Prvé v tomto roku ● Zasadalo Valné zhromaždenie CSS

Dňa 30. marca v sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) po prvýkrát v tomto roku zasadalo Valné zhromaždenie (VZ) CSS. Z referátu predsedu CSS Jána Fuzika o činnosti v období od posledného VZ, ktoré sa ako vysunuté konalo v decembri v budapeštianskej slovenskej škole, treba okrem správy o pravidelných zasadnutiach jednotlivých výborov CSS, priebežnej práci jej inštitúcií a účasti predstaviteľov CSS na rôznych miestnych a celoštátnych kultúrnych akciách, pripomenúť, že sa začali rokovania s vedením mesta Békešská Čaba o prevzatí slovenskej školy ako aj o jej obnove z konkurzných zdrojov. Uvažuje sa aj o prevzatí slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom, v tomto prípade však je zatiaľ oveľa viac nevyriešených otázok, pretože majiteľom školy je mesto, internát však patrí župnej samospráve. Vedenie mesta pritom naznačilo, že ak CSS nebude môcť prevziať prevádzkovanie inštitúcie, pričlenia ju k maďarskej škole. Pán predseda oznámil, že konkurzné práce na prevádzkovanie inštitúcií CSS boli vypracované a odovzdané už v polovici februára, zatiaľ však žiadna inštitúcia nedostala štátnu podporu na rok 2005, čo v značnej miere sťažuje prácu. Tiež dlho treba čakať na financie z konkurzov Ministerstva kultúry SR z vlaňajšieho roku. Aj keď výsledky sú už uverejnené na internete a vypísaný je aj tohtoročný konkurz, peniaze zatiaľ neboli prevedené. Od konca marca prebieha na Úrade CSS kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu (ÁSZ), ktorá potrvá asi mesiac.

Pred pokračovaním v rokovaní venovali členovia VZ niekoľko minút oslave. Ministerstvo školstva SR udelilo vyznamenanie svätého Gorazda riaditeľke Slovenskej školy v Sarvaši, predsedníčke Výchovno-vzdelávacieho výboru CSS Zuzane Medveďovej. Po gratulácii, v ktorej bolo zdôraznené, že toto vyznamenanie prvýkrát dostal pedagóg zo zahraničia, pani Medveďová uviedla, že to pokladá za uznanie nielen svojej práce, ale aj práce CSS a Slovákov v Maďarsku vôbec.

V ďalšej časti zasadnutia na základe uznesenia Predsedníctva CSS, podľa ktorého konkurzy na obsadenie funkcií vedúceho Slovenského dokumentačného centra (SDC) a Slovenského osvetového centra (SOC) kvôli negarantovaným financiám budú vypísané nie na štyri, ale na dva roky, VZ po vyhodnotení platných konkurzov a zohľadnení návrhu Predsedníctva CSS schválilo vymenovanie Anny Szabadosovej za riaditeľku SDC a Kataríny Királyovej za riaditeľku SOC, ktoré aj doteraz vykonávali tieto funkcie. A. Szabadosová zdôraznila, že prebieha budovanie fondu SDC a po digitalizácii dokumentov do konca r. 2006 centrum môže začať poskytovať služby verejnosti. Podľa K. Királyovej neistá finančná situácia nesmie hatiť prácu SOC a naplánované kultúrne akcie v každom prípade budú realizované.

Po ústnych dodatkoch podpredsedníčky CSS Etelky Rybovej k písomnej Správe o hospodárení CSS v roku 2004 a Plánu hospodárenia CSS na rok 2005 prítomní schválili oba dokumenty s tým, že okrem fondu podpôr CSS poskytovaných miestnym slovenským samosprávam na základe konkurzov v hodnote 6 miliónov Ft bude vytvorený fond predsedu CSS v hodnote 1 milióna Ft, pričom aj z toho budú udeľovať finančné prostriedky na základe výsledkov konkurzných prác a stanovených kritérií (zápisnice, rozpočet, predplatné Ľudových novín).

Valné zhromaždenie určilo za dejisko konania Dňa Slovákov v Maďarsku (2. júla) novohradskú obec Veňarec, kde sa spojili všetky miestne organizácie a inštitúcie v záujme úspešného organizovania tejto veľkolepej udalosti. Okrem aktuálnych organizačných záležitostí náš najvyšší volený zbor prerokoval novelu menšinového i volebného zákona. V živej diskusii niektorí poslanci s prekvapením konštatovali, že oproti pôvodnému návrhu novelizácie, do vypracovania ktorého boli zapojené aj samotné menšinové samosprávy, opozičný Fidesz prichádza s novými pozmeňovacími návrhmi. Fidesz síce odmieta zostavenie volebných registrov, ale k registrácii by vlastne došlo pri iniciovaní volieb menšinových samospráv i počas samotných volieb, kde by volič podpísal potvrdenie o prevzatí hlasovacej listiny danej menšiny. Námietky niektorých poslancov vyvolalo práve toto podpisovanie, veď staršia generácia sa z dobre známych historických dôvodov obáv akýchkoľvek zoznamov s uvedením národnosti. Našli sa však aj takí, hlavne mladší poslanci, podľa ktorých pre príslušníkov mladšej generácie nie je problematické podpisom potvrdiť príslušnosť k národnosti, starších však treba presvedčiť, že je to v našom záujme, aby sme sa vyhli tzv. etnobiznisu. Najlepšie to asi vystihla radkyňa za békešsky región Dr. Helena Čičeľová: - Bolo by žiaduce, aby parlamentné strany konečne dospeli ku konsenzu, podpisovať sa bude treba v každom prípade, ale menšiny v budúcom roku chcú voliť.

V záverečnej časti zasadnutia členovia VZ nadhodili o. i. problém budapeštianskej slovenskej školy, kde podľa informácií sú napríklad v poslednom ročníku gymnázia všetci študenti príslušníci maďarskej menšiny na Slovensku, čím je ohrozená výchova našej budúcej inteligencie. CSS od posledného VZ dala vyhotoviť propagačnú videokazetu a rozoslala ju do našich obcí, aby aj tým napomáhala problémy zaškoľovania tejto inštitúcie.

(csl)

Zuzanu Medveďovú vyznamenali na Slovensku

Minister školstva SR Martin Fronc v košickom Štátnom divadle ocenil pri príležitosti Dňa učiteľov štyridsiatich dvoch slovenských pedagógov. Učiteľov, ktorí prevzali ďakovné listy a medaily sv. Gorazda, navrhli na ocenenie za pedagogickú činnosť ich kolegovia, bývalí i súčasní žiaci. Ocenená bola aj riaditeľka slovenskej materskej školy, základnej školy a žiackeho domova v Sarvaši, predsedníčka Výchovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Zuzana Medveďová.

Medzi vyznamenanými boli učitelia pôsobiaci na štátnych, súkromných či cirkevných materských, základných, stredných, špeciálnych i vysokých školách. Nechýbali pedagógovia vyučujúci hendikepovanú mládež a žiakov v jazyku národnostných menšín. Listom najlepším pedagógom i celej učiteľskej obci vyjadril úctu a poďakovanie prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý im okrem iného zaželal najmä „pevné nervy“. Rovnako minister školstva vyjadril vďaku všetkým učiteľom, ktorí poctivo vykonávajú svoju prácu.

Udelenie vyznamenania inicioval generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo. Ako nás informovala Lucia Dobrodenková z odboru masmediálnej politiky Ministerstva školstva SR, Z. Medveďová dostala malú medailu sv. Gorazda za dlhoročnú pedagogickú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacom procese v prospech národnostného školstva a za spoločenskú angažovanosť a rozvoj slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.

Medailu odovzdáva vždy minister školstva. Existujú tri druhy ocenenia: ďakovný list, malá a veľká medaila. Udeľuje sa vždy pri príležitosti Dňa pedagógov na počesť sv. Gorazda, ktorý bol žiakom sv. Metoda a ktorý šíril vzdelanosť v radoch našich predkov. Pedagógov navrhujú krajské školské úrady, žiaci, ale aj učitelia-kolegovia z viacerých typov škôl: tak zo základných, ako aj zo stredných či vysokých škôl. Tohto roku ocenili 42 pedagógov - z toho 11 dostalo veľkú, 16 malú medailu a 15 ďakovný list. K oceneniu dostali aj diplom a kyticu.

Predseda CSS Ján Fuzik povedal, že riaditeľke jednej z inštitúcií Slovákov v Maďarsku zablahoželali aj členovia VZ CSS. „Oceňujeme, že udelenie vyznamenania inicioval pán generálny konzul a toho času sme tento návrh s radosťou prijali. Myslím si, že naša pedagogická spoločnosť, naša samospráva a Slováci v Maďarsku môžu byť hrdí na Z. Medveďovú. O to viac, že ona je prvou pedagogičkou zo zahraničia, ktorá získala toto ocenenie. Vážime si tento krok MŠ SR a považujeme ho za sľub, že sa bude venovať väčšia pozornosť slovenskému školstvu v zahraničí,“ povedal predseda CSS.

O tom, ako reagovala Z. Medveďová na vyznamenanie, sa dočítate v článku o zasadnutí VZ CSS. Riaditeľke sarvašskej slovenskej školy aj týmto gratulujeme.

(ef)

Jarné dedinské popoludnie v Ďurke ● 49 rokov v údolí Galgy

Slovenská menšinová samospráva v Ďurke (Galgagyörk) usporiadala 12. marca v miestnom kultúrnom dome Jarné dedinské popoludnie, na ktoré pozvala dôchodcov obce. Program sa začal spoločným spevom hymnickej piesne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia… Hostí privítala predsedníčka slovenskej samosprávy Monika Szabadiová. Zvlášť pozdravila Ľudmilu Kochanovú Czebovú, ktorá v týchto dňoch oslávila 50-ročné jubileum práce za katedrou. Pani učiteľku Kochanovú pozdravili aj starosta obce Ján Matejčok, za miestny spevácky zbor Jozef Budai a jej bývali žiaci. Popri kyticiach dostala aj maľbu na skle, ktorú zhotovila Monika Lamiová Berényiová.

„Pani Ľudmila Kochanová Czebová sa narodila v slovenskej rodine v Pitvaroši. Mala 14 rokov, keď sa dostala do Budapešti, do Slovenskej pedagogickej strednej školy Jána Ámosa Komenského. Keď roku 1956 skončila štúdium, dostala sa do Ďurky. Po praxi začala vyučovať vo Váckisújfalu, obci, ktorá je tiež obývaná Slovákmi, kde pracovala sedem rokov. Vydala sa za kolegu, s ktorým postavili dom v Ďurke a tu sa roku 1965 usadili s tromi deťmi. Odvtedy tu sama vyučovala slovenský jazyk a prispievala k zachovaniu slovenských kultúrnych tradícií v osade až do 90-tych rokov. Jej prví žiaci sú už starými rodičmi. Zaoberala sa nielen s deťmi, ale aj s dospelými. Zúčastnila sa s nimi na rôznych kultúrnych podujatiach. Dodnes oduševnene a vytrvalo pracuje na národnostnom poli. Vždy pestovala slovenskú i maďarskú kultúru - vyučovala obidva jazyky. Jej žiaci a kultúrne skupiny dospelých sa zúčastňovali na školských, obecných a župných podujatiach, a to so slovenskými tancami, piesňami, zvykmi, hrami. V sedemdesiatych rokoch viedla v Ďurke páví krúžok, ktorý mal 40 členov a dosiahol vysokú úroveň. Od roku 2000 pôsobí v osade ľudový spevácky zbor, ktorý má 14 členov. Teraz pani Milka zdokonaľuje ich jazykové znalosti a úroveň programov. Na súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenský škovránok získali v Tatabányi strieborný diplom.

Pani učiteľka dodnes vyučuje slovenčinu, pestuje a odovzdáva deťom miestne slovenské tradície. Namiesto toho, aby si pokojne užívala jeseň života, pokračuje v tom, čo začala pred 50. rokmi. Vtedy ju veru neveľmi podporovali. Dnes sa situácia zmenila. Nezmenilo sa však jedno - jej vysoko humánne cítenie. I preto ju v dedine každý rešpektuje a má rád.“

Milú oslavu vystriedal kultúrny program, v ktorom vystúpila Folklórna skupina Rozmarín z Veňarca za sprievodu kapely Kóborzengő a miestny spevácky zbor. V rámci popoludnia sa konala vernisáž výstavy malieb na skle Moniky Lamiovej Berényiovej, po ktorej prítomných čakalo pohostenie. Organizátori nezabudli ani na tých, ktorí si radi zatancujú. Pre nich pripravili posledný bod programu Jarného dedinského popoludnia: tanečnú zábavu, na ktorej hrala kapela Kóborzengő.

O tom, ako sa podujatie vydarilo, svedčia nasledujúce výroky niekoľkých účastníkov.

- Ňanička Terka, prečo ste prišli na toto podujatie?

- Chcela som vedieť, čo sa tu bude diať.

- Oplatilo sa prísť?

- My, starcí, sa tu cítime veľmo dobre. Hrá dobrá muzika, a kerý vládze, móže tancuvať. Náš Kultúrny dom v Ďurku je neveľký a teraz je plný ľudí.

- Čo sa vám najviac páčilo z programu?

- Veňarčania veľmo pekne vystúpili. Ich program bol taký, ako keby sme ešte raz prežili našu mladosť. Muzikanti hrali tak, že sa to každému páčí. Ďurčiansky spevácky zbor spieva čoraz krajšie. Pani učiteľka Milka si zaslúži našu vďaku a oslavu, lebo vždy bola dobrá osoba. Vždy bola tam, kde bolo načím, je dobrá učiteľka. Málo takí rechtori boli, kerý si takto zastali svoje miesto.

- Aké bolo pohostenie?

- Veľmo boli ľudia vyslúženie. Mladí nám doniesli zo všetkých jedlách sem, kde sedíme, lebo nás už bolia nohe. Dobrá bola šunka s chreňom, aj brindzovie strapačke. Vypili sme trošku minerálku a kolu. A chlapia troška pálenku a víno.

- Ako sa cítite, ňanička Zuzka?

- Tak je všetko dorobenvo, že chyba ninto nič. Hudba neprestane, a ľudia z dedine, aj učinkujúci z Veňarci dobre sa cítia, nechce nikto domov tajď. Naša dedinka je niveľká. Tuto veľmo málo takýto program pre starých, len slovenská samospráva ho robí. Teraz sme tu, na dedinské popoludnie, a dobre sa tu cítime. Voľakedy starí tajšli do krčme a zaspievali jednu alebo dve noty, teraz kto chce, ten si tu zaspieva svoju, lebo kapela Kóborzengő tak dobre hrá.

M. Szabadiová (ef)

Recitačná súťaž v Malom Kereši ● S. Petőfi v slovenčine, nemčine a rómskom jazyku

Pod názvom „Petőfi v slovenčine, nemčine a rómskom jazyku“ usporiadali miestne menšinové samosprávy recitačnú súťaž pre žiakov základných škôl v Malom Kereši. Dejiskom podujatia, ktoré je z roka na rok čoraz úspešnejšie, bol Rodný dom a múzeum S. Petőfiho, takže súťaž prebiehala v štýlovom prostredí, naplnenom duchom básnika. Účastníkov, ako aj učiteľov, rodičov a početných záujemcov, privítala predsedníčka slovenskej menšinovej samosprávy Zuzana Gmoserová, ktorá zastupovala aj národnostný výbor voleného zboru mesta.

- Tento deň je výnimočný, pretože v rodnom meste Petőfiho, v jeho rodnom dome, môžeme každý rok usporadúvať súťaž, ktorú organizujeme z roka na rok s veľkým nadšením. Som nesmierne rada, že si tu môžeme vypočuť diela Petőfiho nielen v maďarčine, ale aj v slovenčine, nemčine a rómskom jazyku, - povedala pani predsedníčka vo svojom otváracom prejave. Po nej sa ujali slova Anna Szabadosová po slovensky, predseda nemeckej menšinovej samosprávy Peter Titl po nemecky a člen rómskej menšinovej samosprávy László Sztojka v rómskom jazyku.

Po slovensky recitovalo desať žiakov, všetci navštevujú Základnú školu Jozefa Bema, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Prvé miesto obsadila Annamária Kutiová, druhá Silvia Tóthová a na treťom mieste skončila Brigita Rakonczaiová. V príprave im pomohli učiteľky Estera Gauszová Szabadosová a Elena Baová Szabová. Po súťaži organizátori pohostili účastníkov a záujemcov. Financie na pohostenie a odmeny poskytol národnostný výbor mesta.

(bzs-csl)

Čív ● Pašie po tridsiatich rokoch

Pašiové hry v čívskom kostole, ktoré usporiadali na Kvetnú nedeľu, prilákali početných záujemcov. Je to pochopiteľné, veď podobné podujatie v slovenčine sa tu nekonalo vyše tridsať rokov. Príslušníci staršej generácie odišli na večnosť, zatiaľ čo medzi mladšími sa nenašli pokračovatelia a tak dvesto rokov stará tradícia pomaly upadla do zabudnutia.

Tohto roku sa však starostka obce Mária Nagyová a predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Voderaczká postarali o jej oživenie. Pozvali do Čívu Slovenské divadlo zo Sarvašu, členovia ktorého uviedli v peknej slovenčine pamätné hry o Kristovom utrpení, ktoré na Čívanov zapôsobili povznášajúcim dojmom. Zážitok bol natoľko silný a očistný, že diváci odmenili hercov v kostole nezvyčajným spôsobom - vrelým potleskom. V réžii Lászlóa Gergelya vystúpili Zuzana Dósová, György Derzsi, László Kiss, Lajos Kürthy, Péter Dudás ako aj spoluúčinkujúci Sarvašania Tibor Mótyán, Edita Častvanová Vassová, žiaci sarvašskej slovenskej školy a členovia tamojšieho Slovenského krúžku ľudových piesní.

(b-k)

S dvojjazyčnou herečkou Denisou Dérovou

Herečku Denisu Dérovú dobre poznajú medzi našimi Slovákmi, veď ako členka slovenského divadla Vertigo účinkuje už v druhom predstavení tohto nášho kultúrneho telesa.

- Umelecká práca je intímna záležitosť, preto je potrebné, aby sa jej účastníci navzájom poznali, - vyznáva herečka pre denník Reggel. - Preto rada spolupracujem so svojím manželom, režisérom Andrásom Dérom. Som vďačná osudu, že mi doprial toto šťastné stretnutie.

Denisa v súčasnosti vystupuje v divadle Komédium, v hre Lavička, ktorú režíroval jej manžel.

- Jednoaktovka, pripomínajúca obdobie socializmu, sa odohráva v jednom parku, presnejšie na jednej lavičke. Tu sa stretne žena, ktorá vychováva svojho syna sama, s mužom, ktorý je na služobnej ceste, ďaleko od svojej rodiny. Komédia zobrazuje ich krátky ľúbostný pomer. Dielo Alexandra Geľmana je plné ľudských pocitov a vášní.

Herečku uvidíme ešte v klube Fészek v slovenskej inscenácii hry Azyl, ako aj v divadle Utazó (Potulné) v hre Anjelský pozdrav. V hre Krv na krku mačky, premiéra ktorej má byť v apríli v divadle MU, zahrá mimozemšťana.

O filme Za zákrutou, ktorý je tiež plodom spoločnej práce s manželom Andrásom, Denisa pre Népszabadság hovorí nasledovne:

- Výber termínu premietania nášho filmu na prehliadke maďarských filmov pred dvoma rokmi nebol najšťastnejší. Dávali ho po polnoci, dokonca po jednom filme s podobnou tematikou. Vtedy nám to obidvom veľmi vadilo. Odvtedy však film bol ocenený v poľskom Lagówe a tiež v Kyjeve. Ale čo je ešte dôležitejšie, niekoľko bývalých drogovo závislých ľudí nám prezradilo, že pod vplyvom filmu prestali užívať narkotiká...

Pred niekoľkými mesiacmi som účinkovala vo filme Gorana Rebića, srbského režiséra žijúceho vo Viedni, pod názvom Donau, Dunaj, Duna, Dunav, Dunarea. Zahrala som jedno telesne postihnuté dievča, ktoré sa na lodi cestou z Viedne po Čierne more zaľúbi do niekoho, o kom sa neskôr dozvie, že je ženatý, preto vystúpi z lode. V záujme hodnoverného stvárnenia tejto roly som navštívila jednu nemocnicu, kde mi pomohlo jedno dievča, ktoré čakalo na operáciu. Ukázalo mi, ako si sadnúť, ako chodiť po schodoch, keď človek má jednu nohu kratšiu. Myslím si, že herec je povinný osvojiť si aj najmenšie detaily zo života, aby danú rolu zvládol čo najlepšie. Zavolali mi raz z Viedne, že tento môj výkon chcú oceniť aj na festivale v Baden-Badene. Veľmi som sa potešila, je to dobrý pocit, keď si všimnú a ocenia prácu niekoho. O týždeň však opäť zavolali a oznámili mi, že došlo k omylu, túto cenu môžu dostať iba herci do 28 rokov. Ale ako náhradu ma pozvali na festival a ja som mohla odovzdať cenu môjmu kolegovi Tamásovi Polgárovi, ktorý je podľa mňa veľmi nadaný herec a do budúcnosti mu držím palce.

Na otázku „Prečo ju nevidíme častejšie na filmovom plátne?“ sama nepozná odpoveď. Podľa nej by malo stačiť pracovať dobre, dobre vykonaná práca hovorí sama za seba. Zdá sa, že v skutočnosti tomu nie je tak. Alebo že by maďarskí filmoví režiséri nechodili do kina?

Rada by spolupracovala s režisérom Istvánom Szabóom:

- Väčšina maďarských režisérov sa vyhýba ženskej tematike. István Szabó je ten, kto skutočne pozná dušu ženy. V jeho diele by som si rada zahrala nejakú zaujímavú úlohu.

O svojich plánoch nám herečka ešte prezradí, že okrem herectva sa v blízkej budúcnosti mieni venovať aj spevu, za sprievodu kapely prednesie keltské balady.

Denisa vo svojom voľnom čase, ktorého má veľmi málo, sa venuje iba svojej rodine. Má tri deti, Ászja má 20, Zsolt 16 a Maruszka 12 rokov.

- Všetci živo diskutujeme pri našom stole v kuchyni. Nielen môj manžel a ja, ale aj naše deti sa zaujímajú o divadlo a film. Každé z nich má svoj názor o všetkom. Zsolt dokonca účinkoval vo filme Bezosudovosť. Je ambiciózny, badať v ňom talent a tú citlivosť, ktorá je nevyhnutná k vykonávaniu hereckej profesie. Uvidíme...

· · ·

Denisa Dérová:

Snina (Slovensko), 24. marca 1966. 1988: Vysoká škola múzických umení (odvtedy na voľnej nohe). Dôležitejšie roly: Anjelský pozdrav (Violen), Nešťastní (Vilma), Pašie (Magdaléna), Láska (Nelli). Filmy: Iba kino (Csak egy mozi), Príbeh rukojemníkov (Túsztörténet), Zabi ostatných dvoch (Öld meg a másik kettőt), Biely jed (Fehér méreg), Leto na Sibíri (Szibériai nyár), Strechy na svitaní (Hajnali háztetők), Európa je ďaleko (Európa messze van), Za zákrutou (Kanyaron túl).

(r-n-csl)

Už desať kandidátov na post prezidenta MR

V Maďarsku je už desať kandidátov, či skôr „samozvancov“ na post prezidenta republiky, parlament však zvolí novú hlavu štátu až v júni, čiže dovtedy sa môžu objaviť ďalší politici, ktorí by sa boli ochotní „obetovať“ - píše sa v denníku Népszava. Denník sa sústreďuje na postoje dvoch vládnych strán - socialistov a liberálov, pretože opozícia je zatiaľ ticho a vyčkáva - mimochodom, sama ani nemá šancu postaviť seriózneho kandidáta, a akákoľvek dohoda s vládnou koalíciou o osobe prezidenta je vylúčená, patrí to do kategórie „chudoba sníva“. Népszava teda píše, že nateraz tlejúci konflikt medzi koaličnými stranami sa plynutím času bude vyostrovať, pretože ani ony sa vopred nedohodli na základných princípoch, podľa ktorých by mali vybrať vhodného kandidáta.

Zdalo by sa logické, že post prezidenta republiky dostanú teraz socialisti. Liberálneho a konzervatívneho prezidenta v osobe Árpáda Göncza, respektíve Ferenca Mádla už Maďarsko malo. Predsedníctvo a predstavenstvo socialistickej strany by malo pomenovať svojho kandidáta, ktorého by mal potom schváliť stranícky kongres. V súčasnosti má najväčšie šance predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, nemá vážnejšieho, presnejšie žiadneho protikandidáta. Otázkou je, čo urobia liberáli, ktorí vyhlásili, že straníckeho politika by neradi videli v prezidentskom kresle. Istý socialistický politik reagoval na „želanie“ liberálov tým, že aj dievčatá mávajú rytiera svojich snov, potom prijmú realitu.

Vyhlásenie expremiéra Gyulu Horna o tom, že by v prípade ponuky prijal kandidatúru na post hlavy štátu, prekvapilo aj kruhy Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Socialistický politik tvrdí, že o nominácii už s ním hovorili stranícki kolegovia aj občania. Hornove vyhlásenie je podľa maďarského denníka Népszabadság prekvapujúce už aj preto, lebo pred niekoľkými mesiacmi podobný návrh v úzkom kruhu ľavičiarov odmietol.

F. Mádl ocenil K. Wlachovského

Maďarský prezident Ferenc Mádl odovzdal 29. marca v Budapešti maďarským a zahraničným občanom Medailu prezidenta republiky za zásluhy. Medzi ocenenými bol aj slovenský spisovateľ Karol Wlachovský. Hlava štátu K. Wlachovskému - ako prekladateľovi a kultúrnemu diplomatovi - udelila vysoké ocenenie za prehĺbenie maďarsko-slovenských vzťahov a za zasvätený preklad maďarskej literatúry do slovenského jazyka.

F. Mádl pri odovzdávaní medailí povedal, že ocenení sú tí, ktorí svojou prácou a ľudskosťou získali zaslúžene uznanie. Vytvorili trvalé hodnoty, ktoré ukazujú príklad a slúžia budúcnosti s lepším životom. Vyznamenanie, ktoré môžu udeliť maďarskému alebo zahraničnému občanovi, ktorý svojou životnou dráhou alebo odbornou činnosťou získal mimoriadne zásluhy, založil prezident F. Mádl pred štyrmi rokmi.

Medaily s priemerom 60 mm vyhotovené z pozláteného striebra prevzali ďalej univerzitný pedagóg Lóránd Bertók, básnik Árpád Farkas, očný lekár žijúci v americkom Buffalo Péter Forgách, harfová umelkyňa Ágnes Komorová, spisovateľ János Kőbányai, lekár Árpád Mayer, futbalový tréner István Mezei, herec klužského Štátneho maďarského divadla, riaditeľ Nadácie Hans-Seidel Hans Friedrich von Solemacher, horolezec a fotograf Szabolcs Szendrő a literárny historik Attila Tamás.

Fidesz má obavy z ukrátenia menšín o ich práva

Parlament musí čím skôr rozhodnúť o novele volebného zákona v súvislosti s voľbami poslancov menšinových samospráv - urguje Zväz slobodných demokratov (SZDSZ). Podľa liberálnej strany Fidesz porušil konsenzus dosiahnutý na minuloročných rokovaniach. Opozičná strana sa odvoláva na to, že nemôže podporovať novelu, ktorá ukráti menšiny o ich práva. Kým poslanci vládnej koalície zdôrazňovali dôležitosť konsenzu, diskutér Fideszu vyzdvihol ochranu záujmov menšín. Fidesz nemôže podporovať návrh, ktorý väčšina minorít odmieta a nesúhlasí s takou novelou, ktorá ich práva obmedzuje - uviedol Flórián Farkas. Politický štátny tajomník rezortu pre rovnosť šancí László Teleki a predstaviteľ SZDSZ Gábor Fodor upozornili na to, že odďaľovaním schválenia dvojtretinového zákona môžu byť ohrozené voľby menšinových samospráv roku 2006. Podľa L. Telekiho existujúce právne nedostatky treba odstrániť, preto prebiehali vlani intenzívne koordinačné rokovania odborníkov. Fidesz porušil konsenzus, ktorý bol po dôkladnej príprave návrhu zákona vytvorený, preto proces schvaľovania zákona nenapreduje, - vyhlásil G. Fodor.

(n-la)

Prechodné financovanie tlače

Kuratórium verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku rozhodlo na svojom marcovom zasadnutí o prechodnom financovaní menšinovej tlače s celoštátnou pôsobnosťou, ako aj o vypísaní súbehov na rok 2005. Na podporu menšinovej tlače v tomto roku vyčlenilo kuratórium 230 miliónov forintov. Prechodné financovanie sa týka periodík podporovaných v minulom roku, ktoré vychádzali v období od januára do marca 2005. Prechodná podpora predstavuje jednu tretinu sumy udelenej v roku 2004 a až do posúdenia tohoročného súbehu pre tlač pripadá na obdobie od januára do apríla tohto roku.

Súbeh verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku

Verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku vypísala tohoročný súbeh na podporu činnosti zameranej na zachovanie a rozvíjanie kultúry a identity národných a etnických menšín v týchto cieľových tematických okruhoch:

Detské a mládežnícke tábory v materinskom jazyku

Termín zaslania prihlášok 29. apríla 2005

Rozhodnutie o udelení podpory: koncom mája 2005

Kultúrne a náboženské programy v matrerinskom jazyku

Termín zaslania prihlášok 29. apríla 2005 Rozhodnutie o udelení podpory: koncom mája 2005

V iných tematických okruhoch vypíše nadácia súbehy neskôr. Kuratórium si vyhradzuje právo na zmenu termínov udelenia podpôr, pričom uchádzačov bude informovať najneskôr desať dní po vynesení rozhodnutia. Prihlášky treba podať na špeciálnom tlačive, ktoré si možno osobne vyzdvihnúť v budapeštianskej kancelárii nadácie na Ul. Benczúr č. 11, III. poschodie, resp. si ho stiahnete z internetovej adresy: http://web.axelero.hu/mnekk. V prípade zaslania konkurzných prác sa termínom zaslania ráta termín podania na poštu. Poštová adresa nadácie: 1387 - Budapest 62, Pf. 25.

Tábor VÚSM v Zadunajsku

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) plánuje zorganizovať svoj tohtoročný tábor, zameraný na interdisciplinárny výskum, v dňoch 18. až 24. júna v zadunajských osadách Čerňa (Bakonycsernye), Capár (Szápár), Jášč (Jásd), prípadne Eška (Öskü). Organizátori očakávajú prihlášky predovšetkým stálych účastníkov tábora, ale vítaní budú aj noví záujemcovia. Podrobné informácie poskytnú pracovníci ústavu na tel. čísle 66/527350 alebo emailovej adrese szki@mail.globonet.hu.

Rozvojový program

Spoločný slovensko-maďarský euroregión v oblasti sútoku Dunaja a Hrona Ister-Granum vypracoval svoj rozvojový program, od ktorého si sľubuje na obdobie 2007 až 2013 prísun financií z Európskej únie. Rozvojový program pre združenie takmer stovky obcí v euroregióne Ister-Granum dala vypracovať samospráva mesta Ostrihom. Obsahuje okrem iného charakteristiku situácie v hlavných hospodárskych a spoločenských sektoroch, ktoré by sa mali rozvíjať. Ako konštatuje komuniké z Ostrihomu, príťažlivosť regiónu je vysoká, spoločná historická minulosť a ekonomické výhody poskytujú pre rozvoj celej oblasti mimoriadne priaznivé podmienky, ktoré by mala podporiť aj EÚ.

V Čomáde už majú dosť publicity

- Je pravda, že obyvatelia Čomádu vďaka poctivej a usilovnej práci platia veľa daní, v obci majú veľa vozidiel a žijú tu iba ôsmi nezamestnaní. Školské ustanovizne sú dobre vybavené, deväťdesiat percent ciest je pokrytých asfaltom, majú vybudovanú kanalizáciu a plynovod. Ale že by tu bývalí bohatí ľudia? - takto reagoval starosta obce Čomád Ján Klement v reportáži uverejnenej v denníku Népszabadság, inšpirovanej tým, že podľa určitých sociologických výskumov je táto obec najbohatšou v Maďarsku. Podľa autora článku Z. Trencsényiho, Čomádčania už majú dosť publicity. chcú mať konečne pokoj od médií, radi by pokračovali v zabehanom živote, ktorý nie je ničím výnimočný. Žije tu uzavretá spoločnosť, pôvodne slovenská, ktorá svoj majetok nadobudla vytrvalou a usilovnou prácou. Podľa miestnych obyvateľov novinári zbytočne hľadajú v obci dôkazy nejakého prehnaného bohatstva a luxusu.

(n-cs)

Zanechať niečo po sebe... ● Stretnutie s Komlóšanom Pavlom L. Lehockým

Zaujímajú ho zabudnuté príbehy a udalosti z konca tureckej nadvlády, viažuce sa k jeho rodnému Komlóšu. Pavol Lénárt Lehocký, inak "Pali báči", je aj v 98. roku svojho života duševne čulý a aktívny. Stretli sme sa náhodou. Povedal mi, že by chcel zanechať niečo trvalé potomkom. Na otázku, čo by to malo byť, P. Lehocký sa mi zveril so svojím plánom: ako člen Združenia na ochranu mesta by chcel prispieť aj svojou hrivnou a vytvoriť pamätník svojim rodákom s nápisom v slovenčine a maďarčine. Výdaje na tento pamätník, ktorý by mal podobu štvorhranu, by hradil sám zo svojich príjmov. Ako mi povedal, mestská samospráva, a osobne aj pani primátorka, podporujú jeho návrh na uskutočnenie tohto projektu. Dúfa, že pamätník odhalia pri príležitosti 260. výročia založenia Slovenského Komlóša, ktoré pripadá na 24. apríla 2006. Reálnosť tohto zámeru mi potvrdil aj vedúci technického oddelenia mestského úradu, inžinier György Szuda, ktorého som navštívil v tejto súvislosti.

M. Divičan (k)

Kestúc v ovzduší jari

Ak sa v osvetovom dome podpilíšskej obce Kestúc (Kesztölc) chystajú na výstavu pletených košov a predmetov zo šúpolia, potom je to neklamný znak toho, že sa blíži jar. Ešte skôr než sa výstava skončí, zakladajúce členky krúžku "šúpoliarov" S. Kainová a I. Bonczová už plánujú, koľko kukurice zasiať, aby aj na budúci rok ostalo dosť materiálu. Vystavovateľmi sú väčšinou miestne dôchodkyne, ktoré sa navzájom zvyknú podeliť o rady a nápady pri zhotovovaní kvetín, košíkov a podložiek. Tohtoročnú výstavu obohatili svojím novým výtvorom - háčkovanými vajíčkami. K vystavovateľom sa pripojili ďalší. Pod vedením K. Vágóovej Kovácsovej deti zhotovili veľkonočné vajíčka a s tradičnými veľkonočnými korbáčmi sa prišli predstaviť L. Simonek a L. Valovič. Medzi novými účastníkmi sme mohli privítať E. Kenyeresovú-Karovú s jej prútenými košíkmi a vyjadriť obdiv nad ďalšími prácami - podložkami M. Zelenákovej a košíkmi či kvetmi ďalších žien.

(lg-k)

Čívski škôlkári navštívili svoju budúcu školu

V prvý deň jarných prázdnin deti z veľkej skupiny čívskej škôlky zavítali do miestnej školy, kde sa zúčastnili kreatívnej dielne. Pripravili veľkonočné kraslice, a to rôznymi technikami - maľovaním, kreslením a lepením. Nebolo to po prvý krát, keď budúci prváci navštívili školu, ktorú budú od septembra navštevovať. Predtým tam pre nich zorganizovali interaktívne zamestnanie, ktoré im malo priblížiť prácu v škole - „učili" sa spolu s terajšími prvákmi, cvičili s loptami Thera-ball a mohli si vyskúšať prácu s počítačom. Ich rodičia sa v rámci otvorenej schôdze mohli zoznámiť s vybavením priestrannej školskej budovy. Pani učiteľka Tóthová, ktorá bude triednou budúcich škôlkárov, od januára každý druhý týždeň navštevuje škôlku, aby čím lepšie spoznala svojich budúcich zverencov. Dúfame, že po tejto spoločnej akcii sa deti vrátili domov s pocitom, že sa na školu môžu tešiť.

(im-la)

Slovenská škola v Budapešti ● Rozprávka o Pampúšiku

Kde bolo tam bolo, boli raz štvrtáci budapeštianskej slovenskej školy. Títo štvrtáci boli natoľko usilovní a natoľko mali radi slovenský jazyk, že sa mu venovali aj mimo vyučovacích hodín, teda aj v školskej družine. Raz si takto prečítali rozprávku o Pampúšiku, ktorá sa im veľmi zapáčila a nahovorili svoju vychovávateľku Martu Tuléziovú Ondrejovú, aby s nimi nacvičila divadielko. Pani Marta sa spojila s učiteľkou štvrtákov Evou Várszegiovou, ktorá rozprávku upravila do formy bábkového divadla. Potom prišiel rad na výber postáv. Keďže v nej figurujú skoro samé zvieratká, deti sa ochotne prihlasovali do jednotlivých rolí. Súčasne s osvojovaním textov si s pani učiteľkami pripravili kulisy a po niekoľkotýždňovej usilovnej práci sa predstavili všetkým žiakom a učiteľom nižšieho stupňa školy. Diváci sa počas bábkového divadla dobre zabavili, zasmiali, ale aj ponaučili. Podľa všetkého v lese žije jedno falošné zvieratko - líška, a tej nikdy netreba nič uveriť... Nám však môžete veriť, že vtipná a na úrovni prezentovaná milá scénka zožala obrovský úspech v kruhu najkritickejšieho - detského publika budapeštianskej slovenskej školy.

(kk)

Dôstojné oslavy v novomestskej škole

Bol piatok, šiesta vyučovacia hodina, možno ju nazvať hodinou dejepisu, či triednickou hodinou a zúčastnili sa jej všetci žiaci Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Spolu s učiteľmi, vo sviatočnom oblečení, s kokardou na hrudi. Väčšina z nich už vedela, čo a ako si v tento deň pripomíname, iba prváčikovia s napätím čakali, ako budú vyzerať ich prvé školské oslavy revolučných udalostí z 15. marca 1848. A prekvapení sme ostali všetci. Prozaicko-hudobné pásmo, ktoré nám predviedli žiaci piateho, siedmeho a ôsmeho ročníka, bolo naozaj dôstojnou oslavou tohto historického medzníka. Vložili doň maximum svojich hereckých a speváckych schopností.

Na jar roku 1848 vrela revolučnými udalosťami celá Európa. Vo februári vypukla revolúcia v Paríži, v marci v Prahe, Viedni, Pešti, Miláne a Benátkach. Hlavným cieľom bolo zvrhnutie feudalizmu a nastolenie demokratickej vlády. Účinkujúci slávnosti v novomestskej škole nám pripomenuli udalosti z Pešti v časovej postupnosti tak, ako sa ráno S. Petőfi vybral so svojimi druhmi z kaviarne Pilvax na univerzitu, kde sa k nim pridala revolučne naladená mládež, ako neskôr obsadili Landererovu tlačiareň a bez povolenia cenzorov vytlačili požiadavky národa a Petőfiho báseň Nemzeti dal (Národnú pieseň) až po poobedňajšie udalosti pred Národným múzeom, kde M. Jókai prečítal dvanásť požiadaviek, zvučal refrén: „Otrokmi naďalej nebudeme...“ a pokračovali pred mestskou radnicou a budínskou väznicou. Ako vieme, národno-oslobodzovací boj pokračoval až do augusta 1849...

Aj touto cestou ďakujeme žiakom a ich pripravujúcim učiteľom, hlavne pani učiteľke Ibolyi Szakálovej, za hodnotný program.

Viera Mohayová

„Tri v jednom” - Aktívni sarvašskí žiaci

V Sarvaši sa opäť dostala do popredia športová akcia tzv. „Tri v jednom”. Je to pokračovanie päťboja, ktorý sa organizuje na jar a jeseň. V jarnej časti je to pešia chôdza na 7,5 km a 15 km, cyklistika - 20 km a 40 km, plávanie - 1 km a 2 km, beh - 7 km a 14 km. Jesenná časť spočíva v tom istom ako jarná, len namiesto plávania je silvestrovský beh na 2,5 km a 5 km.

86 žiakov Slovenskej základnej školy, materskej školy a žiackeho domova si zakúpili preukazy. V preukaze je miesto pre 8 pečiatok. Po každej akcií dostanú za splnenie podmienok 1 alebo dva body. Komu sa podarí obsadiť z ôsmich akcií sedem, na záver dostane cyklistickú prilbu, čo je hodnotný darček, veď prilba stojí 6 tisíc forintov. Oplatí sa teda bojovať v jednotlivých náročných športových odvetviach. V nedeľu 20. marca za pekného slnečného počasia sa vybralo na trať viac ako 500 účastníkov. Nielen zo Sarvaša a z blízkeho okolia ale prišli aj deti z Kunszentmártona. Našu školu okrem 86 žiakov reprezentovali aj niekoľkí rodičia, ktorí sprevádzali svoje deti.

Trať bola zaujímavá, veď ten, kto šiel na 7,5 km, mal obrátku pred vstupnou bránou do Arboréta. Každého očaril pohľad na prebúdzajúcu sa prírodu. Ostatní pokračovali po ceste až ku Kompe, odtiaľ viedla dlhá cesta po hrádzi. Posledné kilometre prebiehali po Pamiatkovej ceste, ktorá je známa všetkým Sarvašanom. Na občerstvovacích staniciach, dostal každý osviežujúci nápoj „Getrade” a po príchode do cieľa aj čokoládu. Vylosovali aj niekoľko šťastných výhercov, ktorí dostali darček - športové potreby (plecniak, tričko, šiltovka). Celý deň svietilo slniečko a všetci sme sa dobre cítili. Nasledujúca akcia bude 9. apríla (beh na 7 km a 14 km). Pevne verím, že aj tu budeme našu školu reprezentovať vo veľkom počte, veď športovať je to najlepšie na svete!

Zlatica Lišková

Senváclavčania hosťami v Kóšpallagu

Ženský spevácky zbor zo Senváclavu (Pilisszentlászló) bol nedávno hosťom Slovenského klubu v Kóšpallagu. Po minuloročnej návšteve v Pilíši si členovia klubu opäť podali ruku so svojimi vtedajšími hostiteľmi. Krajania z obidvoch obcí sa celé týždne pripravovali na toto stretnutie v nádeji, že im bude žičiť počasie.

Hostí zo Senváclavu, ktorí pricestovali autobusom, sme privítali na nádvorí kultúrneho domu mimoriadne srdečne. Navzájom sme sa pozdravili spevom. Minútou ticha sme si pripomenuli tých, ktorí počas uplynulého obdobia navždy odišli z našich radov. Svojou prítomnosťou nás poctili aj pán farár a Kati Tolnaiová, ktorí sa zaslúžili o to, aby naše stretnutie bolo čo najpríjemnejšie. Po zábavnom programe nasledoval obed a potom prehliadka obce, vrátane návštevy katolíckeho kostola, kde pri tejto príležitosti zazneli slovenské nábožné piesne.

Potom sme sa vrátili do klubu, kde nás čakal prestretý stôl. Pri posedení ani tentoraz nemohla chýbať hudba a spev. Čoskoro nadišla chvíľa lúčenia, hoci sme sa ju snažili oddialiť čo najviac. Darmo, posledná kompa odchádzala ešte pred osemnástou hodinou a tak nám neostávalo než povedať si dovidenia na Národnostnom dni 21. mája. Naša vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili o tento nezabudnuteľný deň.

(botoš-k)

X. stretnutie obcí s názvom Svätý Ladislav v Senváclave

V Senváclave (Pilisszentlászló) v plnom prúde prebiehajú prípravné práce na X. stretnutie obcí s názvom Svätý Ladislav v Karpatskej kotline. Podujatie sa uskutoční od 10. do 12. júna 2005. Organizátori plánujú oboznámiť hostí z priateľských obcí nielen s prírodnými a umeleckými krásami Senváclavu a bližšieho okolia (Senondrej, Vyšehrad), ale aj s kultúrnymi hodnotami obyvateľov tejto pilíšskej slovenskej osady.

Miesto, kde vždy nájdeš niečo pekné

Vždy keď navštívim Békešskú Čabu si pozriem, čo nového v Dome slovenskej kultúry, pretože tam vždy nájdem niečo pekné, či už diela drevorezbárov, šatky s výšivkami šikovných ženských rúk, prípadne výstavu obrazov. Ani vtedy som sa neprekvapil, keď to boli diela umelca neslovenského pôvodu, veď atmosféra, štýl, námet či inšpirácia obrazov boli blízke Slovákom. Takto tomu bolo aj v prípade maliara Mihálya Ungváriho. Iba som sa pozrel na jeho obraz nazvaný Sálaš a už som sa cítil doma, v Slovenskom Komlóši. Podobne to bolo aj s ostatnými vystavenými dielami. Keď má návštevník prvý dojem taký silný, potom si dôkladnejšie pozrie celú výstavu.

M. Ungvári sa narodil v Kötegyáne a žije tam dodnes so svojou rodinou. Svoje diela však prezentoval na početných domácich a zahraničných výstavách, niektoré jeho obrazy sú vo významných súkromných zbierkach. Môže byť hrdý aj na svoju techniku maľby ikon, ktorej sa venuje 15 rokov a ktorá je síce jedinečná, jednako však známa všetkým. Jeho vyrezávané a maľované ikony sú zvlášť krásne. Vo svojej rodnej obci založil umeleckú dielňu, kde sa ročne schádzajú umelci, medzi nimi aj príslušníci menšín v Maďarsku. Námety k svojej tvorbe čerpá aj počas svojich ciest. Sedmohradsko znamená pre neho živé múzeum. Na papier si naskicuje biele kostoly týčiace sa k nebu v hlbokých dolinách, aby ich doma mohol namaľovať na plátno.

(zel-csl)

Dobročinný ples v Mezőmegyeri

Kultúrny dom Jánosa Aranya v Mezőmegyeri usporiadal dobročinný ples so zámerom, aby zisk z akcie použili na kultúrne podujatia obvodu. Na dobre organizovanom stretnutí bola sála kultúrneho domu plná, o dobrú náladu sa postarala kapela Jána Bajczera. Milým prekvapením bolo, že riaditeľ ustanovizne Ferenc Mizó a pani Vera Laczová spoločne zagratulovali Márii a Matejovi Nánásiovcom pri príležitosti ich 50. výročia uzavretia manželstva. Obidvaja sú aktívnymi členmi Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS), ochotne sa zapájajú do jej práce a tešia sa všeobecnej úcte. V mene slovenskej organizácie im zablahoželala Alžbeta Ančinová, niektorí členovia im zase darovala malé darčeky a popriali im veľa zdravia a šťastia do ďalšieho života.

(aa-la)

Móda na výstavách

Po pätnástich rokoch od svojho založenia sa Stredná škola odevného priemyslu a priemyselného umenia v Békešskej Čabe stala bázovou školou. Pri tejto príležitosti zavítala v týchto dňoch do Čaby delegácia družobného mesta Trenčín, kolísky odevného priemyslu na Slovensku, s ktorým udržiava škola styky už viac ako desať rokov. V rámci osláv jubilea v Munkácsyho pamätnom dome sa konala vernisáž výstavy pod názvom Trend a tradícia, ktorú otvoril viceprimátor mesta Lajos Baji a ku ktorej prispeli romanticky ladenými odevnými exponátmi aj hostia z Trenčína. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľa školy Sándora Szemenyeiho, túto inštitúciu vyhlásil za bázovú predseda Červeného kríža v MR György Habsburg, ktorý zároveň odhalil pamätnú tabuľu v interiéri. Séria slávnostných podujatí pokračovala módnou prehliadkou a výstavou prác učiteľov školy odevného priemyslu v Jankayho galérii.

(av-k)

Z čabianskych vernisáží

V Békešskej Čabe sú od konca marca otvorené dve zaujímavé a pekné výstavy. V Dome slovenskej kultúry otvoril vernisáž expozície pastelových obrazov Nory Mitrovej generálny konzul Slovenskej republiky Štefan Daňo. V kultúrnom programe účinkovali žiaci miestnej slovenskej školy.

V ten istý deň v Budove národností Spoločenských domov na Békešskej ulici otvorili výstavu farebných medirytín - kvetov grafika Tibora Moskála. Prítomným sa prihovoril básnik Tamás Herczeg. Miestny slovenský páví krúžok zaspieval kyticu piesní a Piroška Szalócziová zarecitovala baladu zo Sedmohradska.

(cs-t)

Oživenie veľkonočných zvykov v Slovenskom klube v Békešskej Čabe

Slovenský klub v Békešskej Čabe aj v tomto roku usporiadal deň veľkonočných tradícií. Členovia klubu sa veľmi oduševnene pripravovali na tento zaujímavý program. Pripravili šunku, varené vajcia, klobásu a chutné zákusky a očakávali oblievačov.

Pred ich príchodom si podľa odborného popisu Dr. Ondreja Krupu, uvedeného v „Kalendárnych obyčajoch“, preverovali poznatky o tomto období. Zmienili sa napríklad o dni Gregora (22. marca), keď podľa čabianskych tradícií bolo zvykom obdarovať učiteľov - deti v tento deň dávali vajcia, fazuľu a klobásu svojim učiteľom. Na deň Zvestovania Panne Márii (25. marca) štepili stromy. Kvetná nedeľa bola dňom sadenia kvetinových semien, aby na leto bola pekná záhrada. V Zelený štvrtok sadili semená dyne (melónov). Veľký týždeň bol obdobím upratovania a sejby. V Békešskej Čabe vo Veľký piatok bolo zvykom umývať sa za úsvitu. Celá rodina sa do východu Slnka umyla na dvore pri válove. V kanáli Kereša umyli aj kone. V tento deň bol prísny pôst. Vo Veľký piatok zametali aj okolo celého domu, aby takto odohnali chrobákov. Na Veľkú sobotu sa už dostali na slávnostne prestretý stôl veľkonočné jedlá. Pondelok patril oblievačke, s ktorou začali už skoro ráno. Chlapci obyčajne oblievali dievčatá pri studni, tie ich potom obdarovali farebnými vajíčkami.

Podobne tomu bolo aj v klube. Muži po zarecitovaní veľkonočných vinšov oblievali ženy podľa starodávneho zvyku najprv vodou, ale neskôr sa objavili aj voňavé kolínske vody. Každý muž dostal pekné červené vajíčko a pohostenie - šunku a klobásu. Medzi členov klubu zavítala aj Ágnes Braunová, ktorá ich zasvätila do tajomstiev maľovania a farbenia kraslíc.

(aa-csl)

S Helenou Somogyiovou z Békešskej Čaby ● Na prahu novej etapy života

Je stále v obraze a naďalej sa pravidelne zúčastňuje slovenských podujatí mesta a okolia. Pochopiteľne, veď túto prácu nemožno len tak, z jedného dňa na druhý, zanechať. Na písacom stole ležia nedokončené práce, dokumenty a - ako povedala - na pracovisku s ňou môžu rátať aj naďalej, rada poskytne pomoc nasledujúcej generácii. Referentka pre národné a etnické menšiny sekretariátu Mestského úradu v Békešskej Čabe Helena Somogyiová je od 1. februára t. r. na dôchodku. Na mestskom úrade pracovala 19 rokov. Najprv ako školská inšpektorka, posledných 12 rokov ako národnostná referentka. Predtým 21 rokov vyučovala na vyššom stupni Základnej školy č. 11 vo Viniciach. Popri tom 10 rokov redigovala populárny Čabiansky kalendár a seriál Čabianska etnografia. Aj začiatky slovenského vysielania v Csaba TV sú spojené s jej menom. Ako národnostná referentka mala veľký podiel na podpísaní zmlúv so sesterskými mestami Békešskej Čaby a miestnej slovenskej menšinovej samosprávy. Rada vykonávala túto prácu, totiž mesto Békešská Čaba vždy dbalo o to, aby tunajšie národnosti mohli uskutočňovať svoje vytýčené ciele.

11. marca sa v budove čabianskeho slovenského gymnázia, základnej a materskej školy a žiackeho domova s ňou lúčili priatelia, medziiným vedenie slovenskej školy, Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), miestneho slovenského voleného zboru, Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, Čabianskej organizácie Slovákov, Spolku ochrancov mesta, Slovenského klubu, ba dostala darčeky aj zo Sarvaša. Slávnosti sa zúčastnili aj generálny konzul SR v Békešskej Čabe Štefan Daňo, konzul Ladislav Tischler, predseda CSS Ján Fuzik a primátor mesta Békešská Čaba János Pap.

Riaditeľka školy Edita Pečeňová citovala myšlienky Jána Pilinszkého: „...skutočné sebarealizovanie a skutočnú slobodu dosiahneme iba vtedy, ak nás práca úplne pohltí..” Ďalej dodala: "S Helenkou nás spája veľa spoločných zážitkov, ktoré sme s ňou prežili ako jej žiaci, kolegovia a členovia slovenskej komunity. Svedčili o tom aj zábery zo života pani Somogyiovej, počnúc od študentských čias až po populárne cesty v zahraničí a čitateľské tábory."

V programe vystúpili všetky generácie inštitúcie: škôlkári, citaristi-gymnazisti, trubači a učiteľky materských škôl, ktoré jej zaspievali slovenskú verziu známej pesničky „Nielen dvadsaťročným patrí svet..." (Nemcsak a húszéveseké a világ…) Po programe sa ujal slova predseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Ando:

„Zišli sa tu tí, ktorým netreba povedať, čo pre nás znamená náš slovenský pôvod, byť Čabanom a čo znamená pre nás toto mesto. Helenka patrí medzi tých, ktorí telom i dušou pracovali pre mesto a pre nás čabianskych Slovákov.” Pri tejto príležitosti je slovenská samospráva mesta udelila vyznamenanie Za čabianskych Slovákov.

· · ·

- Čo pokladáte za najväčší úspech na poste národnostnej referentky mesta?

- Samozrejme, nadviazanie kontaktov so slovenskými mestami. Napr. s Trenčínom máme podpísanú dohodu už 12 rokov. S Martinom má zasa dohodu o spolupráci mestská slovenská menšinová samospráva. Ďalej máme dobré kontakty s Trebišovom, Komárnom, Nadlakom, Krompachmi, a samozrejme, s Breznom.

- Ktorá práca bola milšia - vyučovanie alebo post národnostnej referentky?

- Pravdu povediac prekvapilo ma, keď ma r. 1986 poprosili, aby som išla pracovať na mestskú radu a stala sa školskou inšpektorkou. Ťažko mi bolo rozhodnúť sa, lebo som sa v škole veľmi dobre cítila, rada som vyučovala a dodnes mám veľmi rada deti. Dobre mi padne, keď ma spoznajú na ulici - pre mňa to znamená veľké uznanie. Keď som bola školskou inšpektorkou, mali sme veľa starostí. Kulminovala demografická vlna, mali sme veľa detí, bolo treba stavať školy… ale zvládli sme to. Potom som pracovala ako národnostná referentka. To tiež nebola ľahká úloha, veď sme nemali žiadne skúsenosti. Vtedy sa zakladali menšinové samosprávy. Bola som pri kolíske ich zrodu a myslím si, že s výsledkom môžeme byť spokojní.

- Aké dojmy máte z dnešnej slávnosti?

- Veľmi ma potešilo, a ešte stále som pod vplyvom dojatia. Všetkým prítomným som veľmi vďačná, že sa so mnou prišli rozlúčiť. Toľko kytíc som dostala, že ani neviem, kam ich dám!

- Máte za sebou peknú kariéru. Úspechy v práci ste dosiahli popri rodine a dvoch deťoch.

- Najdôležitejšou bola pre mňa vždy rodina. Takmer každý deň som varila, nezanedbávala som ani ostatné domáce práce, popri nich som na pracovisku plnila svoje úlohy. Keď prišli pozvánky, koncom týždňa som chodila na podujatia.

- Kto vám pomáhal, keď boli deti malé?

- Bývali sme spolu s mojimi rodičmi, takže mamička a otec mi veľmi veľa pomáhali, hocikedy som sa mohla na nich spoľahnúť.

- Aké sú najdôležitejšie míľniky na vašej ceste životom?

- Narodila som sa vo Viniciach, potom sme bývali na sálaši. Tam som chodila aj do základnej školy. Gymnázium som absolvovala v Békešskej Čabe, potom som študovala na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne slovenčinu, ruštinu a zemepis. Dve desaťročia som vyučovala na základnej škole č. 11 a môžem povedať, že dodnes sa tam cítim ako doma.

- Čo vám napadne, ak spomeniem slová výšivky a internát?

- 1. februára uplynulo presne 40 rokov, čo som začala pracovať. Šesť rokov som bola vychovávateľkou v slovenskom žiackom domove a vtedy bolo v móde pletenie a vyšívanie. Do práce sme zapojili aj žiakov, ba dokonca aj doma pri varení som háčkovala. Mám rada ručné práce. Práve dnes som dostala pozdrav zo Slovenska, martinské čipkárky ma prekvapili. Dobre mi padol aj pozdrav z Brezna, tieto kontakty sú, povedala by som, už rodinné.

- Mnohí z hostí spomenuli niekdajšie čitateľské tábory v Brezne. Aké spomienky máte na prvé kroky?

- Ja som tam spoznala jedného veľmi agilného, milého človeka pána Ivana Halamu, ktorý neúnavne organizoval pre naše deti programy, robil všetko pre to, aby sa tam dobre cítili, a tamojší rodičia boli tiež veľmi starostliví. Mnohí s nimi dodnes udržiavajú kontakty. Tu by som pripomenula, že veľmi vysoko hodnotím prácu čabianskej slovenskej školy, sme pyšní na tunajších žiakov. Takisto si cením prácu slovenskej samosprávy a občianskych organizácií, ich úsilie o zachovanie slovenských tradícií. Hovorí sa, že budúcnosť možno budovať len na minulosti.

- Aké plány máte do budúcnosti?

- Chcem dokončiť veci, ktoré som začala, budem chodiť do knižnice a čítať, hlavne staršie miestnohistorické publikácie. Už ma volali aj do klubu dôchodcov. Keďže aj môj manžel dosiahol vek odchodu do dôchodku, začína sa nová etapa nášho života. Ak budem chcieť odpočívať, tak môžem skončiť s prácou, ale ak chcem byť aj naďalej aktívna, tak si vždy nájdem dajakú úlohu. Napríklad aj teraz mám na stole štyri pozvánky z Martina, o. i. na Dni Martina (6. - 8. mája) a na medzinárodný polmaratón, ktorý sa uskutoční 28. mája. Vlani bola podpísaná dohoda medzi štyrmi mestami V4 Zdravé mesto. Sú to zo Slovenska Martin, z Čiech Karviná, z Poľska Skočov a z Maďarska Békešská Čaba. Ja som ich nakontaktovala a sprostredkovala spoluprácu, teraz sme dostali pozvanie do Poľska. Sú teda veci, ktoré som ja rozbehla a tie by som chcela dokončiť.

- Doma a so susedmi hovoríte po slovensky?

- Mám šťastie, my totiž bývame vo Viniciach na rohu ulice Bercsényiho, takže mám 5-6 susedov, z nich len jedna rodina nerozpráva po slovensky.

Helene Somogyiovej želáme veľa zdravia, pokojné a šťastné roky na dôchodku a veľa energie do ďalšej práce!

Za rozhovor ďakuje

Ildika Makaiová

List z Bratislavy ● Pozor na bankové účty

Milí moji rodáci,

prihodila sa mi vec, o ktorej vám musím napísať. Spočiatku som sa nazdal, že sa jedná o pekný Veľkonočný dar. Až po zrelšej úvahe som vytriezvel. Dostal som totiž jednu e-mailovú správu, ktorá nevyzerala na spam. Mne neznáma firma mi nadšene oznamuje, že som v medzinárodnej lotérii vyhral 500 000.- UDS. Koho by takáto správa nepotešila? Len som sa čudoval, že ako je možné niečo vyhrať, keď som sa v žiadnej hre nezúčastnil. Losy nekupujem, Sazku netipujem, nehrám ani Bingo. Nejaký super počítač údajne vytiahol výherné čísla, ktoré pripadli na moju e-mailovú adresu. Mojou povinnosťou je iba oznámiť číslo bankového konta a spoločnosť Alpha Mega Lotto mi výhru poukáže. Správne poplatky mám uhradiť vopred (1000.- USD). Pol milióna amerických dolárov! Len si predstavte tú hromadu zelených bankoviek. Získať ju za desať stodolároviek je vskutku lákavé pokušenie.

Spomenul som si okamžite na Ivana Klímu, českého spisovateľa z Prahy. Totiž, jemu sa to prihodilo tiež. Skúsenosť opísal vo fejtóne s názvom Jak je užitečné znát anekdoty. Rozpráva vtip o Škótovi, ktorý sa roky modlil k Pánu Bohu takto: „Pane Bože, som chudobný, živím deväť detí a ženu. Zľutuj sa a pomôž mi, aby som už aj ja raz vyhral v lotérii“. Po piatich rokoch úpenlivých modlitieb dostal z neba odpoveď: „Syn môj, stane sa ti, len si konečne kúp jeden los.“

Anekdota ma zachránila pred hlúposťou. Nepodľahol som pokušeniu a číslo bankového účtu som neprezradil. Dnes okrem Nigerčanov chcú viacerí podvodom zbohatnúť. Viem, že táto forma podvodu funguje aj u vás. Dobre vám poradím. Kupujte si radšej losy, ale nezverejňujte si čísla svojich bankových účtov.

Pozdravuje Vás

Štefan Markuš

Nakrátko

Maďarská ministerka vnútra Monika Lamperthová navrhuje sankcie pre parlamentných poslancov, ktorí pri cestnej kontrole odmietnu dychovú skúšku. Napriek imunite by sa začalo vyšetrovanie proti poslancovi, ktorý by nebol ochotný absolvovať dychovú skúšku, pričom by sa predpokladalo, že v krvi má 0,8 promile alkoholu - taký návrh predloží vláde ministerka Lamperthová. Ministerka vnútra oznámila, že do úvahy prichádzali aj ďalšie riešenia, ktoré zavrhla. Malo ísť o automatické zrušenie imunity pri cestných kontrolách, respektíve o to, že dychovú skúšku by musel poslanec absolvovať výlučne v prípade dopravnej nehody.

x x x

Zvláštne hnutie za liberalizáciu ľahkých drog sa rozvinulo v Maďarsku. Po prvých „lastovičkách“, sa minulý týždeň väčšia skupina prívržencov tejto idey udala na polícii sama. Hnutie občianskej poslušnosti vyhlásil spolok, ktorý sa nazýva Konopné semeno, z čoho už možno tušiť, že má do činenia s drogami. Otvorene hlása, že ľahké drogy nie sú nebezpečné, avšak tentoraz chce upozorniť na niečo iné: na to, že užívanie drog je kvalifikované stále ako trestný čin, a keď je to tak, medzi maďarskými občanmi, ktorí inak žijú usporiadaným životom, je asi pol milióna „zločincov“. Podľa prieskumov je totiž taký počet ľudí, ktorí už vyskúšali nejakú drogu. Slovom: žiadajú priehľadné a najmä dodržateľné pravidlá a zákony.

x x x

Cez hraničný priechod Rusovce - Rajka budú môcť čoskoro prechádzať všetci občania krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, nielen Slováci a Maďari. Umožní to zmena dohody s Maďarskom o hraničnom vybavovaní v cestnej doprave, ktorú teraz ministerstvá pripomienkujú. Doterajší režim malého pohraničného styku si vynútili jeho zlé sociálne podmienky a technický stav. Zmeniť sa má aj režim na hraničnom priechode Salka - Letkés. Po schválení zmien oboma stranami bude priechod fungovať dlhšie - od 6. do 22. hodín. Cez priechod budú môcť jazdiť aj nákladné autá do 7,5 tony celkovej hmotnosti. Zmenu zmluvy iniciovalo Maďarsko. Ak ju slovenská vláda schváli, vstúpi do platnosti 15 dní od doručenia nóty so súhlasom do Budapešti.

x x x

Dobrovoľníci z európskych krajín idú v lete na Slovensko, aby prispeli k obnove postihnutých miest po veternej smršti v Tatrách v novembri minulého roka. Štyridsaťštyri mladých ľudí od 18 do 26 rokov z Česka, Poľska, Maďarska, Francúzska, Holandska, Talianska a Rumunska bude od 18. júna do 15. augusta v dvoch turnusoch bezplatne pomáhať obciam, štátnym či verejnoprávnym inštitúciám. Projekt sa podarilo uskutočniť vďaka programu Európskej únie (EÚ) Mládež a jeho súčasti - Európskej dobrovoľníckej služby (EDS).

x x x

Slovensko a Maďarsko podpísali dohodu, ktorá by mala zabrániť únikom v platení dane z pridanej hodnoty (DPH). Obe krajiny začali prípravu dohody iniciovať hneď po vstupe do Európskej únie (EÚ). Spolupracujúce colné správy si budú v mesačných intervaloch odovzdávať elektronickou formou informácie z colných vyhlásení o príslušnom tovare, jeho hodnote, vybraných poplatkoch a dovozcoch. EÚ predpokladá takúto spoluprácu aj medzi ostatnými členskými krajinami, Slováci ani Maďari však zatiaľ žiadnu inú dohodu s nikým nepodpísali.

x x x

Stravovanie pre deti zo sociálne slabších rodín v jasliach, materských školách a v prvých štyroch ročníkoch základných škôl bude od septembra v Maďarsku bezplatné. Rozhodla o tom vláda. Systém sociálneho stravovania sa týka asi 130 000 detí, na tento účel kabinet vyčlenil z rezervy štátneho rozpočtu 1,8 miliardy forintov. Finančné prostriedky rozdelia normatívnym spôsobom samosprávam. Bezplatné stravovanie bude potrebné zabezpečiť už počas letných prázdnin aj pre deti, ktoré nebudú v tom období chodiť do jasiel, škôlky alebo družiny.

x x x

Zrušením svojich výrobných kapacít s 1 200 pracovnými miestami v Maďarsku pohrozil kanadský koncern Bombardier po tom, čo nezvíťazil v tendri maďarského ministerstva dopravy na dodávku lokomotív pre štátne železnice MÁV. V tendri sa presadilo švajčiarsko-maďarské konzorcium Stadler-Ganz-Transelektro. Získalo objednávku na dodávku lokomotív za 405 miliónov EUR.

x x x

Maďarskí liberáli, ktorí majú hlavný podiel na vlaňajšom odstúpení premiéra Pétera Medgyessyho a obnovení koaličnej vlády, neurobilo veľké zmeny vo svojom vedení na poslednom kongrese. Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) aj do budúcoročných volieb povedie doterajší predseda Gábor Kuncze (54). Keďže SZDSZ je považovaný za jediný liberálny politický subjekt v Maďarsku, odteraz sa aj jeho názov rozšíril o dodatok Maďarská liberálna strana. Kuncze v súboji o predsedu podľa predpokladov veľkou väčšinou porazil ďalších dvoch kandidátov. Dostal dvakrát viac hlasov ako najmladší z trojice Gábor Fodor (42). Ten bol jedným z najaktívnejších účastníkov vzbury proti Medgyessymu a má dobré vzťahy s premiérom Ferencom Gyurcsányom. „Potrebný je zvrat, a na to treba nových vedúcich. Vedenie sa snažilo zastaviť pokles podpory, no sme tam, kde pred šiestimi-siedmimi rokmi,“ márne vyzýval delegátov k zmenám Fodor. Liberáli dosiahnu podľa neho úspech, ak budú mať odvahu, aby ani neuvažovali o spoločnej kandidátke s inými. Možnosť predvolebnej koalície so socialistami odmietol aj Kuncze.

x x x

Za faraónmi - neznámy Egypt je novootvorená výstava v Múzeu krásneho umenia v Budapešti. Egypt bol stále nevyčerpateľnou zásobárňou krásy a exotiky. Výstava otvára pred zrakmi návštevníkov stotridsať "egyptských pokladov" z Egypta, ako aj predmety z maďarských múzeí. Týchto spolu dvestošesť predmetov nebolo ešte nikdy vystavených v jednom múzeu. Výstava je otvorená do 18. mája.

x x x

Frankfurtskú hudobnú cenu, ktorú od roku 1982 udeľujú striedavo osobnostiam zo sféry klasickej alebo populárnej hudby, prevezme v predvečer otvorenia tamojšieho hudobného veľtrhu 5. apríla v rakúskej Viedni žijúci skladateľ maďarského pôvodu György Ligeti (81). Zbierku ocenení laureáta početných medzinárodných cien rozšíri ocenenie dotované sumou 15 000 eur, ktoré mu udelia za celoživotné dielo ako jednému z prominentných predstaviteľov pôvodnej súčasnej tvorby. György Ligeti - ako sa zdôrazňuje aj v zdôvodnení výberu laureáta - po viac ako štyri desaťročia výrazne ovplyvňoval aktuálne hudobné trendy. Cenu dotujú Spolkový zväz nemeckých výrobcov hudobných nástrojov a Frankfurtský hudobný veľtrh.

x x x

Nový rumunský liberálny premiér Calin Popescu-Tariceanu sa vyslovil za prehodnotenie budovania trasy diaľnice naprieč krajinou. Socialistická vláda, ktorá vlani prehrala voľby, jej budovaním ešte predtým poverila americkú firmu Bechtel. Američania mali postaviť do roku 2012 za 2,2 miliardy eur 415 kilometrov diaľnice z východu krajiny na severozápad cez Sedmohradsko až k maďarským hraniciam. Projekt kritizoval Brusel za to, že Bechtel dostal objednávku bez toho, aby bol vypísaný riadny tender. Preto naň odmietol poskytnúť rumunskej vláde úvery. Okrem toho únia uprednostňuje budovanie trasy naprieč Rumunskom z juhovýchodu na západ cez Pitešti, Sibiu a Temešvár na maďarské hranice. Odtiaľ treba vybudovať neveľkú spojku, ktorá by sa napojila na jestvujúcu autostrádu do Budapešti. Trasa, ktorú by budoval Bechtel, by na maďarskom území nemala na čo nadviazať. Celkovo by to bola menej efektívna investícia, než tá, ktorú podporuje Brusel.

x x x

Maďarskí vodiči budú popri svojich poľských kolegoch viesť autobusy vo Veľkej Británii. Informuje o tom maďarský hospodársky denník Világgazdaság, podľa ktorého priebežný záujem o hosťujúcich pracovníkov je znakom hospodárskej sily britského hospodárstva. Do ostrovnej krajiny môže vycestovať 120 vodičov autobusov z Maďarska, od ktorých vyžadujú čiastočnú znalosť jazyka a polročnú prax. Maďarskí a poľskí vodiči sú podľa Világgazdaság veľmi pracovití. Maďari dostanú v Británii štvornásobok svojej domácej mzdy, väčšina Britov nie je ochotná za takúto mzdu pracovať. Podniky takto ušetria značné mzdové náklady. Najväčšia britská dopravná spoločnosť zamestnáva dovedna 1 000 poľských vodičov, nábor Maďarov vykonáva maďarská dcérska spoločnosť.

x x x

V období od vlaňajšieho decembra do februára tohto roka dosiahla miera nezamestnanosti v Maďarsku 6,9 %, čo je o 0,9 % viac ako v rovnakom období pred rokom. Informoval o tom v Budapešti Ústredný štatistický úrad (KSH). Počet zamestnaných v uvedenom období bol 3,874 milióna osôb, nezamestnaných bolo 286 000. Počet zamestnaných klesol oproti rovnakému obdobiu pred rokom o 27 000, počet nezamestnaných stúpol o 38 100 osôb.

x x x

Dohoda medzi centrom práce v Komárňansko-Ostrihomskej župe a úradmi práce v Komárne a Nových Zámkoch prispeje k posilneniu regionálnej spolupráce v oblasti zamestnávania. Skvalitnenie práce s nezamestnanými prinesie najmä spolupráca a výmena poznatkov a skúseností v oblasti trhu zamestnanosti, sociálnej politiky a dôchodkového zabezpečenia. Maďarskí odborníci sa tiež zaviazali odovzdať svoje skúsenosti z oblasti adaptácie metód a služieb samostatného hľadania práce klientmi či modernizačných procesov v informačných centrách zamestnanosti a rehabilitačných informačných centrách. Odborníci zo Slovenska k rozvinutiu regionálnej spolupráce prispejú svojimi skúsenosťami s agentúrami dočasného zamestnávania.

x x x

Dánska letecká spoločnosť Copenhagen Airports (CPH) potvrdila záujem privatizovať maďarskú spoločnosť Budapest Airport, prevádzkujúcu najväčšie maďarské medzinárodné letisko Ferihegy. Maďarsko plánuje koncom roka predať takmer 75 % spoločnosti. Strategickí investori by mali z letiska urobiť regionálny prepravný uzol. CPH, ktorého kodanské letisko Kastrup je základňou aeroliniek SAS, je momentálne jedným zo štyroch uchádzačov o 35-ročnú koncesiu na modernizáciu a prevádzku dvoch hlavných bulharských čiernomorských letísk v mestách Varna a Burgas. Okrem Dánska pôsobí CPH v Číne, Mexiku, Británii a Nórsku.

Alexander Kormoš ● Jar je už tu

Zmizli aj posledné

ostrovy snehu,

uteká, žblnkoce

spevavý potok,

stromy sa schádzajú

na jeho brehu,

koreňmi siahajú

pod jeho spodok.

Úsvitom vychádza

zubaté slnko,

vtákom je za rána

prichladno ešte,

pri sliepkach hľadajú

obilné zrnko.

Gazdovia, neleňte,

vinicu režte.

Fialku zobúdza

šantivý vetrík,

slniečko každý deň

silnejšie hreje,

zvliekla si gazdiná

kožuch i svetrík,

do hriadky za domom

petržlen seje.

Santov 18. marca 2005