmov s tematikou poľovníctva a prírody Levice - Hubertlov 2005. Súťaž pripravilo Mestské kultúrne stredisko v Leviciach pri príležitosti Levických poľovníckych dní. Podujatie, ktorého súčasťou bolo i premietanie najlepších filmov a videozáznamov súťaže, sa uskutočnilo v polovici marca. Odborná porota posudzovala v troch kategóriách pätnásť vybraných snímok. Ďalšie ocenenia priznala videofilmu Vápeč - dominanta Strážovských vrchov od autora Miroslava Sýkoru z Ilavy a snímke Rastislava a Romana Dobrovodských z Prašníka pod názvom Pán Karpatských lesov. Ďalšie štyri videofilmy získali ceny TV Markíza a televízneho magazínu Halali.

x x x

V Slovenskom inštitútu v Budapešti sa 21. marca uskutočnila prezentácia Antológie súčasnej maďarskej prózy, Vydavateľstva Drewo a srd, časopisu Vlna a Medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica. Hosťami podujatia boli: majiteľ vydavateľstva Drewo a srd, poet Peter Šulej, riaditeľ festivalu Ars Poetica, poet Martin Solotruk a prekladateľky Renáta Deáková, Jitka Rožňová a Eva Andrejčáková.

x x x

Prehliadku filmov z nových členských krajín EÚ - Slovenska, Česka, Maďarska a Slovinska - pripravil Rakúsky odborový zväz v rámci cezhraničného projektu EÚ Spoločné rozšírenie. V dňoch od 31. marca do 7. apríla môžu diváci uvidieť vo viedenskom Kino De France dovedna 15 filmov, medzi ktorými sú aj dve rakúske premiéry. Vstup na všetky predstavenia je voľný. Tematický rámec filmového festivalu tvorí uplynulých 60 rokov, od ukončenia druhej svetovej vojny cez desaťročia komunizmu a pádu železnej opony až po vstup do Európskej únie v roku 2004. Dramaturgia prehliadky vybrala snímky, ktorých stredobodom je osobný príbeh človeka alebo rodiny tesne spojený so spoločenskými zmenami v spomínaných štyroch krajinách.

x x x

Aj my sme tu... je názov výstavy umeleckých diel mladých autorov, ktorú sprístupnili 11. marca v Galérii Limes v Komárne v rámci mládežníckeho a študentského Festivalu bez hraníc. Návštevníci expozície sa môžu oboznámiť s rôznorodou umeleckou tvorbou mladých z oboch brehov Dunaja, informovala kunsthistorička Veronika Farkasová. Výstave dominuje tvorba absolventov odbornej školy Talentum z maďarskej Taty, ktorí hrnčiarskou technikou prezentujú pôvodné jedálenské súbory Maďarov z trinástich regiónov Karpatskej kotliny. Práce približujú emocionálne momenty z vystúpení hercov Jókaiho divadla, čierno-biele snímky odzrkadľujú okamihy zo života Rómov, ale i zákutí Dunaja a Váhu. Pozornosť pútajú tiež kresby, grafiky a pestrofarebná sklená vitráž, kované stolíky zdobené mozaikou z obkladačiek so symetrickými motívmi, rovnako i medovníky, či veľkonočné vajíčka. Výstavu v Galérii Limes si môžu záujemcovia pozrieť do konca marca.

x x x

V počte hypermarketov Slovensko už takmer dobehlo Česko. Na Slovensku ich je na milión obyvateľov 14, v Česku 16. Ako vyplýva z reprezentatívneho prieskumu spoločnosti ACNielsen, v Maďarsku a Poľsku je dvojnásobne, respektíve trojnásobne menej hypermarketov ako na Slovensku. Za všetkými okolitými krajinami však Slováci zaostávajú v počte diskontných predajní. Na milión ľudí je ich len sedem, kým v Česku 34, v Poľsku 31 a v Maďarsku 38. Respondenti na Slovensku ako jediní v regióne zaradili pri väčšine výrobkov medzi päť najdôležitejších aj nižšiu cenu. Podľa prieskumu takmer polovica obyvateľov Slovenska minie v obchodoch najväčšiu časť svojho rozpočtu. Je to o vyše 10 percent viac ako v Maďarsku či v Česku.

x x x

Dvadsaťšesťročný muž maďarskej národnosti bol obvinený švédskymi úradmi za to, že prenikal do sietí spoločností Sony Ericsson a Ericsson. Podľa švédskych a britských reportérov zrejme išlo o priemyselnú špionáž za účelom predaja získaných informácií. Csaba Richter podľa InfoWorldu vnikal do firemného intranetu počas niekoľkých mesiacov a získal mnoho komerčne citlivých informácií. Tieto informácie mali byť údajne draho predané konkurencii. Richter, ktorý pracuje ako konzultant v oblasti informačných technológií, vyhlásil, že jeho činnosť mala len poukázať na nedostatočné zabezpečenie siete spoločnosti. Podľa vyjadrení vyšetrovateľa Thomasa Lindstranda navyše dúfal, že firma Sony Ericsson ocení jeho snahu a šikovnosť a ponúkne mu pracovné miesto.

x x x

Inflácia v Maďarsku dosiahla vo februári v porovnaní s januárom 3,2 % a bola tak najnižšia od júna 1981. Oznámila to maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na Centrálny štatistický úrad v Budapešti. Analytici očakávali, že Národná banka preto zníži kľúčové úrokové sadzby. Centrálna banka znížila úroky naposledy vo februári o 75 bázických bodov na 8,75 %. Prednedávnom znížila prognózu vývoja inflácie na tento rok z 4,4 % na 3,6 %. V roku 2004 dosiahlo zdražovanie 6,8 %.

x x x

Maďarsko tento rok neuskutoční plánovanú radikálnu daňovú reformu. Dalo tak na varovania Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Organizácie v analýzach upozornili Budapešť na to, že pripravovaná reforma by zvýšila deficit štátneho rozpočtu, ktorého ciele v posledných troch rokoch vláda ani raz nedosiahla. Podľa predbežných výsledkov minuloročný rozpočtový deficit Maďarska dosiahol 5,1 až 5,3 %. Minister financií Tibor Draskovics uviedol, že na budúci rok dôjde k zníženiu miestnych podnikateľských daní a dane zo zisku malých spoločností. Okrem toho začne platiť zjednodušený daňový systém aj na výrobné podniky. Ministrovo vyjadrenie potvrdilo, že vláda nedodrží sľub o zavedení jednotnej dane z pridanej hodnoty (DPH) ešte v tomto roku alebo najneskoršie na začiatku roka 2006.

x x x

Ekonomika Slovenska rástla v minulom roku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín stredoeurópskeho regiónu. Hrubý domáci produkt oproti vlaňajšku vzrástol o 5,5 %. S tesným odstupom nasledovalo Poľsko, česká a maďarská ekonomika vzrástla zhodne o 4,0 %. Je to najvyššie tempo ekonomického rastu na Slovensku za posledných sedem rokov a zároveň radí krajinu na špičku v regióne Visegrádskej štvorky. - konštatujú analytici. Na vysokom raste HDP sa podieľala najmä stále rastúca konečná spotreba domácností, ale aj tvorba hrubého kapitálu.

x x x

Výstavba bratislavského diaľničného tunela Sitiny sa dostala do ďalšej fázy. Raziace čaty spoločnosti, ktoré od decembra 2003 postupujú z oboch strán ľavého tunela, sa dnes spojili. Poldruhakilometrový tunel ako súčasť diaľnice spojí celý dopravný obchvat hlavného mesta. Po uvedení do prevádzky v roku 2007 zabezpečí diaľničné prepojenie ČR cez Bratislavu do Maďarska. Na financovaní diaľnice s tunelom sa podieľa 64 %-ami japonská vláda - celková investícia predstavuje 3,5 miliardy Sk.

Súbeh CSS

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na podporu miestnych slovenských aktivít a masmédií. Do súbehu sa môžu prihlásiť slovenské samosprávy, miestne slovenské organizácie a inštitúcie so slovenským programom, ktorý plánujú uskutočniť v tomto roku. Žiadosti treba zaslať na adresu CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A) do 31. marca 2005. Žiadosť o podporu treba poslať na tlačive, ktoré si možno zaobstarať v sídle CSS, v redakcii Ľudových novín, respektíve u regionálnych radcov CSS. Ďalšie informácie na webových stránkach www.slovaci.hu a www.luno.hu.

Tisícsto záujemcov o štúdium

O štúdium na Katolíckej vysokej škole pedagogickej Jánosa Vitéza je aj v tomto roku veľký záujem, aj keď sa do prvého ročníka prihlásilo o niečo menej záujemcov než vlani. Na dennom štúdiu je najpopulárnejšou aprobáciou komunikácia - riadenie kultúry, kam sa hlási 266 uchádzačov. Druhým je odbor sociálnej pedagogiky so 164 prihlásenými. Na treťom mieste sú učitelia nižšieho stupňa, tento odbor si vybrali 131. V rámci diaľkového štúdia sa na odbor komunikácia - riadenie kultúry prihlásili 259, na odbor sociálnej pedagogiky 236. O všetky aprobácie a odbory prejavilo záujem do 1100 uchádzačov.

(la-)

Bakonský folklórny festival za účasti Slovákov

V dňoch 11. až 15. marca už po dvanásty krát usporiadali v bakonskom regióne folklórny festival amatérskych súborov ôsmich lokalít. 12. marca sa v Bakonysárkányi predstavil miešaný spevácky zbor z Černe a 13. marca v Réde vystúpil o. i. folklórny súbor z Capáru.

* Čitatelia nám píšu *

Súťažná práca o zemplínskych Slovákoch

Vlastivedný spolok Boršodsko-Abaújsko-Zemplínskej župy a Múzeum O. Hermana v Miškovci už po 39. raz vypísali Vlastivednú súťaž Gyulu Istvánfyho. Do súťaže som sa zapojil po 20-krát a to svojou šiestou prácou o Slovákoch. Má 247 strán, 219 ilustrácií a 4 mapy. Titul je "Hegyközi szlovákok" (Medzihorskí Slováci). Je to vlastne pokračovanie mojej predošlej súťažnej práce. Podklady som čerpal z maďarskej tlače a z Ľudových novín, pričom som sa sústredil na 9 slovenských a niekoľko maďarských osád.

Rezső Petik

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Za naše ženy a matky

„Pred trón tvoj, ó Kriste, my padáme, nad tvojím mučením rozjímame, ktoré si, zostúpiac dolu z neba, podstúpil, ach, a to nie za seba, ale za nás, aby si nás vykúpil, dal si sa z lásky za nás,“ - znela náboženská pieseň v štvrtú pôstnu nedeľu na tradičnej slovenskej svätej omši, ktorá sa konala 6. marca v Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Napriek tuhej zime, a v kostole snáď ešte väčšej, prišlo na omšu okolo sto veriacich z Budapešti a zo Santova, medzi ktorými boli riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Resutík s manželkou, predsedníčka Náboženského podvýboru pri Kultúrnom výbore Celoštátnej slovenskej samosprávy Ildika Klauszová Fúziková a predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan.

Sv. omšu slúžil vdp. Attila Kónya, ktorý úvodom oznámil, že bude obetovaná za rodinu Malých zo Santova, ako aj za naše slovenské ženy a matky, a to pri príležitosti ekumenického Svetového dňa modlitieb žien 2005, ktoré sa každý rok koná v prvý marcový piatok a zapájajú sa doň kresťanské ženy z celého sveta. Vdp. Attila Kónya vo svojej obsažnej kázni, plnej zaujímavých a inšpirujúcich myšlienok, oslovil veriacich. Zdôraznil, že Boh je nekonečne milosrdný a láskavo odpúšťa kajúcim sa hriešnikom v pôstnom období. Ústrednou témou kázne boli slová Ježiša Krista „Ja som svetlo sveta a kto ma nasleduje, bude mať svetlo života.“ Nabádal veriacich, aby si od prvého okamihu uvedomovali tieto Ježišove slová, ktoré môžu vniesť svetlo jeho pravdy a teplo jeho lásky do našich sŕdc a rodín.

Počas svätej omše hrala na organoch kantorka Katarína Süvegesová, prekrásne spieval Slovenský páví krúžok zo Santova a počas prijímania odznela Ave Maria v podaní Emese Malej (organy) a Štefana Malého (klarinet). Boli to povznesené chvíle, za ktoré im aj touto cestou vyslovujeme vďaku.

Po svätej omši sa konalo na farnosti agapé, kde početných veriacich privítali predseda Slovenskej menšinovej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnai a I. Klauszová Fúziková. Zručné a šikovné gazdinky zo Santova priniesli chutné koláčiky a zákusky a na slávnostnom stole nechýbalo ani červené víno, ktoré zaobstaral Ladislav Malý zo Santova. Slovenská samospráva III. obvodu hradila Santovčanom cestovné a agapé. V rámci milej oslavy pozdravili dvoch oslávencov pri príležitosti ich menín - I. Klauszovú Fúzikovú a K. Kápolnaiho. Záverom agapé odzneli Pilíšska hymna a slovenské ľudové piesne zo Santova.

(if)

Duch Pilíša v Budapešti

Slovenskú omšu v rímskokatolíckom kostole sv. Jozefa v VIII. obvode Budapešti vždy veľmi očakávam, lebo na ňu prichádzajú nielen veriaci z hlavného mesta, ale aj z okolitých slovenských obcí. Prvá marcová nedeľa bola síce chladná, ale ihneď po vstupe do kostola obklopilo človeka srdce ohrievajúce prostredie. V kostole bolo viacej ľudí ako zvyčajne. Prišli k nám veriaci z pilíšskeho Santova, ktorí svojím pekným spevom vyplnili celý kostol. Zo vznešeného spevu aj náš nový dôstojný pán Attila Kónya vycítil nehu a úprimnú lásku k Bohu. Na konci omše vyjadril svoje pocity a poďakoval Santovčanom za mimoriadny zážitok.

(cr)

Veľká noc - najvýznamnejší kresťanský sviatok

Veľká noc je najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovskú paschu - ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. (2.Mojžišova 12,1-4 a 13,3-10).

Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca - po 21. marci. Má však ustálený deň na oslavu - nedeľu - pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote (Matúš 28,1 Marek 16,1 Lukáš 24,1 Ján 20,1). Veľkonočný - tichý týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Ich vážnosť pripomína čierne chrámové rúcho.

Kvetná nedeľa

Kvetnou nedeľou vstupujeme do veľkého týždňa, veľkého na najdôležitejšie udalosti spásy. Počas Kvetnej nedele si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, aby tu oslávil veľkonočné sviatky. Slávnosť veľkonočného baránka sa vtedy mohla konať jedine v Jeruzaleme - hlavnom meste židov. Zástupy nadšene vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti (Ján 12,13), preto má táto nedeľa pôvodne názov Palmarum t.j. nedeľa paliem. Pomenovanie Kvetná nedeľa pravdepodobne vzniklo u nás podľa toho, že u nás palmy nerastú a významné osobnosti sa vítajú kvetmi. Snáď aj podľa toho, že tento deň spadá do skorého jarného obdobia, kedy sa objavujú prvé kvety. Na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok a Veľký piatok sa na službách Božích čítajú a spievajú pašie.

Zelený štvrtok

Pomenovaný je pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Pán Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi. Hlavným dôvodom svätenia tohto dňa je ustanovenie Večere Pánovej Pánom Ježišom Kristom.

Veľký piatok

Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Zachováva sa pôst - nejedáva sa mäso.

Biela sobota

Ježiš bol pochovaný do hrobu. V sobotu sa v chrámoch nekonajú služby Božie. Len večer bývajú v niektorých cirkevných zboroch služby Božie, ktoré sa začínajú v pôstnom duchu a končia sa už radosťou z Pánovho vzkriesenia. Sobota je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtku večera nezvonili.

Veľkonočná nedeľa

Každý rok na jar sa odohráva zápas života so smrťou. Zo zamrznutej zeme vyrastá tráva, rozkvitá zasnežená lúka, na zamrznutom strome vypučia listy... Raz na jar pred 2000 rokmi na Veľkú noc sa však odohral aj iný zápas so smrťou. Veľká noc nie je len sviatkom jari. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu. Neostal v hrobe, pretože Ho Boh vzkriesil. Po Jeho smrti Ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním jedli a pili. Ježiš Kristus nebol obyčajným človekom, ale bol Božím Synom. “Pán sa rozhodol, že z lásky k nám sám pôjde našou cestou“- povedal sv. Augustín. Ježišove vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí. Nádej na život, proti ktorému je smrť už navždy bezmocná. “Veru, veru hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života“. (Jánovo evanjelium 5,24) “Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. (Ev. Jána 11,25)

Veľkonočný pondelok

Typické veľkonočné zvyky - oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok - nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočného pondelka do úzadia.

Kríž, krížová cesta - Kalvária

Stála pripomienka posolstva Veľkej noci

„Kresťania, sem pospiechajte, nad mukami rozjímajte, ktoré za nás trpel Pán, aby svojím umučením a bolestným usmrtením vykúpenie získal nám,“ znie náboženské pieseň na pobožnosti Krížovej cesty pri Golgote - Kalvárii. Pobožnosť Krížovej cesty je pradávna. Jej začiatok môžeme objaviť v záujme prvých kresťanov o miesta, kde Ježiš Kristus trpel. Jeho cesta s krížom viedla od hradu Antónia na Golgotu. Neskôr na tejto ceste postavili malé kaplnky. V roku 1187 križiacke vojská, ktoré chceli oslobodiť Boží hrob, zbadali, že ľudia si oddávna pripomínajú najdôležitejšie okamihy Ježišovho utrpenia. Približne v roku 1300 sa objavili prvé rozjímania Krížovej cesty, ktoré pochádzajú z františkánskeho prostredia. Pobožnosť Krížovej cesty sa ich zásluhou rýchlo rozšírila medzi veriacimi. Krížová cesta sleduje udalosti Ježišovho umučenia podľa Svätého písma. Pripomína nám, za akú cenu sme boli vykúpení, ale na konci je vzkriesenie a oslávený život. Krížovú cestu sa modlia kresťania od nepamäti a dobre vedia, prečo. Skúsenosť s ľudským utrpením, s bolesťou je totiž stálym zdrojom ľudského hľadania a zmyslu. A rozjímanie krížovej cesty? Pri ňom predsa nejde iba o nejakú ľútosť nad Ježišovými bolesťami, ktoré vytrpel. Tu ide o viac. Ponúka sa nám ponorenie do Kristových rán, ktoré liečia ľudskú slabosť a bezmocnosť. Práve modlitba Krížovej cesty človeku, mnohokrát ťažko sa predierajúcemu životom, pripomína túto úžasnú pravdu a ponúka útechu a oslobodenie. Od 18. storočia sa začali stavať na viditeľných miestach, najmä na vŕškoch, za dedinkami a mestami, Kalvárie. Najväčšiu zásluhu má na tom horlivý ľudový misionár Leonard z Portomaurizia. Pobožnosť Krížovej cesty sa úprimne veriacim ľuďom veľmi zapáčila a aby mohli o Kristovom umučení rozmýšľať všetci veriaci, rozhodli sa umiestniť „malé krížové cesty“ na steny farských kostolov. Kalvárie nesú v sebe jedinečné duchovné posolstvo, ale sú aj svojráznou kultúrnou a historickou pamiatkou. Žiaľ, nedocenenou. Hovoria o tom fakty, sú na nich stopy cválajúceho času. Kalvárie sú dedičstvom, ktoré nám zanechali naši predkovia z lásky a úcty k Bohu i ľuďom. Kalvária a kríž patria spolu. Málo ľudí si však uvedomuje základnú pravdu, ktorú kríž vyjadruje. Kristus zomrel na kríži, lebo plnil vôľu svojho nebeského Otca. Kríž je symbolom večného života, lásky a utrpenia, ale aj výzvou pre ľudí, aby Božie prikázania zachovávali i za cenu utrpenia. Veľká noc, to je víťazný Kristus. Vrcholom nášho kréda sú slová: Verím vo vzkriesenie tela a v život večný!“ Tak ako vstal Kristus z mŕtvych, aj my vstaneme k večnému životu. To je podstata našej viery. Zmŕtvychvstalý Kristus - naša istota. Veľkonočná nedeľa je najväčším sviatkom Cirkvi a každú nedeľu si túto radosť prehlbujeme. Je našou istotou dnes a pre večný život. Verím, Pane.

Veľkonočné...

Ľudové múdrosti

·                    Biele Vianoce, zelená Veľká noc, čierne Vianoce, biela Veľká noc.

·                    Na Veľkú noc najem sa moc; na Ducha do pol brucha; na Trojičku len trošíčku a na Jána už v bruchu jama.

·                    Jedno vajce mu je málo, dve mnoho.

·                    Zaobchodí s ním ako s maľovaným vajíčkom.

·                    Ktorá sliepka najviac kotkodáka, najmenej vajec znesie.

·                    To by aj Rusnák na Veľký piatok mohol zjesť.

·                    Červené vajíčko mám, koho rada vidím, tomu ho dám.

·                    Stíchli ako zvony na Veľký piatok.

·                    Dnes už vajce chce byť múdrejšie ako sliepka.

·                    Koho milujem, tomu kraslicu darujem.

Pranostiky

·                    Aj keď Veľká noc patrí k pohyblivým sviatkom, viaže sa na ňu množstvo pranostík. Tu sú niektoré z nich:

·                    Na Nový rok odmäk, blato, na Veľkú noc snehu zato.

·                    Ak sa cez február zima nevysilí, aj Veľká noc bude v zimnej chvíli.

·                    Aký deň na Božej matky (26. marca), také budú veľkonočné sviatky.

·                    Aká je Kvetná nedeľa, taká je aj Veľká noc...

·                    Na Zelený štvrtok, keď je obloha bez mrakov, dobrý hospodár vie, že nastal čas výsadby zemiakov.

·                    Keď na Veľký piatok dáždik poprchuje, požehnaný rok v sade i na poli to sľubuje.

·                    Keď na Veľký piatok mrazu nieto, potom na pencle (huby) bude bohaté leto.

·                    Veľká noc pekná a jasná, býva v tom roku úroda hojná i krásna.

·                    Veľká noc keď je mračivá a daždivá, potom suchý rok po nej zvyčajne býva.

Viete, že?

·                    vajíčko, ako osobný obetný dar, bolo prejavom dobrosrdečnosti a žičlivosti už v najstarších dobách?

·                    prvé maľované vajíčka sa našli už v pohrebiskách v Prednej Ázii, boli z obdobia 3. tisícročia pred Kristom?

·                    na slovenských obetných miestach a v hroboch v Devínskej Novej Vsi sa našli ornamentom zdobené biele a farebné škrupinky zo 7. storočia?

·                    na škrupinách staroslovanských kraslíc dominuje červená farba - farba lásky?

·                    v Honte, Novohrade a Gemeri nosili príbuzní na hroby svojich zosnulých vajíčka, a to na Kvetnú a niekedy i na Turíčnu nedeľu?

·                    na severe a východe Slovenska dávali ženy vajíčka posvätiť a škrupiny odkladali do siatín?